Kritická infraštruktúra, priemyselné linky až po smart budovy. Aká je bezpečnosť?
27. marca 2025
Sme priemyselná krajina vo svete, ktorý je v kybernetickej vojne. Ďalší rast bez zvyšovania kybernetickej odolnosti nie je možný.
Bezpečnosť prevádzkových technológií je kľúčová pre každodenný život.
Pozrime sa na štruktúru hrubého domáceho produktu Slovenska či na to, kam chodíte do práce. Priemyselný park alebo kancelária v smart budove? Využívate služby zdravotníctva, dodávateľov energií, dopravu alebo chodíte do nákupného centra? Všetky tieto oblasti sú už prešpikované technológiami. A umelá inteligencia, cloud a 5G prinášajú ďalšie výzvy pre bezpečnosť prevádzkových technológií. Alebo ako sa v brandži hovorí, pre OT (Operational Technology) bezpečnosť.
A kým povedomie o IT kyberbezpečnosti vo firmách či v štátnych organizáciách sa zvyšuje, „OT bezpečnosť si bude musieť túto bitku ešte len vybojovať“, hovorí Michal Srnec zo spoločnosti Aliter Technologies .
Dôležitá úloha
„Významnou oblasťou a aj výzvou pre bezpečnosť prevádzkových technológií je ich modernizácia,“ hodnotí trend Maroš Trnka, vedúci odboru informačných technológií vo Vodohospodárskej výstavbe.
V energetike sú napríklad v prevádzke riadiace systémy, ktoré už majú aj vyše dvadsať rokov. V tom čase mali vyrábané komponenty či samotné riadiace systémy dizajn často zameraný skôr na dlhú životnosť ako na bezpečnosť.
Bezpečnosť týchto systémov sa síce zvyšuje aplikáciou opatrení, ale Slovensko čaká rázny krok. Nové riadiace systémy v energetike už musia mať také parametre, aby spĺňali najprísnejšie požiadavky OT zabezpečenia.
Militarizácia technológií
Žijeme dobu, keď sa už samotné technológie, respektíve ich zneužitie stávajú zbraňou. Ako vidíme na východ od našich hraníc, ofenzíva sa začína útokom na kritickú infraštruktúru.
S novelizáciou zákona o kyberbezpečnosti, s rastúcimi útokmi a geopolitickou situáciou sa budú podniky čoraz viac zaoberať aj oblasťou OT bezpečnosti. „Nevyhnutne nás čaká praktické aplikovanie zmien, nástrojov zabezpečenia, segmentácie a stratégií bezpečnosti,“ predikuje Maroš Trnka.
A hneď upozorňuje na chronický neduh, čiže nedostatok kvalifikovaných odborníkov v OT bezpečnosti. Zároveň sa tým opäť otvorí otázka kvalitných dodávateľov.
Tradičný problém
Pre prevádzkovú bezpečnosť je totiž príznačná závislosť od dodávateľov špecializovaného hardvéru a softvéru. Riziko tretej strany znamená, že dodávatelia poskytujú, podporujú a často aj vyvíjajú špecifické technológie. Lokálna sieťová infraštruktúra je síce v rukách firmy, ale „kľúče od miešačky“ má dodávateľ.
Aj podľa skúseností kyberbezpečnostného odborníka Romana Čupku sa stáva, že prevádzkovateľ informačných systémov a kritickej infraštruktúry nemá dosah na bezpečnosť dizajnu komponentov. A musí sa spoliehať len na ich výrobcov.
Paradoxne, výrobcovia nepodliehajú takým prísnym legislatívnym rámcom ako prevádzkovatelia, a preto je dôležité, aby sa „kruh uzatvoril“. Zákon o kybernetickej odolnosti na úrovni EÚ by mal v budúcom roku definovať rámce zabezpečenia nielen pre výrobcov IT, ale aj pre výrobcov OT technológií. Tie majú zaistiť ich bezpečnostný životný cyklus prostredníctvom štandardov a opatrení.
