Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Poštové služby

21. mája 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii článkov, ktorými verejnosti aj odbornej obci predstavuje jednotlivé sektory kritickej infraštruktúry definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po sektoroch ako energetika, doprava či financie sa tentoraz venujeme sektoru, ktorý je súčasťou každodenného života občanov aj fungovania štátu – poštovým službám.

Prečo sú poštové služby kritickou infraštruktúrou


Poštové služby zabezpečujú fyzický pohyb zásielok, dokumentov a tovaru medzi občanmi, podnikmi a orgánmi verejnej moci. Aj v digitálnej dobe ostáva poštový styk nezastupiteľný pri doručovaní úradných rozhodnutí, súdnych písomností, volebných materiálov, dôchodkov, liekov a zásielok elektronického obchodu. Výpadok alebo dlhodobé narušenie tejto služby má priame dopady na výkon verejnej moci, sociálne istoty obyvateľstva, fungovanie podnikateľského prostredia a v krízových situáciách aj na zásobovanie obyvateľstva.

Práve táto kombinácia – plošná dostupnosť, väzba na výkon štátnej správy a previazanosť s logistikou tovaru – je dôvodom, prečo zákonodarca zaradil poštové služby medzi sektory kritickej infraštruktúry.


Ústredný orgán štátnej správy


Ústredným orgánom štátnej správy pre sektor poštových služieb je Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. Ministerstvo zodpovedá za tvorbu politiky v oblasti poštových služieb, určuje subjekty kritickej infraštruktúry v sektore, posudzuje analýzy rizík a bezpečnostné plány prevádzkovateľov a koordinuje sektor s ostatnými zložkami štátu pri riešení mimoriadnych udalostí. Regulačné kompetencie v oblasti poštového trhu vykonáva Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.


Podsektory, subjekty a základné služby


V sektore poštových služieb zákon nedefinuje podsektory. Subjektami sú poskytovatelia univerzálnej poštovej služby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

 

§ 3 Univerzálna služba

(1)

Univerzálna služba je ponuka poštových služieb podľa odseku 2, ktorá slúži na zabezpečenie minimálneho uspokojenia potrieb všetkých užívateľov poštových služieb na území Slovenskej republiky tak, aby bola zabezpečená dostupnosť prístupových miest verejnej poštovej siete a kontaktných miest verejnej poštovej siete, za rovnakých podmienok, v ustanovenej kvalite, za primeranú cenu, každý pracovný deň najmenej s jedným vybraním a dodaním denne. Poskytovateľom univerzálnej služby je jeden alebo viac poštových podnikov, ktorý je povinný poskytovať univerzálnu službu na základe poštovej licencie a za podmienok a spôsobom podľa tohto zákona.


Poskytovateľom univerzálnej poštovej služby je subjekt, ktorému bola táto povinnosť uložená na základe poštovej licencie vydanej Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Na území Slovenskej republiky je poskytovateľom Slovenská pošta, ktorá zo zákona zabezpečuje plošné doručovanie listových zásielok, odporúčaných a úradných zásielok, balíkov do stanovenej hmotnosti, ako aj poštový platobný styk vrátane výplaty dôchodkov a sociálnych dávok.


Subjektom kritickej infraštruktúry v sektore poštových služieb sa poskytovateľ univerzálnej poštovej služby stáva po splnení kritérií určených zákonom o kritickej infraštruktúre a vykonávacími predpismi, pričom o zaradení rozhoduje ústredný orgán štátnej správy.


V rámci sektora poštových služieb sa rozlišujú najmä tieto oblasti:


·       Univerzálna poštová služba – plošné doručovanie listových zásielok, doporučených zásielok, úradných zásielok a balíkov do stanovenej hmotnosti, vrátane doručovania dôchodkov a peňažných poukazov.

·       Poštový platobný styk – výplata sociálnych dávok, dôchodkov a iných peňažných plnení prostredníctvom poštovej siete.

·       Doručovanie úradných zásielok – doručovanie písomností orgánov verejnej moci s právnymi účinkami (fikcia doručenia).

·       Expresné a kuriérske služby a balíkové doručovanie – komerčné doručovanie zásielok vrátane segmentu e-commerce.

·       Triediace a logistické centrá – uzlové prevádzky zabezpečujúce spracovanie a smerovanie zásielok.

 

Špecifiká sektora

 

Poštové služby majú niekoľko charakteristík, ktoré ich odlišujú od iných sektorov:

·       Plošnosť a dostupnosť – sieť pôšt a doručovacích obvodov pokrýva celé územie štátu vrátane riedko osídlených oblastí.

·       Personálna náročnosť – prevádzka stojí na veľkom počte doručovateľov a zamestnancov prevádzok, čo ju robí citlivou na pracovnoprávne výpadky.

