Cena plynu opäť preveruje energetickú bezpečnosť Európy. AKI SR upozorňuje na riziká pre kritickú infraštruktúru

Európsky trh so zemným plynom vstupuje do vykurovacej sezóny pod tlakom geopolitického napätia a neistoty v dodávkach. Podľa správy Echo24 z 13. októbra 2026 dosiahla cena referenčného kontraktu TTF počas obchodovania 86,79 eura za megawatthodinu (MWh), najviac od decembra 2022. Zásobníky plynu v Európskej únii boli naplnené na necelých 74 %, v Nemecku na menej než 60 %.

Tieto údaje automaticky neznamenajú, že Európe hrozí nedostatok plynu. Ukazujú však, že trh je citlivý na ďalšie výpadky dodávok, nepriaznivé počasie a vývoj medzinárodnej situácie.

Od geopolitiky k bezpečnosti kritických služieb

Jedným z významných rizikových bodov je Hormuzský prieliv, cez ktorý za bežných podmienok prechádza približne pätina svetových dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG). Obmedzenie lodnej dopravy v tejto oblasti môže zvýšiť konkurenciu medzi európskymi a ázijskými odberateľmi a vytvoriť ďalší tlak na ceny.

Podľa agentúry Reuters z 12. októbra 2026 vzrástli európske veľkoobchodné ceny plynu od začiatku roka o viac než 150 %. Takýto vývoj ukazuje, ako rýchlo sa môže geopolitické napätie premietnuť do nákladov európskej ekonomiky.

Pre kritické subjekty je dôležité nielen to, či je energia dostupná, ale aj za akých podmienok ju dokážu zabezpečiť. Vyššie náklady môžu obmedziť finančné zdroje na údržbu, modernizáciu a bezpečnostné opatrenia. V zdravotníctve, zásobovaní vodou, potravinárstve, doprave či priemysle pritom výpadok energie môže ovplyvniť poskytovanie ďalších základných služieb.

Asociácia kritickej infraštruktúry SR preto považuje energetickú bezpečnosť za otázku, ktorú treba posudzovať v súvislosti s fungovaním celého systému kritickej infraštruktúry.

Čo by malo Slovensko preveriť

Slovensko je súčasťou prepojeného európskeho energetického trhu. Vývoj veľkoobchodných cien sa môže postupne premietať do nákladov podnikov, hoci výsledný dosah závisí od zmlúv, spôsobu nákupu a konkrétnych podmienok dodávok.

Pri hodnotení rizík je preto potrebné rozlišovať medzi cenou plynu, jeho fyzickou dostupnosťou a schopnosťou konkrétneho subjektu pokračovať v prevádzke. Ide o tri rozdielne faktory, ktoré sa nemusia vyvíjať rovnakým tempom.

AKI SR považuje za dôležité, aby kritické subjekty venovali pozornosť najmä týmto oblastiam:

● Energetická závislosť: identifikovať procesy, ktoré sú závislé od plynu, elektriny a nadväzujúcich služieb.

● Náhradné riešenia: preveriť alternatívnych dodávateľov, záložné zdroje a reálnu kapacitu náhradného zásobovania.

● Kontinuita prevádzky: prakticky otestovať, ako dlho možno udržať základné služby pri obmedzení dodávok.

● Ekonomické scenáre: zohľadniť výkyvy cien energií pri plánovaní rozpočtov, investícií a prevádzkových rezerv.

Záložný zdroj elektriny napríklad nemusí vyriešiť situáciu, keď je samotný technologický proces závislý od dodávky plynu. Práve takéto väzby treba poznať ešte pred vznikom krízovej situácie.

Európa má viac možností než v roku 2022, riziká však pretrvávajú



Európska únia od energetickej krízy v roku 2022 rozšírila možnosti dovozu LNG, diverzifikovala zdroje zásobovania a znížila spotrebu plynu. Nižšie zásoby preto automaticky neznamenajú, že dodávky počas zimy nebudú zabezpečené.

Menšia rezerva však zvyšuje význam priebežného sledovania situácie a pripravenosti na nepriaznivý vývoj. Dôležité bude aj následné dopĺňanie zásobníkov a konkurencia o dodávky LNG na svetových trhoch.

Pre Slovensko z toho vyplýva potreba prepájať informácie o energetickom trhu s hodnotením rizík v jednotlivých sektoroch. Obmedzenie dodávok totiž nemusí zasiahnuť iba priameho odberateľa. Problémy energeticky náročného dodávateľa sa môžu preniesť na ďalšie podniky a v konečnom dôsledku aj na kritické služby.

Stanovisko AKI SR: Rozhodujúca je pripravenosť na konkrétny scenár

Prezident Asociácie kritickej infraštruktúry SR Tibor Straka zdôrazňuje, že energetickú bezpečnosť treba hodnotiť aj podľa schopnosti zvládnuť situáciu, keď bežné dodávky prestanú byť dostupné za očakávaných podmienok.

„Energetická bezpečnosť sa neprejavuje iba tým, že sú dodávky v danom okamihu zabezpečené. Dôležité je vedieť, ako dlho dokážeme udržať základné služby pri ich narušení, aké máme alternatívy a či sú naše plány overené v praxi,“ uvádza Tibor Straka.

Podľa AKI SR by sa súčasný vývoj na európskom trhu s plynom mal premietnuť do pravidelného vyhodnocovania energetických závislostí, testovania plánov kontinuity a preverovania dodávateľských reťazcov. Nejde len o reakciu na aktuálny cenový výkyv, ale o schopnosť včas identifikovať riziká a pripraviť účinné opatrenia.

Cena plynu sa môže zmeniť v priebehu niekoľkých dní. Schopnosť kritických subjektov pokračovať v poskytovaní základných služieb však musí byť výsledkom systematickej prípravy, nie improvizácie počas krízy.