Uskladňovanie elektriny: energia pripravená vtedy, keď ju systém potrebuje

17. augusta 2026

Pokračujeme v našej sérii venovanej základným službám podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Tentoraz sa zameriavame na službu, ktorej význam rastie spolu s transformáciou energetiky – uskladňovanie elektriny.

Elektrinu potrebujeme v každom okamihu, no jej výroba a spotreba sa nie vždy stretávajú v rovnakom čase. Práve tu vstupuje do hry uskladňovanie. Umožňuje energiu odobrať zo sústavy v čase jej prebytku, uchovať ju a vrátiť späť vtedy, keď ju systém potrebuje.

S rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov, decentralizáciou výroby a vyššími nárokmi na flexibilitu elektrizačnej sústavy sa preto z uskladňovania stáva nielen technologická otázka, ale aj významný prvok energetickej bezpečnosti a odolnosti kritickej infraštruktúry.


Uskladňovanie elektriny ako základná služba


Príloha č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. zaraďuje uskladňovanie elektriny medzi základné služby kritickej infraštruktúry nasledovne:


Sektor: Energetika

Podsektor: Elektroenergetika

Kategória subjektov: účastníci trhu s elektrinou podľa osobitného predpisu

Základná služba: uskladňovanie elektriny

Ústredný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky


Čo vlastne znamená uskladňovanie elektriny?


Elektrina má jednu špecifickú vlastnosť – v elektrizačnej sústave musí byť prakticky neustále udržiavaná rovnováha medzi jej výrobou a spotrebou. Uskladňovanie túto časovú väzbu do určitej miery uvoľňuje. V praxi ide o odobratie elektriny zo sústavy alebo zariadenia, jej premenu na formu energie, ktorú možno uchovať, a následné využitie v neskoršom čase.


Môže ísť najmä o:


* batériové úložiská – BESS (Battery Energy Storage Systems),

* prečerpávacie vodné elektrárne,

* mechanické systémy, napríklad zotrvačníky alebo skladovanie energie prostredníctvom stlačeného vzduchu,

* tepelné formy akumulácie,

* perspektívne aj ďalšie technológie dlhodobého uskladňovania energie.


Každá technológia má odlišné parametre, reakčný čas, kapacitu a dobu, počas ktorej dokáže energiu uchovať. Práve kombinácia rôznych technológií môže byť v budúcnosti jedným zo základov flexibilnej a odolnej energetiky.


Prečo je uskladňovanie pre elektrizačnú sústavu také dôležité?


Úložisko elektriny nie je iba „veľká batéria“. V modernom energetickom systéme môže plniť viacero úloh súčasne.


Dokáže absorbovať prebytok elektriny, pomáhať vyrovnávať rozdiely medzi výrobou a spotrebou, poskytovať flexibilitu, podporovať stabilitu sústavy, obmedzovať potrebu redukcie výroby z obnoviteľných zdrojov a v určitých konfiguráciách pomáhať pri zvládaní výpadkov alebo lokálnych problémov v sieti.


Jeho význam rastie najmä s rozvojom fotovoltických a veterných zdrojov. Slnko totiž nevyrába podľa okamžitej spotreby a vietor nefúka podľa potrieb elektrizačnej sústavy. Energiu vyrobenú v čase prebytku preto potrebujeme dostať do obdobia, keď je jej nedostatok.

Uskladňovanie tak vytvára časový most medzi výrobou a spotrebou elektriny.


Čísla ukazujú, aká veľká zmena nás čaká


Vývoj európskej energetiky ukazuje, že význam flexibility a uskladňovania bude prudko rásť. Podľa údajov Európskej komisie predstavovali obnoviteľné zdroje v roku 2024 približne 47 % výroby elektriny v EÚ. Do roku 2030 sa ich podiel odhaduje približne na 69 % a do roku 2050 až na 80 %.


S tým rastie aj potreba flexibility elektrizačného systému. V roku 2030 by mala dosiahnuť približne 288 TWh, čo predstavuje okolo 24 % celkového dopytu po elektrine v EÚ.


