Z vilniuského skladu na rampu lipského DHL: proces, ktorý mení pohľad na ochranu európskej logistickej infraštruktúry

29. apríla 2026

Na Okresnom súde vo Vilniuse sa 17. apríla 2026 začal proces, ktorý posúva

európsku diskusiu o ochrane kritickej infraštruktúry z roviny technickej do roviny

veľmi konkrétnej. Päť mužov je obvinených z toho, že v júli 2024 v spolupráci s

Oddelením špeciálnych úloh ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU posielali

zápalné zásielky cez DHL a DPD z Vilniusu do leteckého uzla v Lipsku, do Poľska a do

Veľkej Británie. Šéf nemeckej kontrarozviedky BfV uviedol, že len omeškanie letu

zabránilo detonácii vo vzduchu, ktorá mohla zničiť dopravné lietadlo.

Anatómia jedného balíčka


Vyšetrovanie viedol spoločný vyšetrovací tím Eurojust spojujúci Litvu, Poľsko,

Nemecko, Holandsko, Veľkú Britániu, ako aj Estónsko, Lotyšsko, USA, Kanadu a Europol.

Identifikovaných bolo 22 osôb a vydané medzinárodné zatykače na ďalších piatich. Modus

operandi bol jednoduchý a o to nebezpečnejší. Nábor cez šifrované aplikácie, posielanie

testovacích zásielok do USA a Kanady, zápalné zariadenia maskované do bežných balíčkov.

V júli 2024 sa dva balíčky vznietili priamo v leteckom uzle DHL v Lipsku, ďalšie skončili v

Poľsku a Veľkej Británii, dva ďalšie sa našli v Amsterdame.


Vilniuský proces nestojí osamotene. V marci 2026 ohlásilo Lotyšsko podpaľačstvo na

železničnej infraštruktúre. 15. apríla 2026 minister civilnej ochrany Carl-Oskar Bohlin a

švédska bezpečnostná služba Säpo verejne potvrdili, že proruská skupina s väzbami na ruské

spravodajské služby sa v jari 2025 pokúsila o deštruktívny zásah do prevádzkového

prostredia teplárne v západnom Švédsku. Útok zlyhal vďaka vstavanému ochrannému

mechanizmu, ale Bohlin ho označil za posun Kremľa od symbolických DDoS akcií k

deštruktívnym OT operáciám. Agentúra AP a Säpo evidujú viac ako 150 incidentov

hybridnej povahy v EÚ a NATO od februára 2022.


Prečo to má váhu pre Slovensko



Slovensko je súčasťou rovnakej leteckej, cestnej a kuriérnej geografie ako Lipsko.

Tranzitná zóna Lipska obsluhuje aj zásielky smerujúce na slovenský trh, slovenské letiská a


logistické centrá zdieľajú procesy a často aj rovnakých prevádzkovateľov ako tie nemecké.

Sektor doprava je v prílohe číslo 1 zákona číslo 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre.

Termín 17. júla 2026, do ktorého musia ústredné orgány štátnej správy identifikovať kritické

subjekty, je príležitosťou rozšíriť pohľad za hranice tradičných objektov. Identifikácia musí

pokrývať aj logistické uzly, kuriérske spoločnosti, letiskové cargo prevádzky a cestné

koridory, nielen elektrárne a vodárne.


Smernica Európskeho parlamentu a Rady číslo 2022/2557 o odolnosti kritických

subjektov, t.j. CER, výslovne stavia fyzickú odolnosť na rovnakú úroveň ako kybernetickú.

Zápalná zásielka v leteckom uzle nie je technicky kybernetický útok, ale jej dopad na kritickú

infraštruktúru je rovnako reálny ako pri ransomvérovom útoku. Naopak, fyzické a

kybernetické vrstvy hrozieb sa prelínajú. Joint advisory osemnástich agentúr zo 7. apríla

2026, ktorý spolupodpísal aj Národný bezpečnostný úrad spolu so Slovenskou informačnou

službou a Vojenským spravodajstvom, ukázal, že tá istá GRU, ktorá pripravovala balíčky pre

Lipsko, prevádzkuje aj kybernetickú kampaň APT28 proti vládnym sieťam v Česku, Poľsku,

Litve a Slovensku.


