Predstavujeme základné služby kritickej infraštruktúry: Prevádzka, údržba a rozvoj elektrizačnej distribučnej sústavy

5. júna 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii článkov, v ktorej postupne predstavuje základné služby definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po téme dodávky elektriny sa tentokrát pozrieme na službu, ktorá je jej neoddeliteľnou „chrbtovou kosťou“: prevádzku, údržbu a rozvoj elektrizačnej distribučnej sústavy.


Ide o službu, ktorá síce nie je na prvý pohľad viditeľná pre koncového odberateľa, no bez nej by sa elektrina nedostala k viac ako 2 miliónom odberných miest na Slovensku – od domácností, cez firmy až po všetky verejné inštitúcie.


Elektrizačná distribučná sústava na Slovensku patrí medzi najrozsiahlejšie technické systémy v krajine. V praxi zahŕňa:


* desiatky tisíc kilometrov elektrických vedení,

* stovky tisíc transformačných staníc rôznych napäťových úrovní,

* infraštruktúru pokrývajúcu celé územie štátu – od miest až po najodľahlejšie obce.


Každý deň cez túto sieť prechádza energia, ktorá napája nemocnice, priemysel, dopravu aj digitálne služby.


Pre lepšiu orientáciu uvádzame pozíciu tejto základnej služby v sektore energetiky tak, ako ju vymedzuje príloha č. 1 k zákonu č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre:


Sektor: 1. Energetika

Podsektor: a) Elektroenergetika

Kategória subjektov: prevádzkovatelia distribučnej sústavy podľa § 3 písm. b) tretieho bodu zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov.

Základné služby: Prevádzka, údržba a rozvoj elektrizačnej distribučnej sústavy

Ústredný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

 

V praxi ide o subjekty, ktoré:


- zabezpečujú spoľahlivú prevádzku distribučnej siete,

- vykonávajú údržbu a opravy infraštruktúry,

- realizujú investície a modernizáciu siete,

- reagujú na poruchy a obnovujú dodávky elektriny,

- integrujú nové zdroje energie do sústavy.

 

Kto sú prevádzkovatelia distribučnej sústavy


Na Slovensku túto základnú službu zabezpečujú najmä regionálni prevádzkovatelia distribučných sústav, ktorí pokrývajú jednotlivé územia krajiny:


Západoslovenská distribučná, a.s.

Stredoslovenská distribučná, a.s.

Východoslovenská distribučná, a.s.


Tieto spoločnosti spravujú rozsiahlu infraštruktúru, ktorá zahŕňa tisíce kilometrov vedení, transformačné stanice a technologické prvky zabezpečujúce stabilitu dodávok elektriny.


Ich úloha však nie je len technická – ide o komplexný systém riadenia, plánovania a rozvoja energetickej infraštruktúry, ktorý musí držať krok s rastúcimi nárokmi spoločnosti aj energetickej transformácie.

 

Prečo je táto služba kľúčová


Distribučná sústava je miestom, kde sa energetická bezpečnosť stáva realitou. Aj keď sa elektrina vyrába a prenáša na vyšších úrovniach systému, práve distribúcia rozhoduje o tom, či sa dostane tam, kde je potrebná.


Výpadok distribučnej siete neznamená len lokálny problém. V praxi môže ísť o:


- zastavenie dodávok pre celé mestá alebo regióny,

- ohrozenie fungovania nemocníc, škôl a verejných služieb,

- prerušenie prevádzky priemyselných podnikov,

- narušenie finančných a digitálnych služieb.


Inými slovami – bez funkčnej distribučnej sústavy sa zastaví každodenný chod štátu.

 

Prevádzka, údržba a rozvoj: tri piliere jednej služby


Táto základná služba stojí na troch vzájomne prepojených pilieroch:


1. Prevádzka

Zahŕňa každodenné riadenie distribučnej sústavy, monitorovanie jej stavu a zabezpečenie stabilných dodávok elektriny. Dispečerské riadenie musí reagovať v reálnom čase na zmeny v zaťažení siete aj na nepredvídané udalosti.

2. Údržba

Ide o pravidelnú kontrolu, opravy a obnovu zariadení. Údržba je často neviditeľná, no práve ona rozhoduje o tom, či sa poruchám dá predchádzať alebo či vzniknú rozsiahle výpadky.

3. Rozvoj

Najdynamickejšia časť služby. Distribučná sústava sa musí neustále prispôsobovať:

- rastu spotreby elektriny,

- rozvoju elektromobility,

- pripájaniu obnoviteľných zdrojov,

- digitalizácii a smart technológiám.


Bez systematického rozvoja by sa sústava stala prekážkou energetickej transformácie.

 

Ústredný orgán štátnej správy a regulácia


Za sektor energetiky zodpovedá ústredný orgán štátnej správy, ktorým je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Ministerstvo určuje politiku v oblasti energetiky, identifikuje subjekty kritickej infraštruktúry a koordinuje sektor v krízových situáciách.

Regulačnú úlohu v oblasti distribúcie elektriny vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Tento úrad dohliada na cenovú reguláciu, kvalitu dodávok a pravidlá fungovania distribučných spoločností.