Samotný trh s úložiskami sa preto rýchlo mení. Začiatkom roku 2026 disponovala Európska únia približne 55 GW kapacity uskladňovania energie, pričom podľa Európskej komisie bude potrebné túto kapacitu do roku 2030 zvýšiť približne na 200 GW.


Globálny trend je ešte výraznejší. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry bolo v roku 2025 vo svete sprevádzkovaných približne 108 GW novej batériovej kapacity, čo predstavovalo medziročný nárast približne o 40 %. Približne štyri pätiny novej kapacity pritom tvorili veľkokapacitné úložiská.


Batériové úložiská sa tak stali najrýchlejšie rastúcou technológiou v elektroenergetike. To ukazuje zásadnú zmenu: úložiská sa z doplnku elektrizačnej sústavy postupne menia na jednu z jej strategických súčastí.


Nová technológia prináša aj nové riziká


Čím väčší význam bude mať uskladňovanie pre stabilitu elektrizačnej sústavy, tým dôležitejšie bude chrániť samotné úložiská a systémy, ktoré ich riadia.


Technologické a požiarne riziká

Najmä pri veľkých batériových systémoch je potrebné počítať s rizikom poruchy článkov, prehrievania, skratu alebo tzv. thermal runaway – nekontrolovaného tepelného procesu, ktorý môže viesť k požiaru a jeho šíreniu medzi jednotlivými článkami. Bezpečnosť preto musí byť riešená už pri návrhu zariadenia – od monitorovania teploty a stavu batérií cez protipožiarnu ochranu až po fyzické rozmiestnenie jednotlivých častí systému.


Kybernetické riziká

Moderné batériové úložisko je zároveň digitálne riadeným energetickým zariadením.

Battery Management System (BMS), Energy Management System (EMS), komunikačné rozhrania, vzdialená správa či napojenie na obchodné a dispečerské systémy vytvárajú digitálne prostredie, ktoré môže byť cieľom kybernetického útoku.

Kompromitácia riadenia úložiska môže znamenať jeho odstavenie, nesprávne nabíjanie alebo vybíjanie, manipuláciu s prevádzkovými údajmi či narušenie služieb poskytovaných elektrizačnej sústave.


Fyzická a kybernetická bezpečnosť sa preto pri energetických úložiskách nedajú posudzovať oddelene.


Závislosť od dodávateľských reťazcov

Batériové technológie sú zároveň úzko previazané s globálnymi dodávateľskými reťazcami.

Výroba a prevádzka úložísk závisí od dostupnosti kritických surovín a komponentov, výrobných kapacít, výkonovej elektroniky, softvéru aj špecializovaného servisu. Koncentrácia výroby alebo spracovania niektorých komponentov v obmedzenom počte krajín môže vytvárať strategické závislosti.


Rizikom preto nemusí byť iba samotná porucha zariadenia, ale aj situácia, keď nie je možné v primeranom čase zabezpečiť náhradný komponent, servis alebo aktualizáciu riadiaceho systému.


Fyzické a environmentálne riziká

Veľkokapacitné úložiská sú fyzickou energetickou infraštruktúrou, a preto musia počítať aj s vandalizmom, sabotážou, extrémnymi teplotami, povodňami, požiarom, búrkami či ďalšími prírodnými javmi.


Pri kritickej infraštruktúre preto nestačí otázka:

„Ako zabránime poruche?“

Rovnako dôležitá je otázka:

„Čo urobíme, keď k poruche alebo útoku napriek všetkým opatreniam dôjde?“


Práve schopnosť pokračovať v poskytovaní základnej služby a čo najrýchlejšie obnoviť jej plnohodnotné poskytovanie je podstatou odolnosti kritickej infraštruktúry.


Uskladňovanie mení logiku energetiky


Tradičná elektroenergetika bola založená predovšetkým na princípe, že výroba musí v každom okamihu reagovať na spotrebu.