Tichí ľudia za skenermi


V júli 2024, keď v lipskom DHL uzle vzplanuli prvé zásielky, sa o reakciu postarali

nie politici a ani generáli, ale operátori, technici, požiarna a bezpečnostná služba leteckého

uzla. Ich rýchla reakcia obmedzila škody. Tento detail je dôležitý preto, že práve takáto

schopnosť absorbovať incident bez viditeľného dopadu na konečného odberateľa je tým, čo

robí kritickú infraštruktúru odolnou. Stovky takýchto ľudí pracujú v rovnakých pozíciách aj

na Slovensku, v energetike, vodárenstve, doprave aj telekomunikáciách, v cargo prevádzkach

letísk Bratislava, Košice a Sliač, v logistických uzloch Žiliny a Bratislavy. Verejnosť o ich

práci zriedkavo počuje a to je paradoxne známkou toho, že ju robia dobre.


„Vilniuský proces nám pripomína, že kritická infraštruktúra nie je iba elektráreň

alebo dátové centrum. Je ňou aj posledný kilometer kuriéra a páska v leteckom uzle. Ak

Slovensko do 17. júla 2026 neidentifikuje aj logistické a leteckonákladné uzly ako kritické

subjekty podľa zákona číslo 367 z roku 2024, bude reagovať až vtedy, keď bude neskoro.

Hybridná hrozba sa neopiera o jednu technológiu, opiera sa o medzeru medzi sektormi,

ktoré sa cítia byť navzájom oddelené,“ hovorí Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej

infraštruktúry Slovenskej republiky.


Pohľad dopredu


Pre slovenskú kritickú infraštruktúru je vilniuský proces dôvodom skôr na

pripravenosť než na obavu. Slovensko má funkčné inštitucionálne prostredie, prijaté zákony a

nastavený rámec spolupráce. Zákon číslo 367/2024 Z. z. zavádza požiadavky na odolnosť

kritických subjektov, zákon číslo 366/2024 Z. z. transponuje smernicu NIS 2 a stanovuje

konkrétne bezpečnostné opatrenia, vyhlášky NBÚ číslo 226 a 227 z roku 2025 prinášajú

vykonateľné povinnosti. Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 až 2030

dáva tomuto úsiliu strategický rámec.


To, čo odlišuje pripravené krajiny od tých, ktoré sú prekvapené, nie je rozdiel v

ohrození. Ten je dnes v Európe pomerne rovnomerný. Rozdielom je rýchlosť, akou

prevádzkovatelia rozpoznajú podozrivú aktivitu a reagujú na ňu skôr, ako sa stane viditeľnou

pre verejnosť. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) ako odborná

platforma a strategický partner Národného bezpečnostného úradu pomáha členom premostiť

legislatívne povinnosti so skutočnou prevádzkovou pripravenosťou v energetike, doprave,

logistike, zdravotníctve a digitálnej infraštruktúre. Vilniuský proces zatiaľ len začal, ale jeho

strategické posolstvo je už teraz jednoznačné. Ochrana kritickej infraštruktúry sa rozhoduje aj

na rampe leteckého uzla.

From a Vilnius Warehouse to the Leipzig DHL Ramp: A Trial That Is Changing the View on the Protection of European Logistics Infrastructure

29. apríla 2026
On 17 April 2026, a trial began at the District Court in Vilnius that is shifting the European debate on the protection of critical infrastructure from the technical level to a very concrete one. Five men are charged with sending, in July 2024, in cooperation with the Special Tasks Department of the Russian military intelligence service GRU, incendiary parcels via DHL and DPD from Vilnius to the air hub in Leipzig, to Poland and to the United Kingdom. The head of the German counter-intelligence service BfV stated that only a flight delay prevented an in-flight detonation that could have destroyed a cargo aircraft. 

