Podmorské káble: Achillova päta európskej digitálnej suverenity

6. mája 2026

Asi 99 % medzikontinentálnej digitálnej komunikácie sveta neprebieha cez satelity. Prebieha cez sieť približne 600 podmorských optických káblov s celkovou dĺžkou 1,4 milióna kilometrov, ktoré ležia na dne svetových oceánov. Cez tieto káble každý deň pretečú finančné transakcie v hodnote viac ako 10 biliónov amerických dolárov, väčšina e-mailovej a cloudovej komunikácie a takmer celá medzinárodná internetová prevádzka. Sú to fyzické laná, na ktorých drží digitálna ekonomika.


Pre kritickú infraštruktúru sú podmorské káble paradoxom. Sú jej technologickou chrbticou a súčasne jej najexponovanejším bodom. A pre Slovensko, vnútrozemský štát bez vlastných podmorských prístavov, predstavujú strategické riziko, ktoré ostáva v národnom diskurze nedostatočne prítomné.


Anatómia zraniteľnosti


Optický kábel s priemerom záhradnej hadice nesie kapacitu rádovo desiatok terabitov za sekundu. Je chránený niekoľkými vrstvami ocele a polyetylénu, ale na otvorenom mori v hĺbkach nad 2 000 metrov sa pre úsporu nákladov ukladá nechránený, bez prikrytia sedimentom. V plytších vodách kontinentálnych šelfov, kde dochádza k najväčšiemu počtu poškodení, sa kábel zakopáva typicky 1 až 3 metre pod morské dno.


Globálne dochádza ročne približne k 150 až 200 prerušeniam podmorských káblov. Zhruba dve tretiny spôsobujú rybárske vlečné siete a kotvy obchodných lodí, ďalšiu štvrtinu prírodné javy ako podmorské zosuvy, zemetrasenia a búrky. Zvyšok, dlhodobo okolo 5 až 10 %, tvoria incidenty, ktoré sa nedajú jednoznačne klasifikovať. Práve táto kategória sa stala v posledných rokoch geopolitickou kategóriou.


Časová os baltských incidentov


Severné moria Európy sa premenili na laboratórium hybridného pôsobenia. V októbri 2023 bol v Baltskom mori prerušený plynovod BalticConnector medzi Fínskom a Estónskom spolu s niekoľkými telekomunikačnými káblami. Vyšetrovanie ukázalo, že príčinou bola ťažká kotva čínskej lode Newnew Polar Bear, ktorá ju vliekla po dne viac ako 180 kilometrov. Loď opustila baltský priestor skôr, než sa stihla zadržať, a v Číne sa následnému vyšetrovaniu prakticky nedalo asistovať.


V novembri 2024 bol prerušený telekomunikačný kábel C-Lion1 medzi Fínskom a Nemeckom a kábel BCS East-West medzi Litvou a Švédskom. V čase incidentu sa nad poškodenými úsekmi pohybovala čínska loď Yi Peng 3, ktorá vlievala kotvu po dne v dĺžke viac ako 100 míľ. V decembri 2024 došlo k prerušeniu energetického prepojenia Estlink-2 medzi Fínskom a Estónskom a štyroch telekomunikačných káblov. Zodpovednou loďou bol tanker Eagle S patriaci do takzvanej ruskej tieňovej flotily, prepravujúci sankcionovanú ropu. Fínske úrady loď zadržali, čo bol v regióne precedens.


V Červenom mori prerušenie troch káblov vo februári 2024 spôsobila kotva lode Rubymar zasiahnutej húthíovskou strelou. V Taiwanskom prielive bolo medzi rokmi 2023 a 2024 prerušených viac ako 30 káblov vedúcich na ostrovy Matsu, čo Taiwan klasifikuje ako úmyselnú „šedozónovú" činnosť čínskych pobrežných plavidiel.


Politická a regulačná odpoveď EÚ


Európska komisia v reakcii na baltské udalosti zverejnila vo februári 2025 EU Cable Security Action Plan. Akčný plán sa opiera o štyri piliere: prevenciu (mapovanie závislostí, redundancia tras), detekciu (nepretržité monitorovanie podmorskej činnosti, kombinácia AIS, sonarov a satelitných dát), reakciu (rýchle opravárenské kapacity, koordinácia členských štátov) a odstrašenie (atribúcia incidentov, sankčný režim, právne nástroje voči lodiam tieňovej flotily). Plán sa opiera o smernicu CER (2022/2557) a o smernicu NIS2 (2022/2555), ktoré klasifikujú podmorské káble ako súčasť kritickej infraštruktúry digitálnej a energetickej.


