Kritická infraštruktúra, priemyselné linky až po smart budovy. Aká je bezpečnosť?
27. marca 2025
Sme priemyselná krajina vo svete, ktorý je v kybernetickej vojne. Ďalší rast bez zvyšovania kybernetickej odolnosti nie je možný.
Bezpečnosť prevádzkových technológií je kľúčová pre každodenný život.
Pozrime sa na štruktúru hrubého domáceho produktu Slovenska či na to, kam chodíte do práce. Priemyselný park alebo kancelária v smart budove? Využívate služby zdravotníctva, dodávateľov energií, dopravu alebo chodíte do nákupného centra? Všetky tieto oblasti sú už prešpikované technológiami. A umelá inteligencia, cloud a 5G prinášajú ďalšie výzvy pre bezpečnosť prevádzkových technológií. Alebo ako sa v brandži hovorí, pre OT (Operational Technology) bezpečnosť.
A kým povedomie o IT kyberbezpečnosti vo firmách či v štátnych organizáciách sa zvyšuje, „OT bezpečnosť si bude musieť túto bitku ešte len vybojovať“, hovorí Michal Srnec zo spoločnosti Aliter Technologies .
Dôležitá úloha
„Významnou oblasťou a aj výzvou pre bezpečnosť prevádzkových technológií je ich modernizácia,“ hodnotí trend Maroš Trnka, vedúci odboru informačných technológií vo Vodohospodárskej výstavbe.
V energetike sú napríklad v prevádzke riadiace systémy, ktoré už majú aj vyše dvadsať rokov. V tom čase mali vyrábané komponenty či samotné riadiace systémy dizajn často zameraný skôr na dlhú životnosť ako na bezpečnosť.
Bezpečnosť týchto systémov sa síce zvyšuje aplikáciou opatrení, ale Slovensko čaká rázny krok. Nové riadiace systémy v energetike už musia mať také parametre, aby spĺňali najprísnejšie požiadavky OT zabezpečenia.
Militarizácia technológií
Žijeme dobu, keď sa už samotné technológie, respektíve ich zneužitie stávajú zbraňou. Ako vidíme na východ od našich hraníc, ofenzíva sa začína útokom na kritickú infraštruktúru.
S novelizáciou zákona o kyberbezpečnosti, s rastúcimi útokmi a geopolitickou situáciou sa budú podniky čoraz viac zaoberať aj oblasťou OT bezpečnosti. „Nevyhnutne nás čaká praktické aplikovanie zmien, nástrojov zabezpečenia, segmentácie a stratégií bezpečnosti,“ predikuje Maroš Trnka.
A hneď upozorňuje na chronický neduh, čiže nedostatok kvalifikovaných odborníkov v OT bezpečnosti. Zároveň sa tým opäť otvorí otázka kvalitných dodávateľov.
Tradičný problém
Pre prevádzkovú bezpečnosť je totiž príznačná závislosť od dodávateľov špecializovaného hardvéru a softvéru. Riziko tretej strany znamená, že dodávatelia poskytujú, podporujú a často aj vyvíjajú špecifické technológie. Lokálna sieťová infraštruktúra je síce v rukách firmy, ale „kľúče od miešačky“ má dodávateľ.
Aj podľa skúseností kyberbezpečnostného odborníka Romana Čupku sa stáva, že prevádzkovateľ informačných systémov a kritickej infraštruktúry nemá dosah na bezpečnosť dizajnu komponentov. A musí sa spoliehať len na ich výrobcov.
Paradoxne, výrobcovia nepodliehajú takým prísnym legislatívnym rámcom ako prevádzkovatelia, a preto je dôležité, aby sa „kruh uzatvoril“. Zákon o kybernetickej odolnosti na úrovni EÚ by mal v budúcom roku definovať rámce zabezpečenia nielen pre výrobcov IT, ale aj pre výrobcov OT technológií. Tie majú zaistiť ich bezpečnostný životný cyklus prostredníctvom štandardov a opatrení.
Posuňme sa ďalej
Prevádzkové technológie alebo IoT technológie si mnohí spájajú automaticky s priemyslom alebo výrobou a distribúciou energií. „Okrem spomenutých oblastí však nájdeme tieto technológie aj v zdanlivo netradičných prostrediach,“ upozorňuje obchodný špecialista KFB Control Tomáš Baksa.
Či už vojdeme do bizniscentra, nákupnej galérie, banky alebo na letisko, všade okolo nás sú inštalované desiatky a stovky malých pomocníkov. Menia náš život na pohodlnejší, príjemnejší a efektívnejší.
