Kritická infraštruktúra, priemyselné linky až po smart budovy. Aká je bezpečnosť?
27. marca 2025
Sme priemyselná krajina vo svete, ktorý je v kybernetickej vojne. Ďalší rast bez zvyšovania kybernetickej odolnosti nie je možný.

Bezpečnosť prevádzkových technológií je kľúčová pre každodenný život.
Pozrime sa na štruktúru hrubého domáceho produktu Slovenska či na to, kam chodíte do práce. Priemyselný park alebo kancelária v smart budove? Využívate služby zdravotníctva, dodávateľov energií, dopravu alebo chodíte do nákupného centra? Všetky tieto oblasti sú už prešpikované technológiami. A umelá inteligencia, cloud a 5G prinášajú ďalšie výzvy pre bezpečnosť prevádzkových technológií. Alebo ako sa v brandži hovorí, pre OT (Operational Technology) bezpečnosť.
A kým povedomie o IT kyberbezpečnosti vo firmách či v štátnych organizáciách sa zvyšuje, „OT bezpečnosť si bude musieť túto bitku ešte len vybojovať“, hovorí Michal Srnec zo spoločnosti Aliter Technologies .
Dôležitá úloha
„Významnou oblasťou a aj výzvou pre bezpečnosť prevádzkových technológií je ich modernizácia,“ hodnotí trend Maroš Trnka, vedúci odboru informačných technológií vo Vodohospodárskej výstavbe.
V energetike sú napríklad v prevádzke riadiace systémy, ktoré už majú aj vyše dvadsať rokov. V tom čase mali vyrábané komponenty či samotné riadiace systémy dizajn často zameraný skôr na dlhú životnosť ako na bezpečnosť.
Bezpečnosť týchto systémov sa síce zvyšuje aplikáciou opatrení, ale Slovensko čaká rázny krok. Nové riadiace systémy v energetike už musia mať také parametre, aby spĺňali najprísnejšie požiadavky OT zabezpečenia.
Militarizácia technológií
Žijeme dobu, keď sa už samotné technológie, respektíve ich zneužitie stávajú zbraňou. Ako vidíme na východ od našich hraníc, ofenzíva sa začína útokom na kritickú infraštruktúru.
S novelizáciou zákona o kyberbezpečnosti, s rastúcimi útokmi a geopolitickou situáciou sa budú podniky čoraz viac zaoberať aj oblasťou OT bezpečnosti. „Nevyhnutne nás čaká praktické aplikovanie zmien, nástrojov zabezpečenia, segmentácie a stratégií bezpečnosti,“ predikuje Maroš Trnka.
A hneď upozorňuje na chronický neduh, čiže nedostatok kvalifikovaných odborníkov v OT bezpečnosti. Zároveň sa tým opäť otvorí otázka kvalitných dodávateľov.
Tradičný problém
Pre prevádzkovú bezpečnosť je totiž príznačná závislosť od dodávateľov špecializovaného hardvéru a softvéru. Riziko tretej strany znamená, že dodávatelia poskytujú, podporujú a často aj vyvíjajú špecifické technológie. Lokálna sieťová infraštruktúra je síce v rukách firmy, ale „kľúče od miešačky“ má dodávateľ.
Aj podľa skúseností kyberbezpečnostného odborníka Romana Čupku sa stáva, že prevádzkovateľ informačných systémov a kritickej infraštruktúry nemá dosah na bezpečnosť dizajnu komponentov. A musí sa spoliehať len na ich výrobcov.
Paradoxne, výrobcovia nepodliehajú takým prísnym legislatívnym rámcom ako prevádzkovatelia, a preto je dôležité, aby sa „kruh uzatvoril“. Zákon o kybernetickej odolnosti na úrovni EÚ by mal v budúcom roku definovať rámce zabezpečenia nielen pre výrobcov IT, ale aj pre výrobcov OT technológií. Tie majú zaistiť ich bezpečnostný životný cyklus prostredníctvom štandardov a opatrení.
Posuňme sa ďalej
Prevádzkové technológie alebo IoT technológie si mnohí spájajú automaticky s priemyslom alebo výrobou a distribúciou energií. „Okrem spomenutých oblastí však nájdeme tieto technológie aj v zdanlivo netradičných prostrediach,“ upozorňuje obchodný špecialista KFB Control Tomáš Baksa.
Či už vojdeme do bizniscentra, nákupnej galérie, banky alebo na letisko, všade okolo nás sú inštalované desiatky a stovky malých pomocníkov. Menia náš život na pohodlnejší, príjemnejší a efektívnejší.
Nie všetky títo IoT pomocníci však boli navrhnutí vzhľadom na kyberbezpečnosť. Sú často pripojení cez rôzne aplikácie naprieč organizáciou a je pomerne ťažké ich segmentovať. Preto predstavujú atraktívne ciele pre útočníkov a hrozby pre organizácie.
Lebo elektroošiaľ
