Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky
Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic
AKI
AKI
Naše bohaté skúsenosti v oblasti kritickej infraštruktúry nám umožňujú podporovať organizácie všetkých veľkostí naprieč strategickými sektormi. Zaväzujeme sa riešiť bezpečnostné výzvy promptne a profesionálne, aby ste sa mohli venovať svojmu hlavnému poslaniu.
O nás
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI) je popredná odborná organizácia, ktorá od roku 2025 spája kľúčových aktérov v oblasti kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti a obranného priemyslu. Ako nezávislá a nepolitická organizácia sa zameriavame na vytváranie optimálnych podmienok pre prevádzku a ochranu kritickej infraštruktúry, posilňovanie kybernetickej bezpečnosti a podporu inovácií v týchto strategických oblastiach.
Naším poslaním je aktívne presadzovať záujmy našich členov pri rokovaniach s Národnou radou SR, vládou SR a ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy. Podporujeme zapájanie členov do rozvojových a modernizačných programov, pomáhame pri nadväzovaní medzinárodných kontaktov a vytvárame príležitosti pre zvyšovanie exportného potenciálu.
Poskytujeme špičkové odborné poradenstvo, organizujeme vzdelávacie aktivity a koordinujeme spoluprácu medzi členmi, čím aktívne prispievame k rozvoju ekosystému kritickej infraštruktúry na Slovensku. Všetky naše aktivity realizujeme v súlade s platnými právnymi normami, bezpečnostnou politikou a národnou obrannou stratégiou Slovenskej republiky.
Pridajte sa k nám a staňte sa súčasťou komunity, ktorá aktívne formuje budúcnosť kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti a obranného priemyslu na Slovensku.
Zákon č. 367/2024 Z.z. o kritickej infraštruktúre
Zákon č. 367/2024 Z.z. o kritickej infraštruktúre predstavuje novú právnu úpravu, ktorá nahrádza doterajší zákon č. 45/2011 Z.z. a implementuje smernicu EÚ 2022/2557 o odolnosti kritických subjektov. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025 a prináša komplexnú úpravu v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry na Slovensku.
Zákon definuje kritickú infraštruktúru a základné služby, stanovuje kompetencie orgánov štátnej správy a určuje postupy pre identifikáciu kritických subjektov. Hlavným koordinátorom je Ministerstvo vnútra SR, ktoré spolupracuje s ústrednými orgánmi zodpovednými za jednotlivé sektory. Vláda SR schvaľuje stratégiu odolnosti kritických subjektov.
Legislatíva pokrýva 11 kľúčových sektorov: energetiku, dopravu, financie, poštové služby, zdravotníctvo, vodu a ovzdušie, digitálnu infraštruktúru, verejnú správu, vesmír, výrobu, spracovanie a distribúciu potravín a priemysel. Pre každý sektor sú určené príslušné ústredné orgány štátnej správy.
Zákon zavádza nový systém posudzovania rizík a stanovuje povinnosti pre kritické subjekty vrátane prijatia bezpečnostného plánu a hlásenia incidentov. Dôležitými termínmi sú predloženie posúdenia rizík do 31. augusta 2025, vypracovanie návrhu stratégie do 31. októbra 2025, jej schválenie do 17. januára 2026 a identifikácia kritických subjektov do 17. júla 2026.
Medzi kľúčové zmeny patrí nová definícia kritickej infraštruktúry, zavedenie pojmu "kritický subjekt", rozšírenie povinností pre prevádzkovateľov, posilnenie úlohy Ministerstva vnútra SR a detailnejšia úprava bezpečnostných opatrení. Zákon tiež stanovuje sankcie za porušenie povinností a upravuje systém kontroly a auditu kritických subjektov.
Cieľom zákona je zvýšiť odolnosť kritickej infraštruktúry, zabezpečiť kontinuitu poskytovania základných služieb a zosúladiť slovenskú legislatívu s aktuálnymi požiadavkami Európskej únie v tejto oblasti. Zákon kladie dôraz na prevenciu incidentov, fyzickú ochranu infraštruktúry a efektívne riadenie rizík.
