Kybernetická bezpečnosť na Slovensku: Ako sa chrániť pred rastúcimi hrozbami?
30. marca 2025
Kybernetická bezpečnosť je v súčasnosti veľmi dôležitým témou, najmä na Slovensku. V uplynulých mesiacoch sa krajina stretla so zvýšeným počtom kybernetických útokov. Priemerná evidencia ukazuje, že organizácie v krajine čelili približne 1443 útokom týždenne. Tieto útoky, ktoré sú často automatizované, využívajú robotické nástroje na testovanie zraniteľností.
V diskusii o týchto útokoch sa objavuje aj potreba ochrany a zabezpečenia voči takýmto hrozbám. Rôzne firmy, od malých podnikov po veľké korporácie, musia brať vážne ochranu svojich údajov. Predstavitelia kybernetickej bezpečnosti upozorňujú, že útoky môžu viesť nielen k finančným stratám, ale aj k poškodeniu povesti a dôveryhodnosti organizácií.
Slovensko čelí týždenne tisícom kybernetických útokov. Ochrana údajov je nevyhnutná pre prevádzku firiem. Kybernetická bezpečnosť vyžaduje dodržiavanie legislatívy a regulácií.
Štatistiky a zraniteľnosti
V posledných šiestich mesiacoch Slovensko zaznamenalo priemerne 1 443 kybernetických útokov týždenne na jednu organizáciu. Tieto útoky sú väčšinou automatizované, pričom útočníci používajú rôzne robotické nástroje a botnety na testovanie zraniteľností v systémoch. Cieľom útočníkov je primárne získať peniaze alebo citlivé údaje, ktoré môžu byť následne zneužité.
Zisk z týchto útokov môže zahŕňať nielen finančné prostriedky, ale aj získanie osobných alebo obchodných informácií. Ak dôjde k útoku, organizácie často strácajú kredibilitu a reputáciu tým, že nie sú schopné zabezpečiť ochranu dát svojich zamestnancov či klientov.
Typy útokov a ciele zločincov
Kybernetickí zločinci cieľujú na rôzne organizácie a používajú rôznorodé metódy. Medzi bežné typy útokov patrí ransomware - útočníci zašifrujú dáta a požadujú výkupné na ich odomknutie. Phishing je pokus o získanie dôverných informácií prostredníctvom podvodných emailov. DDoS útoky preťažujú servery s cieľom narušiť služby.
Dôležité je, že všetky organizácie, bez ohľadu na veľkosť, sú potenciálnym cieľom. Organizácie môžu prichádzať o peniaze, dáta, alebo dokonca o dôveru svojich klientov, čo má dlhodobé negatívne následky.
Reputácia a ochrana údajov
Slovensko sa stretáva s vysokým počtom kybernetických útokov, priemerne 1443 za týždeň na jednu organizáciu. Tieto útoky sú často automatizované a zameriavajú sa na testovanie zraniteľností. Útočníci majú rôzne ciele, vrátane získania citlivých informácií ako sú osobné údaje zamestnancov a klientov.
Je dôležité, aby organizácie chránili svoju reputáciu a údaje. Zneužitie informácií môže viesť k strate kredibility a obrazom, čo je obzvlášť závažné pre firmy, ktoré spracovávajú veľké objemy osobných údajov. Napríklad, ak by firma zmenila banku a útočník by poslal falošný email, mohol by spôsobiť výrazné škody pre všetky zúčastnené strany.
Prevencia a nápravné opatrenia
Pre ochranu pred kybernetickými hrozbami je nutné mať silné zabezpečenie. Existujú medzinárodné smernice ako NIS2, ktoré vytvárajú rámec pre kybernetickú bezpečnosť. Každý štát si musí prispôsobiť požiadavky týchto smerníc do svojich vlastných právnych predpisov. Slovenské zákony o kybernetickej bezpečnosti sa môžu líšiť od iných krajín, no ich implementácia bola jedna z najlepších v Európe. Firmy by mali pravidelne aktualizovať svoje bezpečnostné postupy a školenia zamestnancov, aby predišli útokom a zabezpečili ochranu svojich údajov.
