PLC nemá byť priamo dostupné z verejného internetu. V kritickej infraštruktúre predstavuje riziko pre výrobné procesy

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti (NCKB) NBÚ upozorňuje na nebezpečenstvo prevádzkovania programovateľných logických radičov (PLC) voľne dostupných z verejného internetu. PLC sú zariadenia určené na riadenie a automatizáciu technologických a výrobných procesov a nemali by byť priamo dostupné z verejného internetu. Takéto vystavenie môže vytvárať priestor na neoprávnený prístup a zásah do procesu, ktorý dané zariadenie riadi.

Z pohľadu kritickej infraštruktúry je toto upozornenie dôležité aj v širšom kontexte. Ukazuje, ako výrazne sa dnes kybernetická bezpečnosť prelína s fyzickou bezpečnosťou a prevádzkovou odolnosťou kritických subjektov.

Digitálne riziko môže mať fyzický následok

Pri bežnom informačnom systéme si kybernetický incident často spájame predovšetkým so stratou alebo zneužitím údajov, nedostupnosťou systému či ekonomickou škodou. V prostredí priemyselných a riadiacich technológií však môžu byť jeho dôsledky podstatne širšie.

Tieto technológie priamo vstupujú do riadenia fyzických procesov – výroby a distribúcie energie, čerpania a úpravy vody, výrobných liniek, dopravných systémov alebo ďalších technologických zariadení. Kybernetická zraniteľnosť sa tak môže za určitých okolností zmeniť na prevádzkové riziko, bezpečnostný incident alebo prerušenie poskytovania základnej služby.

Pre kritické subjekty preto nie je rozhodujúca iba ochrana informačných systémov, ale aj schopnosť predvídať, aký vplyv môže mať ich narušenie na reálnu prevádzku.

Nestačí chrániť jednotlivé zariadenie

Z pohľadu Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky je potrebné podobné riziká vnímať systémovo.

Bezpečnosť kritickej infraštruktúry nemožno redukovať na ochranu jednotlivého servera, riadiaceho prvku alebo technologického zariadenia. Rozhodujúce je poznať celý reťazec závislostí, ktorý umožňuje poskytovanie konkrétnej základnej služby.

Do tohto reťazca vstupuje technologická infraštruktúra, komunikačné prepojenia, vzdialené prístupy, servis a údržba, aktualizácie, dodávatelia technológií a softvéru, subdodávatelia, ale aj personálne kapacity potrebné na zvládnutie incidentu.

Jedno zdanlivo okrajové zariadenie pritom môže byť súčasťou procesu, od ktorého závisí oveľa rozsiahlejšia prevádzka. Pri hodnotení rizík preto nestačí posudzovať iba význam samotného komponentu, ale predovšetkým rozsah následkov, ktoré môže spôsobiť jeho narušenie alebo výpadok.

Slabé miesto nemusí byť tam, kde ho očakávame

Moderná kritická infraštruktúra je tvorená množstvom vzájomne prepojených technológií, organizácií a dodávateľských vzťahov. Riziko preto môže vzniknúť aj prostredníctvom servisného prístupu, externého dodávateľa alebo technologického komponentu, ktorému sa pri bežnom hodnotení nevenuje primeraná pozornosť.

Pre kritické subjekty je preto čoraz dôležitejšie vytvárať si mapu technologických a dodávateľských závislostí a identifikovať body, ktorých narušenie môže mať významný dosah na fungovanie organizácie alebo poskytovanie základnej služby.

Osobitnú pozornosť si zasluhujú staršie priemyselné technológie. Mnohé boli navrhované v období, keď sa nepredpokladalo ich dnešné prepojenie s podnikovými sieťami, vzdialenou správou alebo internetovým prostredím. Digitalizácia tak môže zásadne meniť bezpečnostný profil zariadenia, ktoré bolo pôvodne prevádzkované v relatívne izolovanom prostredí.

Od ochrany technológií k odolnosti služby

Vývoj bezpečnostných hrozieb ukazuje, že ochrana kritickej infraštruktúry sa musí postupne posúvať od otázky „Ako ochránime konkrétne zariadenie?“ k širšej otázke „Dokážeme zabezpečiť poskytovanie základnej služby aj v prípade, že niektorá časť systému zlyhá alebo bude napadnutá?“

Takýto prístup predpokladá prácu so scenármi narušenia, pripravenosť alternatívnych spôsobov prevádzky, zastupiteľnosť technológií a dodávateľov, schopnosť včas identifikovať incident a čo najrýchlejšie obnoviť fungovanie dotknutých procesov.

Prezident Asociácie kritickej infraštruktúry SR Tibor Straka v tejto súvislosti upozorňuje: „Odolnosť kritickej infraštruktúry sa dnes rozhoduje aj na úrovni technológií, ktoré na prvý pohľad nemusia pôsobiť strategicky. Ak však riadia alebo ovplyvňujú základnú službu, ich bezpečnosť sa stáva súčasťou bezpečnosti celého systému. Preto musíme poznať nielen svoje kľúčové technológie, ale aj významné závislosti, ktoré sú s ich prevádzkou spojené.“

Bezpečnosť kritickej infraštruktúry je spoločnou úlohou

Aktuálne upozornenie NBÚ je zároveň ďalším príkladom toho, prečo je pri ochrane kritickej infraštruktúry dôležitá výmena informácií medzi štátom, kritickými subjektmi, technologickými spoločnosťami a odborným a akademickým prostredím. Informácia o konkrétnej zraniteľnosti alebo riziku má najväčšiu hodnotu vtedy, keď ju dokážeme premietnuť do poznania vlastnej infraštruktúry, vyhodnotenia možných následkov a následne do preventívnych opatrení.

Asociácia kritickej infraštruktúry SR sa intenzívne venuje budovaniu odborných kapacít zameraných na monitorovanie rizík, analýzu technologických a dodávateľských závislostí, výmenu skúseností medzi jednotlivými sektormi a vytváranie scenárov možného narušenia základných služieb.

Ochrana kritickej infraštruktúry sa čoraz viac stáva otázkou schopnosti vidieť jednotlivé technológie ako súčasť širšieho systému. Skutočná odolnosť totiž nespočíva iba v tom, či dokážeme incidentu zabrániť, ale aj v tom, či dokážeme udržať základnú službu v prevádzke, keď k nemu napriek prijatým opatreniam dôjde.