Európa rieši nový problém kritickej infraštruktúry: útoky nemieria na elektrárne, ale na energetickú sieť

Francúzsko: výpadky, ktoré nevznikli v elektrárňach

V posledných týždňoch zasiahli juh Francúzska rozsiahle výpadky elektriny. V oblasti Cannes zostalo bez dodávky približne 160-tisíc domácností a ďalší incident v Nice pripravil o elektrinu desiatky tisíc odberateľov. Francúzske úrady pracujú aj s verziou úmyselného poškodenia infraštruktúry.

Podstatné však je, že problém nevznikol v elektrárňach. Zasiahnuté boli rozvodné a transformátorové časti siete – teda miesta, ktoré sú pre bežného človeka takmer neviditeľné, no z hľadiska fungovania systému úplne kľúčové. Práve tam sa podľa odborníkov presúva ťažisko rizika.

Energetika ako základ fungovania štátu

„Bez funkčnej energetiky nefunguje žiadny iný sektor kritickej infraštruktúry,“ hovorí Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.

Nemocnice, banky, doprava či telekomunikácie síce fungujú ako samostatné systémy, v skutočnosti sú však všetky postavené na jednom základe – elektrine.

Energetika sa preto čoraz častejšie opisuje ako akýsi „super sektor“ moderného štátu. Nie v zmysle nadradenosti, ale preto, že prepája všetky ostatné oblasti a zároveň je základom ich fungovania. Ak sa naruší, následky sa neobmedzia na jeden sektor, ale postupne zasiahnu celý systém.

Aj preto sa v európskom rámci energetika označuje ako oblasť v "prevažujúcom verejnom záujme". V praxi to znamená, že nejde len o jednu časť infraštruktúry, ale o systém, od ktorého sú všetky ostatné priamo závislé. V tomto kontexte Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky dlhodobo upozorňuje na potrebu koordinovaného prístupu k zvyšovaniu odolnosti kritickej infraštruktúry a zároveň poskytuje odborné zázemie pre diskusiu o týchto témach naprieč všetkými kritickými sektormi. 

Hrozby sa dnes prelínajú

Bezpečnostné prostredie sa v posledných rokoch zásadne zmenilo. Hrozby už nefungujú izolovane, ale navzájom sa prekrývajú a zosilňujú. Kybernetické útoky, fyzické sabotáže, kriminálne aktivity aj geopolitické tlaky dnes tvoria prepojený systém rizík.

Preto už neplatí, že incident má len jeden rozmer. Fyzické narušenie infraštruktúry môže ovplyvniť aj digitálne riadiace systémy. Naopak, kybernetický incident môže vytvoriť podmienky na fyzický zásah do zariadení. Aj z lokálneho problému sa tak v krátkom čase môže stať systémové narušenie s kaskádovým efektom. Energetika sa v tomto prostredí oprávnene dostáva do centra pozornosti ako jeden z najcitlivejších bodov celej infraštruktúry.

Slovensko: tieto riziká už reflektujú aj oficiálne dokumenty

Aj Správa o bezpečnosti Slovenskej republiky za rok 2025, ktorá je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní, potvrdzuje, že bezpečnostné prostredie sa mení.

Dokument upozorňuje na rastúcu sofistikovanosť hrozieb voči kritickej infraštruktúre, na prepojenie kybernetických a fyzických rizík a tiež na zvyšujúci sa význam ochrany energetických a strategických systémov v čase geopolitického napätia.

Záver: energetika ako bod zlomu moderných rizík

Francúzske výpadky ukázali jednu vec pomerne jasne. Najzraniteľnejšie časti energetiky už nie nemusia byť veľké a viditeľné objekty, ale nenápadné uzly siete: transformátory, rozvodne a technické body infraštruktúry, ktoré verejnosť bežne nevníma.

Práve tam sa dnes sústreďuje pozornosť bezpečnostných analýz. Nie ako na technický detail, ale ako na miesto, kde sa rozhoduje o stabilite celého systému. 



Budovanie odolnej kritickej infraštruktúry dnes nie je len otázkou technológií, ale najmä spolupráce, odbornosti a spoločnej pripravenosti – hodnôt, ktoré Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky dlhodobo podporuje ako základ bezpečnosti a stability štátu.