Porovnanie s inými krajinami
Slovensko sa stretáva s priemerne 1443 kybernetickými útokmi týždenne na jednu organizáciu. Útočníci v rámci týchto útokov často používajú automatizované systémy, ktoré skúmajú zraniteľnosti v organizáciách. Každá krajina čelí kybernetickým hrozbám, no intenzita útokov sa líši. Napríklad vo vyspelejších krajinách, ako sú Nemecko a Spojené štáty, sú krádeže identít oveľa bežnejšie ako na Slovensku.
Okrem toho sa krajiny líšia aj v prístupoch k ochrane údajov a kybernetickej bezpečnosti. Na Slovensku, aj keď nie sú útoky tak časté, je dôležité, aby sa organizácie zabezpečili voči rizikám. Identita a dobre spravované údaje sú kľúčové pre ochranu reputácie firiem.
Medzinárodná spolupráca
Európska únia sa snaží zjednotiť prístupy k kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom smernice NIS 2. Každá krajina si musí prispôsobiť zákony podľa tejto smernice, čo vedie k odlišným implementáciám v jednotlivých štátoch. Slovensko má povesť dobrej transpozície tejto smernice, čo pomáha zlepšiť jeho kybernetickú bezpečnosť.
V spolupráci s ďalšími členskými štátmi môže Slovakia zdieľať informácie a skúsenosti, čo posilňuje kolektívnu obranu proti kybernetickým hrozbám. Vzhľadom na vývoj by malo Slovensko zostavať flexibilné a aktuálne v súvislosti s novými normami ako NIS 3, ktoré prichádzajú s novými požiadavkami a normami.
Smernica NIS a transpozícia do národného zákona
Európa zaviedla smernicu NIS, ktorá sa nahradila vylepšenou verziou NIS 2. Toto opatrenie je dôležité pre ochranu proti kybernetickým hrozbám. Každý štát musí vytvoriť vlastný zákon, ktorý premietne požiadavky smernice NIS 2 do národného práva. To znamená, že slovenský zákon o kybernetickej bezpečnosti bude odlišný od tých, ktoré platia v iných krajinách, ako sú Česká republika či Rakúsko.
Smernica NIS 2 zabezpečuje rámec pre kybernetickú bezpečnosť v EÚ. Každý členský štát musí predložiť vlastný zákon, pričom slovenská transpozícia bola medzi najlepšími v Európe.
Aktualizácie a rozšírenie právnych noriem
Smernica NIS 2 rozšírila počet organizácií, ktoré musia dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Predtým sa to netýkalo výrobných podnikov, ako sú automobilky, ktoré sú v Slovensku veľmi významné. V súčasnosti sú potrebné kroky na ochranu aj v týchto sektoroch.
Kľúčové zmeny v NIS 2: viac organizácií podlieha regulácii, uohľadňuje špecifiká priemyslu, ako je automobilový sektor, naplánované aktualizácie smernice NIS 3 pre adaptáciu na nové hrozby.
Sektor výroby a automobilový priemysel
Na Slovensku sa kybernetické útoky dotýkajú aj sektora výroby, predovšetkým automobilového priemyslu. Tento sektor je jedným z najvýznamnejších v krajine. Existuje tu približne 200 firiem, ktoré sú zapojené do výrobného reťazca. Tieto spoločnosti zamestnávajú veľký počet ľudí a spracovávajú množstvo citlivých údajov.
Výrobcovia automobilov a dodávatelia sú často cieľom automatizovaných útokov. Tieto útoky sa snažia získať prístup k citlivým informáciám alebo narušiť výrobné procesy. Útočníci sa zameriavajú na zraniteľnosti v systémoch, aby získali finančné alebo iné výhody.
