NIS2: Prechodné obdobie sa končí 31. decembra. Čo musia slovenskí prevádzkovatelia preveriť pred rokom 2027

19. novembra 2026

Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti je účinná od 1. januára 2025, no časť subjektov zapísaných do registra podľa staršej úpravy mohla prechodné ustanovenia využívať až do 31. decembra 2026. Pre prevádzkovateľov v energetike, doprave, zdravotníctve, vodnom hospodárstve a ďalších strategických službách je preto posledné obdobie roka príležitosťou preveriť nielen formálne plnenie povinností, ale aj skutočnú úroveň ochrany prevádzky.




Koniec prechodného obdobia nie je začiatkom NIS2


Smernica (EÚ) 2022/2555 stanovila transpozičnú lehotu do 17. októbra 2024. Slovensko ju splnilo zákonom č. 366/2024 Z. z., ktorý od 1. januára 2025 novelizoval zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti. Novela zmenila rozsah regulovaných subjektov, spôsob ich identifikácie a evidencie, požiadavky na riadenie rizík, bezpečnostné opatrenia aj mechanizmy dohľadu. Posilnila zodpovednosť vedenia, bezpečnosť dodávateľského reťazca a schopnosť obnoviť poskytovanie služby po incidente.


Prechodné ustanovenia v § 34b umožnili časti už evidovaných subjektov prispôsobiť sa novému režimu postupne. Do 31. decembra 2026 môžu prevádzkovatelia zapísaní do registra podľa úpravy účinnej do konca roka 2024 prijímať a vykonávať bezpečnostné opatrenia aj podľa predchádzajúcich predpisov a vykonávať podľa nich audit. Od 1. januára 2027 táto možnosť zaniká. Prechodné obdobie však nebolo všeobecným oslobodením: základné požiadavky nového režimu platili v zákonom stanovených lehotách priebežne, nie až od 1. januára 2027. Subjekty, ktoré začali vykonávať regulovanú činnosť až po 1. januári 2025, majú vlastnú časovú os: oznámenie do 60 dní od začatia činnosti, opatrenia do 12 mesiacov a prvý audit do dvoch rokov od zápisu.


Menej známy je § 34b ods. 8. Prevádzkovateľ základnej služby môže pri sieťach a informačných systémoch I. a II. kategórie splniť audit, ktorý mu pripadol na roky 2025 a 2026, samohodnotením cez jednotný informačný systém. Na audit pripadajúci na rok 2027 sa to už nevzťahuje.


Kto je prevádzkovateľom základnej a kto kritickej základnej služby


Zákon rozlišuje prevádzkovateľa základnej služby (PZS) a prevádzkovateľa kritickej základnej služby (PKZS). Ani jednu z týchto kategórií nemožno stotožňovať s postavením kritického subjektu podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, ktorý transponuje smernicu CER a kritické subjekty identifikuje samostatným postupom. Ten istý podnik tak môže byť súčasne PKZS aj kritickým subjektom, pričom povinnosti podľa oboch predpisov sa sčítavajú a dokumentáciu treba zosúladiť, nie duplikovať. Ústredné orgány pritom identifikovali kritické subjekty prvýkrát najneskôr do 17. júla 2026, takže mnohé organizácie riešia oba režimy súbežne.


PZS je subjekt zapísaný do registra podľa § 17, ktorý vykonáva činnosť v regulovanom sektore a spĺňa identifikačné kritériá. PKZS je ten, kto poskytuje aspoň jednu kritickú základnú službu podľa § 18; ide o užšiu kategóriu s prísnejším režimom.


Osobitne treba postupovať pri subjektoch zapísaných podľa úpravy účinnej do 31. decembra 2024. Podľa § 34b ods. 1 sa od 1. januára 2025 považujú za PKZS priamo zo zákona, bez rozhodnutia. NBÚ však môže do 31. decembra 2026 aj z vlastnej iniciatívy rozhodnúť, že konkrétny subjekt podmienky nespĺňa. Rozdiel nie je formálny: za to isté porušenie hrozí PZS pokuta do 7 miliónov eur alebo do 1,4 % obratu, PKZS do 10 miliónov eur alebo do 2 % obratu (§ 31). Overenie zápisu v registri a prípadných rozhodnutí úradu preto patrí k prvým krokom.


