Keď zhasne svetlo: blackout ako test odolnosti modernej spoločnosti

8. apríla 2026

Rozsiahly výpadok elektriny prestáva byť hypotetickým scenárom. Posledné mesiace

priniesli sériu incidentov, ktoré ukazujú, že stabilita elektrizačných sústav v Európe je

vystavená kombinácii hrozieb, akú sme v takomto rozsahu doteraz nepoznali. Diskusia

o blackoute sa tak presúva z technických kruhov do širšieho strategického rámca

ochrany kritickej infraštruktúry.

Poľský incident ako varovanie pre celý región

Koncom decembra 2025 čelilo Poľsko jednému z najvážnejších kybernetických útokov na

svoj energetický sektor za posledné roky. Podľa vyjadrení poľského ministra pre digitalizáciu

išlo o cielený pokus narušiť fungovanie elektroenergetického systému s jasným zámerom

spôsobiť výpadok dodávok elektriny. Krajine sa rozsiahlemu blackoutu podarilo zabrániť,

samotná povaha incidentu však výrazne posunula vnímanie hybridných hrozieb v

stredoeurópskom priestore.

Poľsko nie je v tomto ohľade ojedinelým prípadom. Patrí medzi krajiny, ktoré sú dlhodobo

najviac vystavené hybridnému tlaku, a v prvých troch štvrťrokoch roku 2025 zaznamenalo

približne 170-tisíc kybernetických incidentov. Útok na energetickú sústavu však prekročil

novú hranicu a ukázal, že kritická infraštruktúra môže byť cieľom operácií, ktorých dôsledky

sa dotýkajú miliónov občanov bez toho, aby prebehol jediný klasický vojenský úkon.

Anatómia rozsiahleho výpadku

Pojem blackout sa v médiách často používa zjednodušene. Z odborného hľadiska však ide o

presne definovaný jav: náhly a neplánovaný kolaps elektrizačnej sústavy na rozsiahlom

území, ktorý prekračuje schopnosť bežných ochranných mechanizmov udržať rovnováhu

medzi výrobou a spotrebou. Vzniká v priebehu sekúnd, no obnova dodávok môže trvať

hodiny až dni, pretože sieť je nutné znovu naštartovať postupne, blok po bloku.

Príčinou býva spravidla reťazenie viacerých faktorov a to od technických, prevádzkových aj

ľudských. Ojedinelé zlyhanie zvyčajne nestačí. Problém vzniká vtedy, keď sa v krátkom

časovom okne stretne niekoľko slabých miest, ktoré by za bežných okolností boli zachytené.

Práve preto sa blackout v odbornej literatúre často opisuje cez “švajčiarsky model syrov“:

ochranné vrstvy fungujú, ale ak sa otvory v nich náhodou zarovnajú, systém zlyhá.

Tento princíp ilustroval rozsiahly výpadok, ktorý v roku 2025 zasiahol Španielsko,

Portugalsko a časti Francúzska. Bez elektriny sa ocitlo približne 55 miliónov ľudí,

dostupnosť internetu klesla o 80 percent, došlo k vážnym dopadom na dopravu a ekonomické

straty presiahli 1,6 miliardy eur. O niekoľko týždňov neskôr postihol menší, no rovnako

citeľný blackout sever Českej republiky, kde výpadok zasiahol milión odberných miest a trval

až dvanásť hodín.

Kaskádový efekt naprieč sektormi

Špecifickou vlastnosťou energetiky je jej postavenie základnej platformy, na ktorej stoja

takmer všetky ostatné sektory kritickej infraštruktúry. Výpadok dodávok elektriny sa

nezastaví na hranici jedného odvetvia. V priebehu hodín ovplyvňuje dopravu,

telekomunikácie, vodné hospodárstvo, finančný sektor, zdravotníctvo aj verejnú správu.

Záložné zdroje v citlivých prevádzkach sú navrhnuté ako preklenovacie riešenie, nie ako

trvalá náhrada. Mobilné siete sa po vyčerpaní batérií v základňových staniciach postupne

vypínajú. Vodárenské spoločnosti sú závislé od elektrického pohonu čerpacích staníc.

Logistické reťazce, ktoré dnes fungujú v režime „just in time“, strácajú schopnosť reagovať

už po niekoľkých hodinách. Práve táto previazanosť robí z blackoutu udalosť, ktorá ďaleko

presahuje ekonomickú kategóriu „výpadku služby“.