Nie všetky títo IoT pomocníci však boli navrhnutí vzhľadom na kyberbezpečnosť. Sú často pripojení cez rôzne aplikácie naprieč organizáciou a je pomerne ťažké ich segmentovať. Preto predstavujú atraktívne ciele pre útočníkov a hrozby pre organizácie.
Lebo elektroošiaľ
Konzultant pre kyberbezpečnosť kritickej infraštruktúry Martin Fábry upozorňuje v tejto súvislosti na kybernetickú bezpečnosť nabíjacích staníc. Je to nová téma hodná zamyslenia vzhľadom na fakt, že elektromobilita na Slovensku prudko stúpa a za posledný rok pribudla približne tretina nabíjacích staníc.
Aktuálne je viac ako dvetisíc verejných nabíjacích bodov pre elektromobily takmer v deväťsto lokalitách. Tieto „nabíjačky“ sú vybavené inteligentnými technológiami, čo otvára dvere potenciálnym kyberhrozbám. Kyberútoky tu môžu mať vážne následky, od ohrozenia bezpečnosti dopravy, narušenia siete až po vydieranie prevádzkovateľov.
A smart ošiaľ
Samotné označenie „smart budovy“ znamená, že sú vybavené pokročilými technológiami na riadenie a optimalizáciu. Patrí sem osvetlenie, vykurovanie, ventilácia, výťahy, bezpečnosť a ďalšie kritické funkcie.
„Na Slovensku aktuálne panuje situácia, že bezpečnosť smart budov sa skoro vôbec nerieši. Manažér bezpečnosti často ani netuší, že niečo také v budove má a mal by to riešiť,“ hodnotí stav Martin Fábry.
Ochrana systémov správy budovy je často na nízkej úrovni. A pritom kybernetická bezpečnosť smart budov je kľúčovým aspektom, ktorý nesmieme podceňovať. Na Slovensku je to ešte málo známa téma, ale v zahraničí je vnímaná veľmi intenzívne.
Už sa to deje
Systém riadenia budovy môže byť zneužitý napríklad na ťažbu kryptomien. Tomáš Baksa uvádza prípad, keď prevádzkovateľ zaznamenal nezvyčajne vysoké zaťaženie súčastí systému riadenia budovy. „Po aplikácii bezpečnostnej sondy v sieti bolo odhalené, že to spôsobuje neoprávnene inštalovaný softvér na ťažbu kryptomien, ktorý bol spravovaný z externej lokality,“ hovorí o úspešnej koncovke.
Ďalším príkladom bezpečnostného incidentu je výpadok chladiacich systémov v dátovom centre uprostred leta. V priebehu niekoľkých hodín spôsobil prehriatie serverov, čo viedlo k urgentnej požiadavke na ich odstavenie.
Zdroj: HNšpeciál. 2024. “Kritická infraštruktúra, priemyselné linky až po smart budovy. Aká je bezpečnosť?” HN Online.sk, august 23, 2024. https://hnonline.sk/hn-special/96165504-kriticka-infrastruktura-priemyselne-linky-az-po-smart-budovy-aka-je-bezpecnost. Dostupné: 27. 3. 2025
Pozrime sa na štruktúru hrubého domáceho produktu Slovenska či na to, kam chodíte do práce. Priemyselný park alebo kancelária v smart budove? Využívate služby zdravotníctva, dodávateľov energií, dopravu alebo chodíte do nákupného centra? Všetky tieto oblasti sú už prešpikované technológiami. A umelá inteligencia, cloud a 5G prinášajú ďalšie výzvy pre bezpečnosť prevádzkových technológií. Alebo ako sa v brandži hovorí, pre OT (Operational Technology) bezpečnosť.
A kým povedomie o IT kyberbezpečnosti vo firmách či v štátnych organizáciách sa zvyšuje, „OT bezpečnosť si bude musieť túto bitku ešte len vybojovať“, hovorí Michal Srnec zo spoločnosti Aliter Technologies .
Dôležitá úloha
„Významnou oblasťou a aj výzvou pre bezpečnosť prevádzkových technológií je ich modernizácia,“ hodnotí trend Maroš Trnka, vedúci odboru informačných technológií vo Vodohospodárskej výstavbe.
V energetike sú napríklad v prevádzke riadiace systémy, ktoré už majú aj vyše dvadsať rokov. V tom čase mali vyrábané komponenty či samotné riadiace systémy dizajn často zameraný skôr na dlhú životnosť ako na bezpečnosť.
Bezpečnosť týchto systémov sa síce zvyšuje aplikáciou opatrení, ale Slovensko čaká rázny krok. Nové riadiace systémy v energetike už musia mať také parametre, aby spĺňali najprísnejšie požiadavky OT zabezpečenia.