Dôsledky na stredné a veľké podniky
Stredné a veľké podniky v automobilovom priemysle čelí vážnym výzvam kvôli kybernetickým hrozbám. Dôsledky útokov môžu viesť k strate kredibility a dôvery od zákazníkov. Keď dôjde k narušeniu bezpečnosti, spoločnosti musia čeliť škodám na svojej povesť, čo môže mať dlhodobé efekty na ich obchodovanie.
Navyše, firmy musia investovať do ochrany pred takýmito hrozbami. To môže zahŕňať implementáciu nových technológií a školenie zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Aj keď náklady na ochranu môžu byť vysoké, prevencia pred kybernetickými útokmi je nevyhnutná pre udržanie stability a úspechu v tomto rasteckom priemysle.
Pripravované nástroje a inovácie
Slovensko čelí častým kybernetickým útokom. V priemere ide o 1443 útokov týždenne na jednu organizáciu. Tieto útoky sú väčšinou automatizované, kde botnety testujú zraniteľnosti systémov. Cieľom útočníkov je získať cenné údaje, peniaze, alebo získať kontrolu nad systémami. Útoky môžu mať rôzne formy, vrátane zašifrovania dát a žiadania výkupného.
Organizácie, ktoré sa stávajú obete, prichádzajú o dôveryhodnosť. Aj malé firmy, ktoré spravujú osobné údaje zamestnancov a klientov, sú v ohrození. Je dôležité si tieto faktory uvedomiť a zabezpečiť sa pred potenciálnymi hrozbami.
V Európe platia smernice, ako NIS 2, ktoré definujú požiadavky na kybernetickú bezpečnosť. Každý štát implementuje tieto požiadavky inak, čo vedie k rozmanitosti v právnych predpisoch. Nové nariadenia rozširujú povinnosti aj na výrobný sektor, vrátane automobiliek.
Pripravujú sa aj nové nástroje a prístupy k ochrane pred hrozbami. Tento proces je nevyhnutný, aby sa organizácie udržali v bezpečí pred stále sa vyvíjajúcimi kybernetickými hrozbami.
Zdroj: Ministerstvo dopravy SR. 2025. “DOPRAVA BUDE BEZPEČNEJŠIA.” YouTube, marec 23, 2025. https://www.youtube.com/watch?v=NrbPAns7o5A. Dostupné: 27. 3. 2025
Kybernetické útoky na Slovensku
Slovensko čelí týždenne tisícom kybernetických útokov. Ochrana údajov je nevyhnutná pre prevádzku firiem. Kybernetická bezpečnosť vyžaduje dodržiavanie legislatívy a regulácií.
Štatistiky a zraniteľnosti
V posledných šiestich mesiacoch Slovensko zaznamenalo priemerne 1 443 kybernetických útokov týždenne na jednu organizáciu. Tieto útoky sú väčšinou automatizované, pričom útočníci používajú rôzne robotické nástroje a botnety na testovanie zraniteľností v systémoch. Cieľom útočníkov je primárne získať peniaze alebo citlivé údaje, ktoré môžu byť následne zneužité.
Zisk z týchto útokov môže zahŕňať nielen finančné prostriedky, ale aj získanie osobných alebo obchodných informácií. Ak dôjde k útoku, organizácie často strácajú kredibilitu a reputáciu tým, že nie sú schopné zabezpečiť ochranu dát svojich zamestnancov či klientov.
Typy útokov a ciele zločincov
Kybernetickí zločinci cieľujú na rôzne organizácie a používajú rôznorodé metódy. Medzi bežné typy útokov patrí ransomware - útočníci zašifrujú dáta a požadujú výkupné na ich odomknutie. Phishing je pokus o získanie dôverných informácií prostredníctvom podvodných emailov. DDoS útoky preťažujú servery s cieľom narušiť služby.
