Z vilniuského skladu na rampu lipského DHL: proces, ktorý mení pohľad na ochranu európskej logistickej infraštruktúry

Anatómia jedného balíčka

Vyšetrovanie viedol spoločný vyšetrovací tím Eurojust spojujúci Litvu, Poľsko,

Nemecko, Holandsko, Veľkú Britániu, ako aj Estónsko, Lotyšsko, USA, Kanadu a Europol.

Identifikovaných bolo 22 osôb a vydané medzinárodné zatykače na ďalších piatich. Modus

operandi bol jednoduchý a o to nebezpečnejší. Nábor cez šifrované aplikácie, posielanie

testovacích zásielok do USA a Kanady, zápalné zariadenia maskované do bežných balíčkov.

V júli 2024 sa dva balíčky vznietili priamo v leteckom uzle DHL v Lipsku, ďalšie skončili v

Poľsku a Veľkej Británii, dva ďalšie sa našli v Amsterdame.

Vilniuský proces nestojí osamotene. V marci 2026 ohlásilo Lotyšsko podpaľačstvo na

železničnej infraštruktúre. 15. apríla 2026 minister civilnej ochrany Carl-Oskar Bohlin a

švédska bezpečnostná služba Säpo verejne potvrdili, že proruská skupina s väzbami na ruské

spravodajské služby sa v jari 2025 pokúsila o deštruktívny zásah do prevádzkového

prostredia teplárne v západnom Švédsku. Útok zlyhal vďaka vstavanému ochrannému

mechanizmu, ale Bohlin ho označil za posun Kremľa od symbolických DDoS akcií k

deštruktívnym OT operáciám. Agentúra AP a Säpo evidujú viac ako 150 incidentov

hybridnej povahy v EÚ a NATO od februára 2022.

Prečo to má váhu pre Slovensko



Slovensko je súčasťou rovnakej leteckej, cestnej a kuriérnej geografie ako Lipsko.

Tranzitná zóna Lipska obsluhuje aj zásielky smerujúce na slovenský trh, slovenské letiská a

logistické centrá zdieľajú procesy a často aj rovnakých prevádzkovateľov ako tie nemecké.

Sektor doprava je v prílohe číslo 1 zákona číslo 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre.

Termín 17. júla 2026, do ktorého musia ústredné orgány štátnej správy identifikovať kritické

subjekty, je príležitosťou rozšíriť pohľad za hranice tradičných objektov. Identifikácia musí

pokrývať aj logistické uzly, kuriérske spoločnosti, letiskové cargo prevádzky a cestné

koridory, nielen elektrárne a vodárne.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady číslo 2022/2557 o odolnosti kritických

subjektov, t.j. CER, výslovne stavia fyzickú odolnosť na rovnakú úroveň ako kybernetickú.

Zápalná zásielka v leteckom uzle nie je technicky kybernetický útok, ale jej dopad na kritickú

infraštruktúru je rovnako reálny ako pri ransomvérovom útoku. Naopak, fyzické a

kybernetické vrstvy hrozieb sa prelínajú. Joint advisory osemnástich agentúr zo 7. apríla

2026, ktorý spolupodpísal aj Národný bezpečnostný úrad spolu so Slovenskou informačnou

službou a Vojenským spravodajstvom, ukázal, že tá istá GRU, ktorá pripravovala balíčky pre

Lipsko, prevádzkuje aj kybernetickú kampaň APT28 proti vládnym sieťam v Česku, Poľsku,

Litve a Slovensku.

Tichí ľudia za skenermi

V júli 2024, keď v lipskom DHL uzle vzplanuli prvé zásielky, sa o reakciu postarali

nie politici a ani generáli, ale operátori, technici, požiarna a bezpečnostná služba leteckého

uzla. Ich rýchla reakcia obmedzila škody. Tento detail je dôležitý preto, že práve takáto

schopnosť absorbovať incident bez viditeľného dopadu na konečného odberateľa je tým, čo

robí kritickú infraštruktúru odolnou. Stovky takýchto ľudí pracujú v rovnakých pozíciách aj

na Slovensku, v energetike, vodárenstve, doprave aj telekomunikáciách, v cargo prevádzkach

letísk Bratislava, Košice a Sliač, v logistických uzloch Žiliny a Bratislavy. Verejnosť o ich

práci zriedkavo počuje a to je paradoxne známkou toho, že ju robia dobre.

„Vilniuský proces nám pripomína, že kritická infraštruktúra nie je iba elektráreň

alebo dátové centrum. Je ňou aj posledný kilometer kuriéra a páska v leteckom uzle. Ak

Slovensko do 17. júla 2026 neidentifikuje aj logistické a leteckonákladné uzly ako kritické

subjekty podľa zákona číslo 367 z roku 2024, bude reagovať až vtedy, keď bude neskoro.

Hybridná hrozba sa neopiera o jednu technológiu, opiera sa o medzeru medzi sektormi,

ktoré sa cítia byť navzájom oddelené,“ hovorí Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej

infraštruktúry Slovenskej republiky.

Pohľad dopredu

Pre slovenskú kritickú infraštruktúru je vilniuský proces dôvodom skôr na

pripravenosť než na obavu. Slovensko má funkčné inštitucionálne prostredie, prijaté zákony a

nastavený rámec spolupráce. Zákon číslo 367/2024 Z. z. zavádza požiadavky na odolnosť

kritických subjektov, zákon číslo 366/2024 Z. z. transponuje smernicu NIS 2 a stanovuje

konkrétne bezpečnostné opatrenia, vyhlášky NBÚ číslo 226 a 227 z roku 2025 prinášajú

vykonateľné povinnosti. Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 až 2030

dáva tomuto úsiliu strategický rámec.

To, čo odlišuje pripravené krajiny od tých, ktoré sú prekvapené, nie je rozdiel v

ohrození. Ten je dnes v Európe pomerne rovnomerný. Rozdielom je rýchlosť, akou

prevádzkovatelia rozpoznajú podozrivú aktivitu a reagujú na ňu skôr, ako sa stane viditeľnou

pre verejnosť. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) ako odborná

platforma a strategický partner Národného bezpečnostného úradu pomáha členom premostiť

legislatívne povinnosti so skutočnou prevádzkovou pripravenosťou v energetike, doprave,

logistike, zdravotníctve a digitálnej infraštruktúre. Vilniuský proces zatiaľ len začal, ale jeho

strategické posolstvo je už teraz jednoznačné. Ochrana kritickej infraštruktúry sa rozhoduje aj

na rampe leteckého uzla.