Ochrana kritickej infraštruktúry

13. apríla 2025

Ochrana kritickej infraštruktúry na úrovni Európskej únie

Štáty Európskej únie majú povinnosť do svojho vnútroštátneho práva transponovať a implementovať právne predpisy Európskej únie, a to smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES o identifikácií a označení európskych kritických infraštruktúr (smernica CER), ktorá je doplnená Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2023/2450 zo 25. júla 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 stanovením zoznamu základných služieb nevyhnutných na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností. Cieľom smernice CER je pre Slovenskú republiku zabezpečiť poskytovanie základných služieb na trhu nerušeným spôsobom tak aby sa zvýšila odolnosť kritických subjektov poskytujúcich takéto služby.

Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce riziká kybernetických útokov, ktoré sú často prepojené s útokmi na kritickú infraštruktúru a taktiež v rámci zvýšenia bezpečnosti IT systémov, finančného trhu a ochrany dát boli prijaté na európskej úrovni nasledovné regulácie: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančnéhosektora (nariadenie DORA) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (smernica NIS2). Európska legislatíva vytvára úzke synergie a jej cieľom je zvýšiť spoločnú odolnosti finančných, kľúčových, dôležitých a kritických subjektov a zároveň znížiť duplicitné zaťaženie vyvíjané na podnikateľské prostredie.

Ochrana kritickej infraštruktúry na úrovni Slovenskej republiky

Súčasný geopolitický kontext sa vyznačuje eskalujúcim počtom mimoriadnych udalostí, súvisiacich aj so zmenou klímy, nedostatkom pitnej vody, eskalujúcim počtom incidentov na kritickú infraštruktúru, rastúcou nestabilitou v dôsledku vojnového konfliktu (medzi Ruskom a Ukrajinou) alebo migračných kríz, ktoré sa pravidelné opakujú, stále odznievajúcimi následkami pandémie COVID-19 a v neposlednom rade neustále zvyšujúcim sa počtom hybridných aktivít v globálnom meradle. V tomto slede udalostí vzniká vyššia miera konzistentnosti po potrebe občanov a orgánov štátnej správy spoľahnúť sa na kritickú infraštruktúru a neprerušeného chodu poskytovania základných služieb kritickými subjektami. Takéto služby sú kľúčové pre zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií, hospodárskych činností, verejného zdravia, bezpečnosti alebo životného prostredia a na vnútornom trhu majú byť poskytované nerušeným spôsobom. Zo spomenutého vyplýva potreba zabezpečiť odolnosť kritických subjektov poskytujúcich tieto služby. Slovenská republika musí prijať opatrenia na posilnenie takejto odolnosti a zmiernenie akýchkoľvek narušení pri poskytovaní základných služieb. Takéto narušenia môžu mať inak vážne dôsledky nielen pre občanov Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie, nášho hospodárstva a dôveru v náš demokratický systém, kde hrozby môžu ovplyvniť fungovanie trhu, najmä v kontexte rastúcej vzájomnej závislosti medzi sektormi vnútri štátu aj cezhranične.

Legislatíva SR

Slovenská republika zavŕšila transpozičný proces smernice CER uverejnením ZÁKONA Č. 367/2024 Z. Z. O KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV s účinnosťou od 1. januára 2025 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V zákone o kritickej infraštruktúre sa posudzujú riziká a význam odolnosti kritických subjektov, ktoré prostredníctvom ochrany svojich kritických infraštruktúr kontinuálne zabezpečujú poskytovanie základných služieb. Bezpečnostné prostredie a posudzovanie rizík zahŕňa všetky prvky, ktoré prispievajú k odolnosti kritických subjektov a stabilite poskytovania základných služieb. Patria sem fyzické aktíva, ako sú budovy, zariadenia a vybavenie, ako aj nehmotné aktíva, ako sú informácie, údaje a personál. Uvedomenie si vzájomnej prepojenosti týchto prvkov je kľúčové pre vypracovanie účinných bezpečnostných opatrení.

