Keď zhasne svetlo: blackout ako test odolnosti modernej spoločnosti

8. apríla 2026

Rozsiahly výpadok elektriny prestáva byť hypotetickým scenárom. Posledné mesiace

priniesli sériu incidentov, ktoré ukazujú, že stabilita elektrizačných sústav v Európe je

vystavená kombinácii hrozieb, akú sme v takomto rozsahu doteraz nepoznali. Diskusia

o blackoute sa tak presúva z technických kruhov do širšieho strategického rámca

ochrany kritickej infraštruktúry.

Poľský incident ako varovanie pre celý región


Koncom decembra 2025 čelilo Poľsko jednému z najvážnejších kybernetických útokov na

svoj energetický sektor za posledné roky. Podľa vyjadrení poľského ministra pre digitalizáciu

išlo o cielený pokus narušiť fungovanie elektroenergetického systému s jasným zámerom

spôsobiť výpadok dodávok elektriny. Krajine sa rozsiahlemu blackoutu podarilo zabrániť,

samotná povaha incidentu však výrazne posunula vnímanie hybridných hrozieb v

stredoeurópskom priestore.


Poľsko nie je v tomto ohľade ojedinelým prípadom. Patrí medzi krajiny, ktoré sú dlhodobo

najviac vystavené hybridnému tlaku, a v prvých troch štvrťrokoch roku 2025 zaznamenalo

približne 170-tisíc kybernetických incidentov. Útok na energetickú sústavu však prekročil

novú hranicu a ukázal, že kritická infraštruktúra môže byť cieľom operácií, ktorých dôsledky

sa dotýkajú miliónov občanov bez toho, aby prebehol jediný klasický vojenský úkon.


Anatómia rozsiahleho výpadku


Pojem blackout sa v médiách často používa zjednodušene. Z odborného hľadiska však ide o

presne definovaný jav: náhly a neplánovaný kolaps elektrizačnej sústavy na rozsiahlom

území, ktorý prekračuje schopnosť bežných ochranných mechanizmov udržať rovnováhu

medzi výrobou a spotrebou. Vzniká v priebehu sekúnd, no obnova dodávok môže trvať

hodiny až dni, pretože sieť je nutné znovu naštartovať postupne, blok po bloku.


Príčinou býva spravidla reťazenie viacerých faktorov a to od technických, prevádzkových aj

ľudských. Ojedinelé zlyhanie zvyčajne nestačí. Problém vzniká vtedy, keď sa v krátkom


časovom okne stretne niekoľko slabých miest, ktoré by za bežných okolností boli zachytené.

Práve preto sa blackout v odbornej literatúre často opisuje cez “švajčiarsky model syrov“:

ochranné vrstvy fungujú, ale ak sa otvory v nich náhodou zarovnajú, systém zlyhá.


Tento princíp ilustroval rozsiahly výpadok, ktorý v roku 2025 zasiahol Španielsko,

Portugalsko a časti Francúzska. Bez elektriny sa ocitlo približne 55 miliónov ľudí,

dostupnosť internetu klesla o 80 percent, došlo k vážnym dopadom na dopravu a ekonomické

straty presiahli 1,6 miliardy eur. O niekoľko týždňov neskôr postihol menší, no rovnako

citeľný blackout sever Českej republiky, kde výpadok zasiahol milión odberných miest a trval

až dvanásť hodín.


Kaskádový efekt naprieč sektormi


Špecifickou vlastnosťou energetiky je jej postavenie základnej platformy, na ktorej stoja

takmer všetky ostatné sektory kritickej infraštruktúry. Výpadok dodávok elektriny sa

nezastaví na hranici jedného odvetvia. V priebehu hodín ovplyvňuje dopravu,

telekomunikácie, vodné hospodárstvo, finančný sektor, zdravotníctvo aj verejnú správu.


Záložné zdroje v citlivých prevádzkach sú navrhnuté ako preklenovacie riešenie, nie ako

trvalá náhrada. Mobilné siete sa po vyčerpaní batérií v základňových staniciach postupne

vypínajú. Vodárenské spoločnosti sú závislé od elektrického pohonu čerpacích staníc.

Logistické reťazce, ktoré dnes fungujú v režime „just in time“, strácajú schopnosť reagovať

už po niekoľkých hodinách. Práve táto previazanosť robí z blackoutu udalosť, ktorá ďaleko

presahuje ekonomickú kategóriu „výpadku služby“.