·       Hybridná povaha – kombinácia fyzickej logistiky a digitálnych systémov (triediace linky, IT pre sledovanie zásielok, elektronické služby).

·       Väzba na verejnú moc – doručovanie s právnymi účinkami, výplata dávok, distribúcia volebných materiálov.

·       Cezhraničný rozmer – previazanosť s medzinárodnou poštovou prevádzkou a colnými procesmi.

 

Riziká sektora

 

Sektor čelí kombinácii fyzických, personálnych, technologických a kybernetických rizík:

·       výpadok triediacich centier (požiar, technická porucha, sabotáž),

·       kybernetické útoky na informačné systémy, ransomware na riadiacich systémoch triediacich liniek,

·       narušenie dodávok elektrickej energie a pohonných hmôt,

·       nedostatok doručovateľov, štrajky, pandemické obmedzenia,

·       zneužitie poštovej siete na prepravu nebezpečných látok alebo zakázaného tovaru,

·       závislosť od externých dodávateľov IT a logistických služieb,

·       rastúci tlak e-commerce na kapacity siete a s tým súvisiace prevádzkové riziká.

 

V krízových scenároch (energetická kríza, ozbrojený konflikt, rozsiahla kybernetická udalosť) je schopnosť pošty pokračovať v doručovaní úradných zásielok a vyplácaní dávok jedným z indikátorov odolnosti štátu voči obyvateľstvu.


Podpora zo strany AKI


Ak ste prevádzkovateľom poštových alebo balíkových služieb, logistického centra alebo dodávateľom kritických technológií pre tento sektor a riešite otázky spojené so zaradením medzi subjekty kritickej infraštruktúry, prípravou analýzy rizík, bezpečnostného plánu alebo plnením povinností podľa zákona o kritickej infraštruktúre, Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky vám poskytne odbornú podporu, konzultácie a metodické vedenie . Neváhajte nás kontaktovať prostredníctvom kontaktných údajov uvedených na www.akisr.sk.

Introducing the Critical Infrastructure Sectors: Postal Services

21. mája 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic continues its series of articles introducing both the public and the professional community to the individual sectors of critical infrastructure as defined by Act No. 367/2025 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments to Certain Acts. Following sectors such as energy, transport and finance, we now turn to a sector that is part of the daily life of citizens as well as the functioning of the state – postal services.

Artificial Intelligence in the Hands of Attackers: A New Generation of Threats to Critical Infrastructure

18. mája 2026
In January 2024, an employee of a financial firm in Hong Kong executed a transfer worth 25 million US dollars. He did so after a video conference with the chief financial officer and colleagues from headquarters that appeared entirely authentic. Yet on the call he was the only real person. The other participants were deepfake replicas generated by generative artificial intelligence on the basis of publicly available recordings. This case, documented by the Hong Kong police, did not announce the arrival of a new threat. It announced that the threat is already here and is operating in production mode.

Umelá inteligencia v rukách útočníkov: nová generácia hrozieb pre kritickú infraštruktúru

18. mája 2026
V januári 2024 zamestnanec finančnej spoločnosti v Hongkongu uskutočnil prevod v hodnote 25 miliónov amerických dolárov. Urobil tak po videokonferencii s finančným riaditeľom a kolegami z centrály, ktorá pôsobila úplne autenticky. Na konferencii však bol jediný skutočný človek on sám. Ostatní účastníci boli deepfake repliky vygenerované generatívnou umelou inteligenciou na základe verejne dostupných záznamov. Tento prípad, zdokumentovaný hongkonskou políciou, neoznámil príchod novej hrozby. Oznámil, že hrozba je už tu a funguje v produkčnom režime.

Two Members of AKI SR Are Taking Slovak Research into Space: The COSMOS-SECURE Project Will Bring Post-Quantum Secure Voice Communication for Space Missions

13. mája 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic is proud to present the success of two of its members, Decent Cybersecurity s. r. o. and FREQUENTIS Solutions & Services s. r. o., which have jointly secured funding for the four-year research and development project COSMOS-SECURE. The project, with total eligible expenditures of EUR 4,144,273.37 and a requested non-repayable financial contribution of EUR 2,981,048.65, focuses on an area that, until recently, belonged mainly to major space agencies: secure voice communication between ground stations, satellites, and spacecraft crews in an era when quantum computers are beginning to challenge the existing foundations of cryptography.