Identifikácia kritického subjektu

Základná služba je nový pojem, ktorý zaviedla smernica CER do národnej legislatívy. Nie každý poskytovateľ základnej služby bude aj kritickým subjektom, ale len taký, ktorý bude na základe zákona identifikovaný ako kritický subjekt a to priamo ústredným orgánom. Zákon neustanovuje ohlasovaciu povinnosť ani povinnosť pre kritické subjekty, aby sa „samoidentifikovali“.

Kontaktné osoby pre ďalšie informácie

PhDr. František Hajduk, PhD. – odbor medzinárodnej spolupráce
e-mailová adresa: frantisek.hajduk@minv.sk
tel.: +421 (2) 4859 3016

Ing. Veronika Hurychová – odbor medzinárodnej spolupráce
e-mailová adresaveronika.hurychova@minv.sk
tel.: +421 (2) 4859 3266


Zdroj: „Ochrana kritickej infraštruktúry.“ minv, 13. apríl 2025. https://www.minv.sk/?Ochrana_kritickej_infrastruktury_1.

Dostupné 13. 4. 2025

3. augusta 2026
Industry is one of the sectors where the importance of critical infrastructure becomes very tangible. Not in abstract definitions, but in the state’s ability to maintain the availability of medicines, the continuity of metallurgical production, supplies of key chemical substances, functioning supply chains, and technological self-sufficiency at times when standard market mechanisms may not be enough. 
3. augusta 2026
Priemysel patrí medzi sektory, pri ktorých sa význam kritickej infraštruktúry ukazuje veľmi konkrétne. Nie v abstraktných definíciách, ale v schopnosti štátu udržať dostupnosť liekov, kontinuitu hutníckej výroby, dodávky kľúčových chemických látok, funkčné dodávateľské reťazce a technologickú sebestačnosť v časoch, keď štandardné trhové mechanizmy nemusia stačiť. 
31. júla 2026
A commentary by the President of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic 
31. júla 2026
Komentár prezidenta Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky
28. júla 2026
In the morning, we open the refrigerator. In a shop, we reach for bread, milk, meat, pasta or fruit. In a cafeteria, a child receives lunch; a hospital patient receives a special diet; and a senior in a social services facility receives a warm meal. Most of us do not think about it. Food simply “is”.
28. júla 2026
Ráno otvoríme chladničku. V obchode siahneme po pečive, mlieku, mäse, cestovinách alebo ovocí. V jedálni dostane obed dieťa, pacient v nemocnici diétnu stravu a senior v zariadení sociálnych služieb teplé jedlo. Väčšina z nás nad tým nepremýšľa. Potraviny jednoducho „sú“.
23. júla 2026
In this series, the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) is gradually introducing the individual essential services listed in Annex No. 1 of the Critical Infrastructure Act – in other words, those activities without which the economic and social life of the state would quite literally grind to a halt. After the previous instalments, this time we turn to a service that most people have never heard named, yet rely on every second of the day: electricity demand management.
23. júla 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry SR v tejto sérii postupne predstavuje jednotlivé základné služby uvedené v prílohe č. 1 zákona o kritickej infraštruktúre – teda tie činnosti, bez ktorých by sa hospodársky a spoločenský život štátu doslova zastavil. Po predchádzajúcich dieloch sa tentoraz pozrieme na službu, ktorú väčšina ľudí nikdy nepočula pomenovať, ale spolieha sa na ňu každú sekundu dňa: riadenie odberu elektriny. 
20. júla 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) continues to connect state institutions with domestic technology companies that develop innovative solutions contributing to greater resilience of critical infrastructure. One such example is AKI SR member company Foss Fibre Optics, s.r.o., a Slovak manufacturer of cutting-edge optical technologies used to protect strategic facilities, secure critical communications networks, and monitor infrastructure.
20. júla 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v prepájaní štátnych inštitúcií s domácimi technologickými spoločnosťami, ktoré vyvíjajú inovatívne riešenia prispievajúce k zvyšovaniu odolnosti kritickej infraštruktúry. Jedným z príkladov je členská spoločnosť AKI SR – Foss Fibre Optics, s.r.o, slovenský výrobca špičkových optických technológií, ktorých využitie nachádza uplatnenie pri ochrane strategických objektov, zabezpečení kritických komunikačných sietí a monitorovaní infraštruktúry.