Bezpečnostné opatrenia: rozhoduje stav, nie dokumentácia


Podľa § 19 ods. 1 musí PZS do 12 mesiacov od zápisu do registra prijať, dodržiavať a vykonávať bezpečnostné opatrenia najmenej v rozsahu podľa § 20, a to na základe analýzy rizík. Podrobnosti od 1. septembra 2025 upravuje vyhláška NBÚ č. 227/2025 Z. z., ktorá nahradila vyhlášku č. 362/2018 Z. z.


Opatrenia musia pokrývať celý životný cyklus informačných a prevádzkových technológií: riadenie rizík a aktív, správu zraniteľností, detekciu a riešenie incidentov, kontinuitu činností, zálohovanie a obnovu, bezpečnosť pri obstarávaní a údržbe, riadenie prístupov, fyzickú bezpečnosť, ochranu dodávateľského reťazca a monitorovanie udalostí. Práve posledné oblasti rozhodujú pri prevádzke, ktorá závisí od technológií nevlastnených organizáciou: externý servisný prístup, cloudová služba či riadiaci systém technologického zariadenia môžu mať rovnaký dosah ako útok na vlastnú sieť. Dokumentácia preto musí vychádzať zo skutočného stavu. Schválené politiky, podľa ktorých sa nepostupuje, neplnia svoj účel.


Audit: nové pravidlá platia od septembra 2026


§ 29 ukladá vykonať audit do dvoch rokov od zápisu do registra, potom v intervaloch podľa vykonávacieho predpisu a po každej významnej zmene. Od 1. septembra 2026 platí novela vyhlášky č. 493/2022 Z. z., prijatá vyhláškou NBÚ č. 212/2026 Z. z.


Audit sa považuje za ukončený odovzdaním záverečnej správy prevádzkovateľovi a jeho výkon nesmie presiahnuť 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Ďalší audit sa vykoná najneskôr do konca tretieho kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol predchádzajúci audit ukončený. Ak ide o PZS, ktorý nie je PKZS a využíva samohodnotenie, interval sa predlžuje na piaty kalendárny rok; samohodnotenie sa medzitým vykonáva každé dva roky a jeho správu predkladá manažér kybernetickej bezpečnosti. Pri významnej zmene s vplyvom na realizované opatrenia sa audit vykoná najneskôr do šiestich mesiacov. Rozsah auditu sa počíta v človeko-dňoch podľa počtu osôb podieľajúcich sa na bezpečnostných opatreniach, pričom na prípravu a správu môže pripadnúť najviac 30 % času. Za správnosť záverečnej správy zodpovedá certifikovaný audítor, za nápravu opatrení prevádzkovateľ; správu s opatreniami a lehotami predkladá NBÚ do 30 dní od ukončenia auditu. Úrad môže audit vykonať aj z vlastnej iniciatívy kedykoľvek, náklady na riadny audit však znáša prevádzkovateľ.


Prechodný režim je vecou plánovania: audit začatý a neukončený do 31. augusta 2026 sa dokončí podľa predchádzajúceho znenia vyhlášky č. 493/2022 Z. z. a audit začatý do 31. decembra 2026 sa podľa neho môže vykonať. Pri auditoch na prelome rokov je preto vhodné mať dátum začatia zdokumentovaný.


Hlásenie incidentov: lehoty sa počítajú od zistenia


Podľa § 24 sa závažný incident hlási cez jednotný informačný systém v troch krokoch: včasné varovanie do 24 hodín od zistenia, oznámenie do 72 hodín a záverečná správa najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia. Ak incident s cezhraničným vplyvom v čase správy trvá, nasleduje aktualizácia po obnovení riadnej prevádzky. Rovnakou cestou sa hlási aj významná kybernetická hrozba, udalosť odvrátená v poslednej chvíli a zneužiteľná zraniteľnosť. Zodpovednosti, kontaktné osoby a postupy eskalácie musia byť určené vopred; počas incidentu na to nie je priestor.


