Kybernetická bezpečnosť na Slovensku: Ako sa chrániť pred rastúcimi hrozbami?
30. marca 2025
Kybernetická bezpečnosť je v súčasnosti veľmi dôležitým témou, najmä na Slovensku. V uplynulých mesiacoch sa krajina stretla so zvýšeným počtom kybernetických útokov. Priemerná evidencia ukazuje, že organizácie v krajine čelili približne 1443 útokom týždenne. Tieto útoky, ktoré sú často automatizované, využívajú robotické nástroje na testovanie zraniteľností.

V diskusii o týchto útokoch sa objavuje aj potreba ochrany a zabezpečenia voči takýmto hrozbám. Rôzne firmy, od malých podnikov po veľké korporácie, musia brať vážne ochranu svojich údajov. Predstavitelia kybernetickej bezpečnosti upozorňujú, že útoky môžu viesť nielen k finančným stratám, ale aj k poškodeniu povesti a dôveryhodnosti organizácií.
Slovensko čelí týždenne tisícom kybernetických útokov. Ochrana údajov je nevyhnutná pre prevádzku firiem. Kybernetická bezpečnosť vyžaduje dodržiavanie legislatívy a regulácií.
Štatistiky a zraniteľnosti
V posledných šiestich mesiacoch Slovensko zaznamenalo priemerne 1 443 kybernetických útokov týždenne na jednu organizáciu. Tieto útoky sú väčšinou automatizované, pričom útočníci používajú rôzne robotické nástroje a botnety na testovanie zraniteľností v systémoch. Cieľom útočníkov je primárne získať peniaze alebo citlivé údaje, ktoré môžu byť následne zneužité.
Zisk z týchto útokov môže zahŕňať nielen finančné prostriedky, ale aj získanie osobných alebo obchodných informácií. Ak dôjde k útoku, organizácie často strácajú kredibilitu a reputáciu tým, že nie sú schopné zabezpečiť ochranu dát svojich zamestnancov či klientov.
Typy útokov a ciele zločincov
Kybernetickí zločinci cieľujú na rôzne organizácie a používajú rôznorodé metódy. Medzi bežné typy útokov patrí ransomware - útočníci zašifrujú dáta a požadujú výkupné na ich odomknutie. Phishing je pokus o získanie dôverných informácií prostredníctvom podvodných emailov. DDoS útoky preťažujú servery s cieľom narušiť služby.
Dôležité je, že všetky organizácie, bez ohľadu na veľkosť, sú potenciálnym cieľom. Organizácie môžu prichádzať o peniaze, dáta, alebo dokonca o dôveru svojich klientov, čo má dlhodobé negatívne následky.
Reputácia a ochrana údajov
Slovensko sa stretáva s vysokým počtom kybernetických útokov, priemerne 1443 za týždeň na jednu organizáciu. Tieto útoky sú často automatizované a zameriavajú sa na testovanie zraniteľností. Útočníci majú rôzne ciele, vrátane získania citlivých informácií ako sú osobné údaje zamestnancov a klientov.
Je dôležité, aby organizácie chránili svoju reputáciu a údaje. Zneužitie informácií môže viesť k strate kredibility a obrazom, čo je obzvlášť závažné pre firmy, ktoré spracovávajú veľké objemy osobných údajov. Napríklad, ak by firma zmenila banku a útočník by poslal falošný email, mohol by spôsobiť výrazné škody pre všetky zúčastnené strany.
Prevencia a nápravné opatrenia
Pre ochranu pred kybernetickými hrozbami je nutné mať silné zabezpečenie. Existujú medzinárodné smernice ako NIS2, ktoré vytvárajú rámec pre kybernetickú bezpečnosť. Každý štát si musí prispôsobiť požiadavky týchto smerníc do svojich vlastných právnych predpisov. Slovenské zákony o kybernetickej bezpečnosti sa môžu líšiť od iných krajín, no ich implementácia bola jedna z najlepších v Európe. Firmy by mali pravidelne aktualizovať svoje bezpečnostné postupy a školenia zamestnancov, aby predišli útokom a zabezpečili ochranu svojich údajov.
