Ochrana kritickej infraštruktúry

13. apríla 2025

Ochrana kritickej infraštruktúry na úrovni Európskej únie

Štáty Európskej únie majú povinnosť do svojho vnútroštátneho práva transponovať a implementovať právne predpisy Európskej únie, a to smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES o identifikácií a označení európskych kritických infraštruktúr (smernica CER), ktorá je doplnená Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2023/2450 zo 25. júla 2023, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 stanovením zoznamu základných služieb nevyhnutných na zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií alebo hospodárskych činností. Cieľom smernice CER je pre Slovenskú republiku zabezpečiť poskytovanie základných služieb na trhu nerušeným spôsobom tak aby sa zvýšila odolnosť kritických subjektov poskytujúcich takéto služby.

Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce riziká kybernetických útokov, ktoré sú často prepojené s útokmi na kritickú infraštruktúru a taktiež v rámci zvýšenia bezpečnosti IT systémov, finančného trhu a ochrany dát boli prijaté na európskej úrovni nasledovné regulácie: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančnéhosektora (nariadenie DORA) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (smernica NIS2). Európska legislatíva vytvára úzke synergie a jej cieľom je zvýšiť spoločnú odolnosti finančných, kľúčových, dôležitých a kritických subjektov a zároveň znížiť duplicitné zaťaženie vyvíjané na podnikateľské prostredie.

Ochrana kritickej infraštruktúry na úrovni Slovenskej republiky

Súčasný geopolitický kontext sa vyznačuje eskalujúcim počtom mimoriadnych udalostí, súvisiacich aj so zmenou klímy, nedostatkom pitnej vody, eskalujúcim počtom incidentov na kritickú infraštruktúru, rastúcou nestabilitou v dôsledku vojnového konfliktu (medzi Ruskom a Ukrajinou) alebo migračných kríz, ktoré sa pravidelné opakujú, stále odznievajúcimi následkami pandémie COVID-19 a v neposlednom rade neustále zvyšujúcim sa počtom hybridných aktivít v globálnom meradle. V tomto slede udalostí vzniká vyššia miera konzistentnosti po potrebe občanov a orgánov štátnej správy spoľahnúť sa na kritickú infraštruktúru a neprerušeného chodu poskytovania základných služieb kritickými subjektami. Takéto služby sú kľúčové pre zachovanie životne dôležitých spoločenských funkcií, hospodárskych činností, verejného zdravia, bezpečnosti alebo životného prostredia a na vnútornom trhu majú byť poskytované nerušeným spôsobom. Zo spomenutého vyplýva potreba zabezpečiť odolnosť kritických subjektov poskytujúcich tieto služby. Slovenská republika musí prijať opatrenia na posilnenie takejto odolnosti a zmiernenie akýchkoľvek narušení pri poskytovaní základných služieb. Takéto narušenia môžu mať inak vážne dôsledky nielen pre občanov Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie, nášho hospodárstva a dôveru v náš demokratický systém, kde hrozby môžu ovplyvniť fungovanie trhu, najmä v kontexte rastúcej vzájomnej závislosti medzi sektormi vnútri štátu aj cezhranične.

Legislatíva SR

Slovenská republika zavŕšila transpozičný proces smernice CER uverejnením ZÁKONA Č. 367/2024 Z. Z. O KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV s účinnosťou od 1. januára 2025 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V zákone o kritickej infraštruktúre sa posudzujú riziká a význam odolnosti kritických subjektov, ktoré prostredníctvom ochrany svojich kritických infraštruktúr kontinuálne zabezpečujú poskytovanie základných služieb. Bezpečnostné prostredie a posudzovanie rizík zahŕňa všetky prvky, ktoré prispievajú k odolnosti kritických subjektov a stabilite poskytovania základných služieb. Patria sem fyzické aktíva, ako sú budovy, zariadenia a vybavenie, ako aj nehmotné aktíva, ako sú informácie, údaje a personál. Uvedomenie si vzájomnej prepojenosti týchto prvkov je kľúčové pre vypracovanie účinných bezpečnostných opatrení.

Identifikácia kritického subjektu

Základná služba je nový pojem, ktorý zaviedla smernica CER do národnej legislatívy. Nie každý poskytovateľ základnej služby bude aj kritickým subjektom, ale len taký, ktorý bude na základe zákona identifikovaný ako kritický subjekt a to priamo ústredným orgánom. Zákon neustanovuje ohlasovaciu povinnosť ani povinnosť pre kritické subjekty, aby sa „samoidentifikovali“.