Militarizácia technológií
Žijeme dobu, keď sa už samotné technológie, respektíve ich zneužitie stávajú zbraňou. Ako vidíme na východ od našich hraníc, ofenzíva sa začína útokom na kritickú infraštruktúru.
S novelizáciou zákona o kyberbezpečnosti, s rastúcimi útokmi a geopolitickou situáciou sa budú podniky čoraz viac zaoberať aj oblasťou OT bezpečnosti. „Nevyhnutne nás čaká praktické aplikovanie zmien, nástrojov zabezpečenia, segmentácie a stratégií bezpečnosti,“ predikuje Maroš Trnka.
A hneď upozorňuje na chronický neduh, čiže nedostatok kvalifikovaných odborníkov v OT bezpečnosti. Zároveň sa tým opäť otvorí otázka kvalitných dodávateľov.
Tradičný problém
Pre prevádzkovú bezpečnosť je totiž príznačná závislosť od dodávateľov špecializovaného hardvéru a softvéru. Riziko tretej strany znamená, že dodávatelia poskytujú, podporujú a často aj vyvíjajú špecifické technológie. Lokálna sieťová infraštruktúra je síce v rukách firmy, ale „kľúče od miešačky“ má dodávateľ.
Aj podľa skúseností kyberbezpečnostného odborníka Romana Čupku sa stáva, že prevádzkovateľ informačných systémov a kritickej infraštruktúry nemá dosah na bezpečnosť dizajnu komponentov. A musí sa spoliehať len na ich výrobcov.
Paradoxne, výrobcovia nepodliehajú takým prísnym legislatívnym rámcom ako prevádzkovatelia, a preto je dôležité, aby sa „kruh uzatvoril“. Zákon o kybernetickej odolnosti na úrovni EÚ by mal v budúcom roku definovať rámce zabezpečenia nielen pre výrobcov IT, ale aj pre výrobcov OT technológií. Tie majú zaistiť ich bezpečnostný životný cyklus prostredníctvom štandardov a opatrení.
Posuňme sa ďalej
Prevádzkové technológie alebo IoT technológie si mnohí spájajú automaticky s priemyslom alebo výrobou a distribúciou energií. „Okrem spomenutých oblastí však nájdeme tieto technológie aj v zdanlivo netradičných prostrediach,“ upozorňuje obchodný špecialista KFB Control Tomáš Baksa.
Či už vojdeme do bizniscentra, nákupnej galérie, banky alebo na letisko, všade okolo nás sú inštalované desiatky a stovky malých pomocníkov. Menia náš život na pohodlnejší, príjemnejší a efektívnejší.
Nie všetky títo IoT pomocníci však boli navrhnutí vzhľadom na kyberbezpečnosť. Sú často pripojení cez rôzne aplikácie naprieč organizáciou a je pomerne ťažké ich segmentovať. Preto predstavujú atraktívne ciele pre útočníkov a hrozby pre organizácie.
Lebo elektroošiaľ
Konzultant pre kyberbezpečnosť kritickej infraštruktúry Martin Fábry upozorňuje v tejto súvislosti na kybernetickú bezpečnosť nabíjacích staníc. Je to nová téma hodná zamyslenia vzhľadom na fakt, že elektromobilita na Slovensku prudko stúpa a za posledný rok pribudla približne tretina nabíjacích staníc.
Aktuálne je viac ako dvetisíc verejných nabíjacích bodov pre elektromobily takmer v deväťsto lokalitách. Tieto „nabíjačky“ sú vybavené inteligentnými technológiami, čo otvára dvere potenciálnym kyberhrozbám. Kyberútoky tu môžu mať vážne následky, od ohrozenia bezpečnosti dopravy, narušenia siete až po vydieranie prevádzkovateľov.
A smart ošiaľ
Samotné označenie „smart budovy“ znamená, že sú vybavené pokročilými technológiami na riadenie a optimalizáciu. Patrí sem osvetlenie, vykurovanie, ventilácia, výťahy, bezpečnosť a ďalšie kritické funkcie.
„Na Slovensku aktuálne panuje situácia, že bezpečnosť smart budov sa skoro vôbec nerieši. Manažér bezpečnosti často ani netuší, že niečo také v budove má a mal by to riešiť,“ hodnotí stav Martin Fábry.
Ochrana systémov správy budovy je často na nízkej úrovni. A pritom kybernetická bezpečnosť smart budov je kľúčovým aspektom, ktorý nesmieme podceňovať. Na Slovensku je to ešte málo známa téma, ale v zahraničí je vnímaná veľmi intenzívne.