NATO zriadilo v máji 2024 vo svojom Námornom velení v Northwoode Maritime Centre for the Security of Critical Undersea Infrastructure. V januári 2025 Aliancia spustila operáciu Baltic Sentry s dlhodobým monitoringom plavebných ciest v Baltickom mori, ktorá kombinuje fregaty, vrtulníky a podmorské drony. Ide o zásadný posun vo vnímaní podmorskej infraštruktúry ako vojenskej a politickej priority.


Slovenské súvislosti


Slovensko nie je pobrežným štátom a často sa preto téma podmorských káblov vníma ako vzdialená. Tento dojem je klamlivý. Celá medzinárodná internetová prevádzka Slovenska prechádza cez landing stations v Hamburgu, Frankfurte, Marseille a v menšej miere v poľských a chorvátskych prístavoch. Odolnosť slovenského digitálneho ekosystému je preto priamo závislá od fyzickej bezpečnosti káblov pri pobrežiach, ktoré ležia stovky kilometrov od slovenských hraníc.


Slovenské banky využívajú medzinárodné platobné systémy SWIFT a TARGET2, slovenské podniky pristupujú k cloudovým službám v dátových centrách v Írsku, Holandsku a Nemecku, slovenská verejná správa využíva federatívne európske služby. Každá z týchto závislostí prechádza v určitom bode cez podmorský kábel.


V terminológii zákona 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre ide o externú kaskádovú závislosť, ktorá je kategoricky odlišná od domácich kritických aktív. Slovenský prevádzkovateľ ju nemôže priamo ovplyvniť, ale musí ju identifikovať, hodnotiť a mitigovať. To je zmysel požiadavky na mapovanie závislostí, ktorú zákon ukladá ako jednu z kľúčových povinností kritických subjektov.


Štrukturálne riziká, na ktoré sa zriedka upozorňuje


Tri zraniteľnosti zostávajú v aktuálnej európskej diskusii nedostatočne pomenované.


Po prvé, opravárenská kapacita. Globálne existuje len približne 60 špecializovaných lodí na opravy podmorských káblov. Väčšina je v rukách súkromných operátorov a ich nasadenie môže trvať týždne. Pri scenári koordinovaného poškodenia viacerých káblov by sa kapacita rýchlo vyčerpala.


Po druhé, výrobná koncentrácia. Trh s výrobou podmorských káblov ovládajú štyria hráči: francúzska Alcatel Submarine Networks, americká SubCom, japonská NEC a čínska HMN Technologies (predtým Huawei Marine). Európsky priemyselný posun smerom k diverzifikácii prebieha pomaly.


Po tretie, identifikácia podozrivých plavidiel v reálnom čase. Tieňová flotila operuje s vypnutými alebo manipulovanými AIS transpondérmi, vyhýba sa štandardným plavebným trasám a často mení vlajku štátu registrácie. Rozpoznať „lievajúcu" loď skôr, než kábel pretne, je technicky aj právne náročná úloha.


Strategický výhľad


Podmorské káble v sebe spájajú tri trendy, ktoré budú definovať bezpečnosť kritickej infraštruktúry v nasledujúcom desaťročí. Prvým je hybridné pôsobenie štátnych aktérov, ktorí pracujú v zóne pod prahom ozbrojeného konfliktu. Druhým je geografická prepletenosť kritickej infraštruktúry, kde sa národná suverenita realizuje cez aktíva nachádzajúce sa fyzicky mimo územia štátu. Tretím je kríza atribúcie, kde technické možnosti dokazovania zaostávajú za rýchlosťou udalostí a politickou potrebou reagovať.


Pre AKI SR je téma podmorských káblov ukážkovým prípadom, prečo zákon 367/2024 Z. z. nezostáva pri vnútroštátnych aktívach a vyžaduje cezhraničné mapovanie závislostí. Pre prevádzkovateľov v sektore digitálnej infraštruktúry, financií, energetiky a verejnej správy znamená potrebu zaradiť riziko prerušenia medzinárodnej konektivity medzi scenáre testovania kontinuity prevádzky.


„Podmorské káble sú geografickou pripomienkou toho, že digitálna suverenita má fyzický rozmer. Slovensko sa nemôže tváriť, že problém začína a končí na našich hraniciach. Bezpečnosť sieťových uzlov v Hamburgu a Marseille je dnes súčasťou bezpečnosti slovenského platobného systému a slovenskej verejnej správy. Tým sa otvára nová kategória strategickej spolupráce v rámci EÚ a NATO, ktorú naša diskusia o kritickej infraštruktúre ešte len začína plne reflektovať," uzatvára Ing. Tibor Straka, prezident AKI SR.