Dôležité je, že všetky organizácie, bez ohľadu na veľkosť, sú potenciálnym cieľom. Organizácie môžu prichádzať o peniaze, dáta, alebo dokonca o dôveru svojich klientov, čo má dlhodobé negatívne následky.
Zabezpečenie proti kybernetickým hrozbám
Reputácia a ochrana údajov
Slovensko sa stretáva s vysokým počtom kybernetických útokov, priemerne 1443 za týždeň na jednu organizáciu. Tieto útoky sú často automatizované a zameriavajú sa na testovanie zraniteľností. Útočníci majú rôzne ciele, vrátane získania citlivých informácií ako sú osobné údaje zamestnancov a klientov.
Je dôležité, aby organizácie chránili svoju reputáciu a údaje. Zneužitie informácií môže viesť k strate kredibility a obrazom, čo je obzvlášť závažné pre firmy, ktoré spracovávajú veľké objemy osobných údajov. Napríklad, ak by firma zmenila banku a útočník by poslal falošný email, mohol by spôsobiť výrazné škody pre všetky zúčastnené strany.
Prevencia a nápravné opatrenia
Pre ochranu pred kybernetickými hrozbami je nutné mať silné zabezpečenie. Existujú medzinárodné smernice ako NIS2, ktoré vytvárajú rámec pre kybernetickú bezpečnosť. Každý štát si musí prispôsobiť požiadavky týchto smerníc do svojich vlastných právnych predpisov. Slovenské zákony o kybernetickej bezpečnosti sa môžu líšiť od iných krajín, no ich implementácia bola jedna z najlepších v Európe. Firmy by mali pravidelne aktualizovať svoje bezpečnostné postupy a školenia zamestnancov, aby predišli útokom a zabezpečili ochranu svojich údajov.
Globálny kontext kybernetickej bezpečnosti
Porovnanie s inými krajinami
Slovensko sa stretáva s priemerne 1443 kybernetickými útokmi týždenne na jednu organizáciu. Útočníci v rámci týchto útokov často používajú automatizované systémy, ktoré skúmajú zraniteľnosti v organizáciách. Každá krajina čelí kybernetickým hrozbám, no intenzita útokov sa líši. Napríklad vo vyspelejších krajinách, ako sú Nemecko a Spojené štáty, sú krádeže identít oveľa bežnejšie ako na Slovensku.
Okrem toho sa krajiny líšia aj v prístupoch k ochrane údajov a kybernetickej bezpečnosti. Na Slovensku, aj keď nie sú útoky tak časté, je dôležité, aby sa organizácie zabezpečili voči rizikám. Identita a dobre spravované údaje sú kľúčové pre ochranu reputácie firiem.
Medzinárodná spolupráca
Európska únia sa snaží zjednotiť prístupy k kybernetickej bezpečnosti prostredníctvom smernice NIS 2. Každá krajina si musí prispôsobiť zákony podľa tejto smernice, čo vedie k odlišným implementáciám v jednotlivých štátoch. Slovensko má povesť dobrej transpozície tejto smernice, čo pomáha zlepšiť jeho kybernetickú bezpečnosť.
V spolupráci s ďalšími členskými štátmi môže Slovakia zdieľať informácie a skúsenosti, čo posilňuje kolektívnu obranu proti kybernetickým hrozbám. Vzhľadom na vývoj by malo Slovensko zostavať flexibilné a aktuálne v súvislosti s novými normami ako NIS 3, ktoré prichádzajú s novými požiadavkami a normami.
Regulácie a legislatíva
Smernica NIS a transpozícia do národného zákona
Európa zaviedla smernicu NIS, ktorá sa nahradila vylepšenou verziou NIS 2. Toto opatrenie je dôležité pre ochranu proti kybernetickým hrozbám. Každý štát musí vytvoriť vlastný zákon, ktorý premietne požiadavky smernice NIS 2 do národného práva. To znamená, že slovenský zákon o kybernetickej bezpečnosti bude odlišný od tých, ktoré platia v iných krajinách, ako sú Česká republika či Rakúsko.
