Litva po pokuse o sabotáž posilňuje ochranu kritickej infraštruktúry. Čo by malo urobiť Slovensko?

Litva po incidente z 18. októbra 2026 oznámila sprísnenie ochrany viac ako 15 objektov národného významu. Terčom pokusu o zapálenie sa stalo komunikačné zariadenie Starlink v areáli spoločnosti Delska Lithuania vo Vilniuse. Požiar sa podarilo uhasiť ešte pred príchodom hasičov a podľa dostupných informácií prevádzku nenarušil. Litovské orgány prípad vyšetrujú pre podozrenie zo sabotáže.

Litva následne rozhodla o posilnení bezpečnostných opatrení vrátane zapojenia ozbrojených síl. Širšie súvislosti incidentu zostávajú predmetom vyšetrovania.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko?

Aj poškodenie jediného zariadenia môže mať dôsledky presahujúce hranice konkrétneho objektu. Ak ide o prvok komunikačnej siete alebo technológie nevyhnutnej na riadenie prevádzky, jeho výpadok môže ovplyvniť ďalšie organizácie a služby.

Energetika, doprava, elektronické komunikácie, zdravotníctvo či zásobovanie vodou sú navzájom prepojené. Výpadok v jednom sektore môže obmedziť fungovanie ďalších, najmä ak chýbajú alternatívne riešenia.

Rozhodujúca nie je veľkosť zariadenia, ale jeho význam pre fungovanie systému

Pri hodnotení rizík preto nestačí určiť, ktoré objekty sú strategicky dôležité. Rovnako dôležité je identifikovať jednotlivé technológie, uzly a spojenia, ktorých vyradenie by mohlo spustiť reťazec ďalších výpadkov. Práve tieto nenápadné závislosti môžu predstavovať slabé miesto, ktoré sa pri bežnom posudzovaní bezpečnosti prehliadne.

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky preto považuje za potrebné doplniť ochranu objektov o testovanie scenára: Čo sa stane, ak vypadne tento jediný prvok? Takýto test má ukázať nielen to, či je zariadenie chránené, ale aj ktoré ďalšie služby jeho výpadok zasiahne, kto musí byť o situácii informovaný a aké náhradné riešenie je skutočne dostupné.

Pre Slovensko z toho vyplýva potreba zamerať sa na tri oblasti:

Fyzická ochrana: preveriť zabezpečenie strategických objektov, kontrolu vstupu, monitorovanie a schopnosť včas reagovať na podozrivú činnosť.

Závislosti od technológií a dodávateľov: identifikovať prvky, ktorých výpadok by ohrozil poskytovanie základnej služby, vrátane komunikačných spojení a systémov vzdialenej správy.

Kontinuita prevádzky: zabezpečiť dostupnosť náhradných riešení a postupov, ktoré umožnia udržať alebo obnoviť službu po poškodení kľúčového zariadenia.

Legislatíva musí fungovať aj v praxi

Slovenský zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, účinný od 1. januára 2025, nadväzuje na Smernicu (EÚ) 2022/2557 Európskeho parlamentu a Rady zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov.

Európsky rámec zahŕňa posudzovanie prírodných aj človekom spôsobených hrozieb vrátane sabotáže a hybridných útokov. Od kritických subjektov sa očakáva prijatie primeraných opatrení na ochranu a zachovanie alebo obnovenie poskytovania základných služieb.

Samotná existencia bezpečnostných plánov však nepreukazuje, že organizácia dokáže zvládnuť konkrétny incident. Rozhodujúca je ich použiteľnosť v praxi a schopnosť reagovať na situáciu, pri ktorej dôjde k poškodeniu zariadenia, výpadku komunikácie alebo súbehu viacerých porúch.

Tibor Straka: Bezpečnosť kritickej infraštruktúry sa preveruje v praxi, nie na papieri

Prezident Asociácie kritickej infraštruktúry SR Tibor Straka upozorňuje, že ochrana strategických objektov musí vychádzať z konkrétnych rizík a pripravenosti na ich následky.

„Litovský prípad je jasným varovaním: aj poškodenie jediného prvku môže ohroziť službu, od ktorej závisia ďalšie systémy. Na Slovensku treba identifikovať najzraniteľnejšie objekty, preveriť ich fyzickú ochranu a určiť, ako zabezpečia prevádzku pri výpadku kľúčových technológií alebo komunikácie. Každý prevádzkovateľ musí vedieť, čo urobí v prvých minútach incidentu a ako obnoví poskytovanie služby.“

Asociácia kritickej infraštruktúry SR považuje za dôležité, aby zodpovedné orgány a prevádzkovatelia mali jasne určené postupy pri bezpečnostných incidentoch a vedeli si včas odovzdávať relevantné informácie. Súčasťou prípravy majú byť aj modelové cvičenia, ktoré preveria reakciu na poškodenie strategického zariadenia či výpadok komunikačných systémov. Ich výsledky by sa mali premietnuť do konkrétnych nápravných opatrení s určenou zodpovednosťou a termínmi.

Od skúsenosti Litvy ku konkrétnym výsledkom

Slovensko nemusí automaticky preberať opatrenia prijaté v Litve. Potrebuje však vyhodnotiť vlastné riziká a sústrediť pozornosť na objekty, ktorých poškodenie by malo najzávažnejšie následky pre poskytovanie základných služieb.

Výsledkom má byť jasný prehľad kritických závislostí, funkčné náhradné riešenia a overené postupy pre prípad incidentu. Každý kritický subjekt musí vedieť, ako ochráni kľúčové zariadenia, ako zabezpečí prevádzku pri ich výpadku a v akom čase dokáže obnoviť poskytovanie služby.