NIS2: Prechodné obdobie sa končí 31. decembra. Čo musia slovenskí prevádzkovatelia preveriť pred rokom 2027
Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti je účinná od 1. januára 2025, no časť subjektov zapísaných do registra podľa staršej úpravy mohla prechodné ustanovenia využívať až do 31. decembra 2026. Pre prevádzkovateľov v energetike, doprave, zdravotníctve, vodnom hospodárstve a ďalších strategických službách je preto posledné obdobie roka príležitosťou preveriť nielen formálne plnenie povinností, ale aj skutočnú úroveň ochrany prevádzky.
Koniec prechodného obdobia nie je začiatkom NIS2
Smernica (EÚ) 2022/2555 stanovila transpozičnú lehotu do 17. októbra 2024. Slovensko ju splnilo zákonom č. 366/2024 Z. z., ktorý od 1. januára 2025 novelizoval zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti. Novela zmenila rozsah regulovaných subjektov, spôsob ich identifikácie a evidencie, požiadavky na riadenie rizík, bezpečnostné opatrenia aj mechanizmy dohľadu. Posilnila zodpovednosť vedenia, bezpečnosť dodávateľského reťazca a schopnosť obnoviť poskytovanie služby po incidente.
Prechodné ustanovenia v § 34b umožnili časti už evidovaných subjektov prispôsobiť sa novému režimu postupne. Do 31. decembra 2026 môžu prevádzkovatelia zapísaní do registra podľa úpravy účinnej do konca roka 2024 prijímať a vykonávať bezpečnostné opatrenia aj podľa predchádzajúcich predpisov a vykonávať podľa nich audit. Od 1. januára 2027 táto možnosť zaniká. Prechodné obdobie však nebolo všeobecným oslobodením: základné požiadavky nového režimu platili v zákonom stanovených lehotách priebežne, nie až od 1. januára 2027. Subjekty, ktoré začali vykonávať regulovanú činnosť až po 1. januári 2025, majú vlastnú časovú os: oznámenie do 60 dní od začatia činnosti, opatrenia do 12 mesiacov a prvý audit do dvoch rokov od zápisu.
Menej známy je § 34b ods. 8. Prevádzkovateľ základnej služby môže pri sieťach a informačných systémoch I. a II. kategórie splniť audit, ktorý mu pripadol na roky 2025 a 2026, samohodnotením cez jednotný informačný systém. Na audit pripadajúci na rok 2027 sa to už nevzťahuje.
Kto je prevádzkovateľom základnej a kto kritickej základnej služby
Zákon rozlišuje prevádzkovateľa základnej služby (PZS) a prevádzkovateľa kritickej základnej služby (PKZS). Ani jednu z týchto kategórií nemožno stotožňovať s postavením kritického subjektu podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, ktorý transponuje smernicu CER a kritické subjekty identifikuje samostatným postupom. Ten istý podnik tak môže byť súčasne PKZS aj kritickým subjektom, pričom povinnosti podľa oboch predpisov sa sčítavajú a dokumentáciu treba zosúladiť, nie duplikovať. Ústredné orgány pritom identifikovali kritické subjekty prvýkrát najneskôr do 17. júla 2026, takže mnohé organizácie riešia oba režimy súbežne.
PZS je subjekt zapísaný do registra podľa § 17, ktorý vykonáva činnosť v regulovanom sektore a spĺňa identifikačné kritériá. PKZS je ten, kto poskytuje aspoň jednu kritickú základnú službu podľa § 18; ide o užšiu kategóriu s prísnejším režimom.
Osobitne treba postupovať pri subjektoch zapísaných podľa úpravy účinnej do 31. decembra 2024. Podľa § 34b ods. 1 sa od 1. januára 2025 považujú za PKZS priamo zo zákona, bez rozhodnutia. NBÚ však môže do 31. decembra 2026 aj z vlastnej iniciatívy rozhodnúť, že konkrétny subjekt podmienky nespĺňa. Rozdiel nie je formálny: za to isté porušenie hrozí PZS pokuta do 7 miliónov eur alebo do 1,4 % obratu, PKZS do 10 miliónov eur alebo do 2 % obratu (§ 31). Overenie zápisu v registri a prípadných rozhodnutí úradu preto patrí k prvým krokom.