Smernica NIS 2 zabezpečuje rámec pre kybernetickú bezpečnosť v EÚ. Každý členský štát musí predložiť vlastný zákon, pričom slovenská transpozícia bola medzi najlepšími v Európe.
Aktualizácie a rozšírenie právnych noriem
Smernica NIS 2 rozšírila počet organizácií, ktoré musia dodržiavať bezpečnostné opatrenia. Predtým sa to netýkalo výrobných podnikov, ako sú automobilky, ktoré sú v Slovensku veľmi významné. V súčasnosti sú potrebné kroky na ochranu aj v týchto sektoroch.
Kľúčové zmeny v NIS 2: viac organizácií podlieha regulácii, uohľadňuje špecifiká priemyslu, ako je automobilový sektor, naplánované aktualizácie smernice NIS 3 pre adaptáciu na nové hrozby.
Vplyv na priemysel
Na Slovensku sa kybernetické útoky dotýkajú aj sektora výroby, predovšetkým automobilového priemyslu. Tento sektor je jedným z najvýznamnejších v krajine. Existuje tu približne 200 firiem, ktoré sú zapojené do výrobného reťazca. Tieto spoločnosti zamestnávajú veľký počet ľudí a spracovávajú množstvo citlivých údajov.
Výrobcovia automobilov a dodávatelia sú často cieľom automatizovaných útokov. Tieto útoky sa snažia získať prístup k citlivým informáciám alebo narušiť výrobné procesy. Útočníci sa zameriavajú na zraniteľnosti v systémoch, aby získali finančné alebo iné výhody.
Dôsledky na stredné a veľké podniky
Stredné a veľké podniky v automobilovom priemysle čelí vážnym výzvam kvôli kybernetickým hrozbám. Dôsledky útokov môžu viesť k strate kredibility a dôvery od zákazníkov. Keď dôjde k narušeniu bezpečnosti, spoločnosti musia čeliť škodám na svojej povesť, čo môže mať dlhodobé efekty na ich obchodovanie.
Navyše, firmy musia investovať do ochrany pred takýmito hrozbami. To môže zahŕňať implementáciu nových technológií a školenie zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Aj keď náklady na ochranu môžu byť vysoké, prevencia pred kybernetickými útokmi je nevyhnutná pre udržanie stability a úspechu v tomto rasteckom priemysle.
Budúcnosť kybernetickej bezpečnosti
Pripravované nástroje a inovácie
Slovensko čelí častým kybernetickým útokom. V priemere ide o 1443 útokov týždenne na jednu organizáciu. Tieto útoky sú väčšinou automatizované, kde botnety testujú zraniteľnosti systémov. Cieľom útočníkov je získať cenné údaje, peniaze, alebo získať kontrolu nad systémami. Útoky môžu mať rôzne formy, vrátane zašifrovania dát a žiadania výkupného.
Organizácie, ktoré sa stávajú obete, prichádzajú o dôveryhodnosť. Aj malé firmy, ktoré spravujú osobné údaje zamestnancov a klientov, sú v ohrození. Je dôležité si tieto faktory uvedomiť a zabezpečiť sa pred potenciálnymi hrozbami.
V Európe platia smernice, ako NIS 2, ktoré definujú požiadavky na kybernetickú bezpečnosť. Každý štát implementuje tieto požiadavky inak, čo vedie k rozmanitosti v právnych predpisoch. Nové nariadenia rozširujú povinnosti aj na výrobný sektor, vrátane automobiliek.
Pripravujú sa aj nové nástroje a prístupy k ochrane pred hrozbami. Tento proces je nevyhnutný, aby sa organizácie udržali v bezpečí pred stále sa vyvíjajúcimi kybernetickými hrozbami.