V dejinách kritickej infraštruktúry platilo, že najzraniteľnejšie sú tie systémy, na ktorých závisíme najviac a vidíme ich najmenej. Podmorské káble sú v tomto zmysle dokonalou kritickou infraštruktúrou. A presne preto si zaslúžia stáť v centre, nie na okraji bezpečnostnej diskusie.

Submarine cables: the Achilles heel of European digital sovereignty

6. mája 2026
Roughly 99 % of the world's intercontinental digital communication does not travel through satellites. It travels through a network of approximately 600 submarine fibre-optic cables with a combined length of 1.4 million kilometres, lying on the floor of the world's oceans. Through these cables flow more than 10 trillion US dollars in financial transactions every day, the bulk of email and cloud traffic, and almost all international internet traffic. They are the physical rope on which the digital economy hangs.

Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry SR Reakcia na článok Denníka E z 30. apríla 2026

1. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry SR (ďalej len „asociácia") považuje za potrebné reagovať na článok publikovaný v Denníku E, ktorý vo viacerých bodoch nepresne interpretuje činnosť asociácie, jej členskú základňu, ako aj povahu projektov realizovaných niektorými členskými subjektmi. Nižšie uvádzame vecné stanovisko k jednotlivým tvrdeniam.

Introducing the sectors of critical infrastructure: Finance

30. apríla 2026
The area of critical infrastructure in the Slovak Republic is regulated by Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on the Amendment and Supplementation of Certain Acts, which defines the individual sectors, sub-sectors and essential services necessary for the functioning of the state. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic gradually presents the individual sectors with the aim of bringing closer their importance, their functioning and their impacts on the everyday life of society. This time we focus on the finance sector.

Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Financie

30. apríla 2026
Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike upravuje zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby nevyhnutné pre fungovanie štátu. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky postupne predstavuje jednotlivé sektory s cieľom priblížiť ich význam, fungovanie a dopady na každodenný život spoločnosti. Tentokrát sa zameriame na sektor financií .

From a Vilnius Warehouse to the Leipzig DHL Ramp: A Trial That Is Changing the View on the Protection of European Logistics Infrastructure

29. apríla 2026
On 17 April 2026, a trial began at the District Court in Vilnius that is shifting the European debate on the protection of critical infrastructure from the technical level to a very concrete one. Five men are charged with sending, in July 2024, in cooperation with the Special Tasks Department of the Russian military intelligence service GRU, incendiary parcels via DHL and DPD from Vilnius to the air hub in Leipzig, to Poland and to the United Kingdom. The head of the German counter-intelligence service BfV stated that only a flight delay prevented an in-flight detonation that could have destroyed a cargo aircraft. 

Z vilniuského skladu na rampu lipského DHL: proces, ktorý mení pohľad na ochranu európskej logistickej infraštruktúry

29. apríla 2026
Na Okresnom súde vo Vilniuse sa 17. apríla 2026 začal proces, ktorý posúva európsku diskusiu o ochrane kritickej infraštruktúry z roviny technickej do roviny veľmi konkrétnej. Päť mužov je obvinených z toho, že v júli 2024 v spolupráci s Oddelením špeciálnych úloh ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU posielali zápalné zásielky cez DHL a DPD z Vilniusu do leteckého uzla v Lipsku, do Poľska a do Veľkej Británie. Šéf nemeckej kontrarozviedky BfV uviedol, že len omeškanie letu zabránilo detonácii vo vzduchu, ktorá mohla zničiť dopravné lietadlo.

Cyber Resilience Act enters the operational phase: what was said at KYBER2026 and what Slovakia must complete before 11 September 2026

28. apríla 2026
The KYBER2026 conference of the National Security Authority and SK-CERT, held on 27 and 28 April 2026 at Hotel Sitno Vyhne, confirmed what operators of essential services and critical entities had already suspected since the beginning of the year. 2026 is not a year of preparation — it is a year of demonstrable functionality. At the centre stands Regulation (EU) 2024/2847 of the European Parliament and of the Council on cyber resilience, which reaches its first hard milestone on 11 September 2026: mandatory reporting of actively exploited vulnerabilities and significant incidents through ENISA's Single Reporting Platform.