Bezpečnostné opatrenia: rozhoduje stav, nie dokumentácia
Podľa § 19 ods. 1 musí PZS do 12 mesiacov od zápisu do registra prijať, dodržiavať a vykonávať bezpečnostné opatrenia najmenej v rozsahu podľa § 20, a to na základe analýzy rizík. Podrobnosti od 1. septembra 2025 upravuje vyhláška NBÚ č. 227/2025 Z. z., ktorá nahradila vyhlášku č. 362/2018 Z. z.
Opatrenia musia pokrývať celý životný cyklus informačných a prevádzkových technológií: riadenie rizík a aktív, správu zraniteľností, detekciu a riešenie incidentov, kontinuitu činností, zálohovanie a obnovu, bezpečnosť pri obstarávaní a údržbe, riadenie prístupov, fyzickú bezpečnosť, ochranu dodávateľského reťazca a monitorovanie udalostí. Práve posledné oblasti rozhodujú pri prevádzke, ktorá závisí od technológií nevlastnených organizáciou: externý servisný prístup, cloudová služba či riadiaci systém technologického zariadenia môžu mať rovnaký dosah ako útok na vlastnú sieť. Dokumentácia preto musí vychádzať zo skutočného stavu. Schválené politiky, podľa ktorých sa nepostupuje, neplnia svoj účel.
Audit: nové pravidlá platia od septembra 2026
§ 29 ukladá vykonať audit do dvoch rokov od zápisu do registra, potom v intervaloch podľa vykonávacieho predpisu a po každej významnej zmene. Od 1. septembra 2026 platí novela vyhlášky č. 493/2022 Z. z., prijatá vyhláškou NBÚ č. 212/2026 Z. z.
Audit sa považuje za ukončený odovzdaním záverečnej správy prevádzkovateľovi a jeho výkon nesmie presiahnuť 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Ďalší audit sa vykoná najneskôr do konca tretieho kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol predchádzajúci audit ukončený. Ak ide o PZS, ktorý nie je PKZS a využíva samohodnotenie, interval sa predlžuje na piaty kalendárny rok; samohodnotenie sa medzitým vykonáva každé dva roky a jeho správu predkladá manažér kybernetickej bezpečnosti. Pri významnej zmene s vplyvom na realizované opatrenia sa audit vykoná najneskôr do šiestich mesiacov. Rozsah auditu sa počíta v človeko-dňoch podľa počtu osôb podieľajúcich sa na bezpečnostných opatreniach, pričom na prípravu a správu môže pripadnúť najviac 30 % času. Za správnosť záverečnej správy zodpovedá certifikovaný audítor, za nápravu opatrení prevádzkovateľ; správu s opatreniami a lehotami predkladá NBÚ do 30 dní od ukončenia auditu. Úrad môže audit vykonať aj z vlastnej iniciatívy kedykoľvek, náklady na riadny audit však znáša prevádzkovateľ.
Prechodný režim je vecou plánovania: audit začatý a neukončený do 31. augusta 2026 sa dokončí podľa predchádzajúceho znenia vyhlášky č. 493/2022 Z. z. a audit začatý do 31. decembra 2026 sa podľa neho môže vykonať. Pri auditoch na prelome rokov je preto vhodné mať dátum začatia zdokumentovaný.
Hlásenie incidentov: lehoty sa počítajú od zistenia
Podľa § 24 sa závažný incident hlási cez jednotný informačný systém v troch krokoch: včasné varovanie do 24 hodín od zistenia, oznámenie do 72 hodín a záverečná správa najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia. Ak incident s cezhraničným vplyvom v čase správy trvá, nasleduje aktualizácia po obnovení riadnej prevádzky. Rovnakou cestou sa hlási aj významná kybernetická hrozba, udalosť odvrátená v poslednej chvíli a zneužiteľná zraniteľnosť. Zodpovednosti, kontaktné osoby a postupy eskalácie musia byť určené vopred; počas incidentu na to nie je priestor.