Konzultant pre kyberbezpečnosť kritickej infraštruktúry Martin Fábry upozorňuje v tejto súvislosti na kybernetickú bezpečnosť nabíjacích staníc. Je to nová téma hodná zamyslenia vzhľadom na fakt, že elektromobilita na Slovensku prudko stúpa a za posledný rok pribudla približne tretina nabíjacích staníc.
Aktuálne je viac ako dvetisíc verejných nabíjacích bodov pre elektromobily takmer v deväťsto lokalitách. Tieto „nabíjačky“ sú vybavené inteligentnými technológiami, čo otvára dvere potenciálnym kyberhrozbám. Kyberútoky tu môžu mať vážne následky, od ohrozenia bezpečnosti dopravy, narušenia siete až po vydieranie prevádzkovateľov.
A smart ošiaľ
Samotné označenie „smart budovy“ znamená, že sú vybavené pokročilými technológiami na riadenie a optimalizáciu. Patrí sem osvetlenie, vykurovanie, ventilácia, výťahy, bezpečnosť a ďalšie kritické funkcie.
„Na Slovensku aktuálne panuje situácia, že bezpečnosť smart budov sa skoro vôbec nerieši. Manažér bezpečnosti často ani netuší, že niečo také v budove má a mal by to riešiť,“ hodnotí stav Martin Fábry.
Ochrana systémov správy budovy je často na nízkej úrovni. A pritom kybernetická bezpečnosť smart budov je kľúčovým aspektom, ktorý nesmieme podceňovať. Na Slovensku je to ešte málo známa téma, ale v zahraničí je vnímaná veľmi intenzívne.
Už sa to deje
Systém riadenia budovy môže byť zneužitý napríklad na ťažbu kryptomien. Tomáš Baksa uvádza prípad, keď prevádzkovateľ zaznamenal nezvyčajne vysoké zaťaženie súčastí systému riadenia budovy. „Po aplikácii bezpečnostnej sondy v sieti bolo odhalené, že to spôsobuje neoprávnene inštalovaný softvér na ťažbu kryptomien, ktorý bol spravovaný z externej lokality,“ hovorí o úspešnej koncovke.
Ďalším príkladom bezpečnostného incidentu je výpadok chladiacich systémov v dátovom centre uprostred leta. V priebehu niekoľkých hodín spôsobil prehriatie serverov, čo viedlo k urgentnej požiadavke na ich odstavenie.
Zdroj: HNšpeciál. 2024. “Kritická infraštruktúra, priemyselné linky až po smart budovy. Aká je bezpečnosť?” HN Online.sk, august 23, 2024. https://hnonline.sk/hn-special/96165504-kriticka-infrastruktura-priemyselne-linky-az-po-smart-budovy-aka-je-bezpecnost. Dostupné: 27. 3. 2025
Pozrime sa na štruktúru hrubého domáceho produktu Slovenska či na to, kam chodíte do práce. Priemyselný park alebo kancelária v smart budove? Využívate služby zdravotníctva, dodávateľov energií, dopravu alebo chodíte do nákupného centra? Všetky tieto oblasti sú už prešpikované technológiami. A umelá inteligencia, cloud a 5G prinášajú ďalšie výzvy pre bezpečnosť prevádzkových technológií. Alebo ako sa v brandži hovorí, pre OT (Operational Technology) bezpečnosť.
A kým povedomie o IT kyberbezpečnosti vo firmách či v štátnych organizáciách sa zvyšuje, „OT bezpečnosť si bude musieť túto bitku ešte len vybojovať“, hovorí Michal Srnec zo spoločnosti Aliter Technologies .
Dôležitá úloha
„Významnou oblasťou a aj výzvou pre bezpečnosť prevádzkových technológií je ich modernizácia,“ hodnotí trend Maroš Trnka, vedúci odboru informačných technológií vo Vodohospodárskej výstavbe.
V energetike sú napríklad v prevádzke riadiace systémy, ktoré už majú aj vyše dvadsať rokov. V tom čase mali vyrábané komponenty či samotné riadiace systémy dizajn často zameraný skôr na dlhú životnosť ako na bezpečnosť.
Bezpečnosť týchto systémov sa síce zvyšuje aplikáciou opatrení, ale Slovensko čaká rázny krok. Nové riadiace systémy v energetike už musia mať také parametre, aby spĺňali najprísnejšie požiadavky OT zabezpečenia.
Militarizácia technológií
Žijeme dobu, keď sa už samotné technológie, respektíve ich zneužitie stávajú zbraňou. Ako vidíme na východ od našich hraníc, ofenzíva sa začína útokom na kritickú infraštruktúru.
S novelizáciou zákona o kyberbezpečnosti, s rastúcimi útokmi a geopolitickou situáciou sa budú podniky čoraz viac zaoberať aj oblasťou OT bezpečnosti. „Nevyhnutne nás čaká praktické aplikovanie zmien, nástrojov zabezpečenia, segmentácie a stratégií bezpečnosti,“ predikuje Maroš Trnka.