 

Riziká a výzvy distribučnej sústavy


Prevádzkovatelia distribučných sústav dnes čelia čoraz komplexnejšiemu prostrediu rizík:


- extrémne klimatické javy (vietor, ľad, povodne, suchá),

- kybernetické útoky na riadiace systémy,

- fyzické poškodenie infraštruktúry,

- starnutie siete a investičný dlh,

- rastúci tlak na decentralizáciu výroby,

- integrácia nestabilných obnoviteľných zdrojov,

- nedostatok odborného personálu.


Zvlášť významným faktorom je digitalizácia. Distribučné sústavy sa menia na inteligentné siete, ktoré sú síce efektívnejšie, ale zároveň citlivejšie na kybernetické hrozby a systémové poruchy.

 

Rozvoj ako podmienka energetickej budúcnosti


Rozvoj distribučnej sústavy už dávno nie je len technickou otázkou. Je to strategická úloha štátu aj súkromného sektora.


Modernizácia zahŕňa:

- digitalizáciu riadenia siete,

- zavádzanie smart grid riešení,

- posilňovanie kapacít v mestských aj vidieckych oblastiach,

- integráciu obnoviteľných zdrojov energie,

- zvyšovanie odolnosti voči výpadkom.


Bez týchto investícií nie je možné zabezpečiť energetickú bezpečnosť ani splniť klimatické a transformačné ciele.

 

Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry SR


Prevádzkovatelia distribučných sústav stoja v prvej línii energetickej bezpečnosti. Popri technologických a investičných výzvach však čelia aj rastúcim legislatívnym a bezpečnostným povinnostiam.


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky preto vytvára priestor, kde sa stretávajú:

- prevádzkovatelia infraštruktúry,

- technologickí dodávatelia,

- odborní experti,

- regulátori a štátne inštitúcie.



Cieľom je výmena skúseností, metodická podpora pri plnení zákonných povinností a praktická príprava na krízové situácie, ktoré môžu mať dopad na fungovanie celej distribučnej sústavy.

 

V ďalšej časti série sa pozrieme na ďalšiu kľúčovú službu kritickej infraštruktúry, ktorá je rovnako nevyhnutná pre každodenný život aj fungovanie štátu.


2. septembra 2026
On Monday, 31 August 2026, a working meeting took place at the Ministry of Interior of the Slovak Republic with State Secretary of the Ministry of Interior Patrik Krauspe, Director General of the Crisis Management Section Jaroslav Kmeť, Naďa Trelová Sonogová from the Department of International Cooperation of the Ministry of Interior, and representatives of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR).
2. septembra 2026
Na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky sa v pondelok 31. augusta 2026 uskutočnilo pracovné rokovanie štátneho tajomníka MV SR Patrika Krauspeho, generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia MV SR Jaroslava Kmeťa, Nade Trelovej Sonogovej z odboru medzinárodnej spolupráce MV SR a predstaviteľov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR).
28. augusta 2026
The Government of the Slovak Republic has approved a draft act on the cybersecurity of products with digital elements, also referred to as the cyber resilience act. This is a further step in the legislative process; the bill will subsequently be debated in the National Council of the Slovak Republic.
28. augusta 2026
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami, označovaný aj ako zákon o kybernetickej odolnosti. Ide o ďalší krok v legislatívnom procese, návrh zákona bude následne predmetom prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky. 
27. augusta 2026
The digitalisation of industry, energy, transport, water management and other strategic sectors brings a marked increase in efficiency and opens up possibilities for automated control. At the same time, however, it creates an ever closer link between the digital and the physical world. It is precisely this link that represents one of the significant challenges for the protection and resilience of critical infrastructure. 
27. augusta 2026
Digitalizácia priemyslu, energetiky, dopravy, vodného hospodárstva či ďalších strategických odvetví prináša výrazné zvýšenie efektivity a možnosti automatizovaného riadenia. Zároveň však vytvára čoraz tesnejšie prepojenie medzi digitálnym a fyzickým svetom. Práve toto prepojenie predstavuje jednu z významných výziev pre ochranu a odolnosť kritickej infraštruktúry.
27. augusta 2026
The Ministry of the Interior of the Slovak Republic has made public the open part of the National List of Critical Entities of the Slovak Republic. The list is based on Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments to Certain Acts, by which the Slovak Republic transposed the European CER Directive on the resilience of critical entities, and it is the outcome of the critical entity identification process carried out at national level.
27. augusta 2026
Ministerstvo vnútra SR sprístupnilo verejnú časť Národného zoznamu kritických subjektov Slovenskej republiky. Zoznam vychádza zo zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým Slovenská republika prebrala európsku smernicu CER o odolnosti kritických subjektov a je výsledkom procesu identifikácie kritických subjektov realizovaného na národnej úrovni.
25. augusta 2026
In our series gradually introducing the individual essential services under Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure, we continue with another service in the Nuclear Energy subsector: the construction, commissioning, operation and decommissioning of a nuclear installation.
25. augusta 2026
V našej sérii, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, pokračujeme ďalšou službou v podsektore Jadrovej energetiky: výstavba, uvádzanie do prevádzky, prevádzka a vyraďovanie jadrového zariadenia.