Porovnanie s inými krajinami
Slovensko sa stretáva s priemerne 1443 kybernetickými útokmi týždenne na jednu organizáciu. Útočníci v rámci týchto útokov často používajú automatizované systémy, ktoré skúmajú zraniteľnosti v organizáciách. Každá krajina čelí kybernetickým hrozbám, no intenzita útokov sa líši. Napríklad vo vyspelejších krajinách, ako sú Nemecko a Spojené štáty, sú krádeže identít oveľa bežnejšie ako na Slovensku.
Okrem toho sa krajiny líšia aj v prístupoch k ochrane údajov a kybernetickej bezpečnosti. Na Slovensku, aj keď nie sú útoky tak časté, je dôležité, aby sa organizácie zabezpečili voči rizikám. Identita a dobre spravované údaje sú kľúčové pre ochranu reputácie firiem.
Medzinárodná spolupráca
Európska únia sa snaží zjednotiť prístupy k kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom smernice NIS 2. Každá krajina si musí prispôsobiť zákony podľa tejto smernice, čo vedie k odlišným implementáciám v jednotlivých štátoch. Slovensko má povesť dobrej transpozície tejto smernice, čo pomáha zlepšiť jeho kybernetickú bezpečnosť.
V spolupráci s ďalšími členskými štátmi môže Slovakia zdieľať informácie a skúsenosti, čo posilňuje kolektívnu obranu proti kybernetickým hrozbám. Vzhľadom na vývoj by malo Slovensko zostavať flexibilné a aktuálne v súvislosti s novými normami ako NIS 3, ktoré prichádzajú s novými požiadavkami a normami.
Smernica NIS a transpozícia do národného zákona
Európa zaviedla smernicu NIS, ktorá sa nahradila vylepšenou verziou NIS 2. Toto opatrenie je dôležité pre ochranu proti kybernetickým hrozbám. Každý štát musí vytvoriť vlastný zákon, ktorý premietne požiadavky smernice NIS 2 do národného práva. To znamená, že slovenský zákon o kybernetickej bezpečnosti bude odlišný od tých, ktoré platia v iných krajinách, ako sú Česká republika či Rakúsko.
Smernica NIS 2 zabezpečuje rámec pre kybernetickú bezpečnosť v EÚ. Každý členský štát musí predložiť vlastný zákon, pričom slovenská transpozícia bola medzi najlepšími v Európe.
Aktualizácie a rozšírenie právnych noriem
Smernica NIS 2 rozšírila počet organizácií, ktoré musia dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Predtým sa to netýkalo výrobných podnikov, ako sú automobilky, ktoré sú v Slovensku veľmi významné. V súčasnosti sú potrebné kroky na ochranu aj v týchto sektoroch.
Kľúčové zmeny v NIS 2: viac organizácií podlieha regulácii, uohľadňuje špecifiká priemyslu, ako je automobilový sektor, naplánované aktualizácie smernice NIS 3 pre adaptáciu na nové hrozby.
Sektor výroby a automobilový priemysel
Na Slovensku sa kybernetické útoky dotýkajú aj sektora výroby, predovšetkým automobilového priemyslu. Tento sektor je jedným z najvýznamnejších v krajine. Existuje tu približne 200 firiem, ktoré sú zapojené do výrobného reťazca. Tieto spoločnosti zamestnávajú veľký počet ľudí a spracovávajú množstvo citlivých údajov.
Výrobcovia automobilov a dodávatelia sú často cieľom automatizovaných útokov. Tieto útoky sa snažia získať prístup k citlivým informáciám alebo narušiť výrobné procesy. Útočníci sa zameriavajú na zraniteľnosti v systémoch, aby získali finančné alebo iné výhody.