Kontaktné osoby pre ďalšie informácie

PhDr. František Hajduk, PhD. – odbor medzinárodnej spolupráce
 e-mailová adresa: frantisek.hajduk@minv.sk
 tel.: +421 (2) 4859 3016

Ing. Veronika Hurychová – odbor medzinárodnej spolupráce
 e-mailová adresa: veronika.hurychova@minv.sk
 tel.: +421 (2) 4859 3266


Zdroj: „Ochrana kritickej infraštruktúry.“ minv, 13. apríl 2025. https://www.minv.sk/?Ochrana_kritickej_infrastruktury_1.

Dostupné 13. 4. 2025

The Pipeline That Determines Oil Supply

14. septembra 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic continues its series of articles focusing on basic services under Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. This time, we look at a basic service that remains largely invisible to the public, yet its disruption can have an immediate impact on transport, industry and the wider economy – the operation of pipelines for the transportation of crude oil and fuels.

Potrubie, ktoré rozhoduje o dodávkach ropy

14. septembra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry SR pokračuje v sérii článkov venovaných základným službám podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Tentoraz sa venujeme základnej službe, ktorá zostáva pre verejnosť väčšinou neviditeľná, no jej výpadok môže mať veľmi rýchly vplyv na dopravu, priemysel aj fungovanie ekonomiky: prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok.

A Substation as a Target: What the Latest Attacks on Germany’s Energy Infrastructure Tell Us

8. septembra 2026
Several incidents in the space of a single week. And in one case, 4.2 GW of generation capacity was temporarily taken offline. Germany is dealing with a series of attacks on its electricity grid that highlights one important point: the target does not necessarily have to be the power plant itself.

Rozvodňa ako cieľ: čo nám ukazujú najnovšie útoky na nemeckú energetickú infraštruktúru

8. septembra 2026
Niekoľko incidentov v priebehu jediného týždňa. A v jednom prípade dočasne vyradená výrobná kapacita 4,2 GW. Nemecko rieši sériu útokov na elektrickú sieť, ktorá ukazuje dôležitú vec: terčom nemusí byť samotná elektráreň.

Heat as a Critical Service: Where the Real Resilience of District Heating Systems Begins

5. septembra 2026
District heating and cooling are an important part of the energy infrastructure of cities and municipalities. Their role is not limited to providing thermal comfort; they create stable conditions for the functioning of households, public institutions, industry and other facilities. As energy systems become increasingly technologically complex, the importance of their reliability, preparedness and ability to respond to operational disruptions is also growing.

Teplo ako kritická služba: kde sa začína skutočná odolnosť teplárenských systémov

5. septembra 2026
Diaľkové vykurovanie a chladenie predstavujú významnú súčasť energetickej infraštruktúry miest a obcí. Ich úlohou nie je len zabezpečiť tepelný komfort, ale vytvárať stabilné podmienky pre fungovanie domácností, verejných inštitúcií, priemyslu a ďalších prevádzok. S rastúcou technologickou komplexnosťou energetických systémov zároveň rastie aj význam ich spoľahlivosti, pripravenosti a schopnosti reagovať na narušenie prevádzky.

AKI SR Held Talks with the Leadership of the Ministry of Interior of the Slovak Republic on Further Strengthening the Resilience of Critical Infrastructure

2. septembra 2026
On Monday, 31 August 2026, a working meeting took place at the Ministry of Interior of the Slovak Republic with State Secretary of the Ministry of Interior Patrik Krauspe, Director General of the Crisis Management Section Jaroslav Kmeť, Naďa Trelová Sonogová from the Department of International Cooperation of the Ministry of Interior, and representatives of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR).

AKI SR rokovala s vedením Ministerstva vnútra SR o ďalšom posilňovaní odolnosti kritickej infraštruktúry

2. septembra 2026
Na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky sa v pondelok 31. augusta 2026 uskutočnilo pracovné rokovanie štátneho tajomníka MV SR Patrika Krauspeho, generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia MV SR Jaroslava Kmeťa, Nade Trelovej Sonogovej z odboru medzinárodnej spolupráce MV SR a predstaviteľov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR).

The Government Has Approved the Draft Cyber Resilience Act. What Could It Mean for Critical Infrastructure?

28. augusta 2026
The Government of the Slovak Republic has approved a draft act on the cybersecurity of products with digital elements, also referred to as the cyber resilience act. This is a further step in the legislative process; the bill will subsequently be debated in the National Council of the Slovak Republic.

Vláda schválila návrh zákona o kybernetickej odolnosti. Čo môže znamenať pre kritickú infraštruktúru?

28. augusta 2026
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami, označovaný aj ako zákon o kybernetickej odolnosti. Ide o ďalší krok v legislatívnom procese, návrh zákona bude následne predmetom prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.