Cyber Resilience Act enters the operational phase: what was said at KYBER2026 and what Slovakia must complete before 11 September 2026

28. apríla 2026
The KYBER2026 conference of the National Security Authority and SK-CERT, held on 27 and 28 April 2026 at Hotel Sitno Vyhne, confirmed what operators of essential services and critical entities had already suspected since the beginning of the year. 2026 is not a year of preparation — it is a year of demonstrable functionality. At the centre stands Regulation (EU) 2024/2847 of the European Parliament and of the Council on cyber resilience, which reaches its first hard milestone on 11 September 2026: mandatory reporting of actively exploited vulnerabilities and significant incidents through ENISA's Single Reporting Platform.

Cyber Resilience Act vstupuje do prevádzkovej fázy: čo zaznelo na KYBER2026 a čo musí Slovensko stihnúť do 11. septembra 2026

28. apríla 2026
Konferencia KYBER2026 Národného bezpečnostného úradu a SK-CERT, ktorá sa konala 27. a 28. apríla 2026 v hoteli Sitno Vyhne, potvrdila to, čo prevádzkovatelia základných služieb a kritických subjektov tušili už od začiatku roka. Rok 2026 nie je rokom prípravy, ale rokom preukázateľnej funkčnosti. V centre stojí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady číslo 2024/2847 o kybernetickej odolnosti, ktoré dosiahne 11. septembra 2026 prvý ostrý míľnik, povinné hlásenie aktívne zneužívaných zraniteľností a závažných incidentov cez Single Reporting Platform agentúry ENISA.

Memorandum between the Critical Infrastructure Association of the SR and Slovak Investment Holding opens space for sustainable investments in critical infrastructure

24. apríla 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) and Slovak Investment Holding, a. s. concluded a memorandum of cooperation on 23 April 2026, the aim of which is to create a framework for the support of investments and the financing of projects in the field of critical infrastructure in Slovakia. The memorandum confirms the shared interest of both parties in developing strategic, developmental and innovation projects with a focus on increasing the resilience of critical infrastructure and securing essential services. The cooperation will concentrate in particular on the identification of suitable projects, the exchange of expert knowledge, as well as the interconnection of public and private sources of financing. An important part of the cooperation is also the use of expert capacities and practical experience in the preparation and implementation of projects, in particular in the areas of infrastructure and innovation. “We see room for projects that will have a long-term impact and, at the same time, financial sustainability. In areas of public interest, such as critical infrastructure or innovation, we can bring knowledge of the environment, the identification of projects and the interconnection of partners, so that high-quality and feasible solutions come into being,” stated Tibor Straka, President of AKI SR. According to his words, it is crucial that the cooperation brings concrete results: “It is important for us that this cooperation is sustainable in the long term and brings measurable results that will have a real benefit for Slovak critical infrastructure.” At the same time, the memorandum creates space for systematic expert cooperation, consultations and further joint activities aimed at the support of investments and the development of critical infrastructure. Both parties declare their interest in actively participating in projects that will contribute to the modernisation of infrastructure, the more efficient use of resources and the strengthening of the investment environment in Slovakia.

Memorandum medzi Asociáciou kritickej infraštruktúry SR a Slovak Investment Holding otvára priestor pre udržateľné investície do kritickej infraštruktúry

24. apríla 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) a Slovak Investment Holding, a. s. uzavreli 23. apríla 2026 memorandum o spolupráci, ktorého cieľom je vytvoriť rámec pre podporu investícií a financovanie projektov v oblasti kritickej infraštruktúry na Slovensku. Memorandum potvrdzuje spoločný záujem oboch strán rozvíjať strategické, rozvojové a inovačné projekty so zameraním na zvýšenie odolnosti kritickej infraštruktúry a zabezpečenie základných služieb. Spolupráca sa bude sústreďovať najmä na identifikáciu vhodných projektov, výmenu odborných poznatkov, ako aj prepájanie verejných a súkromných zdrojov financovania. Dôležitou súčasťou spolupráce je aj využitie odborných kapacít a praktických skúseností pri príprave a realizácii projektov, najmä v oblastiach infraštruktúry a inovácií. „ Vidíme priestor pre projekty, ktoré budú mať dlhodobý dopad a zároveň finančnú udržateľnosť. V oblastiach verejného záujmu, ako sú kritická infraštruktúra či inovácie, vieme priniesť znalosť prostredia, identifikáciu projektov a prepájanie partnerov tak, aby vznikali kvalitné a realizovateľné riešenia,“ uviedol prezident AKI SR Tibor Straka. Podľa jeho slov je kľúčové, aby spolupráca prinášala konkrétne výsledky: „Je pre nás dôležité, aby táto spolupráca bola dlhodobo udržateľná a prinášala merateľné výsledky, ktoré budú mať reálny prínos pre slovenskú kritickú infraštruktúru.“  Memorandum zároveň vytvára priestor pre systematickú odbornú spoluprácu, konzultácie a ďalšie spoločné aktivity zamerané na podporu investícií a rozvoj kritickej infraštruktúry. Obe strany deklarujú záujem aktívne sa podieľať na projektoch, ktoré prispejú k modernizácii infraštruktúry, efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a posilneniu investičného prostredia na Slovensku.

