Vesmír ako súčasť kritickej infraštruktúry: Od satelitov závisí oveľa viac, než si uvedomujeme
Asociácia kritickej infraštruktúry SR pokračuje v sérii článkov, v ktorých predstavuje jednotlivé sektory kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po energetike, doprave, zdravotníctve, verejnej správe či digitálnej infraštruktúre sa tentoraz pozrieme na jeden z najzaujímavejších a možno aj najprekvapivejších sektorov – Vesmír.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o oblasť vzdialenú každodennému životu. V skutočnosti však vesmírne technológie tvoria neviditeľnú infraštruktúru, bez ktorej by moderná spoločnosť fungovala len veľmi obmedzene. Satelitné systémy dnes zabezpečujú navigáciu, telekomunikácie, presné určovanie času, monitorovanie počasia, riadenie dopravy, krízové riadenie či fungovanie mnohých bezpečnostných systémov.
Aj preto patrí Vesmír medzi sektory kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre.
Čo zahŕňa sektor Vesmír?
Na rozdiel od väčšiny ostatných sektorov kritickej infraštruktúry je tento sektor pomerne špecifický. Zákon v ňom neurčuje podsektory. Kritickými subjektmi sú prevádzkovatelia pozemnej infraštruktúry, ktorú vlastnia, riadia alebo prevádzkujú členské štáty alebo súkromné subjekty, prispievajúce k poskytovaniu vesmírnych služieb. Výnimku tvoria poskytovatelia verejných elektronických komunikačných sietí podľa osobitného predpisu.
Základnými službami v tomto sektore sú služby, ktoré riadi a prevádzkuje Slovenská republika alebo vlastní právnická osoba prispievajúca k poskytovaniu vesmírnych služieb.
Nejde teda len o samotné satelity na obežnej dráhe. Rovnako dôležitá je infraštruktúra na Zemi – riadiace centrá, pozemné stanice, komunikačné systémy a technológie na spracovanie satelitných údajov. Práve tie zabezpečujú, aby boli vesmírne služby spoľahlivé a dostupné pre všetkých ich používateľov.
Význam tohto sektora potvrdzuje aj skutočnosť, že Slovenská republika je od roku 2022 pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Toto partnerstvo otvára slovenským univerzitám, výskumným organizáciám a technologickým spoločnostiam možnosti zapájať sa do medzinárodných projektov zameraných na vývoj vesmírnych technológií, satelitných aplikácií či bezpečných komunikačných systémov.
Ktorých organizácií sa môže tento sektor týkať?
Na Slovensku ide o relatívne úzky okruh subjektov, ktorých význam však ďaleko presahuje samotný vesmírny sektor.
Môže ísť napríklad o organizácie, ktoré:
* prevádzkujú pozemné satelitné stanice a riadiace centrá,
* zabezpečujú komunikáciu so satelitmi,
* spracúvajú satelitné údaje,
* poskytujú služby diaľkového prieskumu Zeme,
* zabezpečujú služby určovania polohy, navigácie a presného času,
* vyvíjajú technológie využívané vo vesmírnych systémoch,
* podieľajú sa na európskych vesmírnych programoch, ako sú Galileo, Copernicus alebo GOVSATCOM.
Ich služby pritom využívajú prakticky všetky ostatné sektory kritickej infraštruktúry – energetika, doprava, zdravotníctvo, finančný sektor, digitálna infraštruktúra aj bezpečnostné zložky štátu.
Prečo je tento sektor taký dôležitý?
Vesmírne služby sa stali neoddeliteľnou súčasťou fungovania štátu aj hospodárstva. Ich význam ďaleko presahuje navigáciu v mobilných telefónoch alebo automobiloch.
Satelitné systémy dnes zabezpečujú:
* navigáciu vozidiel, lietadiel a lodí,
* synchronizáciu telekomunikačných a energetických sietí,
* časovú synchronizáciu finančných transakcií,
* monitorovanie extrémnych poveternostných javov,
* riadenie záchranných operácií a krízových situácií,
* sledovanie požiarov, povodní či sucha,
* monitorovanie životného prostredia,
* podporu obrany a bezpečnosti štátu.
Menej známym faktom je, že jednou z najdôležitejších úloh satelitných systémov je poskytovanie extrémne presného času. Bez neho by spoľahlivo nefungovali platobné systémy, dátové centrá, energetické sústavy ani moderné telekomunikačné siete.
Aké riziká ohrozujú vesmírnu infraštruktúru?
Tak ako rastie význam vesmírnych technológií, rastú aj riziká spojené s ich prevádzkou.
Medzi najvýznamnejšie patria:
* kybernetické útoky na pozemné riadiace centrá,
* rušenie alebo falšovanie satelitných navigačných signálov (jamming a spoofing),
* fyzické poškodenie pozemnej infraštruktúry,
* závislosť od zahraničných technológií a dodávateľských reťazcov,
* rastúce množstvo vesmírneho odpadu,
* geopolitické konflikty ovplyvňujúce dostupnosť vesmírnych služieb.