Posuňme sa ďalej
Prevádzkové technológie alebo IoT technológie si mnohí spájajú automaticky s priemyslom alebo výrobou a distribúciou energií. „Okrem spomenutých oblastí však nájdeme tieto technológie aj v zdanlivo netradičných prostrediach,“ upozorňuje obchodný špecialista KFB Control Tomáš Baksa.
Či už vojdeme do bizniscentra, nákupnej galérie, banky alebo na letisko, všade okolo nás sú inštalované desiatky a stovky malých pomocníkov. Menia náš život na pohodlnejší, príjemnejší a efektívnejší.
Nie všetky títo IoT pomocníci však boli navrhnutí vzhľadom na kyberbezpečnosť. Sú často pripojení cez rôzne aplikácie naprieč organizáciou a je pomerne ťažké ich segmentovať. Preto predstavujú atraktívne ciele pre útočníkov a hrozby pre organizácie.
Lebo elektroošiaľ
Konzultant pre kyberbezpečnosť kritickej infraštruktúry Martin Fábry upozorňuje v tejto súvislosti na kybernetickú bezpečnosť nabíjacích staníc. Je to nová téma hodná zamyslenia vzhľadom na fakt, že elektromobilita na Slovensku prudko stúpa a za posledný rok pribudla približne tretina nabíjacích staníc.
Aktuálne je viac ako dvetisíc verejných nabíjacích bodov pre elektromobily takmer v deväťsto lokalitách. Tieto „nabíjačky“ sú vybavené inteligentnými technológiami, čo otvára dvere potenciálnym kyberhrozbám. Kyberútoky tu môžu mať vážne následky, od ohrozenia bezpečnosti dopravy, narušenia siete až po vydieranie prevádzkovateľov.
A smart ošiaľ
Samotné označenie „smart budovy“ znamená, že sú vybavené pokročilými technológiami na riadenie a optimalizáciu. Patrí sem osvetlenie, vykurovanie, ventilácia, výťahy, bezpečnosť a ďalšie kritické funkcie.
„Na Slovensku aktuálne panuje situácia, že bezpečnosť smart budov sa skoro vôbec nerieši. Manažér bezpečnosti často ani netuší, že niečo také v budove má a mal by to riešiť,“ hodnotí stav Martin Fábry.
Ochrana systémov správy budovy je často na nízkej úrovni. A pritom kybernetická bezpečnosť smart budov je kľúčovým aspektom, ktorý nesmieme podceňovať. Na Slovensku je to ešte málo známa téma, ale v zahraničí je vnímaná veľmi intenzívne.
Už sa to deje
Systém riadenia budovy môže byť zneužitý napríklad na ťažbu kryptomien. Tomáš Baksa uvádza prípad, keď prevádzkovateľ zaznamenal nezvyčajne vysoké zaťaženie súčastí systému riadenia budovy. „Po aplikácii bezpečnostnej sondy v sieti bolo odhalené, že to spôsobuje neoprávnene inštalovaný softvér na ťažbu kryptomien, ktorý bol spravovaný z externej lokality,“ hovorí o úspešnej koncovke.
Ďalším príkladom bezpečnostného incidentu je výpadok chladiacich systémov v dátovom centre uprostred leta. V priebehu niekoľkých hodín spôsobil prehriatie serverov, čo viedlo k urgentnej požiadavke na ich odstavenie.
Zdroj: HNšpeciál. 2024. “Kritická infraštruktúra, priemyselné linky až po smart budovy. Aká je bezpečnosť?” HN Online.sk, august 23, 2024. https://hnonline.sk/hn-special/96165504-kriticka-infrastruktura-priemyselne-linky-az-po-smart-budovy-aka-je-bezpecnost. Dostupné: 27. 3. 2025
Pozrime sa na štruktúru hrubého domáceho produktu Slovenska či na to, kam chodíte do práce. Priemyselný park alebo kancelária v smart budove? Využívate služby zdravotníctva, dodávateľov energií, dopravu alebo chodíte do nákupného centra? Všetky tieto oblasti sú už prešpikované technológiami. A umelá inteligencia, cloud a 5G prinášajú ďalšie výzvy pre bezpečnosť prevádzkových technológií. Alebo ako sa v brandži hovorí, pre OT (Operational Technology) bezpečnosť.
