Kritická infraštruktúra, priemyselné linky až po smart budovy. Aká je bezpečnosť?
27. marca 2025
Sme priemyselná krajina vo svete, ktorý je v kybernetickej vojne. Ďalší rast bez zvyšovania kybernetickej odolnosti nie je možný.
Bezpečnosť prevádzkových technológií je kľúčová pre každodenný život.
Pozrime sa na štruktúru hrubého domáceho produktu Slovenska či na to, kam chodíte do práce. Priemyselný park alebo kancelária v smart budove? Využívate služby zdravotníctva, dodávateľov energií, dopravu alebo chodíte do nákupného centra? Všetky tieto oblasti sú už prešpikované technológiami. A umelá inteligencia, cloud a 5G prinášajú ďalšie výzvy pre bezpečnosť prevádzkových technológií. Alebo ako sa v brandži hovorí, pre OT (Operational Technology) bezpečnosť.
A kým povedomie o IT kyberbezpečnosti vo firmách či v štátnych organizáciách sa zvyšuje, „OT bezpečnosť si bude musieť túto bitku ešte len vybojovať“, hovorí Michal Srnec zo spoločnosti Aliter Technologies .
Dôležitá úloha
„Významnou oblasťou a aj výzvou pre bezpečnosť prevádzkových technológií je ich modernizácia,“ hodnotí trend Maroš Trnka, vedúci odboru informačných technológií vo Vodohospodárskej výstavbe.
V energetike sú napríklad v prevádzke riadiace systémy, ktoré už majú aj vyše dvadsať rokov. V tom čase mali vyrábané komponenty či samotné riadiace systémy dizajn často zameraný skôr na dlhú životnosť ako na bezpečnosť.
Bezpečnosť týchto systémov sa síce zvyšuje aplikáciou opatrení, ale Slovensko čaká rázny krok. Nové riadiace systémy v energetike už musia mať také parametre, aby spĺňali najprísnejšie požiadavky OT zabezpečenia.
Militarizácia technológií
Žijeme dobu, keď sa už samotné technológie, respektíve ich zneužitie stávajú zbraňou. Ako vidíme na východ od našich hraníc, ofenzíva sa začína útokom na kritickú infraštruktúru.
S novelizáciou zákona o kyberbezpečnosti, s rastúcimi útokmi a geopolitickou situáciou sa budú podniky čoraz viac zaoberať aj oblasťou OT bezpečnosti. „Nevyhnutne nás čaká praktické aplikovanie zmien, nástrojov zabezpečenia, segmentácie a stratégií bezpečnosti,“ predikuje Maroš Trnka.
A hneď upozorňuje na chronický neduh, čiže nedostatok kvalifikovaných odborníkov v OT bezpečnosti. Zároveň sa tým opäť otvorí otázka kvalitných dodávateľov.
Tradičný problém
Pre prevádzkovú bezpečnosť je totiž príznačná závislosť od dodávateľov špecializovaného hardvéru a softvéru. Riziko tretej strany znamená, že dodávatelia poskytujú, podporujú a často aj vyvíjajú špecifické technológie. Lokálna sieťová infraštruktúra je síce v rukách firmy, ale „kľúče od miešačky“ má dodávateľ.
Aj podľa skúseností kyberbezpečnostného odborníka Romana Čupku sa stáva, že prevádzkovateľ informačných systémov a kritickej infraštruktúry nemá dosah na bezpečnosť dizajnu komponentov. A musí sa spoliehať len na ich výrobcov.
Paradoxne, výrobcovia nepodliehajú takým prísnym legislatívnym rámcom ako prevádzkovatelia, a preto je dôležité, aby sa „kruh uzatvoril“. Zákon o kybernetickej odolnosti na úrovni EÚ by mal v budúcom roku definovať rámce zabezpečenia nielen pre výrobcov IT, ale aj pre výrobcov OT technológií. Tie majú zaistiť ich bezpečnostný životný cyklus prostredníctvom štandardov a opatrení.
Posuňme sa ďalej
Prevádzkové technológie alebo IoT technológie si mnohí spájajú automaticky s priemyslom alebo výrobou a distribúciou energií. „Okrem spomenutých oblastí však nájdeme tieto technológie aj v zdanlivo netradičných prostrediach,“ upozorňuje obchodný špecialista KFB Control Tomáš Baksa.
Či už vojdeme do bizniscentra, nákupnej galérie, banky alebo na letisko, všade okolo nás sú inštalované desiatky a stovky malých pomocníkov. Menia náš život na pohodlnejší, príjemnejší a efektívnejší.
Nie všetky títo IoT pomocníci však boli navrhnutí vzhľadom na kyberbezpečnosť. Sú často pripojení cez rôzne aplikácie naprieč organizáciou a je pomerne ťažké ich segmentovať. Preto predstavujú atraktívne ciele pre útočníkov a hrozby pre organizácie.
