Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry SR Reakcia na článok Denníka E z 30. apríla 2026

1. mája 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry SR (ďalej len „asociácia") považuje za potrebné reagovať na článok

publikovaný v Denníku E, ktorý vo viacerých bodoch nepresne interpretuje činnosť asociácie, jej

členskú základňu, ako aj povahu projektov realizovaných niektorými členskými subjektmi. Nižšie

uvádzame vecné stanovisko k jednotlivým tvrdeniam.

1. K formulácii o „vypadnutí pre podozrenia"


Dôrazne odmietame tvrdenie, že asociácia alebo jej členské spoločnosti boli vyradené z dôvodu preukázaných podozrení. Voči asociácii ani voči jej členským spoločnostiam nebolo a nie je vedené žiadne konanie, ktoré by konštatovalo porušenie právnych predpisov, pravidiel verejného obstarávania alebo podmienok poskytnutia podpory. Prehodnotenie pôvodného zoznamu podporených projektov bolo administratívnym a politickým rozhodnutím nového vedenia rezortu, nie výsledkom kontrolného alebo právneho zistenia. Stotožňovanie tohto kroku s „podozreniami" je preto vecne nesprávne a poškodzujúce dobrú povesť dotknutých subjektov.


2. K projektom členských spoločností


Členské spoločnosti asociácie uspeli v samostatných výzvach a v riadnom verejnom obstarávaní, ktoré sú procesne, právne a hodnotiacim mechanizmom oddelené od pôvodných inovačných výziev. Každý z týchto procesov mal vlastné kritériá, vlastných hodnotiteľov a vlastnú konkurenciu. Spájanie všetkých podpor do jedného celku vytvára zavádzajúci dojem kontinuity, ktorá v skutočnosti neexistuje.


Pokiaľ ide o vecné zameranie projektov — vrátane výskumu postkvantového šifrovania a bezpečných komunikačných rozhraní pre vesmírne prostredie — ide o oblasti, ktoré sú v súčasnosti jednou z najvyšších technologických priorít Európskej únie aj jej členských štátov. Konkrétne pripomíname:


  • Odporúčanie Komisie (EÚ) 2024/1101 z 11. apríla 2024 o koordinovanom pláne implementácie prechodu na postkvantovú kryptografiu, ktoré členské štáty vyzýva k aktívnej príprave verejného sektora a kritickej infraštruktúry na éru kvantových výpočtov.
  • Štandardizačný proces NIST Post-Quantum Cryptography (FIPS 203 – ML-KEM, FIPS 204 – ML-DSA, FIPS 205 – SLH-DSA), ktorý v auguste 2024 priniesol prvé finálne federálne štandardy pre postkvantové algoritmy a stanovil globálny referenčný rámec pre ich nasadenie.
  • Strategickú agendu Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a iniciatívy ako EU Space Programme či IRIS2, ktoré explicitne počítajú s integráciou kvantovo odolných komunikačných systémov.


Slovensko je pridruženým členom ESA a slovenské subjekty sa dlhodobo zapájajú do európskych vesmírnych a kybernetických programov. Tvrdenie, že „Slovensko nemá rozsiahly vesmírny program, a teda takýto výskum nemá opodstatnenie", je preto vecne neudržateľné. Práve naopak — bez investícií do výskumu sa do týchto programov nikdy plnohodnotne nezapojíme.


3. K modelu spolupráce verejného a súkromného sektora


Predstava, že ochrana kritickej infraštruktúry má byť výhradne v réžii štátu, nezodpovedá európskej ani domácej legislatívnej praxi. Aktuálny právny rámec na úrovni EÚ aj Slovenskej republiky výslovne predpokladá aktívnu úlohu prevádzkovateľov, dodávateľov a odborných združení pri zabezpečovaní odolnosti kritickej infraštruktúry:


  • Smernica (EÚ) 2022/2555 (NIS2) o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii,
  • Smernica (EÚ) 2022/2557 (CER) o odolnosti kritických subjektov,
  • Zákon č. 366/2024 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponuje smernica NIS2,
  • Zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, ktorým sa transponuje smernica CER a ktorý nanovo upravuje povinnosti prevádzkovateľov základných služieb a kritických subjektov.


Tieto predpisy zhodne vychádzajú z princípu zdieľanej zodpovednosti medzi verejným a súkromným sektorom. Prevádzkovatelia kritickej infraštruktúry — z ktorých drvivá väčšina sú súkromné subjekty — majú podľa platnej legislatívy priamo uložené povinnosti v oblasti riadenia rizík, hlásenia incidentov, vykonávania auditov a zabezpečenia kontinuity činnosti. Bez aktívneho zapojenia týchto subjektov je naplnenie cieľov uvedených smerníc a zákonov objektívne nemožné.


Cieľom asociácie nie je a nikdy nebolo preberať kompetencie štátu. Cieľom je vytvoriť platformu pre koordináciu, výmenu informácií o hrozbách a spoločné budovanie kapacít medzi subjektmi, ktoré už dnes nesú zákonnú zodpovednosť za chod sietí, energetiky, priemyslu a komunikácií na Slovensku.