A kým povedomie o IT kyberbezpečnosti vo firmách či v štátnych organizáciách sa zvyšuje, „OT bezpečnosť si bude musieť túto bitku ešte len vybojovať“, hovorí Michal Srnec zo spoločnosti Aliter Technologies .
Dôležitá úloha
„Významnou oblasťou a aj výzvou pre bezpečnosť prevádzkových technológií je ich modernizácia,“ hodnotí trend Maroš Trnka, vedúci odboru informačných technológií vo Vodohospodárskej výstavbe.
V energetike sú napríklad v prevádzke riadiace systémy, ktoré už majú aj vyše dvadsať rokov. V tom čase mali vyrábané komponenty či samotné riadiace systémy dizajn často zameraný skôr na dlhú životnosť ako na bezpečnosť.
Bezpečnosť týchto systémov sa síce zvyšuje aplikáciou opatrení, ale Slovensko čaká rázny krok. Nové riadiace systémy v energetike už musia mať také parametre, aby spĺňali najprísnejšie požiadavky OT zabezpečenia.
Militarizácia technológií
Žijeme dobu, keď sa už samotné technológie, respektíve ich zneužitie stávajú zbraňou. Ako vidíme na východ od našich hraníc, ofenzíva sa začína útokom na kritickú infraštruktúru.
S novelizáciou zákona o kyberbezpečnosti, s rastúcimi útokmi a geopolitickou situáciou sa budú podniky čoraz viac zaoberať aj oblasťou OT bezpečnosti. „Nevyhnutne nás čaká praktické aplikovanie zmien, nástrojov zabezpečenia, segmentácie a stratégií bezpečnosti,“ predikuje Maroš Trnka.
A hneď upozorňuje na chronický neduh, čiže nedostatok kvalifikovaných odborníkov v OT bezpečnosti. Zároveň sa tým opäť otvorí otázka kvalitných dodávateľov.
Tradičný problém
Pre prevádzkovú bezpečnosť je totiž príznačná závislosť od dodávateľov špecializovaného hardvéru a softvéru. Riziko tretej strany znamená, že dodávatelia poskytujú, podporujú a často aj vyvíjajú špecifické technológie. Lokálna sieťová infraštruktúra je síce v rukách firmy, ale „kľúče od miešačky“ má dodávateľ.
Aj podľa skúseností kyberbezpečnostného odborníka Romana Čupku sa stáva, že prevádzkovateľ informačných systémov a kritickej infraštruktúry nemá dosah na bezpečnosť dizajnu komponentov. A musí sa spoliehať len na ich výrobcov.
Paradoxne, výrobcovia nepodliehajú takým prísnym legislatívnym rámcom ako prevádzkovatelia, a preto je dôležité, aby sa „kruh uzatvoril“. Zákon o kybernetickej odolnosti na úrovni EÚ by mal v budúcom roku definovať rámce zabezpečenia nielen pre výrobcov IT, ale aj pre výrobcov OT technológií. Tie majú zaistiť ich bezpečnostný životný cyklus prostredníctvom štandardov a opatrení.
Posuňme sa ďalej
Prevádzkové technológie alebo IoT technológie si mnohí spájajú automaticky s priemyslom alebo výrobou a distribúciou energií. „Okrem spomenutých oblastí však nájdeme tieto technológie aj v zdanlivo netradičných prostrediach,“ upozorňuje obchodný špecialista KFB Control Tomáš Baksa.
Či už vojdeme do bizniscentra, nákupnej galérie, banky alebo na letisko, všade okolo nás sú inštalované desiatky a stovky malých pomocníkov. Menia náš život na pohodlnejší, príjemnejší a efektívnejší.