Lebo elektroošiaľ
Konzultant pre kyberbezpečnosť kritickej infraštruktúry Martin Fábry upozorňuje v tejto súvislosti na kybernetickú bezpečnosť nabíjacích staníc. Je to nová téma hodná zamyslenia vzhľadom na fakt, že elektromobilita na Slovensku prudko stúpa a za posledný rok pribudla približne tretina nabíjacích staníc.
Aktuálne je viac ako dvetisíc verejných nabíjacích bodov pre elektromobily takmer v deväťsto lokalitách. Tieto „nabíjačky“ sú vybavené inteligentnými technológiami, čo otvára dvere potenciálnym kyberhrozbám. Kyberútoky tu môžu mať vážne následky, od ohrozenia bezpečnosti dopravy, narušenia siete až po vydieranie prevádzkovateľov.
A smart ošiaľ
Samotné označenie „smart budovy“ znamená, že sú vybavené pokročilými technológiami na riadenie a optimalizáciu. Patrí sem osvetlenie, vykurovanie, ventilácia, výťahy, bezpečnosť a ďalšie kritické funkcie.
„Na Slovensku aktuálne panuje situácia, že bezpečnosť smart budov sa skoro vôbec nerieši. Manažér bezpečnosti často ani netuší, že niečo také v budove má a mal by to riešiť,“ hodnotí stav Martin Fábry.
Ochrana systémov správy budovy je často na nízkej úrovni. A pritom kybernetická bezpečnosť smart budov je kľúčovým aspektom, ktorý nesmieme podceňovať. Na Slovensku je to ešte málo známa téma, ale v zahraničí je vnímaná veľmi intenzívne.
Už sa to deje
Systém riadenia budovy môže byť zneužitý napríklad na ťažbu kryptomien. Tomáš Baksa uvádza prípad, keď prevádzkovateľ zaznamenal nezvyčajne vysoké zaťaženie súčastí systému riadenia budovy. „Po aplikácii bezpečnostnej sondy v sieti bolo odhalené, že to spôsobuje neoprávnene inštalovaný softvér na ťažbu kryptomien, ktorý bol spravovaný z externej lokality,“ hovorí o úspešnej koncovke.
Ďalším príkladom bezpečnostného incidentu je výpadok chladiacich systémov v dátovom centre uprostred leta. V priebehu niekoľkých hodín spôsobil prehriatie serverov, čo viedlo k urgentnej požiadavke na ich odstavenie.
Zdroj: HNšpeciál. 2024. “Kritická infraštruktúra, priemyselné linky až po smart budovy. Aká je bezpečnosť?” HN Online.sk, august 23, 2024. https://hnonline.sk/hn-special/96165504-kriticka-infrastruktura-priemyselne-linky-az-po-smart-budovy-aka-je-bezpecnost. Dostupné: 27. 3. 2025
Pozrime sa na štruktúru hrubého domáceho produktu Slovenska či na to, kam chodíte do práce. Priemyselný park alebo kancelária v smart budove? Využívate služby zdravotníctva, dodávateľov energií, dopravu alebo chodíte do nákupného centra? Všetky tieto oblasti sú už prešpikované technológiami. A umelá inteligencia, cloud a 5G prinášajú ďalšie výzvy pre bezpečnosť prevádzkových technológií. Alebo ako sa v brandži hovorí, pre OT (Operational Technology) bezpečnosť.
A kým povedomie o IT kyberbezpečnosti vo firmách či v štátnych organizáciách sa zvyšuje, „OT bezpečnosť si bude musieť túto bitku ešte len vybojovať“, hovorí Michal Srnec zo spoločnosti Aliter Technologies .
Dôležitá úloha
„Významnou oblasťou a aj výzvou pre bezpečnosť prevádzkových technológií je ich modernizácia,“ hodnotí trend Maroš Trnka, vedúci odboru informačných technológií vo Vodohospodárskej výstavbe.
V energetike sú napríklad v prevádzke riadiace systémy, ktoré už majú aj vyše dvadsať rokov. V tom čase mali vyrábané komponenty či samotné riadiace systémy dizajn často zameraný skôr na dlhú životnosť ako na bezpečnosť.
Bezpečnosť týchto systémov sa síce zvyšuje aplikáciou opatrení, ale Slovensko čaká rázny krok. Nové riadiace systémy v energetike už musia mať také parametre, aby spĺňali najprísnejšie požiadavky OT zabezpečenia.
Militarizácia technológií
Žijeme dobu, keď sa už samotné technológie, respektíve ich zneužitie stávajú zbraňou. Ako vidíme na východ od našich hraníc, ofenzíva sa začína útokom na kritickú infraštruktúru.