Úložiská do systému prinášajú ďalšiu možnosť: časť energie možno presunúť v čase.


To zásadne mení možnosti riadenia sústavy. Prebytočná energia z fotovoltiky vyrobená počas dňa môže byť využitá večer. Batéria môže reagovať na potreby systému vo veľmi krátkom čase. Úložiská môžu spolupracovať s výrobou, spotrebou, agregáciou a riadením odberu a vytvárať komplexné flexibilné riešenia.


Hranice medzi výrobcom, spotrebiteľom a poskytovateľom flexibility sa tým postupne stierajú. A práve preto sa mení aj pohľad na kritickú infraštruktúru. Nestačí chrániť elektrárne, rozvodne a vedenia. Pozornosť sa musí rozšíriť aj na úložiská, dátové a komunikačné systémy, softvér, dodávateľské reťazce a riadiace technológie, od ktorých bude fungovanie energetiky čoraz viac závisieť.


Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry SR pri uskladňovaní elektriny


S rastúcim významom uskladňovania elektriny sa mení aj charakter rizík, ktoré je potrebné v elektroenergetike sledovať. Veľkokapacitné úložiská prepájajú energetické technológie, výkonovú elektroniku, digitálne riadenie, komunikačné systémy a globálne dodávateľské reťazce. Ich bezpečnosť preto nemožno posudzovať iba ako technickú otázku.


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky môže v tejto oblasti podporovať komplexné hodnotenie rizík spojených s prevádzkou systémov uskladňovania elektriny – od fyzickej a požiarnej bezpečnosti cez kybernetickú ochranu riadiacich systémov až po závislosť od výrobcov technológií, náhradných dielov, softvéru a servisných kapacít.


Osobitnú pozornosť si zasluhujú najmä batériové úložiská (BESS), pri ktorých sa energetická a kybernetická bezpečnosť bezprostredne prepájajú. Battery Management System a Energy Management System rozhodujú o bezpečnej a efektívnej prevádzke úložiska a ich narušenie môže ovplyvniť nielen samotné zariadenie, ale pri významných kapacitách aj služby poskytované elektrizačnej sústave.


Dôležitou témou je zároveň odolnosť dodávateľského reťazca. Pri úložiskách je potrebné sledovať dostupnosť batériových článkov a ďalších kľúčových komponentov, výkonovej elektroniky, riadiacich technológií, náhradných dielov či odborného servisu. Výpadok strategického dodávateľa alebo dlhodobá nedostupnosť kritického komponentu môže výrazne predĺžiť dobu obnovy zariadenia.


Asociácia preto môže vytvárať odbornú platformu na zdieľanie skúseností medzi prevádzkovateľmi energetickej infraštruktúry, technologickými spoločnosťami, bezpečnostnými expertmi, akademickým prostredím a verejnou správou, identifikovať nové riziká spojené s rozvojom úložísk a podporovať prípravu scenárov kontinuity a obnovy tejto základnej služby.


S rastúcou úlohou akumulácie v elektroenergetike bude totiž čoraz dôležitejšie nielen budovať nové kapacity, ale zároveň vedieť, od akých technológií a dodávateľov závisia, akým hrozbám čelia a ako rýchlo dokážeme ich funkciu obnoviť v prípade závažného incidentu.


Energia, ktorú máme uloženú, má hodnotu až vtedy, keď je dostupná


Rozvoj uskladňovania elektriny bude jednou z významných zmien, ktorými bude elektroenergetika v nasledujúcich rokoch prechádzať. Čím viac však bude elektrizačná sústava od úložísk závisieť, tým dôležitejšia bude ich spoľahlivosť, bezpečnosť a schopnosť odolávať incidentom.


Pre kritickú infraštruktúru preto nebude rozhodujúce iba to, koľko energie dokážeme uskladniť. Rozhodujúce bude aj to, či ju dokážeme bezpečne a spoľahlivo použiť práve vo chvíli, keď ju budeme najviac potrebovať. A práve vtedy sa z technologického zariadenia stáva súčasť odolnosti celej energetickej infraštruktúry.