Už sa to deje
Systém riadenia budovy môže byť zneužitý napríklad na ťažbu kryptomien. Tomáš Baksa uvádza prípad, keď prevádzkovateľ zaznamenal nezvyčajne vysoké zaťaženie súčastí systému riadenia budovy. „Po aplikácii bezpečnostnej sondy v sieti bolo odhalené, že to spôsobuje neoprávnene inštalovaný softvér na ťažbu kryptomien, ktorý bol spravovaný z externej lokality,“ hovorí o úspešnej koncovke.
Ďalším príkladom bezpečnostného incidentu je výpadok chladiacich systémov v dátovom centre uprostred leta. V priebehu niekoľkých hodín spôsobil prehriatie serverov, čo viedlo k urgentnej požiadavke na ich odstavenie.
Zdroj: HNšpeciál. 2024. “Kritická infraštruktúra, priemyselné linky až po smart budovy. Aká je bezpečnosť?” HN Online.sk, august 23, 2024. https://hnonline.sk/hn-special/96165504-kriticka-infrastruktura-priemyselne-linky-az-po-smart-budovy-aka-je-bezpecnost. Dostupné: 27. 3. 2025
On Wednesday, September 10, 2025, an important meeting took place between the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and another central state administration body in the critical infrastructure sector, namely the Administration of State Material Reserves of the Slovak Republic (SŠHR).
V stredu 10. septembra 2025 sa uskutočnilo dôležité rokovanie Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky s ďalším ústredným orgánom štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry, ktorým je Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (SŠHR).
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) is negotiating with critical subjects and ministries about a suitable financing model for the resilience of critical subjects and the preservation of basic services. The Association is convinced that the entire burden of costs should not be borne only by critical subjects, but that the state should help finance the resilience of critical infrastructure, for example from European funds, and also support negotiations with banks on preparing advantageous loans towards developing threat analyses, security audits and subsequently projects to eliminate identified deficiencies. AKI SR will, in accordance with this proposal, initiate negotiations with the Slovak Banking Association and with the Deputy Prime Minister of the Slovak Republic for the recovery plan and knowledge economy. AKI SR is gradually concluding cooperation memorandums with ministries in accordance with the sectors that are under their responsibility according to the critical infrastructure law.
Asociácia kritickej infraštruktúry SR rokuje o financovaní nákladov na odolnosť kritických subjektov
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) rokuje s kritickými subjektami a ministerstvami o vhodnom modeli financovania odolnosti kritických subjektov a zachovania základných služieb. Asociácia je presvedčená, že celé bremeno nákladov by nemali niesť len kritické subjekty, ale aby štát pomohol financovať odolnosť kritickej infraštruktúry napríklad z európskych fondov a podporil aj rokovania s bankami o príprave výhodných úverov smerom k vypracovaniu analýz hrozieb, bezpečnostných auditov a následne projektov na odstránenie zistených nedostatkov. AKI SR bude v súlade s týmto návrhom iniciovať rokovania so Slovenskou bankovou asociáciou a s podpredsedom vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. AKI SR postupne uzatvára memorandá o spolupráci s ministerstvami v súlade so sektormi, ktoré sú v zmysle zákona o kritickej infraštruktúre v ich zodpovednosti.
Representatives of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic participated on August 21, 2025, in a working meeting on the issue of the Critical Infrastructure Strategy in the agriculture and rural development sector of the Slovak Republic.
Zástupcovia Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky sa 21. augusta 2025 zúčastnili na pracovnom stretnutí k problematike Stratégie kritickej infraštruktúry v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
As part of developing cooperation across all critical infrastructure sectors, another significant meeting of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic took place on August 14, 2025, this time at the Ministry of Investments, Regional Development and Informatization of the Slovak Republic.
V rámci rozvoja spolupráce naprieč všetkými sektormi kritickej infraštruktúry sa 14. augusta 2025 uskutočnilo ďalšie významné rokovanie Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, tentokrát na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.
In the video, you will learn how the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic protects the state's strategic systems, supports innovation, and coordinates cooperation between the public and private sectors. From January 1, 2025, laws No. 367/2024 and 366/2024 bring new obligations in the area of critical infrastructure and cybersecurity. How to prepare for EU directives and face threats? See how the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic helps companies and institutions!
Vo videu sa dozviete, ako Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky chráni strategické systémy štátu, podporuje inovácie a koordinuje spoluprácu verejného a súkromného sektora. Od 1. januára 2025 prinášajú zákony č. 367/2024 a 366/2024 nové povinnosti v oblasti kritickej infraštruktúry a kyberbezpečnosti. Ako sa pripraviť na smernice EÚ a čeliť hrozbám? Pozrite si, ako Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pomáha firmám a inštitúciám!