S novelizáciou zákona o kyberbezpečnosti, s rastúcimi útokmi a geopolitickou situáciou sa budú podniky čoraz viac zaoberať aj oblasťou OT bezpečnosti. „Nevyhnutne nás čaká praktické aplikovanie zmien, nástrojov zabezpečenia, segmentácie a stratégií bezpečnosti,“ predikuje Maroš Trnka.
A hneď upozorňuje na chronický neduh, čiže nedostatok kvalifikovaných odborníkov v OT bezpečnosti. Zároveň sa tým opäť otvorí otázka kvalitných dodávateľov.
Tradičný problém
Pre prevádzkovú bezpečnosť je totiž príznačná závislosť od dodávateľov špecializovaného hardvéru a softvéru. Riziko tretej strany znamená, že dodávatelia poskytujú, podporujú a často aj vyvíjajú špecifické technológie. Lokálna sieťová infraštruktúra je síce v rukách firmy, ale „kľúče od miešačky“ má dodávateľ.
Aj podľa skúseností kyberbezpečnostného odborníka Romana Čupku sa stáva, že prevádzkovateľ informačných systémov a kritickej infraštruktúry nemá dosah na bezpečnosť dizajnu komponentov. A musí sa spoliehať len na ich výrobcov.
Paradoxne, výrobcovia nepodliehajú takým prísnym legislatívnym rámcom ako prevádzkovatelia, a preto je dôležité, aby sa „kruh uzatvoril“. Zákon o kybernetickej odolnosti na úrovni EÚ by mal v budúcom roku definovať rámce zabezpečenia nielen pre výrobcov IT, ale aj pre výrobcov OT technológií. Tie majú zaistiť ich bezpečnostný životný cyklus prostredníctvom štandardov a opatrení.
Posuňme sa ďalej
Prevádzkové technológie alebo IoT technológie si mnohí spájajú automaticky s priemyslom alebo výrobou a distribúciou energií. „Okrem spomenutých oblastí však nájdeme tieto technológie aj v zdanlivo netradičných prostrediach,“ upozorňuje obchodný špecialista KFB Control Tomáš Baksa.
Či už vojdeme do bizniscentra, nákupnej galérie, banky alebo na letisko, všade okolo nás sú inštalované desiatky a stovky malých pomocníkov. Menia náš život na pohodlnejší, príjemnejší a efektívnejší.
Nie všetky títo IoT pomocníci však boli navrhnutí vzhľadom na kyberbezpečnosť. Sú často pripojení cez rôzne aplikácie naprieč organizáciou a je pomerne ťažké ich segmentovať. Preto predstavujú atraktívne ciele pre útočníkov a hrozby pre organizácie.
Lebo elektroošiaľ
Konzultant pre kyberbezpečnosť kritickej infraštruktúry Martin Fábry upozorňuje v tejto súvislosti na kybernetickú bezpečnosť nabíjacích staníc. Je to nová téma hodná zamyslenia vzhľadom na fakt, že elektromobilita na Slovensku prudko stúpa a za posledný rok pribudla približne tretina nabíjacích staníc.
Aktuálne je viac ako dvetisíc verejných nabíjacích bodov pre elektromobily takmer v deväťsto lokalitách. Tieto „nabíjačky“ sú vybavené inteligentnými technológiami, čo otvára dvere potenciálnym kyberhrozbám. Kyberútoky tu môžu mať vážne následky, od ohrozenia bezpečnosti dopravy, narušenia siete až po vydieranie prevádzkovateľov.
A smart ošiaľ
Samotné označenie „smart budovy“ znamená, že sú vybavené pokročilými technológiami na riadenie a optimalizáciu. Patrí sem osvetlenie, vykurovanie, ventilácia, výťahy, bezpečnosť a ďalšie kritické funkcie.
„Na Slovensku aktuálne panuje situácia, že bezpečnosť smart budov sa skoro vôbec nerieši. Manažér bezpečnosti často ani netuší, že niečo také v budove má a mal by to riešiť,“ hodnotí stav Martin Fábry.
Ochrana systémov správy budovy je často na nízkej úrovni. A pritom kybernetická bezpečnosť smart budov je kľúčovým aspektom, ktorý nesmieme podceňovať. Na Slovensku je to ešte málo známa téma, ale v zahraničí je vnímaná veľmi intenzívne.
Už sa to deje
Systém riadenia budovy môže byť zneužitý napríklad na ťažbu kryptomien. Tomáš Baksa uvádza prípad, keď prevádzkovateľ zaznamenal nezvyčajne vysoké zaťaženie súčastí systému riadenia budovy. „Po aplikácii bezpečnostnej sondy v sieti bolo odhalené, že to spôsobuje neoprávnene inštalovaný softvér na ťažbu kryptomien, ktorý bol spravovaný z externej lokality,“ hovorí o úspešnej koncovke.