A hneď upozorňuje na chronický neduh, čiže nedostatok kvalifikovaných odborníkov v OT bezpečnosti. Zároveň sa tým opäť otvorí otázka kvalitných dodávateľov.
Tradičný problém
Pre prevádzkovú bezpečnosť je totiž príznačná závislosť od dodávateľov špecializovaného hardvéru a softvéru. Riziko tretej strany znamená, že dodávatelia poskytujú, podporujú a často aj vyvíjajú špecifické technológie. Lokálna sieťová infraštruktúra je síce v rukách firmy, ale „kľúče od miešačky“ má dodávateľ.
Aj podľa skúseností kyberbezpečnostného odborníka Romana Čupku sa stáva, že prevádzkovateľ informačných systémov a kritickej infraštruktúry nemá dosah na bezpečnosť dizajnu komponentov. A musí sa spoliehať len na ich výrobcov.
Paradoxne, výrobcovia nepodliehajú takým prísnym legislatívnym rámcom ako prevádzkovatelia, a preto je dôležité, aby sa „kruh uzatvoril“. Zákon o kybernetickej odolnosti na úrovni EÚ by mal v budúcom roku definovať rámce zabezpečenia nielen pre výrobcov IT, ale aj pre výrobcov OT technológií. Tie majú zaistiť ich bezpečnostný životný cyklus prostredníctvom štandardov a opatrení.
Posuňme sa ďalej
Prevádzkové technológie alebo IoT technológie si mnohí spájajú automaticky s priemyslom alebo výrobou a distribúciou energií. „Okrem spomenutých oblastí však nájdeme tieto technológie aj v zdanlivo netradičných prostrediach,“ upozorňuje obchodný špecialista KFB Control Tomáš Baksa.
Či už vojdeme do bizniscentra, nákupnej galérie, banky alebo na letisko, všade okolo nás sú inštalované desiatky a stovky malých pomocníkov. Menia náš život na pohodlnejší, príjemnejší a efektívnejší.
Nie všetky títo IoT pomocníci však boli navrhnutí vzhľadom na kyberbezpečnosť. Sú často pripojení cez rôzne aplikácie naprieč organizáciou a je pomerne ťažké ich segmentovať. Preto predstavujú atraktívne ciele pre útočníkov a hrozby pre organizácie.
Lebo elektroošiaľ
Konzultant pre kyberbezpečnosť kritickej infraštruktúry Martin Fábry upozorňuje v tejto súvislosti na kybernetickú bezpečnosť nabíjacích staníc. Je to nová téma hodná zamyslenia vzhľadom na fakt, že elektromobilita na Slovensku prudko stúpa a za posledný rok pribudla približne tretina nabíjacích staníc.
Aktuálne je viac ako dvetisíc verejných nabíjacích bodov pre elektromobily takmer v deväťsto lokalitách. Tieto „nabíjačky“ sú vybavené inteligentnými technológiami, čo otvára dvere potenciálnym kyberhrozbám. Kyberútoky tu môžu mať vážne následky, od ohrozenia bezpečnosti dopravy, narušenia siete až po vydieranie prevádzkovateľov.
A smart ošiaľ
Samotné označenie „smart budovy“ znamená, že sú vybavené pokročilými technológiami na riadenie a optimalizáciu. Patrí sem osvetlenie, vykurovanie, ventilácia, výťahy, bezpečnosť a ďalšie kritické funkcie.
„Na Slovensku aktuálne panuje situácia, že bezpečnosť smart budov sa skoro vôbec nerieši. Manažér bezpečnosti často ani netuší, že niečo také v budove má a mal by to riešiť,“ hodnotí stav Martin Fábry.
Ochrana systémov správy budovy je často na nízkej úrovni. A pritom kybernetická bezpečnosť smart budov je kľúčovým aspektom, ktorý nesmieme podceňovať. Na Slovensku je to ešte málo známa téma, ale v zahraničí je vnímaná veľmi intenzívne.
Už sa to deje
Systém riadenia budovy môže byť zneužitý napríklad na ťažbu kryptomien. Tomáš Baksa uvádza prípad, keď prevádzkovateľ zaznamenal nezvyčajne vysoké zaťaženie súčastí systému riadenia budovy. „Po aplikácii bezpečnostnej sondy v sieti bolo odhalené, že to spôsobuje neoprávnene inštalovaný softvér na ťažbu kryptomien, ktorý bol spravovaný z externej lokality,“ hovorí o úspešnej koncovke.
Ďalším príkladom bezpečnostného incidentu je výpadok chladiacich systémov v dátovom centre uprostred leta. V priebehu niekoľkých hodín spôsobil prehriatie serverov, čo viedlo k urgentnej požiadavke na ich odstavenie.
Zdroj: HNšpeciál. 2024. “Kritická infraštruktúra, priemyselné linky až po smart budovy. Aká je bezpečnosť?” HN Online.sk, august 23, 2024. https://hnonline.sk/hn-special/96165504-kriticka-infrastruktura-priemyselne-linky-az-po-smart-budovy-aka-je-bezpecnost. Dostupné: 27. 3. 2025