Kombinácia hrozieb sa rozširuje

Riziká, ktoré môžu viesť k rozsiahlemu výpadku, sa v posledných rokoch nielen

zintenzívnili, ale aj diverzifikovali. K tradičným technickým príčinám a extrémnym

poveternostným udalostiam pribudli kybernetické operácie, fyzické sabotáže a hybridné

aktivity v šedej zóne medzi nehodou a úmyslom.

Európska elektrizačná sústava je zároveň pod tlakom prebiehajúcej transformácie, teda

integrácie obnoviteľných zdrojov, zmien v štruktúre výroby a rastúcich nárokov na flexibilitu.

Tento vývoj má svoje opodstatnenie, no zároveň zvyšuje technickú náročnosť riadenia

sústavy. Analýza španielskeho blackoutu naznačila, že kľúčovú rolu zohrala kombinácia

nízkej zotrvačnosti sústavy, nedostatku stabilizačných zdrojov a obmedzenej cezhraničnej

prepojenosti regiónu. Príčinou neboli obnoviteľné zdroje samé osebe, ale spôsob, akým bola

sústava pripravená na ich integráciu.

K týmto faktorom sa pridáva dlhodobo podfinancovaná údržba a odkladané investície do

prenosovej a distribučnej infraštruktúry, na ktoré upozorňujú analytici naprieč Európou.

Výsledkom je prostredie, v ktorom sa odolnosť energetického systému stáva strategickou

témou prvej kategórie.

Slovensko v európskom kontexte

Slovensko je integrálnou súčasťou európskej elektrizačnej sústavy a jeho energetické

prepojenia s okolitými krajinami patria medzi nadpriemerne rozvinuté. Tento stav prináša

zásadné výhody ako naprlíkad vyššiu stabilitu, možnosť cezhraničnej výpomoci a

efektívnejšie využívanie zdrojov. Zároveň však znamená, že udalosti v okolitých krajinách

majú priamy dopad aj na slovenský systém.

Reakcia štátu sa premieta do strategických dokumentov prijatých v posledných mesiacoch.

Stratégia odolnosti kritických subjektov SR a Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na

roky 2026 až 2030 vytvárajú rámec pre systematické posilňovanie pripravenosti kľúčových

sektorov. Zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre zavádza pre kritické subjekty

konkrétne povinnosti v oblasti hodnotenia rizík, plánovania kontinuity a reakcie na incidenty.

Rok 2026 je pritom prvým rokom plnohodnotnej aplikácie tohto rámca v praxi.

„Téma blackoutu sa v posledných mesiacoch posúva z odborných diskusií do

strategickej roviny. Nie preto, že by sme stáli pred bezprostrednou hrozbou kolapsu, ale

preto, že kombinácia faktorov, ktoré môžu rozsiahly výpadok spôsobiť, sa reálne

rozšírila. Odpoveďou nie je obava, ale systematická pripravenosť na úrovni štátu,

kritických subjektov aj odbornej komunity, ktorá ich prepája,“ uvádza Tibor Straka,

prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.

Odolnosť ako spoločná zodpovednosť

Skúsenosti z posledných incidentov v Európe potvrdzujú niekoľko zásadných záverov. Po

prvé, ochrana energetickej sústavy už nie je len technická úloha, ale je to prierezová

strategická téma, ktorá si vyžaduje koordináciu medzi prevádzkovateľmi, štátnymi orgánmi,

bezpečnostnými zložkami a odbornými platformami. Po druhé, hranica medzi fyzickou a

kybernetickou bezpečnosťou postupne mizne; efektívna obrana musí pokrývať obe roviny

súčasne. Po tretie, odolnosť sa nedá vybudovať reaktívne. Vyžaduje si dlhodobé investície,

odborné kapacity a schopnosť učiť sa z incidentov, ktoré sa odohrali inde.

Práve v tomto kontexte zohrávajú dôležitú úlohu profesijné platformy, ktoré prepájajú

aktérov pôsobiacich v oblasti kritickej infraštruktúry. Asociácia kritickej infraštruktúry

Slovenskej republiky (AKI SR) vytvára priestor pre odbornú diskusiu, zdieľanie skúseností a

koordináciu naprieč sektormi. Pre subjekty kritickej infraštruktúry predstavuje partnera, ktorý

dokáže komplexné riziká pretaviť do zvládnuteľných opatrení, od posudzovania zraniteľností

až po prípravu na scenáre, ktoré ešte donedávna patrili skôr do roviny teoretických analýz.

