Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Zdravotníctvo

1. júna 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii odborných článkov venovaných jednotlivým sektorom kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Cieľom tejto série je priblížiť odbornej aj laickej verejnosti význam jednotlivých sektorov, ich postavenie v systéme bezpečnosti štátu, základné služby, riziká a povinnosti subjektov kritickej infraštruktúry. Tento článok je venovaný sektoru zdravotníctva.


Prečo je zdravotníctvo súčasťou kritickej infraštruktúry


Sektor zdravotníctva patrí medzi základné piliere fungovania štátu. Z pohľadu obyvateľstva ide o jeden z najcitlivejších sektorov, pretože jeho služby sa dotýkajú každého jednotlivca bez výnimky. Každý občan sa v určitom momente svojho života stáva priamym používateľom zdravotníckych služieb a ich dostupnosť alebo nedostupnosť okamžite ovplyvňuje jeho životnú situáciu.


Zdravotníctvo nie je vnímané len ako systém verejných služieb, ale ako oblasť, ktorej stabilita vyvoláva u obyvateľstva vysokú mieru citlivosti a prirodzenej obavy. Akékoľvek narušenie jeho fungovania sa prejavuje priamo na úrovni jednotlivcov, rodín aj celých komunít.

Jeho úlohou je zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, ochrany verejného zdravia, dostupnosti liekov, zdravotníckych pomôcok a nepretržitého fungovania zdravotníckych služieb.


Narušenie alebo zlyhanie prvkov zdravotníctva môže mať priamy dopad na život a zdravie obyvateľstva, fungovanie verejnej správy, bezpečnosť štátu aj stabilitu hospodárstva. Skúsenosti z mimoriadnych udalostí, pandemických situácií, kybernetických incidentov či výpadkov dodávok energií zároveň potvrdili, že zdravotníctvo patrí medzi sektory s vysokou mierou závislosti od ostatných sektorov kritickej infraštruktúry.


Zákon o kritickej infraštruktúre preto zdravotníctvo zaraďuje medzi sektory kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.


Ústredný orgán štátnej správy


Ústredným orgánom štátnej správy pre sektor zdravotníctva je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ministerstvo v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje plnenie úloh podľa zákona o kritickej infraštruktúre, najmä:

  • identifikáciu subjektov kritickej infraštruktúry v sektore zdravotníctva,
  • posudzovanie a vyhodnocovanie rizík v sektore
  • koordináciu opatrení na zvýšenie odolnosti sektora,
  • výkon dohľadu nad plnením povinností subjektov kritickej infraštruktúry,
  • spoluprácu s ostatnými orgánmi štátnej správy a bezpečnostnými zložkami,
  • riešenie otázok kontinuity poskytovania základných služieb.


Významnou súčasťou pôsobnosti ministerstva je aj koordinácia pripravenosti sektora na krízové situácie, mimoriadne udalosti a hybridné hrozby.


Podsektory, subjekty a základné služby sektora zdravotníctva


V sektore zdravotníctva zákon nedefinuje podsektory.


Subjektami sú:


  • poskytovatelia zdravotnej starostlivosti podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

Poskytovateľ je

a) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe

1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu,9a)

2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu,9)

3. rozhodnutia o nariadení vytvorenia mobilného odberového miesta,9aaa)

b) fyzická osoba-podnikateľ, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),

c) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu,9aa) alebo

d) fyzická osoba, na základe súhlasu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania podľa § 30.

  • referenčné laboratóriá EÚ podľa Čl. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2371 z 23.11.2022 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1082/2013/EÚ,
  • subjekty vykonávajúce činnosti vo výskume a vývoji liekov podľa § 2 ods. 7 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
  • subjekty vyrábajúce zdravotnícke pomôcky považované za kritické v núdzovej situácii v oblasti verejného zdravia podľa Čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/123 z 21.01.2022 o posilnenej úlohe Európskej agentúry pre lieky z hľadiska pripravenosti na krízy a krízového riadenia v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok
  • subjekty, ktoré sú držiteľmi povolenia na distribúciu liekov podľa § 17 a § 18 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov


Ktoré základné služby poskytujú kritické subjekty v zdravotníctve:


1.    služby zdravotnej starostlivosti,

2.    analýza vykonaná referenčným laboratóriom Európskej únie,

3.    výskum a vývoj liekov,

4.    výroba zdravotníckych pomôcok považovaných za kritické v núdzovej situácii v oblasti verejného zdravia,

5.    distribúcia liekov.


