Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry SR Reakcia na článok Denníka E z 30. apríla 2026

1. mája 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry SR (ďalej len „asociácia") považuje za potrebné reagovať na článok

publikovaný v Denníku E, ktorý vo viacerých bodoch nepresne interpretuje činnosť asociácie, jej

členskú základňu, ako aj povahu projektov realizovaných niektorými členskými subjektmi. Nižšie

uvádzame vecné stanovisko k jednotlivým tvrdeniam.

1. K formulácii o „vypadnutí pre podozrenia"


Dôrazne odmietame tvrdenie, že asociácia alebo jej členské spoločnosti boli vyradené z dôvodu preukázaných podozrení. Voči asociácii ani voči jej členským spoločnostiam nebolo a nie je vedené žiadne konanie, ktoré by konštatovalo porušenie právnych predpisov, pravidiel verejného obstarávania alebo podmienok poskytnutia podpory. Prehodnotenie pôvodného zoznamu podporených projektov bolo administratívnym a politickým rozhodnutím nového vedenia rezortu, nie výsledkom kontrolného alebo právneho zistenia. Stotožňovanie tohto kroku s „podozreniami" je preto vecne nesprávne a poškodzujúce dobrú povesť dotknutých subjektov.


2. K projektom členských spoločností


Členské spoločnosti asociácie uspeli v samostatných výzvach a v riadnom verejnom obstarávaní, ktoré sú procesne, právne a hodnotiacim mechanizmom oddelené od pôvodných inovačných výziev. Každý z týchto procesov mal vlastné kritériá, vlastných hodnotiteľov a vlastnú konkurenciu. Spájanie všetkých podpor do jedného celku vytvára zavádzajúci dojem kontinuity, ktorá v skutočnosti neexistuje.


Pokiaľ ide o vecné zameranie projektov — vrátane výskumu postkvantového šifrovania a bezpečných komunikačných rozhraní pre vesmírne prostredie — ide o oblasti, ktoré sú v súčasnosti jednou z najvyšších technologických priorít Európskej únie aj jej členských štátov. Konkrétne pripomíname:


  • Odporúčanie Komisie (EÚ) 2024/1101 z 11. apríla 2024 o koordinovanom pláne implementácie prechodu na postkvantovú kryptografiu, ktoré členské štáty vyzýva k aktívnej príprave verejného sektora a kritickej infraštruktúry na éru kvantových výpočtov.
  • Štandardizačný proces NIST Post-Quantum Cryptography (FIPS 203 – ML-KEM, FIPS 204 – ML-DSA, FIPS 205 – SLH-DSA), ktorý v auguste 2024 priniesol prvé finálne federálne štandardy pre postkvantové algoritmy a stanovil globálny referenčný rámec pre ich nasadenie.
  • Strategickú agendu Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a iniciatívy ako EU Space Programme či IRIS2, ktoré explicitne počítajú s integráciou kvantovo odolných komunikačných systémov.


Slovensko je pridruženým členom ESA a slovenské subjekty sa dlhodobo zapájajú do európskych vesmírnych a kybernetických programov. Tvrdenie, že „Slovensko nemá rozsiahly vesmírny program, a teda takýto výskum nemá opodstatnenie", je preto vecne neudržateľné. Práve naopak — bez investícií do výskumu sa do týchto programov nikdy plnohodnotne nezapojíme.


3. K modelu spolupráce verejného a súkromného sektora


Predstava, že ochrana kritickej infraštruktúry má byť výhradne v réžii štátu, nezodpovedá európskej ani domácej legislatívnej praxi. Aktuálny právny rámec na úrovni EÚ aj Slovenskej republiky výslovne predpokladá aktívnu úlohu prevádzkovateľov, dodávateľov a odborných združení pri zabezpečovaní odolnosti kritickej infraštruktúry:


  • Smernica (EÚ) 2022/2555 (NIS2) o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii,
  • Smernica (EÚ) 2022/2557 (CER) o odolnosti kritických subjektov,
  • Zákon č. 366/2024 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica NIS2,
  • Zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, ktorým sa transponuje smernica CER a ktorý nanovo upravuje povinnosti prevádzkovateľov základných služieb a kritických subjektov.


Tieto predpisy zhodne vychádzajú z princípu zdieľanej zodpovednosti medzi verejným a súkromným sektorom. Prevádzkovatelia kritickej infraštruktúry — z ktorých drvivá väčšina sú súkromné subjekty — majú podľa platnej legislatívy priamo uložené povinnosti v oblasti riadenia rizík, hlásenia incidentov, vykonávania auditov a zabezpečenia kontinuity činnosti. Bez aktívneho zapojenia týchto subjektov je naplnenie cieľov uvedených smerníc a zákonov objektívne nemožné.


Cieľom asociácie nie je a nikdy nebolo preberať kompetencie štátu. Cieľom je vytvoriť platformu pre koordináciu, výmenu informácií o hrozbách a spoločné budovanie kapacít medzi subjektmi, ktoré už dnes nesú zákonnú zodpovednosť za chod sietí, energetiky, priemyslu a komunikácií na Slovensku.