Nie všetky títo IoT pomocníci však boli navrhnutí vzhľadom na kyberbezpečnosť. Sú často pripojení cez rôzne aplikácie naprieč organizáciou a je pomerne ťažké ich segmentovať. Preto predstavujú atraktívne ciele pre útočníkov a hrozby pre organizácie.
Lebo elektroošiaľ
Konzultant pre kyberbezpečnosť kritickej infraštruktúry Martin Fábry upozorňuje v tejto súvislosti na kybernetickú bezpečnosť nabíjacích staníc. Je to nová téma hodná zamyslenia vzhľadom na fakt, že elektromobilita na Slovensku prudko stúpa a za posledný rok pribudla približne tretina nabíjacích staníc.
Aktuálne je viac ako dvetisíc verejných nabíjacích bodov pre elektromobily takmer v deväťsto lokalitách. Tieto „nabíjačky“ sú vybavené inteligentnými technológiami, čo otvára dvere potenciálnym kyberhrozbám. Kyberútoky tu môžu mať vážne následky, od ohrozenia bezpečnosti dopravy, narušenia siete až po vydieranie prevádzkovateľov.
A smart ošiaľ
Samotné označenie „smart budovy“ znamená, že sú vybavené pokročilými technológiami na riadenie a optimalizáciu. Patrí sem osvetlenie, vykurovanie, ventilácia, výťahy, bezpečnosť a ďalšie kritické funkcie.
„Na Slovensku aktuálne panuje situácia, že bezpečnosť smart budov sa skoro vôbec nerieši. Manažér bezpečnosti často ani netuší, že niečo také v budove má a mal by to riešiť,“ hodnotí stav Martin Fábry.
Ochrana systémov správy budovy je často na nízkej úrovni. A pritom kybernetická bezpečnosť smart budov je kľúčovým aspektom, ktorý nesmieme podceňovať. Na Slovensku je to ešte málo známa téma, ale v zahraničí je vnímaná veľmi intenzívne.
Už sa to deje
Systém riadenia budovy môže byť zneužitý napríklad na ťažbu kryptomien. Tomáš Baksa uvádza prípad, keď prevádzkovateľ zaznamenal nezvyčajne vysoké zaťaženie súčastí systému riadenia budovy. „Po aplikácii bezpečnostnej sondy v sieti bolo odhalené, že to spôsobuje neoprávnene inštalovaný softvér na ťažbu kryptomien, ktorý bol spravovaný z externej lokality,“ hovorí o úspešnej koncovke.
Ďalším príkladom bezpečnostného incidentu je výpadok chladiacich systémov v dátovom centre uprostred leta. V priebehu niekoľkých hodín spôsobil prehriatie serverov, čo viedlo k urgentnej požiadavke na ich odstavenie.
Zdroj: HNšpeciál. 2024. “Kritická infraštruktúra, priemyselné linky až po smart budovy. Aká je bezpečnosť?” HN Online.sk, august 23, 2024. https://hnonline.sk/hn-special/96165504-kriticka-infrastruktura-priemyselne-linky-az-po-smart-budovy-aka-je-bezpecnost. Dostupné: 27. 3. 2025
A large-scale power outage is no longer a hypothetical scenario. Recent months have brought a series of incidents showing that the stability of Europe's electricity systems is exposed to a combination of threats on a scale we have not previously encountered. The discussion of blackouts is therefore shifting from technical circles into the broader strategic framework of critical infrastructure protection.
Rozsiahly výpadok elektriny prestáva byť hypotetickým scenárom. Posledné mesiace priniesli sériu incidentov, ktoré ukazujú, že stabilita elektrizačných sústav v Európe je vystavená kombinácii hrozieb, akú sme v takomto rozsahu doteraz nepoznali. Diskusia o blackoute sa tak presúva z technických kruhov do širšieho strategického rámca ochrany kritickej infraštruktúry.