Čo preveriť do 31. decembra 2026
Pre vedenie nejde o kontrolu existencie dokumentov, ale o overenie, či organizácia pozná svoje postavenie a dokáže preukázať účinnosť opatrení. Odporúčame sedem oblastí:
- Overiť zápis v registri NBÚ, rozsah zapísaných služieb a prípadné rozhodnutie podľa § 34b.
- Identifikovať, ktoré prechodné možnosti sa končia a či opatrenia zodpovedajú vyhláške č. 227/2025 Z. z.
- Skontrolovať, či analýza rizík zahŕňa siete, informačné systémy, operačné technológie, podporné aktíva a závislosti od tretích strán.
- Overiť aktuálnosť dokumentácie voči skutočnej prevádzke a jej použiteľnosť pri audite.
- Určiť termín ďalšieho auditu alebo samohodnotenia podľa postavenia, dátumu zápisu a pravidiel účinných od 1. septembra 2026.
- Preveriť prístupové oprávnenia dodávateľov, zmluvné požiadavky, oznamovanie incidentov a závislosti od externých IKT a technologických služieb.
- Otestovať hlásenie incidentov, rozhodovacie kompetencie vedenia, záložné riešenia a schopnosť obnoviť službu. Pri každej oblasti určiť vlastníka a termín.
Tieto kroky nie sú jednorazovou akciou. Zákon vyžaduje priebežné riadenie rizík a aktualizáciu opatrení. Výsledky analýzy a stav ich ošetrenia majú pravidelne dostávať štatutárny orgán a zodpovední vedúci zamestnanci.
Stanovisko AKI SR: kybernetická bezpečnosť je súčasťou prevádzkovej bezpečnosti
Asociácia kritickej infraštruktúry SR považuje prechod na nový režim za súčasť ochrany základných služieb. Úspešnosť implementácie sa nedá merať počtom vypracovaných dokumentov, vykonaných auditov ani formálne splnených požiadaviek. Rozhoduje schopnosť identifikovať riziká, predchádzať incidentom, včas rozpoznať narušenie a udržať alebo obnoviť poskytovanie služby. To si vyžaduje prepojenie kybernetickej bezpečnosti s fyzickou ochranou, bezpečnosťou operačných technológií, riadením dodávateľov a krízovým riadením. Asociácia preto odporúča využiť zostávajúce týždne na overenie opatrení v prevádzke, nie na dopísanie dokumentácie.
Práve v tom spočíva pridaná hodnota AKI SR. Asociácia združuje prevádzkovateľov, ktorí naprieč sektormi riešia rovnaké otázky a umožňuje im porovnať postupy tam, kde zákon určuje rámec, ale nie konkrétne riešenie. Pri výkladoch, ktoré pripúšťajú viacero obhájiteľných čítaní - rozsah samohodnotenia podľa § 34b ods. 8, hranica medzi auditom a samohodnotením, zosúladenie povinností podľa zákona č. 69/2018 Z. z. a zákona č. 367/2024 Z. z. - prináša spoločný pohľad viacerých prevádzkovateľov a možnosť overiť si ho skôr, než sa premietne do dokumentácie a do auditu.
Konkrétne to znamená vytvárať prostredie, v ktorom sa skúsenosti z prevádzky dostanú k tým, ktorí rozhodujú o výklade a podobe pravidiel. Asociácia preto otvára priestor na výmenu medzi prevádzkovateľmi navzájom, ako aj medzi nimi a štátnymi inštitúciami či technologickým sektorom. Z konkrétnych zistení z prevádzky tak vznikajú podnety k legislatíve a metodickým usmerneniam, ktoré nezostávajú na úrovni všeobecných odporúčaní. Členstvo nenahrádza zodpovednosť subjektu ani pôsobnosť orgánov štátnej správy. Vytvára však prostredie, v ktorom sa zákonné požiadavky dajú implementovať do opatrení overených v praxi.
Prechodné obdobie sa skončí, no kybernetické riziká nezostanú v kalendári. Rozhodujúce bude, či sa nové pravidlá pretavili do pripravenosti ľudí, procesov a technológií ešte predtým, ako ich preverí skutočný incident.