Zdroj: Ministerstvo dopravy SR. 2025. “DOPRAVA BUDE BEZPEČNEJŠIA.” YouTube, marec 23, 2025. https://www.youtube.com/watch?v=NrbPAns7o5A. Dostupné: 27. 3. 2025
On Wednesday, September 10, 2025, an important meeting took place between the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and another central state administration body in the critical infrastructure sector, namely the Administration of State Material Reserves of the Slovak Republic (SŠHR).
V stredu 10. septembra 2025 sa uskutočnilo dôležité rokovanie Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky s ďalším ústredným orgánom štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry, ktorým je Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (SŠHR).
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) is negotiating with critical subjects and ministries about a suitable financing model for the resilience of critical subjects and the preservation of basic services. The Association is convinced that the entire burden of costs should not be borne only by critical subjects, but that the state should help finance the resilience of critical infrastructure, for example from European funds, and also support negotiations with banks on preparing advantageous loans towards developing threat analyses, security audits and subsequently projects to eliminate identified deficiencies. AKI SR will, in accordance with this proposal, initiate negotiations with the Slovak Banking Association and with the Deputy Prime Minister of the Slovak Republic for the recovery plan and knowledge economy. AKI SR is gradually concluding cooperation memorandums with ministries in accordance with the sectors that are under their responsibility according to the critical infrastructure law.
Asociácia kritickej infraštruktúry SR rokuje o financovaní nákladov na odolnosť kritických subjektov
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) rokuje s kritickými subjektami a ministerstvami o vhodnom modeli financovania odolnosti kritických subjektov a zachovania základných služieb. Asociácia je presvedčená, že celé bremeno nákladov by nemali niesť len kritické subjekty, ale aby štát pomohol financovať odolnosť kritickej infraštruktúry napríklad z európskych fondov a podporil aj rokovania s bankami o príprave výhodných úverov smerom k vypracovaniu analýz hrozieb, bezpečnostných auditov a následne projektov na odstránenie zistených nedostatkov. AKI SR bude v súlade s týmto návrhom iniciovať rokovania so Slovenskou bankovou asociáciou a s podpredsedom vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku. AKI SR postupne uzatvára memorandá o spolupráci s ministerstvami v súlade so sektormi, ktoré sú v zmysle zákona o kritickej infraštruktúre v ich zodpovednosti.
Representatives of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic participated on August 21, 2025, in a working meeting on the issue of the Critical Infrastructure Strategy in the agriculture and rural development sector of the Slovak Republic.
Zástupcovia Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky sa 21. augusta 2025 zúčastnili na pracovnom stretnutí k problematike Stratégie kritickej infraštruktúry v rezorte pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
As part of developing cooperation across all critical infrastructure sectors, another significant meeting of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic took place on August 14, 2025, this time at the Ministry of Investments, Regional Development and Informatization of the Slovak Republic.
V rámci rozvoja spolupráce naprieč všetkými sektormi kritickej infraštruktúry sa 14. augusta 2025 uskutočnilo ďalšie významné rokovanie Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, tentokrát na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky.
In the video, you will learn how the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic protects the state's strategic systems, supports innovation, and coordinates cooperation between the public and private sectors. From January 1, 2025, laws No. 367/2024 and 366/2024 bring new obligations in the area of critical infrastructure and cybersecurity. How to prepare for EU directives and face threats? See how the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic helps companies and institutions!
Vo videu sa dozviete, ako Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky chráni strategické systémy štátu, podporuje inovácie a koordinuje spoluprácu verejného a súkromného sektora. Od 1. januára 2025 prinášajú zákony č. 367/2024 a 366/2024 nové povinnosti v oblasti kritickej infraštruktúry a kyberbezpečnosti. Ako sa pripraviť na smernice EÚ a čeliť hrozbám? Pozrite si, ako Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pomáha firmám a inštitúciám!