Dôsledky na stredné a veľké podniky
Stredné a veľké podniky v automobilovom priemysle čelí vážnym výzvam kvôli kybernetickým hrozbám. Dôsledky útokov môžu viesť k strate kredibility a dôvery od zákazníkov. Keď dôjde k narušeniu bezpečnosti, spoločnosti musia čeliť škodám na svojej povesť, čo môže mať dlhodobé efekty na ich obchodovanie.
Navyše, firmy musia investovať do ochrany pred takýmito hrozbami. To môže zahŕňať implementáciu nových technológií a školenie zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Aj keď náklady na ochranu môžu byť vysoké, prevencia pred kybernetickými útokmi je nevyhnutná pre udržanie stability a úspechu v tomto rasteckom priemysle.
Pripravované nástroje a inovácie
Slovensko čelí častým kybernetickým útokom. V priemere ide o 1443 útokov týždenne na jednu organizáciu. Tieto útoky sú väčšinou automatizované, kde botnety testujú zraniteľnosti systémov. Cieľom útočníkov je získať cenné údaje, peniaze, alebo získať kontrolu nad systémami. Útoky môžu mať rôzne formy, vrátane zašifrovania dát a žiadania výkupného.
Organizácie, ktoré sa stávajú obete, prichádzajú o dôveryhodnosť. Aj malé firmy, ktoré spravujú osobné údaje zamestnancov a klientov, sú v ohrození. Je dôležité si tieto faktory uvedomiť a zabezpečiť sa pred potenciálnymi hrozbami.
V Európe platia smernice, ako NIS 2, ktoré definujú požiadavky na kybernetickú bezpečnosť. Každý štát implementuje tieto požiadavky inak, čo vedie k rozmanitosti v právnych predpisoch. Nové nariadenia rozširujú povinnosti aj na výrobný sektor, vrátane automobiliek.
Pripravujú sa aj nové nástroje a prístupy k ochrane pred hrozbami. Tento proces je nevyhnutný, aby sa organizácie udržali v bezpečí pred stále sa vyvíjajúcimi kybernetickými hrozbami.
Zdroj: Ministerstvo dopravy SR. 2025. “DOPRAVA BUDE BEZPEČNEJŠIA.” YouTube, marec 23, 2025. https://www.youtube.com/watch?v=NrbPAns7o5A. Dostupné: 27. 3. 2025
Kybernetické útoky na Slovensku
Slovensko čelí týždenne tisícom kybernetických útokov. Ochrana údajov je nevyhnutná pre prevádzku firiem. Kybernetická bezpečnosť vyžaduje dodržiavanie legislatívy a regulácií.
Štatistiky a zraniteľnosti
V posledných šiestich mesiacoch Slovensko zaznamenalo priemerne 1 443 kybernetických útokov týždenne na jednu organizáciu. Tieto útoky sú väčšinou automatizované, pričom útočníci používajú rôzne robotické nástroje a botnety na testovanie zraniteľností v systémoch. Cieľom útočníkov je primárne získať peniaze alebo citlivé údaje, ktoré môžu byť následne zneužité.
Zisk z týchto útokov môže zahŕňať nielen finančné prostriedky, ale aj získanie osobných alebo obchodných informácií. Ak dôjde k útoku, organizácie často strácajú kredibilitu a reputáciu tým, že nie sú schopné zabezpečiť ochranu dát svojich zamestnancov či klientov.
Typy útokov a ciele zločincov
Kybernetickí zločinci cieľujú na rôzne organizácie a používajú rôznorodé metódy. Medzi bežné typy útokov patrí ransomware - útočníci zašifrujú dáta a požadujú výkupné na ich odomknutie. Phishing je pokus o získanie dôverných informácií prostredníctvom podvodných emailov. DDoS útoky preťažujú servery s cieľom narušiť služby.