4. K členskej základni asociácie


Prezentácia členov asociácie ako „malých firiem bez referencií" je faktograficky nesprávna. Členská základňa asociácie zahŕňa etablované spoločnosti s dlhoročnou pôsobnosťou v oblasti obranného priemyslu, leteckej a automobilovej výroby, leteckej navigácie, optických technológií, špecializovaných priemyselných riešení a kybernetickej bezpečnosti. Viacerí členovia patria do nadnárodných priemyselných skupín s pôsobnosťou v desiatkach krajín, zamestnávajú stovky pracovníkov a dosahujú ročné tržby v desiatkach miliónov eur.


Asociácia zámerne združuje subjekty rôznej veľkosti, pretože odolnosť kritickej infraštruktúry nezávisí len od veľkých korporácií, ale aj od špecializovaných technologických firiem, ktoré dodávajú konkrétne komponenty a riešenia.


5. K osobe prezidenta asociácie


Prezident asociácie má dlhoročnú odbornú prax v obrannom priemysle a v štátnej správe, kde pôsobil pod vládami rôznej politickej orientácie. Jeho profesijná dráha je verejne overiteľná a redukcia jeho životopisu na jeden epizodický pracovný vzťah nezodpovedá štandardom serióznej žurnalistiky.


6. Záver


Hrozby voči kritickej infraštruktúre — kybernetické, fyzické aj hybridné — v posledných rokoch dokumentovateľne narastajú, čo potvrdzujú výročné správy ENISA Threat Landscape, hodnotenia Európskej komisie aj domáce bezpečnostné analýzy. Reakciou na tento stav musí byť systematická spolupráca v rámci platnej legislatívy — najmä zákonov č. 366/2024 Z. z. a č. 367/2024 Z. z. — jasné pravidlá a investície do domácich technologických kapacít. Plošná diskvalifikácia subjektov, ktoré sa o budovanie týchto kapacít pokúšajú, je v rozpore s duchom aj literou tohto právneho rámca.


Asociácia kritickej infraštruktúry SR je pripravená na vecnú odbornú diskusiu so štátnymi orgánmi, zákonodarcami, médiami aj akademickou obcou. Akékoľvek konkrétne otázky týkajúce sa jej činnosti, členskej základne alebo projektov jej členov radi zodpovieme.

25. októbra 2026
An SK-CERT warning highlights two critical vulnerabilities in PHP technology. For critical entities, this is an opportunity to review not only their own information systems, but also the technologies they use through external suppliers.
25. októbra 2026
Varovanie SK-CERT upozorňuje na dve kritické zraniteľnosti v technológii PHP. Pre kritické subjekty je to príležitosť preveriť nielen vlastné informačné systémy, ale aj technológie, ktoré využívajú prostredníctvom externých dodávateľov.
22. októbra 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) visited Future Forces 2026 in Prague, an international event focused on defence, security and emerging technologies. For the Association, the event provided an opportunity to explore solutions whose applications extend beyond the military domain and which can also contribute to protecting critical entities. AKI SR member company Decent Cybersecurity also played an active role at the event.
22. októbra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry SR (AKI SR) navštívila Future Forces 2026 v Prahe, medzinárodné podujatie zamerané na obranu, bezpečnosť a nové technológie. Pre asociáciu bolo príležitosťou sledovať riešenia, ktorých využitie presahuje vojenské prostredie a môže prispieť aj k ochrane kritických subjektov. Aktívne sa na podujatí prezentovala aj členská spoločnosť Decent Cybersecurity.
21. októbra 2026
The attempted arson attack on Starlink equipment in Vilnius shows that threatening strategic services does not require a large-scale attack. For Slovakia, this is a warning about the risks associated with damage to individual technological components and about the possible consequences for the functioning of critical infrastructure. 
21. októbra 2026
Pokus o podpaľačský útok na zariadenia Starlink vo Vilniuse ukazuje, že na ohrozenie strategických služieb nemusí byť potrebný rozsiahly útok. Pre Slovensko je to upozornenie na riziká spojené s poškodením jednotlivých technologických prvkov a na možné dôsledky pre fungovanie kritickej infraštruktúry. 
20. októbra 2026
Rising natural gas prices are not merely an economic problem. For critical infrastructure, they also test preparedness for supply disruptions, the ability to manage rising operating costs, and the continuity of essential services.
20. októbra 2026
Rast cien zemného plynu nie je iba ekonomickým problémom. Pre kritickú infraštruktúru predstavuje aj skúšku pripravenosti na narušenie dodávok, rast prevádzkových nákladov a zachovanie základných služieb.
19. októbra 2026
Slovenskí a austrálski odborníci diskutovali o aktuálnych kybernetických hrozbách, ochrane strategických systémov a možnostiach medzinárodnej spolupráce.
19. októbra 2026
Slovak and Australian experts discussed current cyber threats, the protection of strategic systems and opportunities for international cooperation.