Dvaja členovia AKI SR posúvajú slovenský výskum do vesmíru: projekt COSMOS-SECURE prinesie postkvantovú bezpečnú hlasovú komunikáciu pre vesmírne misie

13. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky s hrdosťou predstavuje úspech dvoch svojich členov, spoločností Decent Cybersecurity s. r. o. a FREQUENTIS Solutions & Services s. r. o., ktoré spoločne získali financovanie pre štvorročný výskumno-vývojový projekt COSMOS-SECURE. Projekt s celkovými oprávnenými výdavkami vo výške 4 144 273,37 € a požadovanou výškou nenávratného finančného príspevku 2 981 048,65 € sa zameriava na to, čo bolo donedávna doménou veľkých vesmírnych agentúr: bezpečnú hlasovú komunikáciu medzi pozemnými strediskami, satelitmi a posádkami vesmírnych lodí v ére, keď kvantové počítače začínajú spochybňovať existujúce kryptografické základy.

July 2026 will decide: Slovakia identifies the list of critical entities

12. mája 2026
The Slovak Republic is in the final phase of a process that is fundamentally changing the approach to the protection of critical infrastructure. In accordance with Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure, the list of entities that will be officially identified as critical for the functioning of the state is to be completed in July 2026. This step represents one of the most important milestones in the implementation of the new regulatory framework, the aim of which is to increase the resilience of key systems to crises, cyber threats and service outages. A new framework of responsibility Inclusion among the critical entities will not be of a merely formal nature. For the organisations concerned, it will mean the introduction of precisely defined obligations in the area of risk management, security measures, incident management and the very continuity of the provision of essential services within the meaning of the Act. For many entities, this represents a fundamental change in the approach to security, which will require systematic preparation even before the actual inclusion in the list. Growing interest of companies in the regulation Already in this period it is evident that potentially affected entities are beginning to intensively follow the development of the legislation and of the implementing rules being prepared. The reason is the need to set up internal processes in good time, so that the transition to the new regime can take place without major operational complications. The growing demanding nature of the requirements is at the same time increasing the demand for expert guidance and methodological support. The role of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic In this context, the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) plays a significant role, as it has long been creating a professional platform for cooperation between the state sector, regulators and operators of essential services across all sectors of critical infrastructure, such as for example energy, transport, healthcare or digital infrastructure. As Tibor Straka, President of AKI SR, states: “The process of identifying critical entities is not merely a legislative obligation. It is the moment that determines how resilient the state will be in real crisis situations.” The Association points out in this connection that the period before the final inclusion in the list is the most important one for organisations from the point of view of preparation and adaptation. Room for timely preparation Companies that may be part of the list of critical entities currently have a unique opportunity to prepare for the new obligations systematically and well in advance. In this area, AKI SR provides expert support, methodological guidance and a platform for the sharing of experience between the individual sectors. Cooperation as the foundation of resilience The implementation of the new system for the protection of critical infrastructure will be successful only if it is built on close cooperation between the public and the private sector. In this respect, AKI SR is developing a systematic dialogue with the central bodies of state administration that exercise state administration in the individual segments of critical infrastructure. With many of them, the Association has concluded memoranda of cooperation, which makes possible a more effective interconnection of expert capacities, the exchange of information and coordination in addressing key security topics. In the process, AKI SR thus acts as a natural communication and expert bridge between the regulator and the entities of critical infrastructure, while helping to connect legislative requirements with their practical implementation in the individual sectors. A new stage in the protection of critical systems The finalisation of the list of critical entities in July 2026 represents a fundamental step in the modernisation of the system for strengthening the resilience of critical infrastructure in Slovakia. The new legislative framework sets clearer rules, but at the same time significantly raises the demands placed on the preparedness of the organisations concerned. The outcome of the entire process will depend on how well it is possible to align the regulation with the reality of the operation of critical entities.