Dôležité je, že všetky organizácie, bez ohľadu na veľkosť, sú potenciálnym cieľom. Organizácie môžu prichádzať o peniaze, dáta, alebo dokonca o dôveru svojich klientov, čo má dlhodobé negatívne následky.
Zabezpečenie proti kybernetickým hrozbám
Reputácia a ochrana údajov
Slovensko sa stretáva s vysokým počtom kybernetických útokov, priemerne 1443 za týždeň na jednu organizáciu. Tieto útoky sú často automatizované a zameriavajú sa na testovanie zraniteľností. Útočníci majú rôzne ciele, vrátane získania citlivých informácií ako sú osobné údaje zamestnancov a klientov.
Je dôležité, aby organizácie chránili svoju reputáciu a údaje. Zneužitie informácií môže viesť k strate kredibility a obrazom, čo je obzvlášť závažné pre firmy, ktoré spracovávajú veľké objemy osobných údajov. Napríklad, ak by firma zmenila banku a útočník by poslal falošný email, mohol by spôsobiť výrazné škody pre všetky zúčastnené strany.
Prevencia a nápravné opatrenia
Pre ochranu pred kybernetickými hrozbami je nutné mať silné zabezpečenie. Existujú medzinárodné smernice ako NIS2, ktoré vytvárajú rámec pre kybernetickú bezpečnosť. Každý štát si musí prispôsobiť požiadavky týchto smerníc do svojich vlastných právnych predpisov. Slovenské zákony o kybernetickej bezpečnosti sa môžu líšiť od iných krajín, no ich implementácia bola jedna z najlepších v Európe. Firmy by mali pravidelne aktualizovať svoje bezpečnostné postupy a školenia zamestnancov, aby predišli útokom a zabezpečili ochranu svojich údajov.
Globálny kontext kybernetickej bezpečnosti
Porovnanie s inými krajinami
Slovensko sa stretáva s priemerne 1443 kybernetickými útokmi týždenne na jednu organizáciu. Útočníci v rámci týchto útokov často používajú automatizované systémy, ktoré skúmajú zraniteľnosti v organizáciách. Každá krajina čelí kybernetickým hrozbám, no intenzita útokov sa líši. Napríklad vo vyspelejších krajinách, ako sú Nemecko a Spojené štáty, sú krádeže identít oveľa bežnejšie ako na Slovensku.
Okrem toho sa krajiny líšia aj v prístupoch k ochrane údajov a kybernetickej bezpečnosti. Na Slovensku, aj keď nie sú útoky tak časté, je dôležité, aby sa organizácie zabezpečili voči rizikám. Identita a dobre spravované údaje sú kľúčové pre ochranu reputácie firiem.
Medzinárodná spolupráca
Európska únia sa snaží zjednotiť prístupy k kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom smernice NIS 2. Každá krajina si musí prispôsobiť zákony podľa tejto smernice, čo vedie k odlišným implementáciám v jednotlivých štátoch. Slovensko má povesť dobrej transpozície tejto smernice, čo pomáha zlepšiť jeho kybernetickú bezpečnosť.
V spolupráci s ďalšími členskými štátmi môže Slovakia zdieľať informácie a skúsenosti, čo posilňuje kolektívnu obranu proti kybernetickým hrozbám. Vzhľadom na vývoj by malo Slovensko zostavať flexibilné a aktuálne v súvislosti s novými normami ako NIS 3, ktoré prichádzajú s novými požiadavkami a normami.
Regulácie a legislatíva
Smernica NIS a transpozícia do národného zákona
Európa zaviedla smernicu NIS, ktorá sa nahradila vylepšenou verziou NIS 2. Toto opatrenie je dôležité pre ochranu proti kybernetickým hrozbám. Každý štát musí vytvoriť vlastný zákon, ktorý premietne požiadavky smernice NIS 2 do národného práva. To znamená, že slovenský zákon o kybernetickej bezpečnosti bude odlišný od tých, ktoré platia v iných krajinách, ako sú Česká republika či Rakúsko.