Cyber Resilience Act vstupuje do prevádzkovej fázy: čo zaznelo na KYBER2026 a čo musí Slovensko stihnúť do 11. septembra 2026

28. apríla 2026
Konferencia KYBER2026 Národného bezpečnostného úradu a SK-CERT, ktorá sa konala 27. a 28. apríla 2026 v hoteli Sitno Vyhne, potvrdila to, čo prevádzkovatelia základných služieb a kritických subjektov tušili už od začiatku roka. Rok 2026 nie je rokom prípravy, ale rokom preukázateľnej funkčnosti. V centre stojí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady číslo 2024/2847 o kybernetickej odolnosti, ktoré dosiahne 11. septembra 2026 prvý ostrý míľnik, povinné hlásenie aktívne zneužívaných zraniteľností a závažných incidentov cez Single Reporting Platform agentúry ENISA.

Memorandum between the Critical Infrastructure Association of the SR and Slovak Investment Holding opens space for sustainable investments in critical infrastructure

24. apríla 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) and Slovak Investment Holding, a. s. concluded a memorandum of cooperation on 23 April 2026, the aim of which is to create a framework for the support of investments and the financing of projects in the field of critical infrastructure in Slovakia. The memorandum confirms the shared interest of both parties in developing strategic, developmental and innovation projects with a focus on increasing the resilience of critical infrastructure and securing essential services. The cooperation will concentrate in particular on the identification of suitable projects, the exchange of expert knowledge, as well as the interconnection of public and private sources of financing. An important part of the cooperation is also the use of expert capacities and practical experience in the preparation and implementation of projects, in particular in the areas of infrastructure and innovation. “We see room for projects that will have a long-term impact and, at the same time, financial sustainability. In areas of public interest, such as critical infrastructure or innovation, we can bring knowledge of the environment, the identification of projects and the interconnection of partners, so that high-quality and feasible solutions come into being,” stated Tibor Straka, President of AKI SR. According to his words, it is crucial that the cooperation brings concrete results: “It is important for us that this cooperation is sustainable in the long term and brings measurable results that will have a real benefit for Slovak critical infrastructure.” At the same time, the memorandum creates space for systematic expert cooperation, consultations and further joint activities aimed at the support of investments and the development of critical infrastructure. Both parties declare their interest in actively participating in projects that will contribute to the modernisation of infrastructure, the more efficient use of resources and the strengthening of the investment environment in Slovakia.

Memorandum medzi Asociáciou kritickej infraštruktúry SR a Slovak Investment Holding otvára priestor pre udržateľné investície do kritickej infraštruktúry

24. apríla 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) a Slovak Investment Holding, a. s. uzavreli 23. apríla 2026 memorandum o spolupráci, ktorého cieľom je vytvoriť rámec pre podporu investícií a financovanie projektov v oblasti kritickej infraštruktúry na Slovensku. Memorandum potvrdzuje spoločný záujem oboch strán rozvíjať strategické, rozvojové a inovačné projekty so zameraním na zvýšenie odolnosti kritickej infraštruktúry a zabezpečenie základných služieb. Spolupráca sa bude sústreďovať najmä na identifikáciu vhodných projektov, výmenu odborných poznatkov, ako aj prepájanie verejných a súkromných zdrojov financovania. Dôležitou súčasťou spolupráce je aj využitie odborných kapacít a praktických skúseností pri príprave a realizácii projektov, najmä v oblastiach infraštruktúry a inovácií. „ Vidíme priestor pre projekty, ktoré budú mať dlhodobý dopad a zároveň finančnú udržateľnosť. V oblastiach verejného záujmu, ako sú kritická infraštruktúra či inovácie, vieme priniesť znalosť prostredia, identifikáciu projektov a prepájanie partnerov tak, aby vznikali kvalitné a realizovateľné riešenia,“ uviedol prezident AKI SR Tibor Straka. Podľa jeho slov je kľúčové, aby spolupráca prinášala konkrétne výsledky: „Je pre nás dôležité, aby táto spolupráca bola dlhodobo udržateľná a prinášala merateľné výsledky, ktoré budú mať reálny prínos pre slovenskú kritickú infraštruktúru.“  Memorandum zároveň vytvára priestor pre systematickú odbornú spoluprácu, konzultácie a ďalšie spoločné aktivity zamerané na podporu investícií a rozvoj kritickej infraštruktúry. Obe strany deklarujú záujem aktívne sa podieľať na projektoch, ktoré prispejú k modernizácii infraštruktúry, efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a posilneniu investičného prostredia na Slovensku.