Špecifikom tohto sektora je, že aj lokálny incident môže mať prostredníctvom medzinárodne prepojených systémov dopad na fungovanie viacerých štátov alebo viacerých sektorov kritickej infraštruktúry súčasne. Ochrana vesmírnej infraštruktúry je preto neoddeliteľnou súčasťou budovania odolnosti celej spoločnosti.
Ústredným orgánom je Ministerstvo vnútra SR
Ústredným orgánom štátnej správy pre sektor vesmíru je podľa zákona o kritickej infraštruktúre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Asociácia kritickej infraštruktúry SR má s Ministerstvom vnútra SR podpísané Memorandum o spolupráci, ktorého cieľom je podporovať odbornú spoluprácu, výmenu skúseností a posilňovanie odolnosti kritickej infraštruktúry na Slovensku. Spoločné aktivity vytvárajú priestor aj na riešenie nových bezpečnostných výziev spojených s rozvojom vesmírnych technológií a ich ochranou.
Aj slovenské firmy prispievajú k bezpečnosti vesmírnych technológií
Hoci je vesmírny sektor často spájaný predovšetkým s veľkými svetovými vesmírnymi agentúrami, svoje miesto v ňom majú aj slovenské spoločnosti.
Dôkazom sú aj členské firmy Asociácie kritickej infraštruktúry SR Decent Cybersecurity a FREQUENTIS Solutions & Services, ktoré spolupracujú na výskumno-vývojových projektoch zameraných na bezpečnú komunikáciu vo vesmíre.
Ich spoločný výskum sa sústreďuje na vývoj technológií pre bezpečnú hlasovú komunikáciu medzi riadiacimi strediskami, satelitmi a posádkami vesmírnych lodí. Ide o oblasť, ktorá bola ešte donedávna výsadou najväčších svetových vesmírnych agentúr.
S nástupom kvantových počítačov zároveň vzniká potreba vyvíjať nové kryptografické riešenia odolné voči budúcim spôsobom prelomenia dnešných šifrovacích algoritmov. Aj vďaka aktivitám týchto dvoch členov Asociácie kritickej infraštruktúry SR sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny, ktoré sa pripravujú na kvantovú éru bezpečnej vesmírnej komunikácie.
Budúcnosť kritickej infraštruktúry sa začína aj vo vesmíre
Vesmír už dávno nie je iba priestorom vedeckého výskumu. Stal sa neoddeliteľnou súčasťou fungovania moderných štátov a ekonomík. Od spoľahlivosti vesmírnych služieb závisí doprava, energetika, finančný sektor, obrana, krízové riadenie aj mnohé ďalšie oblasti každodenného života.
Hoci sektor vesmíru patrí na Slovensku medzi menšie sektory kritickej infraštruktúry z pohľadu počtu subjektov, jeho strategický význam bude v nasledujúcich rokoch naďalej rásť. Budovanie jeho odolnosti, podpora inovácií a rozvoj spolupráce medzi štátom, výskumnými organizáciami a súkromným sektorom preto predstavujú dôležitú investíciu do bezpečnej budúcnosti Slovenskej republiky.
Ako môže pomôcť Asociácia kritickej infraštruktúry SR?
Rozvoj vesmírnych technológií prináša nové legislatívne, technické aj bezpečnostné požiadavky. Asociácia kritickej infraštruktúry SR preto vytvára priestor na prepájanie štátnej správy, akademického prostredia a súkromného sektora s cieľom posilňovať odolnosť kritických subjektov. Sleduje nové trendy aj v oblasti vesmírnej bezpečnosti, ochrany dodávateľských reťazcov či postkvantovej kybernetickej bezpečnosti a svojim členom poskytuje odbornú platformu na zdieľanie informácií o aktuálnych bezpečnostných rizikách, pripravovanej legislatíve a osvedčených postupoch.
Vedeli ste, že…?
* 🛰️ Na obežnej dráhe Zeme sa dnes nachádza viac ako 11 000 aktívnych satelitov, ktoré zabezpečujú služby využívané štátmi, podnikmi aj miliardami ľudí na celom svete.
* ⏱️ Navigačné satelitné systémy neposkytujú iba informáciu o polohe. Zabezpečujú aj extrémne presný čas, bez ktorého by spoľahlivo nefungovali bankové prevody, energetické siete ani mobilné komunikácie.
* 🌍 Program Copernicus patrí medzi najväčšie programy monitorovania Zeme na svete. Jeho satelitné údaje sa využívajú pri monitorovaní povodní, lesných požiarov, sucha, kvality ovzdušia či ďalších krízových situácií.
* 📈 Odborníci odhadujú, že významná časť svetovej ekonomiky je dnes priamo alebo nepriamo závislá od údajov a služieb poskytovaných z vesmíru, čo robí z vesmírnej infraštruktúry jednu z najdôležitejších súčastí fungovania modernej spoločnosti.