Smernica NIS 2 zabezpečuje rámec pre kybernetickú bezpečnosť v EÚ. Každý členský štát musí predložiť vlastný zákon, pričom slovenská transpozícia bola medzi najlepšími v Európe.
Aktualizácie a rozšírenie právnych noriem
Smernica NIS 2 rozšírila počet organizácií, ktoré musia dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Predtým sa to netýkalo výrobných podnikov, ako sú automobilky, ktoré sú v Slovensku veľmi významné. V súčasnosti sú potrebné kroky na ochranu aj v týchto sektoroch.
Kľúčové zmeny v NIS 2: viac organizácií podlieha regulácii, uohľadňuje špecifiká priemyslu, ako je automobilový sektor, naplánované aktualizácie smernice NIS 3 pre adaptáciu na nové hrozby.
Vplyv na priemysel
Na Slovensku sa kybernetické útoky dotýkajú aj sektora výroby, predovšetkým automobilového priemyslu. Tento sektor je jedným z najvýznamnejších v krajine. Existuje tu približne 200 firiem, ktoré sú zapojené do výrobného reťazca. Tieto spoločnosti zamestnávajú veľký počet ľudí a spracovávajú množstvo citlivých údajov.
Výrobcovia automobilov a dodávatelia sú často cieľom automatizovaných útokov. Tieto útoky sa snažia získať prístup k citlivým informáciám alebo narušiť výrobné procesy. Útočníci sa zameriavajú na zraniteľnosti v systémoch, aby získali finančné alebo iné výhody.
Dôsledky na stredné a veľké podniky
Stredné a veľké podniky v automobilovom priemysle čelí vážnym výzvam kvôli kybernetickým hrozbám. Dôsledky útokov môžu viesť k strate kredibility a dôvery od zákazníkov. Keď dôjde k narušeniu bezpečnosti, spoločnosti musia čeliť škodám na svojej povesť, čo môže mať dlhodobé efekty na ich obchodovanie.
Navyše, firmy musia investovať do ochrany pred takýmito hrozbami. To môže zahŕňať implementáciu nových technológií a školenie zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Aj keď náklady na ochranu môžu byť vysoké, prevencia pred kybernetickými útokmi je nevyhnutná pre udržanie stability a úspechu v tomto rasteckom priemysle.
Budúcnosť kybernetickej bezpečnosti
Pripravované nástroje a inovácie
Slovensko čelí častým kybernetickým útokom. V priemere ide o 1443 útokov týždenne na jednu organizáciu. Tieto útoky sú väčšinou automatizované, kde botnety testujú zraniteľnosti systémov. Cieľom útočníkov je získať cenné údaje, peniaze, alebo získať kontrolu nad systémami. Útoky môžu mať rôzne formy, vrátane zašifrovania dát a žiadania výkupného.
Organizácie, ktoré sa stávajú obete, prichádzajú o dôveryhodnosť. Aj malé firmy, ktoré spravujú osobné údaje zamestnancov a klientov, sú v ohrození. Je dôležité si tieto faktory uvedomiť a zabezpečiť sa pred potenciálnymi hrozbami.
V Európe platia smernice, ako NIS 2, ktoré definujú požiadavky na kybernetickú bezpečnosť. Každý štát implementuje tieto požiadavky inak, čo vedie k rozmanitosti v právnych predpisoch. Nové nariadenia rozširujú povinnosti aj na výrobný sektor, vrátane automobiliek.
Pripravujú sa aj nové nástroje a prístupy k ochrane pred hrozbami. Tento proces je nevyhnutný, aby sa organizácie udržali v bezpečí pred stále sa vyvíjajúcimi kybernetickými hrozbami.