Kombinácia hrozieb sa rozširuje


Riziká, ktoré môžu viesť k rozsiahlemu výpadku, sa v posledných rokoch nielen

zintenzívnili, ale aj diverzifikovali. K tradičným technickým príčinám a extrémnym

poveternostným udalostiam pribudli kybernetické operácie, fyzické sabotáže a hybridné

aktivity v šedej zóne medzi nehodou a úmyslom.


Európska elektrizačná sústava je zároveň pod tlakom prebiehajúcej transformácie, teda

integrácie obnoviteľných zdrojov, zmien v štruktúre výroby a rastúcich nárokov na flexibilitu.


Tento vývoj má svoje opodstatnenie, no zároveň zvyšuje technickú náročnosť riadenia

sústavy. Analýza španielskeho blackoutu naznačila, že kľúčovú rolu zohrala kombinácia

nízkej zotrvačnosti sústavy, nedostatku stabilizačných zdrojov a obmedzenej cezhraničnej

prepojenosti regiónu. Príčinou neboli obnoviteľné zdroje samé osebe, ale spôsob, akým bola

sústava pripravená na ich integráciu.


K týmto faktorom sa pridáva dlhodobo podfinancovaná údržba a odkladané investície do

prenosovej a distribučnej infraštruktúry, na ktoré upozorňujú analytici naprieč Európou.

Výsledkom je prostredie, v ktorom sa odolnosť energetického systému stáva strategickou

témou prvej kategórie.


Slovensko v európskom kontexte


Slovensko je integrálnou súčasťou európskej elektrizačnej sústavy a jeho energetické

prepojenia s okolitými krajinami patria medzi nadpriemerne rozvinuté. Tento stav prináša

zásadné výhody ako naprlíkad vyššiu stabilitu, možnosť cezhraničnej výpomoci a

efektívnejšie využívanie zdrojov. Zároveň však znamená, že udalosti v okolitých krajinách

majú priamy dopad aj na slovenský systém.


Reakcia štátu sa premieta do strategických dokumentov prijatých v posledných mesiacoch.

Stratégia odolnosti kritických subjektov SR a Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na

roky 2026 až 2030 vytvárajú rámec pre systematické posilňovanie pripravenosti kľúčových

sektorov. Zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre zavádza pre kritické subjekty

konkrétne povinnosti v oblasti hodnotenia rizík, plánovania kontinuity a reakcie na incidenty.

Rok 2026 je pritom prvým rokom plnohodnotnej aplikácie tohto rámca v praxi.


„Téma blackoutu sa v posledných mesiacoch posúva z odborných diskusií do

strategickej roviny. Nie preto, že by sme stáli pred bezprostrednou hrozbou kolapsu, ale

preto, že kombinácia faktorov, ktoré môžu rozsiahly výpadok spôsobiť, sa reálne

rozšírila. Odpoveďou nie je obava, ale systematická pripravenosť na úrovni štátu,

kritických subjektov aj odbornej komunity, ktorá ich prepája,“ uvádza Tibor Straka,

prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.


Odolnosť ako spoločná zodpovednosť


Skúsenosti z posledných incidentov v Európe potvrdzujú niekoľko zásadných záverov. Po

prvé, ochrana energetickej sústavy už nie je len technická úloha, ale je to prierezová

strategická téma, ktorá si vyžaduje koordináciu medzi prevádzkovateľmi, štátnymi orgánmi,

bezpečnostnými zložkami a odbornými platformami. Po druhé, hranica medzi fyzickou a

kybernetickou bezpečnosťou postupne mizne; efektívna obrana musí pokrývať obe roviny

súčasne. Po tretie, odolnosť sa nedá vybudovať reaktívne. Vyžaduje si dlhodobé investície,

odborné kapacity a schopnosť učiť sa z incidentov, ktoré sa odohrali inde.


Práve v tomto kontexte zohrávajú dôležitú úlohu profesijné platformy, ktoré prepájajú

aktérov pôsobiacich v oblasti kritickej infraštruktúry. Asociácia kritickej infraštruktúry

Slovenskej republiky (AKI SR) vytvára priestor pre odbornú diskusiu, zdieľanie skúseností a

koordináciu naprieč sektormi. Pre subjekty kritickej infraštruktúry predstavuje partnera, ktorý

dokáže komplexné riziká pretaviť do zvládnuteľných opatrení, od posudzovania zraniteľností

až po prípravu na scenáre, ktoré ešte donedávna patrili skôr do roviny teoretických analýz.