Čo preveriť do 31. decembra 2026


Pre vedenie nejde o kontrolu existencie dokumentov, ale o overenie, či organizácia pozná svoje postavenie a dokáže preukázať účinnosť opatrení. Odporúčame sedem oblastí:


  1. Overiť zápis v registri NBÚ, rozsah zapísaných služieb a prípadné rozhodnutie podľa § 34b.
  2. Identifikovať, ktoré prechodné možnosti sa končia a či opatrenia zodpovedajú vyhláške č. 227/2025 Z. z.
  3. Skontrolovať, či analýza rizík zahŕňa siete, informačné systémy, operačné technológie, podporné aktíva a závislosti od tretích strán.
  4. Overiť aktuálnosť dokumentácie voči skutočnej prevádzke a jej použiteľnosť pri audite.
  5. Určiť termín ďalšieho auditu alebo samohodnotenia podľa postavenia, dátumu zápisu a pravidiel účinných od 1. septembra 2026.
  6. Preveriť prístupové oprávnenia dodávateľov, zmluvné požiadavky, oznamovanie incidentov a závislosti od externých IKT a technologických služieb.
  7. Otestovať hlásenie incidentov, rozhodovacie kompetencie vedenia, záložné riešenia a schopnosť obnoviť službu. Pri každej oblasti určiť vlastníka a termín.


Tieto kroky nie sú jednorazovou akciou. Zákon vyžaduje priebežné riadenie rizík a aktualizáciu opatrení. Výsledky analýzy a stav ich ošetrenia majú pravidelne dostávať štatutárny orgán a zodpovední vedúci zamestnanci.


Stanovisko AKI SR: kybernetická bezpečnosť je súčasťou prevádzkovej bezpečnosti


Asociácia kritickej infraštruktúry SR považuje prechod na nový režim za súčasť ochrany základných služieb. Úspešnosť implementácie sa nedá merať počtom vypracovaných dokumentov, vykonaných auditov ani formálne splnených požiadaviek. Rozhoduje schopnosť identifikovať riziká, predchádzať incidentom, včas rozpoznať narušenie a udržať alebo obnoviť poskytovanie služby. To si vyžaduje prepojenie kybernetickej bezpečnosti s fyzickou ochranou, bezpečnosťou operačných technológií, riadením dodávateľov a krízovým riadením. Asociácia preto odporúča využiť zostávajúce týždne na overenie opatrení v prevádzke, nie na dopísanie dokumentácie.


Práve v tom spočíva pridaná hodnota AKI SR. Asociácia združuje prevádzkovateľov, ktorí naprieč sektormi riešia rovnaké otázky a umožňuje im porovnať postupy tam, kde zákon určuje rámec, ale nie konkrétne riešenie. Pri výkladoch, ktoré pripúšťajú viacero obhájiteľných čítaní - rozsah samohodnotenia podľa § 34b ods. 8, hranica medzi auditom a samohodnotením, zosúladenie povinností podľa zákona č. 69/2018 Z. z. a zákona č. 367/2024 Z. z. - prináša spoločný pohľad viacerých prevádzkovateľov a možnosť overiť si ho skôr, než sa premietne do dokumentácie a do auditu.


Konkrétne to znamená vytvárať prostredie, v ktorom sa skúsenosti z prevádzky dostanú k tým, ktorí rozhodujú o výklade a podobe pravidiel. Asociácia preto otvára priestor na výmenu medzi prevádzkovateľmi navzájom, ako aj medzi nimi a štátnymi inštitúciami či technologickým sektorom. Z konkrétnych zistení z prevádzky tak vznikajú podnety k legislatíve a metodickým usmerneniam, ktoré nezostávajú na úrovni všeobecných odporúčaní. Členstvo nenahrádza zodpovednosť subjektu ani pôsobnosť orgánov štátnej správy. Vytvára však prostredie, v ktorom sa zákonné požiadavky dajú implementovať do opatrení overených v praxi.