Stabilita dodávok elektriny patrí medzi tiché predpoklady fungovania modernej spoločnosti.

Práve preto, že si ju zvyčajne nevšimneme, je dôležité venovať jej ochrane systematickú a

strategickú pozornosť.

< Starší príspevok

When the Lights Go Out: Blackout as a Test of Modern Society's Resilience

8. apríla 2026

A large-scale power outage is no longer a hypothetical scenario. Recent months have brought a series of incidents showing that the stability of Europe's electricity systems is exposed to a combination of threats on a scale we have not previously encountered. The discussion of blackouts is therefore shifting from technical circles into the broader strategic framework of critical infrastructure protection.

Artificial Intelligence and Critical Infrastructure: When a Tool Becomes a Threat

3. apríla 2026

Artificial intelligence is changing the rules of the game in critical infrastructure protection. It is no longer merely an aid in defence — it is also becoming a weapon in the hands of attackers. The question is no longer whether AI will enter the critical infrastructure environment, but how quickly we can prepare for this change.

Umelá inteligencia a kritická infraštruktúra: keď sa nástroj stane hrozbou

3. apríla 2026

Umelá inteligencia mení pravidlá hry v ochrane kritickej infraštruktúry. Už nie je len pomocníkom pri obrane, stáva sa aj zbraňou v rukách útočníkov. Otázka už neznie, či sa AI dostane do prostredia kritickej infraštruktúry, ale ako rýchlo sa na túto zmenu dokážeme pripraviť.

Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Doprava

2. apríla 2026

Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike upravuje zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení noektorých zákonov, ktorý definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby nevyhnutné pre fungovanie štátu.

Introducing Critical Infrastructure Sectors: Transport

2. apríla 2026

The area of critical infrastructure in the Slovak Republic is regulated by Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments and Supplements to Certain Acts, which defines individual sectors, subsectors, and essential services necessary for the functioning of the state.

Ambassador of India and the Diplomatic Sector Support Partnership in Critical Infrastructure and Quantum Technologies

30. marca 2026

The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic has entered into negotiations on international cooperation with the Republic of India in the field of critical infrastructure protection and the development of post-quantum cryptography. This step reflects the growing importance of technological security and the need to prepare for the advent of quantum technologies, which will fundamentally impact current cryptographic standards. In this context, a significant meeting took place at the Embassy of the Republic of India in Slovakia, attended by H.E. Apoorva Srivastava, Ambassador of the Republic of India to the Slovak Republic, Rastislav Chovanec, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, and Tibor Straka, President of The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. The delegation also included the Chairman of its Supervisory Board and a representative of member company Decent Cybersecurity s. r. o., Matej Michalko. The discussion focused primarily on opportunities for the development of bilateral cooperation in the areas of critical infrastructure, cybersecurity, and the implementation of post-quantum cryptographic solutions. India is among the countries that systematically invest in the development of cryptography and quantum technologies. This is evidenced by its strategic initiative, the National Quantum Mission, which aims to build a comprehensive national quantum technology ecosystem. It is precisely in this area that The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic sees significant potential for cooperation and the involvement of Slovak technology entities. One such entity is Decent Cybersecurity s. r. o., a company with a long-standing focus on research and implementation of solutions for critical infrastructure, defence systems, and telecommunications networks. The company specialises primarily in the practical implementation of new cryptographic algorithms into modern hardware and software architectures, which makes it well-suited for participation in international post-quantum security projects. From the perspective of the Slovak Republic, cooperation with India represents a significant opportunity for the development of technological diplomacy and the strengthening of strategic partnerships. As one of the fastest-growing digital economies in the world, India plans extensive investments in quantum research and technological infrastructure. The involvement of Slovak companies in these initiatives could substantially support the export of innovative solutions and strengthen technological ties between the two countries. The aim of this initiative is to establish a stable technological partnership between Slovak and Indian institutions, overseen by The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. An important role is also played by the diplomatic support of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, which can significantly facilitate the establishment of contacts with relevant partners in India. This initiative also fits within the broader context of strengthening technological relations between the European Union and India. Slovakia's active involvement in this process could contribute to reinforcing its position within the European technology ecosystem and increasing its international competitiveness. At the meeting, both sides expressed a clear interest in developing mutual cooperation and identified significant potential for future joint projects. The partners agreed that the combination of expert capacities, technological innovation, and diplomatic support creates a solid foundation for a long-term strategic partnership that can deliver tangible results in the areas of security, innovative development, and economic cooperation. Both sides will continue their expert-level communication, aimed at building a stable platform for a long-term and functional partnership between India and Slovakia in the fields of critical infrastructure and post-quantum cryptography.