Stabilita dodávok elektriny patrí medzi tiché predpoklady fungovania modernej spoločnosti.

Práve preto, že si ju zvyčajne nevšimneme, je dôležité venovať jej ochrane systematickú a

strategickú pozornosť.

19. novembra 2026
The amendment to the Cybersecurity Act has been in force since January 1, 2025, but some entities listed in the register under the previous legislation could rely on the transitional provisions until December 31, 2026. For operators in energy, transport, healthcare, water management and other strategic services, the final weeks of the year are therefore an opportunity to check not only formal compliance, but also the actual level of protection for their operations.
19. novembra 2026
Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti je účinná od 1. januára 2025, no časť subjektov zapísaných do registra podľa staršej úpravy mohla prechodné ustanovenia využívať až do 31. decembra 2026. Pre prevádzkovateľov v energetike, doprave, zdravotníctve, vodnom hospodárstve a ďalších strategických službách je preto posledné obdobie roka príležitosťou preveriť nielen formálne plnenie povinností, ale aj skutočnú úroveň ochrany prevádzky. 
14. novembra 2026
The Critical Infrastructure Association (AKI SR) of the Slovak Republic considers the selection of the SynapseCommand platform among the ten projects in the NATO DIANA programme a significant recognition of the technological and professional calibre of Slovakia’s security industry. The solution was developed by Decent Cybersecurity s. r. o., a member company of the association. It stood out in international competition and has been given the opportunity to undergo further technological testing within the NATO environment. The result also confirms that Slovak technology companies can actively contribute to developing Alliance capabilities in command, control and decision support.
14. novembra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) považuje výber platformy SynapseCommand do desiatky projektov programu NATO DIANA za významné ocenenie technologickej a odbornej úrovne slovenského bezpečnostného priemyslu. Ide o riešenie členskej spoločnosti asociácie Decent Cybersecurity s. r. o., ktoré sa presadilo v medzinárodnej konkurencii a dostalo príležitosť na ďalšie technologické overovanie v prostredí NATO. Výsledok zároveň potvrdzuje, že slovenské technologické spoločnosti môžu aktívne prispievať k rozvoju aliančných spôsobilostí v oblasti velenia, riadenia a podpory rozhodovania.
12. novembra 2026
The debate on critical infrastructure in Slovakia centres on electricity, networks and data. Its deepest layer — raw materials — remains outside the spotlight. The document meant to determine how the state handles its mineral wealth works with data from 1999, and its projections end in 2010. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and experts from the Faculty of Mining, Ecology, Process Control and Geotechnologies of the Technical University of Košice (FBERG TUKE) therefore say one thing: without raw materials security there is no secure state either. 
12. novembra 2026
Debata o kritickej infraštruktúre sa na Slovensku sústreďuje na elektrinu, siete a dáta. Jej najhlbšia vrstva - suroviny - zostáva mimo pozornosti. Dokument, ktorý má určovať, ako štát narába s nerastným bohatstvom, pracuje s údajmi z roku 1999 a jeho odhady končia rokom 2010. Asociácia kritickej infraštruktúry SR aj odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE) preto hovoria o jednej veci: bez surovinovej bezpečnosti neexistuje ani bezpečný štát.
11. novembra 2026
Statement by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on the Delivery of the CIS+ Digital System to Air Navigation Services of the Czech Republic
11. novembra 2026
Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky k dodávke digitálneho systému CIS+ pre Riadenie letovej prevádzky ČR
9. novembra 2026
A cyberattack does not have to target a hospital information system or medical devices to have potentially serious consequences for healthcare delivery. An attacker may gain access to a system that appears, at first glance, to be part of the technical infrastructure - for example, a system that controls refrigeration units used to store blood and blood plasma. An incident in France in early November 2026 highlights the risks at the intersection of cybersecurity, industrial control and the operational continuity of healthcare services.
9. novembra 2026
Kybernetický útok nemusí zasiahnuť nemocničný informačný systém ani zdravotnícke prístroje, aby mal potenciálne závažné dôsledky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Útočník môže získať prístup k systému, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako technické zázemie – napríklad k riadeniu chladiacich zariadení na skladovanie krvi a krvnej plazmy. Incident z Francúzska zo začiatku novembra 2026 poukazuje na riziko, ktoré vzniká na rozhraní kybernetickej bezpečnosti, priemyselného riadenia a prevádzkovej kontinuity zdravotníckych služieb.