Základné služby pokrývajú najmä tieto oblasti:

  • poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti,
  • poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti,
  • urgentná medicína a záchranná zdravotná služba,
  • ochrana verejného zdravia,
  • laboratórna diagnostika,
  • zabezpečenie dostupnosti liekov a zdravotníckych pomôcok,
  • prevádzka informačných systémov zdravotníctva,
  • spracovanie a výmena zdravotníckych údajov,
  • zásobovanie zdravotníckych zariadení kritickými komoditami.


Za subjekty kritickej infraštruktúry môžu byť v zmysle zákona určené najmä:

  • nemocnice,
  • poskytovatelia urgentnej zdravotnej starostlivosti,
  • prevádzkovatelia zdravotníckych informačných systémov,
  • organizácie zabezpečujúce distribúciu liekov,
  • subjekty verejného zdravotníctva,
  • laboratóriá s významom pre ochranu verejného zdravia,
  • ďalšie subjekty, ktorých činnosť je nevyhnutná pre zabezpečenie základných služieb sektora.


Rozhodujúcim kritériom nie je veľkosť organizácie, ale význam poskytovanej služby a dopad jej narušenia na obyvateľstvo alebo fungovanie štátu.


Špecifiká sektora zdravotníctva


Sektor zdravotníctva patrí medzi sektory s vysokými nárokmi na nepretržitú prevádzku, dostupnosť personálu, ochranu údajov a technologickú spoľahlivosť.


Zdravotnícke zariadenia sú zároveň výrazne závislé od:

  • dodávok elektrickej energie,
  • informačných a komunikačných technológií,
  • dostupnosti zdravotníckeho materiálu,
  • logistických a dopravných služieb,
  • fungovania dodávateľských reťazcov,
  • kybernetickej bezpečnosti,
  • personálnej stability.


Špecifikom sektora je aj skutočnosť, že výpadok služby sa okamžite premieta do zdravotného stavu konkrétnych ľudí. Nejde o abstraktné riziko systému, ale o situácie, ktoré sa môžu dotknúť každého jednotlivca priamo a bezprostredne.


Riziká sektora zdravotníctva


Medzi hlavné riziká sektora patria najmä:

  • kybernetické útoky na nemocnice a informačné systémy,
  • výpadky elektrickej energie,
  • nedostupnosť komunikačných systémov,
  • narušenie dodávateľských reťazcov,
  • nedostatok zdravotníckeho personálu,
  • pandemické situácie,
  • logistické obmedzenia,
  • fyzické incidenty a bezpečnostné hrozby,
  • technologické poruchy,
  • závislosť od externých dodávateľov.


Rastúcim rizikom je aj prepojenosť systémov a vysoká závislosť zdravotníckych zariadení od digitálnych technológií. Kybernetický incident dnes môže spôsobiť obmedzenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu, ktorý sa priamo dotýka pacientov v reálnom čase.


Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky dlhodobo pôsobí v oblasti podpory subjektov kritickej infraštruktúry, odborného vzdelávania, výmeny skúseností a budovania odolnosti jednotlivých sektorov.

Subjektom sektora zdravotníctva a organizáciám pôsobiacim v ich dodávateľskom reťazci poskytuje najmä:

  • odborné konzultácie v oblasti kritickej infraštruktúry,
  • podporu pri implementácii požiadaviek legislatívy,
  • odborné školenia a vzdelávanie,
  • pomoc pri analýze rizík a identifikácii zraniteľností,
  • podporu pri tvorbe bezpečnostnej dokumentácie,
  • konzultácie v oblasti kontinuity činností a krízového riadenia,
  • podporu pri zvyšovaní kybernetickej odolnosti,
  • platformu na výmenu skúseností medzi sektormi,
  • prepojenie odborníkov z verejného a súkromného sektora.