Júl 2026 rozhodne: Slovensko identifikuje zoznam kritických subjektov

12. mája 2026
Slovenská republika sa nachádza v záverečnej fáze procesu, ktorý zásadne mení prístup k ochrane kritickej infraštruktúry. V súlade so zákonom č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre má byť v júli 2026 dokončený zoznam subjektov, ktoré budú oficiálne identifikované ako kritické pre fungovanie štátu. Tento krok predstavuje jeden z najdôležitejších míľnikov implementácie nového regulačného rámca, ktorý má za cieľ zvýšiť odolnosť kľúčových systémov voči krízam, kybernetickým hrozbám a výpadkom služieb. Nový rámec zodpovednosti Zaradenie medzi kritické subjekty nebude mať len formálny charakter. Pre dotknuté organizácie bude znamenať zavedenie presne definovaných povinností v oblasti riadenia rizík, bezpečnostných opatrení, incident manažmentu a samotnej kontinuity poskytovania základných služieb v zmysle zákona. Pre mnohé subjekty ide o zásadnú zmenu prístupu k bezpečnosti, ktorá si bude vyžadovať systematickú prípravu ešte pred samotným zaradením do zoznamu. Zvyšujúci sa záujem firiem o reguláciu Už v tomto období je zrejmé, že potenciálne dotknuté subjekty začínajú intenzívne sledovať vývoj legislatívy a pripravovaných vykonávacích pravidiel. Dôvodom je potreba včas nastaviť interné procesy tak, aby prechod do nového režimu prebehol bez zásadných prevádzkových komplikácií. Rastúca náročnosť požiadaviek zároveň zvyšuje dopyt po odbornom vedení a metodickej podpore. Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry SR V tomto kontexte zohráva významnú rolu Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) , ktorá dlhodobo vytvára odbornú platformu pre spoluprácu medzi štátnym sektorom, regulátormi a prevádzkovateľmi základných služieb naprieč všetkými sektormi kritickej infraštruktúry, ako je napríklad energetika, doprava, zdravotníctvo či digitálna infraštruktúra. Ako uvádza prezident AKI SR Tibor Straka: „Proces identifikácie kritických subjektov nie je len legislatívna povinnosť. Je to moment, ktorý určuje, ako odolný bude štát v reálnych krízových situáciách.“ Asociácia v tejto súvislosti upozorňuje, že obdobie pred finálnym zaradením do zoznamu je pre organizácie najdôležitejšie z hľadiska prípravy a adaptácie. Priestor na včasnú prípravu Firmy, ktoré môžu byť súčasťou zoznamu kritických subjektov, majú v súčasnosti jedinečnú príležitosť pripraviť sa na nové povinnosti systematicky a s dostatočným predstihom. AKI SR v tejto oblasti poskytuje odbornú podporu, metodické usmernenia a platformu na zdieľanie skúseností medzi jednotlivými sektormi. Spolupráca ako základ odolnosti Implementácia nového systému ochrany kritickej infraštruktúry bude úspešná len vtedy, ak bude postavená na úzkej spolupráci medzi verejným a súkromným sektorom. V tomto smere AKI SR rozvíja systematický dialóg s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na jednotlivých úsekoch kritickej infraštruktúry. S mnohými z nich má asociácia uzatvorené memorandá o spolupráci, čo umožňuje efektívnejšie prepájanie odborných kapacít, výmenu informácií a koordináciu pri riešení kľúčových bezpečnostných tém. AKI SR tak v procese vystupuje ako prirodzený komunikačný a odborný most medzi regulátorom a subjektami kritickej infraštruktúry, pričom pomáha prepájať legislatívne požiadavky s ich praktickou implementáciou v jednotlivých sektoroch. Nová etapa ochrany kritických systémov  Finalizácia zoznamu kritických subjektov v júli 2026 predstavuje zásadný krok v modernizácii systému zvyšovania odolnosti kritickej infraštruktúry na Slovensku. Nový legislatívny rámec nastavuje jasnejšie pravidlá, ale zároveň výrazne zvyšuje nároky na pripravenosť dotknutých organizácií. Výsledok celého procesu bude závisieť od toho, ako dobre sa podarí zosúladiť reguláciu s realitou prevádzky kritických subjektov.

Rail Transport: Critical Infrastructure on the Boundary Between Cyber and Physical

11. mája 2026
In August 2023, something happened on the Polish railways that until then had belonged to the realm of scenarios, not reality. Unknown actors abused the radio system for emergency stopping (radio-stop) and transmitted a signal that brought more than 20 trains to a halt in various regions of the country. The attack required no access to digital systems and no sophisticated malware. A radio transmitter and knowledge of publicly available tones were enough. It was a demonstration of why rail transport ranks among the most complex categories of critical infrastructure. It brings together older analogue and radio technology with contemporary IT and OT systems, and each of these layers has its own vulnerabilities. 

Železničná doprava: kritická infraštruktúra na pomedzí kybernetiky a fyziky

11. mája 2026
V auguste 2023 sa na poľskej železnici udialo niečo, čo dovtedy patrilo do oblasti scenárov, nie reality. Neznámi aktéri zneužili rádiový systém núdzového zastavenia (radio-stop) a vyslali signál, ktorý zastavil viac ako 20 vlakov v rôznych regiónoch krajiny. Útok nepotreboval prístup do digitálnych systémov ani sofistikovaný malvér. Stačil rádiový vysielač a znalosť verejne dostupných tónov. Bola to ukážka, prečo železničná doprava patrí medzi najkomplexnejšie kategórie kritickej infraštruktúry. Spája sa v nej staršia analógová a rádiová technika so súčasnými IT a OT systémami a každá z týchto vrstiev má vlastné zraniteľnosti. 

Submarine cables: the Achilles heel of European digital sovereignty

6. mája 2026
Roughly 99 % of the world's intercontinental digital communication does not travel through satellites. It travels through a network of approximately 600 submarine fibre-optic cables with a combined length of 1.4 million kilometres, lying on the floor of the world's oceans. Through these cables flow more than 10 trillion US dollars in financial transactions every day, the bulk of email and cloud traffic, and almost all international internet traffic. They are the physical rope on which the digital economy hangs.