When the Supplier Is the Single Point of Failure: The ChipSoft Attack and a Lesson for Slovak Healthcare

22. apríla 2026
A ransomware attack on ChipSoft, the supplier of the electronic health records system used by approximately 70 to 80 percent of Dutch hospitals, paralysed a substantial part of the national healthcare system within a matter of hours. The event reaches far beyond the borders of the Netherlands. It confirms that the concentration of sensitive infrastructure in the hands of a single software supplier is becoming a systemic vulnerability of critical infrastructure. 

Keď je dodávateľ jediným bodom zlyhania: útok na ChipSoft a lekcia pre slovenské zdravotníctvo

22. apríla 2026
Ransomvérový útok na spoločnosť ChipSoft, dodávateľa elektronickej zdravotnej dokumentácie pre približne 70 až 80 percent holandských nemocníc, ochromil za niekoľko hodín podstatnú časť národného zdravotníckeho systému. Udalosť má presah ďaleko za hranice Holandska. Potvrdzuje, že koncentrácia citlivej infraštruktúry u jediného softvérového dodávateľa sa stáva systémovou zraniteľnosťou kritickej infraštruktúry. 

Nuclear Fuel as Critical Infrastructure: Slovakia Is Building Supply Chain Sovereignty

15. apríla 2026
On 9 April 2026, Slovenské elektrárne, the Czech ČEZ, the Finnish Fortum and the Hungarian MVM Paks NPP signed a contract with the company Framatome for the development of the VERA-440 fuel assembly, which is a 100 % European fuel for VVER-440 reactors. The total value of the project reaches approximately 50 million euros, of which 10 million comes from the EU SAVE programme (Safe and Alternative VVER European) with 17 partners from 7 Member States and Ukraine. The commercial deployment of a sovereign European fuel is expected after 2035. This is not just an energy story. It is an event in the field of critical infrastructure security.

Jadrové palivo ako kritická infraštruktúra: Slovensko buduje suverenitu dodávateľského reťazca

15. apríla 2026
Dňa 9. apríla 2026 podpísali Slovenské elektrárne, česká ČEZ, fínska Fortum a maďarská MVM Paks NPP zmluvu so spoločnosťou Framatome na vývoj palivového článku VERA-440, čo je 100 % európske palivo pre reaktory VVER-440. Celková hodnota projektu dosahuje približne 50 miliónov eur, z čoho 10 miliónov pochádza z programu EÚ SAVE (Safe and Alternative VVER European) so 17 partnermi zo 7 členských štátov a Ukrajiny. Komerčné nasadenie vlastného európskeho paliva sa predpokladá po roku 2035. Toto nie je len energetická správa. Je to udalosť v oblasti bezpečnosti kritickej infraštruktúry.

Attack on the Chinese Supercomputing Centre: When the Attacker Becomes the Target

13. apríla 2026
An actor operating under the name “FlamingChina” claims to have obtained more than 10 petabytes of data from China’s National Supercomputing Centre in Tianjin, including military simulations, weapons system schematics and classified research materials. Regardless of whether the declared volume is real or overstated, the incident raises a question that reaches beyond geopolitics: how are the sovereign computing capacities of states protected, and why are supercomputers becoming a strategic target?