Zdroj: Ministerstvo dopravy SR. 2025. “DOPRAVA BUDE BEZPEČNEJŠIA.” YouTube, marec 23, 2025. https://www.youtube.com/watch?v=NrbPAns7o5A. Dostupné: 27. 3. 2025

The amendment to the Cybersecurity Act has been in force since January 1, 2025, but some entities listed in the register under the previous legislation could rely on the transitional provisions until December 31, 2026. For operators in energy, transport, healthcare, water management and other strategic services, the final weeks of the year are therefore an opportunity to check not only formal compliance, but also the actual level of protection for their operations.

Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti je účinná od 1. januára 2025, no časť subjektov zapísaných do registra podľa staršej úpravy mohla prechodné ustanovenia využívať až do 31. decembra 2026. Pre prevádzkovateľov v energetike, doprave, zdravotníctve, vodnom hospodárstve a ďalších strategických službách je preto posledné obdobie roka príležitosťou preveriť nielen formálne plnenie povinností, ale aj skutočnú úroveň ochrany prevádzky.

The Critical Infrastructure Association (AKI SR) of the Slovak Republic considers the selection of the SynapseCommand platform among the ten projects in the NATO DIANA programme a significant recognition of the technological and professional calibre of Slovakia’s security industry. The solution was developed by Decent Cybersecurity s. r. o., a member company of the association. It stood out in international competition and has been given the opportunity to undergo further technological testing within the NATO environment. The result also confirms that Slovak technology companies can actively contribute to developing Alliance capabilities in command, control and decision support.

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) považuje výber platformy SynapseCommand do desiatky projektov programu NATO DIANA za významné ocenenie technologickej a odbornej úrovne slovenského bezpečnostného priemyslu. Ide o riešenie členskej spoločnosti asociácie Decent Cybersecurity s. r. o., ktoré sa presadilo v medzinárodnej konkurencii a dostalo príležitosť na ďalšie technologické overovanie v prostredí NATO. Výsledok zároveň potvrdzuje, že slovenské technologické spoločnosti môžu aktívne prispievať k rozvoju aliančných spôsobilostí v oblasti velenia, riadenia a podpory rozhodovania.

The debate on critical infrastructure in Slovakia centres on electricity, networks and data. Its deepest layer — raw materials — remains outside the spotlight. The document meant to determine how the state handles its mineral wealth works with data from 1999, and its projections end in 2010. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and experts from the Faculty of Mining, Ecology, Process Control and Geotechnologies of the Technical University of Košice (FBERG TUKE) therefore say one thing: without raw materials security there is no secure state either.

Debata o kritickej infraštruktúre sa na Slovensku sústreďuje na elektrinu, siete a dáta. Jej najhlbšia vrstva - suroviny - zostáva mimo pozornosti. Dokument, ktorý má určovať, ako štát narába s nerastným bohatstvom, pracuje s údajmi z roku 1999 a jeho odhady končia rokom 2010. Asociácia kritickej infraštruktúry SR aj odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE) preto hovoria o jednej veci: bez surovinovej bezpečnosti neexistuje ani bezpečný štát.

A cyberattack does not have to target a hospital information system or medical devices to have potentially serious consequences for healthcare delivery. An attacker may gain access to a system that appears, at first glance, to be part of the technical infrastructure - for example, a system that controls refrigeration units used to store blood and blood plasma. An incident in France in early November 2026 highlights the risks at the intersection of cybersecurity, industrial control and the operational continuity of healthcare services.

Kybernetický útok nemusí zasiahnuť nemocničný informačný systém ani zdravotnícke prístroje, aby mal potenciálne závažné dôsledky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Útočník môže získať prístup k systému, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako technické zázemie – napríklad k riadeniu chladiacich zariadení na skladovanie krvi a krvnej plazmy. Incident z Francúzska zo začiatku novembra 2026 poukazuje na riziko, ktoré vzniká na rozhraní kybernetickej bezpečnosti, priemyselného riadenia a prevádzkovej kontinuity zdravotníckych služieb.