4. K členskej základni asociácie


Prezentácia členov asociácie ako „malých firiem bez referencií" je faktograficky nesprávna. Členská základňa asociácie zahŕňa etablované spoločnosti s dlhoročnou pôsobnosťou v oblasti obranného priemyslu, leteckej a automobilovej výroby, leteckej navigácie, optických technológií, špecializovaných priemyselných riešení a kybernetickej bezpečnosti. Viacerí členovia patria do nadnárodných priemyselných skupín s pôsobnosťou v desiatkach krajín, zamestnávajú stovky pracovníkov a dosahujú ročné tržby v desiatkach miliónov eur.


Asociácia zámerne združuje subjekty rôznej veľkosti, pretože odolnosť kritickej infraštruktúry nezávisí len od veľkých korporácií, ale aj od špecializovaných technologických firiem, ktoré dodávajú konkrétne komponenty a riešenia.


5. K osobe prezidenta asociácie


Prezident asociácie má dlhoročnú odbornú prax v obrannom priemysle a v štátnej správe, kde pôsobil pod vládami rôznej politickej orientácie. Jeho profesijná dráha je verejne overiteľná a redukcia jeho životopisu na jeden epizodický pracovný vzťah nezodpovedá štandardom serióznej žurnalistiky.


6. Záver


Hrozby voči kritickej infraštruktúre — kybernetické, fyzické aj hybridné — v posledných rokoch dokumentovateľne narastajú, čo potvrdzujú výročné správy ENISA Threat Landscape, hodnotenia Európskej komisie aj domáce bezpečnostné analýzy. Reakciou na tento stav musí byť systematická spolupráca v rámci platnej legislatívy — najmä zákonov č. 366/2024 Z. z. a č. 367/2024 Z. z. — jasné pravidlá a investície do domácich technologických kapacít. Plošná diskvalifikácia subjektov, ktoré sa o budovanie týchto kapacít pokúšajú, je v rozpore s duchom aj literou tohto právneho rámca.


Asociácia kritickej infraštruktúry SR je pripravená na vecnú odbornú diskusiu so štátnymi orgánmi, zákonodarcami, médiami aj akademickou obcou. Akékoľvek konkrétne otázky týkajúce sa jej činnosti, členskej základne alebo projektov jej členov radi zodpovieme.

8. septembra 2026
Several incidents in the space of a single week. And in one case, 4.2 GW of generation capacity was temporarily taken offline. Germany is dealing with a series of attacks on its electricity grid that highlights one important point: the target does not necessarily have to be the power plant itself.
8. septembra 2026
Niekoľko incidentov v priebehu jediného týždňa. A v jednom prípade dočasne vyradená výrobná kapacita 4,2 GW. Nemecko rieši sériu útokov na elektrickú sieť, ktorá ukazuje dôležitú vec: terčom nemusí byť samotná elektráreň.
5. septembra 2026
District heating and cooling are an important part of the energy infrastructure of cities and municipalities. Their role is not limited to providing thermal comfort; they create stable conditions for the functioning of households, public institutions, industry and other facilities. As energy systems become increasingly technologically complex, the importance of their reliability, preparedness and ability to respond to operational disruptions is also growing.
5. septembra 2026
Diaľkové vykurovanie a chladenie predstavujú významnú súčasť energetickej infraštruktúry miest a obcí. Ich úlohou nie je len zabezpečiť tepelný komfort, ale vytvárať stabilné podmienky pre fungovanie domácností, verejných inštitúcií, priemyslu a ďalších prevádzok. S rastúcou technologickou komplexnosťou energetických systémov zároveň rastie aj význam ich spoľahlivosti, pripravenosti a schopnosti reagovať na narušenie prevádzky.
2. septembra 2026
On Monday, 31 August 2026, a working meeting took place at the Ministry of Interior of the Slovak Republic with State Secretary of the Ministry of Interior Patrik Krauspe, Director General of the Crisis Management Section Jaroslav Kmeť, Naďa Trelová Sonogová from the Department of International Cooperation of the Ministry of Interior, and representatives of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR).
2. septembra 2026
Na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky sa v pondelok 31. augusta 2026 uskutočnilo pracovné rokovanie štátneho tajomníka MV SR Patrika Krauspeho, generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia MV SR Jaroslava Kmeťa, Nade Trelovej Sonogovej z odboru medzinárodnej spolupráce MV SR a predstaviteľov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR).
28. augusta 2026
The Government of the Slovak Republic has approved a draft act on the cybersecurity of products with digital elements, also referred to as the cyber resilience act. This is a further step in the legislative process; the bill will subsequently be debated in the National Council of the Slovak Republic.
28. augusta 2026
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami, označovaný aj ako zákon o kybernetickej odolnosti. Ide o ďalší krok v legislatívnom procese, návrh zákona bude následne predmetom prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky. 
27. augusta 2026
The digitalisation of industry, energy, transport, water management and other strategic sectors brings a marked increase in efficiency and opens up possibilities for automated control. At the same time, however, it creates an ever closer link between the digital and the physical world. It is precisely this link that represents one of the significant challenges for the protection and resilience of critical infrastructure. 
27. augusta 2026
Digitalizácia priemyslu, energetiky, dopravy, vodného hospodárstva či ďalších strategických odvetví prináša výrazné zvýšenie efektivity a možnosti automatizovaného riadenia. Zároveň však vytvára čoraz tesnejšie prepojenie medzi digitálnym a fyzickým svetom. Práve toto prepojenie predstavuje jednu z významných výziev pre ochranu a odolnosť kritickej infraštruktúry.