Sektory kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky podľa zákona č. 367/2024 Z.z. sú nasledujúce:
Energetika
Zodpovedný orgán
Ministerstvo hospodárstva
Podsektory
- Elektrina
- Jadrová energia
- Centrálne zásobovanie teplom a chladom
- Ropa a ropné produkty
- Plyn
- Vodík
Doprava
Zodpovedný orgán
Ministerstvo dopravy
Podsektory
- Civilné letectvo
- Železničná doprava
- Vodná doprava
- Cestná doprava
- Verejná doprava
Financie
Zodpovedný orgán
Ministerstvo financií
Podsektory
- Bankovníctvo
- Finančné trhy
- Systémy riadenia verejných financií
Poštové služby
Zodpovedný orgán
Ministerstvo dopravy
Podsektory
- Poskytovatelia univerzálnej poštovej služby
Zdravotníctvo
Zodpovedný orgán
Ministerstvo zdravotníctva
Podsektory
- Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti
- Referenčné laboratóriá EÚ
- Subjekty farmaceutického výskumu a vývoja
Voda a ovzdušie
Zodpovedný orgán
Ministerstvo životného prostredia
Podsektory
- Pitná voda
- Odpadová voda
- Vodné stavby
- Meteorologická služba
Digitálna infraštruktúra
Zodpovedný orgán
Viaceré orgány vrátane:
Podsektory
- Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie
- Ministerstvo dopravy
- Národný bezpečnostný úrad
- Ministerstvo vnútra
Verejná správa
Zodpovedný orgán
Ministerstvo vnútra
Podsektory
- Subjekty verejnej správy
Vesmír
Zodpovedný orgán
Ministerstvo vnútra
Podsektory
- Prevádzkovatelia pozemnej infraštruktúry
Výroba, spracovanie a distribúcia potravín
Zodpovedný orgán
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Podsektory
- Potravinárske podniky zapojené do logistiky a veľkoobchodnej distribúcie
Priemysel
Zodpovedný orgán
Ministerstvo hospodárstva
Podsektory
- Farmaceutický priemysel
- Metalurgický priemysel
- Chemický priemysel
Zákon č. 367/2024 Z.z. definuje vyššie uvedených 11 sektorov kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, ktoré predstavujú kľúčové systémy a služby nevyhnutné pre fungovanie štátu. Ich narušenie by významne ohrozilo bezpečnosť štátu, ekonomiku a základné životné potreby obyvateľstva. Zákon určuje oblasti vyžadujúce špeciálnu ochranu, stanovuje povinnosti prevádzkovateľov a zavádza jednotný systém ochrany týchto prvkov, keďže ich zlyhanie by mohlo vážne narušiť bežné fungovanie spoločnosti.
Zákon č. 367/2024 Z.z. o kritickej infraštruktúre predstavuje priamu transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov (smernica CER) do slovenského právneho poriadku. Táto skutočnosť je explicitne uvedená v § 22 a prílohe č. 2 zákona, čím sa Slovenská republika aktívne zapája do jednotného európskeho systému ochrany kritickej infraštruktúry. Implementácia smernice CER prostredníctvom tohto zákona významne posilňuje postavenie Slovenskej republiky v európskom kontexte ochrany kritickej infraštruktúry a vytvára predpoklady pre efektívnejšiu medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti. Slovenská republika patrí k prvým členským štátom Európskej únie, ktoré už majú transponovanú smernicu CER v národnej legislatíve. Účinnosť nadobudla 01.01.2025.
Kritická infraštruktúra je základným pilierom fungovania každého moderného štátu. Naším poslaním v AKI je vytvárať platformu pre efektívnu spoluprácu medzi prevádzkovateľmi kritickej infraštruktúry, štátnymi orgánmi a expertmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Len spoločným úsilím dokážeme zabezpečiť odolnosť našich kľúčových systémov voči súčasným aj budúcim hrozbám.
V čase, keď čelíme čoraz sofistikovanejším kybernetickým útokom a novým bezpečnostným výzvam, je koordinovaný prístup k ochrane kritickej infraštruktúry nevyhnutnosťou. AKI vznikla práve preto, aby podporovala výmenu skúseností, zdieľanie najlepších praktík a implementáciu inovatívnych riešení v tejto oblasti.
Našou víziou je Slovensko s robustnou a bezpečnou kritickou infraštruktúrou, ktorá dokáže spoľahlivo slúžiť občanom a podporovať ekonomický rast krajiny. Verím, že spojením síl verejného a súkromného sektora, spolu s aktívnou podporou výskumu a vývoja, tento cieľ dokážeme naplniť.
Ing. Tibor Straka, Prezident
Orgány Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky
Hlavné riadiace orgány
- Valné zhromaždenie - najvyšší orgán združenia, tvorený všetkými členmi
- Prezídium - kolektívny riadiaci orgán zložený z prezidenta (Tibor Straka) a dvoch viceprezidentov (Michal Boďo a Lukáš Parízek)
- Dozorná rada - kontrolný orgán dohliadajúci na činnosť a hospodárenie (predseda Matej Michalko, členovia Adrián Belánik a Vladimír Zeman)
- Prezident - štatutárny orgán a reprezentant združenia (Tibor Straka)
- Výkonný riaditeľ - platený výkonný orgán zodpovedný za operatívne riadenie
Kľúčové kompetencie orgánov
Valné zhromaždenie
Schvaľuje strategické dokumenty a zmeny stanov
Volí a odvoláva prezidenta a členov prezídia
Rozhoduje o prijatí nových členov a zásadných otázkach fungovania
Prezídium
Riadi činnosť medzi zasadnutiami valného zhromaždenia
Menuje a odvoláva výkonného riaditeľa
Schvaľuje vnútorné predpisy a vytváranie odborných komisií
Dozorná rada
Kontroluje hospodárenie a dodržiavanie stanov
Dohliada na účelné využívanie prostriedkov
Predkladá správy a odporúčania valnému zhromaždeniu
Prezident
Reprezentuje združenie navonok
Koordinuje vzťahy s partnermi a štátnymi orgánmi
Riadi činnosť prezídia
Výkonný riaditeľ
Zabezpečuje operatívne riadenie
Zodpovedá za vnútorný chod združenia
Pripravuje podklady pre rokovania orgánov