Ďalším príkladom bezpečnostného incidentu je výpadok chladiacich systémov v dátovom centre uprostred leta. V priebehu niekoľkých hodín spôsobil prehriatie serverov, čo viedlo k urgentnej požiadavke na ich odstavenie.
Zdroj: HNšpeciál. 2024. “Kritická infraštruktúra, priemyselné linky až po smart budovy. Aká je bezpečnosť?” HN Online.sk, august 23, 2024. https://hnonline.sk/hn-special/96165504-kriticka-infrastruktura-priemyselne-linky-az-po-smart-budovy-aka-je-bezpecnost. Dostupné: 27. 3. 2025
Gas as a Test of Slovakia's Resilience: Energy Security Does Not End with the Price of the Commodity
The upcoming heating season is a reminder that security of energy supply is not merely a question of the market. The Echo24 portal has drawn attention to an analysis by Oxford Economics, according to which this may be the European Union's most demanding winter in terms of energy supply since the crisis period of 2021–2022. The reasons cited are a combination of slower filling of storage facilities, geopolitical risks, supply outages, drought affecting electricity generation, and higher demand for gas in the power sector.
Nadchádzajúca vykurovacia sezóna pripomína, že bezpečnosť dodávok energie nie je len otázkou trhu. Portál Echo24 upozornil na analýzu Oxford Economics, podľa ktorej môže byť pre Európsku úniu najnáročnejšou zimou z hľadiska dodávok energie od krízového obdobia rokov 2021 – 2022. Dôvodom má byť kombinácia pomalšieho plnenia zásobníkov, geopolitických rizík, výpadkov dodávok, sucha ovplyvňujúceho výrobu elektriny a vyššieho dopytu po plyne v energetike.
We continue our series dedicated to essential services under Act No. 367/2024 Coll. on critical infrastructure. This time we focus on a service whose importance is growing alongside the transformation of the energy sector – electricity storage.
Pokračujeme v našej sérii venovanej základným službám podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Tentoraz sa zameriavame na službu, ktorej význam rastie spolu s transformáciou energetiky – uskladňovanie elektriny.
Commentary by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic Europe is experiencing another wave of extreme heat, which is shifting from an exceptional phenomenon into a new standard. Record temperatures, prolonged drought, and the overheating or decline of watercourses can no longer be viewed solely as an environmental problem. They are increasingly affecting the functioning of the state and threatening the continuity of its basic services.
Komentár Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky Európa zažíva ďalšiu vlnu extrémnych horúčav, ktoré sa z výnimočného javu menia na nový štandard. Rekordné teploty, dlhotrvajúce sucho a prehrievanie či pokles vodných tokov už nemožno vnímať výlučne ako enviromentálny problém. Čoraz výraznejšie zasahujú do fungovania štátu a ohrozujú kontinuitu jeho základných služieb.
Series: Essential Services of Critical Infrastructure For decades, the electricity system was built on the principle of a few large power plants supplying millions of consumers. Today, however, the energy sector is changing faster than ever before. Thousands of photovoltaic power plants, wind sources, battery storage systems, heat pumps, smart buildings, and charging stations for electric vehicles are entering the grid. Electricity no longer flows in only one direction – from producer to consumer. The modern electricity system is becoming a dynamic ecosystem in which both producers and consumers are active market participants.
Seriál: Základné služby kritickej infraštruktúry Elektrizačná sústava bola desaťročia budovaná na princípe niekoľkých veľkých elektrární zásobujúcich milióny odberateľov. Dnes sa však energetika mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Do siete vstupujú tisíce fotovoltických elektrární, veterných zdrojov, batériových úložísk, tepelných čerpadiel, inteligentných budov či nabíjacích staníc pre elektromobily. Elektrina už neprúdi iba jedným smerom – od výrobcu ku spotrebiteľovi. Moderná elektrizačná sústava sa stáva dynamickým ekosystémom, v ktorom sú výrobcovia aj odberatelia zároveň aktívnymi účastníkmi trhu.
Industry is one of the sectors where the importance of critical infrastructure becomes very tangible. Not in abstract definitions, but in the state’s ability to maintain the availability of medicines, the continuity of metallurgical production, supplies of key chemical substances, functioning supply chains, and technological self-sufficiency at times when standard market mechanisms may not be enough.
Priemysel patrí medzi sektory, pri ktorých sa význam kritickej infraštruktúry ukazuje veľmi konkrétne. Nie v abstraktných definíciách, ale v schopnosti štátu udržať dostupnosť liekov, kontinuitu hutníckej výroby, dodávky kľúčových chemických látok, funkčné dodávateľské reťazce a technologickú sebestačnosť v časoch, keď štandardné trhové mechanizmy nemusia stačiť.