Artificial intelligence is changing the rules of the game in critical infrastructure protection. It is no longer merely an aid in defence — it is also becoming a weapon in the hands of attackers. The question is no longer whether AI will enter the critical infrastructure environment, but how quickly we can prepare for this change.
Umelá inteligencia mení pravidlá hry v ochrane kritickej infraštruktúry. Už nie je len pomocníkom pri obrane, stáva sa aj zbraňou v rukách útočníkov. Otázka už neznie, či sa AI dostane do prostredia kritickej infraštruktúry, ale ako rýchlo sa na túto zmenu dokážeme pripraviť.
Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike upravuje zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení noektorých zákonov, ktorý definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby nevyhnutné pre fungovanie štátu.
The area of critical infrastructure in the Slovak Republic is regulated by Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments and Supplements to Certain Acts, which defines individual sectors, subsectors, and essential services necessary for the functioning of the state.
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic has entered into negotiations on international cooperation with the Republic of India in the field of critical infrastructure protection and the development of post-quantum cryptography. This step reflects the growing importance of technological security and the need to prepare for the advent of quantum technologies, which will fundamentally impact current cryptographic standards. In this context, a significant meeting took place at the Embassy of the Republic of India in Slovakia, attended by H.E. Apoorva Srivastava, Ambassador of the Republic of India to the Slovak Republic, Rastislav Chovanec, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, and Tibor Straka, President of The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. The delegation also included the Chairman of its Supervisory Board and a representative of member company Decent Cybersecurity s. r. o., Matej Michalko. The discussion focused primarily on opportunities for the development of bilateral cooperation in the areas of critical infrastructure, cybersecurity, and the implementation of post-quantum cryptographic solutions. India is among the countries that systematically invest in the development of cryptography and quantum technologies. This is evidenced by its strategic initiative, the National Quantum Mission, which aims to build a comprehensive national quantum technology ecosystem. It is precisely in this area that The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic sees significant potential for cooperation and the involvement of Slovak technology entities. One such entity is Decent Cybersecurity s. r. o., a company with a long-standing focus on research and implementation of solutions for critical infrastructure, defence systems, and telecommunications networks. The company specialises primarily in the practical implementation of new cryptographic algorithms into modern hardware and software architectures, which makes it well-suited for participation in international post-quantum security projects. From the perspective of the Slovak Republic, cooperation with India represents a significant opportunity for the development of technological diplomacy and the strengthening of strategic partnerships. As one of the fastest-growing digital economies in the world, India plans extensive investments in quantum research and technological infrastructure. The involvement of Slovak companies in these initiatives could substantially support the export of innovative solutions and strengthen technological ties between the two countries. The aim of this initiative is to establish a stable technological partnership between Slovak and Indian institutions, overseen by The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. An important role is also played by the diplomatic support of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, which can significantly facilitate the establishment of contacts with relevant partners in India. This initiative also fits within the broader context of strengthening technological relations between the European Union and India. Slovakia's active involvement in this process could contribute to reinforcing its position within the European technology ecosystem and increasing its international competitiveness. At the meeting, both sides expressed a clear interest in developing mutual cooperation and identified significant potential for future joint projects. The partners agreed that the combination of expert capacities, technological innovation, and diplomatic support creates a solid foundation for a long-term strategic partnership that can deliver tangible results in the areas of security, innovative development, and economic cooperation. Both sides will continue their expert-level communication, aimed at building a stable platform for a long-term and functional partnership between India and Slovakia in the fields of critical infrastructure and post-quantum cryptography.