Význam zdravotníctva ako sektora kritickej infraštruktúry bude v nasledujúcich rokoch ďalej rásť. Ide o oblasť, kde sa rozhoduje v reálnom čase o zdraví a často aj o životoch ľudí, čo kladie mimoriadne nároky na pripravenosť, koordináciu a odolnosť všetkých zapojených subjektov.


Organizácie, ktoré majú záujem o odbornú spoluprácu, konzultácie alebo vzdelávanie v oblasti kritickej infraštruktúry, sa môžu obrátiť na Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky prostredníctvom jej komunikačných kanálov.



28. augusta 2026
The Government of the Slovak Republic has approved a draft act on the cybersecurity of products with digital elements, also referred to as the cyber resilience act. This is a further step in the legislative process; the bill will subsequently be debated in the National Council of the Slovak Republic.
28. augusta 2026
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami, označovaný aj ako zákon o kybernetickej odolnosti. Ide o ďalší krok v legislatívnom procese, návrh zákona bude následne predmetom prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky. 
27. augusta 2026
The digitalisation of industry, energy, transport, water management and other strategic sectors brings a marked increase in efficiency and opens up possibilities for automated control. At the same time, however, it creates an ever closer link between the digital and the physical world. It is precisely this link that represents one of the significant challenges for the protection and resilience of critical infrastructure. 
27. augusta 2026
Digitalizácia priemyslu, energetiky, dopravy, vodného hospodárstva či ďalších strategických odvetví prináša výrazné zvýšenie efektivity a možnosti automatizovaného riadenia. Zároveň však vytvára čoraz tesnejšie prepojenie medzi digitálnym a fyzickým svetom. Práve toto prepojenie predstavuje jednu z významných výziev pre ochranu a odolnosť kritickej infraštruktúry.
27. augusta 2026
The Ministry of the Interior of the Slovak Republic has made public the open part of the National List of Critical Entities of the Slovak Republic. The list is based on Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments to Certain Acts, by which the Slovak Republic transposed the European CER Directive on the resilience of critical entities, and it is the outcome of the critical entity identification process carried out at national level.
27. augusta 2026
Ministerstvo vnútra SR sprístupnilo verejnú časť Národného zoznamu kritických subjektov Slovenskej republiky. Zoznam vychádza zo zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým Slovenská republika prebrala európsku smernicu CER o odolnosti kritických subjektov a je výsledkom procesu identifikácie kritických subjektov realizovaného na národnej úrovni.
25. augusta 2026
In our series gradually introducing the individual essential services under Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure, we continue with another service in the Nuclear Energy subsector: the construction, commissioning, operation and decommissioning of a nuclear installation.
25. augusta 2026
V našej sérii, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, pokračujeme ďalšou službou v podsektore Jadrovej energetiky: výstavba, uvádzanie do prevádzky, prevádzka a vyraďovanie jadrového zariadenia.
21. augusta 2026
The upcoming heating season is a reminder that security of energy supply is not merely a question of the market. The Echo24 portal has drawn attention to an analysis by Oxford Economics, according to which this may be the European Union's most demanding winter in terms of energy supply since the crisis period of 2021–2022. The reasons cited are a combination of slower filling of storage facilities, geopolitical risks, supply outages, drought affecting electricity generation, and higher demand for gas in the power sector. 
21. augusta 2026
Nadchádzajúca vykurovacia sezóna pripomína, že bezpečnosť dodávok energie nie je len otázkou trhu. Portál Echo24 upozornil na analýzu Oxford Economics, podľa ktorej môže byť pre Európsku úniu najnáročnejšou zimou z hľadiska dodávok energie od krízového obdobia rokov 2021 – 2022. Dôvodom má byť kombinácia pomalšieho plnenia zásobníkov, geopolitických rizík, výpadkov dodávok, sucha ovplyvňujúceho výrobu elektriny a vyššieho dopytu po plyne v energetike.