V ďalšej časti série o základných službách zostaneme v sektore energetiky, posunieme sa však do oblasti jadrovej energetiky. Pozrieme sa na základné služby, ktorých bezpečné a spoľahlivé poskytovanie je neoddeliteľnou súčasťou fungovania kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.

14. novembra 2026
The Critical Infrastructure Association (AKI SR) of the Slovak Republic considers the selection of the SynapseCommand platform among the ten projects in the NATO DIANA programme a significant recognition of the technological and professional calibre of Slovakia’s security industry. The solution was developed by Decent Cybersecurity s. r. o., a member company of the association. It stood out in international competition and has been given the opportunity to undergo further technological testing within the NATO environment. The result also confirms that Slovak technology companies can actively contribute to developing Alliance capabilities in command, control and decision support.
14. novembra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) považuje výber platformy SynapseCommand do desiatky projektov programu NATO DIANA za významné ocenenie technologickej a odbornej úrovne slovenského bezpečnostného priemyslu. Ide o riešenie členskej spoločnosti asociácie Decent Cybersecurity s. r. o., ktoré sa presadilo v medzinárodnej konkurencii a dostalo príležitosť na ďalšie technologické overovanie v prostredí NATO. Výsledok zároveň potvrdzuje, že slovenské technologické spoločnosti môžu aktívne prispievať k rozvoju aliančných spôsobilostí v oblasti velenia, riadenia a podpory rozhodovania.
12. novembra 2026
The debate on critical infrastructure in Slovakia centres on electricity, networks and data. Its deepest layer — raw materials — remains outside the spotlight. The document meant to determine how the state handles its mineral wealth works with data from 1999, and its projections end in 2010. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and experts from the Faculty of Mining, Ecology, Process Control and Geotechnologies of the Technical University of Košice (FBERG TUKE) therefore say one thing: without raw materials security there is no secure state either. 
12. novembra 2026
Debata o kritickej infraštruktúre sa na Slovensku sústreďuje na elektrinu, siete a dáta. Jej najhlbšia vrstva - suroviny - zostáva mimo pozornosti. Dokument, ktorý má určovať, ako štát narába s nerastným bohatstvom, pracuje s údajmi z roku 1999 a jeho odhady končia rokom 2010. Asociácia kritickej infraštruktúry SR aj odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE) preto hovoria o jednej veci: bez surovinovej bezpečnosti neexistuje ani bezpečný štát.
11. novembra 2026
Statement by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on the Delivery of the CIS+ Digital System to Air Navigation Services of the Czech Republic
11. novembra 2026
Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky k dodávke digitálneho systému CIS+ pre Riadenie letovej prevádzky ČR
9. novembra 2026
A cyberattack does not have to target a hospital information system or medical devices to have potentially serious consequences for healthcare delivery. An attacker may gain access to a system that appears, at first glance, to be part of the technical infrastructure - for example, a system that controls refrigeration units used to store blood and blood plasma. An incident in France in early November 2026 highlights the risks at the intersection of cybersecurity, industrial control and the operational continuity of healthcare services.
9. novembra 2026
Kybernetický útok nemusí zasiahnuť nemocničný informačný systém ani zdravotnícke prístroje, aby mal potenciálne závažné dôsledky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Útočník môže získať prístup k systému, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako technické zázemie – napríklad k riadeniu chladiacich zariadení na skladovanie krvi a krvnej plazmy. Incident z Francúzska zo začiatku novembra 2026 poukazuje na riziko, ktoré vzniká na rozhraní kybernetickej bezpečnosti, priemyselného riadenia a prevádzkovej kontinuity zdravotníckych služieb. 
6. novembra 2026
Position of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on the German Chancellor’s call to establish European stockpiles of critical raw materials
6. novembra 2026
Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky k výzve nemeckého kancelára na vytvorenie európskych zásob kritických surovín