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky vstúpila do rokovaní o medzinárodnej spolupráci s Indickou republikou v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry a rozvoja postkvantovej kryptografie. Tento krok reflektuje rastúci význam technologickej bezpečnosti a potrebu pripraviť sa na nástup kvantových technológií, ktoré zásadne ovplyvnia súčasné kryptografické štandardy. V tejto súvislosti sa na pôde Veľvyslanectva Indickej republiky na Slovensku uskutočnilo významné stretnutie za účasti J.E. Apoorva Srivastava, veľvyslankyne Indickej republiky v Slovenskej republike, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislava Chovanca a prezidenta Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky Tibora Straku . Súčasťou delegácie AKI SR bol aj predseda jej dozornej rady a zástupca členskej spoločnosti Decent Cybersecurity s. r. o. Matej Michalko. Diskusia sa zamerala najmä na možnosti rozvoja bilaterálnej spolupráce v oblasti kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti a implementácie postkvantových kryptografických riešení. India patrí medzi krajiny, ktoré systematicky investujú do rozvoja kryptografie a kvantových technológií. Dôkazom je aj jej strategická iniciatíva National Quantum Mission, ktorej cieľom je vybudovať komplexný národný ekosystém kvantových technológií. Práve v tejto oblasti vidí AKI SR významný priestor pre spoluprácu a zapojenie slovenských technologických subjektov. Jedným z nich je spoločnosť Decent Cybersecurity s. r. o. , ktorá sa dlhodobo venuje výskumu a implementácii riešení pre kritickú infraštruktúru, obranné systémy a telekomunikačné siete. Spoločnosť sa špecializuje najmä na praktickú implementáciu nových kryptografických algoritmov do moderných hardvérových a softvérových architektúr, čo ju predurčuje na zapojenie do medzinárodných projektov v oblasti postkvantovej bezpečnosti. Z pohľadu Slovenskej republiky predstavuje spolupráca s Indiou významnú príležitosť pre rozvoj technologickej diplomacie a posilnenie strategických partnerstiev. India ako jedna z najrýchlejšie rastúcich digitálnych ekonomík sveta plánuje rozsiahle investície do kvantového výskumu a technologickej infraštruktúry. Zapojenie slovenských spoločností do týchto iniciatív by mohlo výrazne podporiť export inovatívnych riešení a posilniť technologické väzby medzi oboma krajinami. Cieľom iniciatívy je vytvorenie stabilného technologického partnerstva medzi slovenskými a indickými inštitúciami, ktoré bude zastrešovať Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj diplomatická podpora Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá môže výrazne napomôcť pri nadväzovaní kontaktov s relevantnými partnermi v Indii. Táto iniciatíva zároveň zapadá do širšieho kontextu posilňovania technologických vzťahov medzi Európskou úniou a Indiou. Aktívne zapojenie Slovenska do tohto procesu by mohlo prispieť k posilneniu jeho pozície v rámci európskeho technologického ekosystému a zvýšiť jeho medzinárodnú konkurencieschopnosť. Na stretnutí obe strany vyjadrili jasný záujem o rozvoj vzájomnej spolupráce a identifikovali významný potenciál pre budúce spoločné projekty. Partneri sa zhodli, že prepojenie odborných kapacít, technologických inovácií a diplomatickej podpory vytvára pevný základ pre dlhodobé strategické partnerstvo, ktoré môže priniesť konkrétne výsledky v oblasti bezpečnosti, inovatívneho rozvoja a ekonomickej spolupráce. Obe strany budú pokračovať v odbornej komunikácii, smerujúcej k vybudovaniu stabilnej platformy pre dlhodobé a funkčné partnerstvo Indie a Slovenska v oblasti kritickej infraštruktúry a postkvantovej kryptografie.
For most people, GPS (Global Positioning System) is synonymous with car or smartphone navigation. It helps us find our way, avoid traffic jams, and discover new places. However, very few realise that the Global Positioning System provides precise time and location data upon which the functioning of modern society depends.
Pre väčšinu ľudí je GPS (Global Positioning System) synonymom navigácie v aute alebo v mobile. Pomáha nám nájsť cestu, vyhnúť sa zápcham či objaviť nové miesta. Len málokto si však uvedomuje, že globálny satelitný systém určovania polohy (GPS) poskytuje údaje o presnom čase a presnej polohe, na ktorých stojí fungovanie modernej spoločnosti.