Prechodné obdobie sa skončí, no kybernetické riziká nezostanú v kalendári. Rozhodujúce bude, či sa nové pravidlá pretavili do pripravenosti ľudí, procesov a technológií ešte predtým, ako ich preverí skutočný incident.



19. novembra 2026
The amendment to the Cybersecurity Act has been in force since January 1, 2025, but some entities listed in the register under the previous legislation could rely on the transitional provisions until December 31, 2026. For operators in energy, transport, healthcare, water management and other strategic services, the final weeks of the year are therefore an opportunity to check not only formal compliance, but also the actual level of protection for their operations.
14. novembra 2026
The Critical Infrastructure Association (AKI SR) of the Slovak Republic considers the selection of the SynapseCommand platform among the ten projects in the NATO DIANA programme a significant recognition of the technological and professional calibre of Slovakia’s security industry. The solution was developed by Decent Cybersecurity s. r. o., a member company of the association. It stood out in international competition and has been given the opportunity to undergo further technological testing within the NATO environment. The result also confirms that Slovak technology companies can actively contribute to developing Alliance capabilities in command, control and decision support.
14. novembra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) považuje výber platformy SynapseCommand do desiatky projektov programu NATO DIANA za významné ocenenie technologickej a odbornej úrovne slovenského bezpečnostného priemyslu. Ide o riešenie členskej spoločnosti asociácie Decent Cybersecurity s. r. o., ktoré sa presadilo v medzinárodnej konkurencii a dostalo príležitosť na ďalšie technologické overovanie v prostredí NATO. Výsledok zároveň potvrdzuje, že slovenské technologické spoločnosti môžu aktívne prispievať k rozvoju aliančných spôsobilostí v oblasti velenia, riadenia a podpory rozhodovania.
12. novembra 2026
The debate on critical infrastructure in Slovakia centres on electricity, networks and data. Its deepest layer — raw materials — remains outside the spotlight. The document meant to determine how the state handles its mineral wealth works with data from 1999, and its projections end in 2010. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and experts from the Faculty of Mining, Ecology, Process Control and Geotechnologies of the Technical University of Košice (FBERG TUKE) therefore say one thing: without raw materials security there is no secure state either. 
12. novembra 2026
Debata o kritickej infraštruktúre sa na Slovensku sústreďuje na elektrinu, siete a dáta. Jej najhlbšia vrstva - suroviny - zostáva mimo pozornosti. Dokument, ktorý má určovať, ako štát narába s nerastným bohatstvom, pracuje s údajmi z roku 1999 a jeho odhady končia rokom 2010. Asociácia kritickej infraštruktúry SR aj odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE) preto hovoria o jednej veci: bez surovinovej bezpečnosti neexistuje ani bezpečný štát.
11. novembra 2026
Statement by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on the Delivery of the CIS+ Digital System to Air Navigation Services of the Czech Republic
11. novembra 2026
Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky k dodávke digitálneho systému CIS+ pre Riadenie letovej prevádzky ČR
9. novembra 2026
A cyberattack does not have to target a hospital information system or medical devices to have potentially serious consequences for healthcare delivery. An attacker may gain access to a system that appears, at first glance, to be part of the technical infrastructure - for example, a system that controls refrigeration units used to store blood and blood plasma. An incident in France in early November 2026 highlights the risks at the intersection of cybersecurity, industrial control and the operational continuity of healthcare services.
9. novembra 2026
Kybernetický útok nemusí zasiahnuť nemocničný informačný systém ani zdravotnícke prístroje, aby mal potenciálne závažné dôsledky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Útočník môže získať prístup k systému, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako technické zázemie – napríklad k riadeniu chladiacich zariadení na skladovanie krvi a krvnej plazmy. Incident z Francúzska zo začiatku novembra 2026 poukazuje na riziko, ktoré vzniká na rozhraní kybernetickej bezpečnosti, priemyselného riadenia a prevádzkovej kontinuity zdravotníckych služieb. 
6. novembra 2026
Position of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on the German Chancellor’s call to establish European stockpiles of critical raw materials