Európa preberá vedenie v globálnej kybernetickej bezpečnosti, zatiaľ čo Trump oslabuje federálne úsilie USA

Nové výkonné nariadenie od Trumpa ruší hlavné iniciatívy v oblasti kybernetickej bezpečnosti z éry Bidena, pričom postoj ku kybernetickej bezpečnosti je na druhej strane Atlantiku výrazne odlišný – Európa zrýchľuje svoj digitálny bezpečnostný program.

Dňa 6. júna 2025 prezident Trump osobne podpísal výkonné nariadenie, ktorým zrušil základné iniciatívy v oblasti kybernetickej bezpečnosti – od povinných bezpečnostných atestácií softvéru pre federálnych dodávateľov, cez priority výskumu kybernetickej obrany s využitím AI, až po zrýchlené plánovanie prechodu na post-kvantovú kryptografiu. „Ide o problematické a rozptyľujúce témy, pri ktorých sa Biely dom zameriava na kontrolné zoznamy namiesto skutočných investícií do bezpečnosti,“ uviedol Biely dom k týmto iniciatívam.

Rozdiel v politike vedie k rozdielu v regulácii s vážnymi dôsledkami. Federálni dodávatelia v USA možno pocítia menej byrokracie, no tí, ktorí pôsobia na európskych trhoch, budú čeliť sprísňujúcemu sa prostrediu EÚ. Holistický prístup EÚ zahŕňa smernicu NIS2, ktorá stanovuje požiadavky na kybernetickú bezpečnosť pre všetkých 27 členských štátov, a Stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ pre digitálne desaťročie, ktorá sa zameriava na technologickú suverenitu a zavádzanie kvantovo odolného šifrovania.

Kde Európa vedie svet v kybernetickej bezpečnosti

Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ zdôrazňuje význam digitálnych technológií a globálnej prepojenosti ako základov rastu a konkurencieschopnosti. Čím je však spoločnosť prepojenejšia a digitálnejšia, tým je zraniteľnejšia voči narušeniam a kybernetickým útokom. Hybridné hrozby a kybernetické útoky môžu mať priamy vplyv na bezpečnosť, ekonomiku a spoločnosť v rámci EÚ. Primárnu zodpovednosť za riešenie kybernetických incidentov a kríz nesú členské štáty, avšak rozsiahle udalosti môžu spôsobiť narušenia, ktoré presahujú ich operačné možnosti alebo ovplyvnia viac ako jeden členský štát.

V Pláne EÚ pre riadenie kybernetických kríz je špecifikované, kedy sa spúšťajú krízové rámce, ako aj úloha relevantných európskych sietí, aktérov a mechanizmov (napríklad ENISA – Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť, alebo EU-CyCLONe – Európska organizácia pre koordináciu kybernetických kríz) pri koordinácii kríz a príspevok EÚ k reakcii na krízy ako súčasť nástrojov EÚ podľa Koordinovaného plánu z roku 2018 o rozvoji a využívaní AI. Rámec jasne stanovuje potrebu koordinovať verejnú komunikáciu pred, počas a po krízových incidentoch a uznáva význam civilno-vojenskej spolupráce v kontexte riadenia kybernetických kríz, napríklad prostredníctvom spolupráce s NATO a maximalizovaného zdieľania informácií.

Trhové dôsledky a vedenie v post-kvantovej oblasti

Najdôležitejšie je, že zatiaľ čo USA rušia svoje požiadavky na obstarávanie kvantovo odolného šifrovania, európske firmy už tieto technológie využívajú. Globálne organizácie dnes musia riešiť túto regulačnú zložitosť pokročilými stratégiami a často aj duplicitnými investíciami do bezpečnosti. Zrušenie federálnych priorít výskumu AI v oblasti bezpečnosti v USA môže viesť k návratu talentov a investícií do európskych projektov, čo môže posilniť európske inovácie v kľúčových oblastiach kybernetickej bezpečnosti.

Európske podniky sú naďalej pod regulačným tlakom v oblasti post-kvantových technológií a môžu získať významnú výhodu prvého hráča v tejto kľúčovej oblasti bezpečnosti. Táto skúsenosť zahŕňa praktickú implementáciu kryptografických migrácií, ktorú americké inštitúcie potenciálne postrádajú, čo im dáva konkurenčnú výhodu na globálnych trhoch.

Kontext a budúci výhľad

Prostredie hrozieb a právny rámec EÚ pre kybernetickú bezpečnosť sa od roku 2017 dramaticky vyvinuli prostredníctvom viacerých nástrojov na riadenie kybernetickej bezpečnosti, ako je smernica NIS2 a Akt o kybernetickej solidarite. Plán z roku 2017 bolo potrebné podľa toho aktualizovať. Diskusia o európskom pláne kybernetickej bezpečnosti nabrala na obrátkach počas poľského predsedníctva, pričom poľský premiér viedol veľmi úspešné neformálne zasadnutie Rady TTE v dňoch 4. – 5. marca vo Varšave na tému kybernetickej bezpečnosti.

Rozdiel v politike medzi USA a Európou môže zmeniť povahu globálneho vedenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom európske štandardy môžu definovať celosvetový štandard pre nadnárodné podniky. S tým, ako sa federálna vláda USA vzďaľuje od predpisových požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť, pokračujúci rozmach EÚ v oblasti bezpečnostných rámcov robí z Únie nositeľa štandardu pre zodpovedné správanie v kybernetickej bezpečnosti.

Dostupné: 12. 6. 2025