The amendment to the Cybersecurity Act has been in force since January 1, 2025, but some entities listed in the register under the previous legislation could rely on the transitional provisions until December 31, 2026. For operators in energy, transport, healthcare, water management and other strategic services, the final weeks of the year are therefore an opportunity to check not only formal compliance, but also the actual level of protection for their operations.

Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti je účinná od 1. januára 2025, no časť subjektov zapísaných do registra podľa staršej úpravy mohla prechodné ustanovenia využívať až do 31. decembra 2026. Pre prevádzkovateľov v energetike, doprave, zdravotníctve, vodnom hospodárstve a ďalších strategických službách je preto posledné obdobie roka príležitosťou preveriť nielen formálne plnenie povinností, ale aj skutočnú úroveň ochrany prevádzky.

The Critical Infrastructure Association (AKI SR) of the Slovak Republic considers the selection of the SynapseCommand platform among the ten projects in the NATO DIANA programme a significant recognition of the technological and professional calibre of Slovakia’s security industry. The solution was developed by Decent Cybersecurity s. r. o., a member company of the association. It stood out in international competition and has been given the opportunity to undergo further technological testing within the NATO environment. The result also confirms that Slovak technology companies can actively contribute to developing Alliance capabilities in command, control and decision support.

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) považuje výber platformy SynapseCommand do desiatky projektov programu NATO DIANA za významné ocenenie technologickej a odbornej úrovne slovenského bezpečnostného priemyslu. Ide o riešenie členskej spoločnosti asociácie Decent Cybersecurity s. r. o., ktoré sa presadilo v medzinárodnej konkurencii a dostalo príležitosť na ďalšie technologické overovanie v prostredí NATO. Výsledok zároveň potvrdzuje, že slovenské technologické spoločnosti môžu aktívne prispievať k rozvoju aliančných spôsobilostí v oblasti velenia, riadenia a podpory rozhodovania.

The debate on critical infrastructure in Slovakia centres on electricity, networks and data. Its deepest layer — raw materials — remains outside the spotlight. The document meant to determine how the state handles its mineral wealth works with data from 1999, and its projections end in 2010. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and experts from the Faculty of Mining, Ecology, Process Control and Geotechnologies of the Technical University of Košice (FBERG TUKE) therefore say one thing: without raw materials security there is no secure state either.

Debata o kritickej infraštruktúre sa na Slovensku sústreďuje na elektrinu, siete a dáta. Jej najhlbšia vrstva - suroviny - zostáva mimo pozornosti. Dokument, ktorý má určovať, ako štát narába s nerastným bohatstvom, pracuje s údajmi z roku 1999 a jeho odhady končia rokom 2010. Asociácia kritickej infraštruktúry SR aj odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE) preto hovoria o jednej veci: bez surovinovej bezpečnosti neexistuje ani bezpečný štát.

A cyberattack does not have to target a hospital information system or medical devices to have potentially serious consequences for healthcare delivery. An attacker may gain access to a system that appears, at first glance, to be part of the technical infrastructure - for example, a system that controls refrigeration units used to store blood and blood plasma. An incident in France in early November 2026 highlights the risks at the intersection of cybersecurity, industrial control and the operational continuity of healthcare services.

Kybernetický útok nemusí zasiahnuť nemocničný informačný systém ani zdravotnícke prístroje, aby mal potenciálne závažné dôsledky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Útočník môže získať prístup k systému, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako technické zázemie – napríklad k riadeniu chladiacich zariadení na skladovanie krvi a krvnej plazmy. Incident z Francúzska zo začiatku novembra 2026 poukazuje na riziko, ktoré vzniká na rozhraní kybernetickej bezpečnosti, priemyselného riadenia a prevádzkovej kontinuity zdravotníckych služieb.