Veľvyslankyňa Indie a rezort diplomacie podporujú partnerstvo v oblasti kritickej infraštruktúry a kvantových technológií

30. marca 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky vstúpila do rokovaní o medzinárodnej spolupráci s Indickou republikou v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry a rozvoja postkvantovej kryptografie. Tento krok reflektuje rastúci význam technologickej bezpečnosti a potrebu pripraviť sa na nástup kvantových technológií, ktoré zásadne ovplyvnia súčasné kryptografické štandardy. V tejto súvislosti sa na pôde Veľvyslanectva Indickej republiky na Slovensku uskutočnilo významné stretnutie za účasti J.E. Apoorva Srivastava, veľvyslankyne Indickej republiky v Slovenskej republike, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislava Chovanca a prezidenta Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky Tibora Straku . Súčasťou delegácie AKI SR bol aj predseda jej dozornej rady a zástupca členskej spoločnosti Decent Cybersecurity s. r. o. Matej Michalko. Diskusia sa zamerala najmä na možnosti rozvoja bilaterálnej spolupráce v oblasti kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti a implementácie postkvantových kryptografických riešení. India patrí medzi krajiny, ktoré systematicky investujú do rozvoja kryptografie a kvantových technológií. Dôkazom je aj jej strategická iniciatíva National Quantum Mission, ktorej cieľom je vybudovať komplexný národný ekosystém kvantových technológií. Práve v tejto oblasti vidí AKI SR významný priestor pre spoluprácu a zapojenie slovenských technologických subjektov. Jedným z nich je spoločnosť Decent Cybersecurity s. r. o. , ktorá sa dlhodobo venuje výskumu a implementácii riešení pre kritickú infraštruktúru, obranné systémy a telekomunikačné siete. Spoločnosť sa špecializuje najmä na praktickú implementáciu nových kryptografických algoritmov do moderných hardvérových a softvérových architektúr, čo ju predurčuje na zapojenie do medzinárodných projektov v oblasti postkvantovej bezpečnosti. Z pohľadu Slovenskej republiky predstavuje spolupráca s Indiou významnú príležitosť pre rozvoj technologickej diplomacie a posilnenie strategických partnerstiev. India ako jedna z najrýchlejšie rastúcich digitálnych ekonomík sveta plánuje rozsiahle investície do kvantového výskumu a technologickej infraštruktúry. Zapojenie slovenských spoločností do týchto iniciatív by mohlo výrazne podporiť export inovatívnych riešení a posilniť technologické väzby medzi oboma krajinami. Cieľom iniciatívy je vytvorenie stabilného technologického partnerstva medzi slovenskými a indickými inštitúciami, ktoré bude zastrešovať Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj diplomatická podpora Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá môže výrazne napomôcť pri nadväzovaní kontaktov s relevantnými partnermi v Indii. Táto iniciatíva zároveň zapadá do širšieho kontextu posilňovania technologických vzťahov medzi Európskou úniou a Indiou. Aktívne zapojenie Slovenska do tohto procesu by mohlo prispieť k posilneniu jeho pozície v rámci európskeho technologického ekosystému a zvýšiť jeho medzinárodnú konkurencieschopnosť. Na stretnutí obe strany vyjadrili jasný záujem o rozvoj vzájomnej spolupráce a identifikovali významný potenciál pre budúce spoločné projekty. Partneri sa zhodli, že prepojenie odborných kapacít, technologických inovácií a diplomatickej podpory vytvára pevný základ pre dlhodobé strategické partnerstvo, ktoré môže priniesť konkrétne výsledky v oblasti bezpečnosti, inovatívneho rozvoja a ekonomickej spolupráce. Obe strany budú pokračovať v odbornej komunikácii, smerujúcej k vybudovaniu stabilnej platformy pre dlhodobé a funkčné partnerstvo Indie a Slovenska v oblasti kritickej infraštruktúry a postkvantovej kryptografie.

Critical Infrastructure and GPS: It’s Not Just About Navigation

25. marca 2026

For most people, GPS (Global Positioning System) is synonymous with car or smartphone navigation. It helps us find our way, avoid traffic jams, and discover new places. However, very few realise that the Global Positioning System provides precise time and location data upon which the functioning of modern society depends.

Kritická infraštruktúra a GPS: nejde len o navigáciu