Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Zdravotníctvo

1. júna 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii odborných článkov venovaných jednotlivým sektorom kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Cieľom tejto série je priblížiť odbornej aj laickej verejnosti význam jednotlivých sektorov, ich postavenie v systéme bezpečnosti štátu, základné služby, riziká a povinnosti subjektov kritickej infraštruktúry. Tento článok je venovaný sektoru zdravotníctva.


Prečo je zdravotníctvo súčasťou kritickej infraštruktúry


Sektor zdravotníctva patrí medzi základné piliere fungovania štátu. Z pohľadu obyvateľstva ide o jeden z najcitlivejších sektorov, pretože jeho služby sa dotýkajú každého jednotlivca bez výnimky. Každý občan sa v určitom momente svojho života stáva priamym používateľom zdravotníckych služieb a ich dostupnosť alebo nedostupnosť okamžite ovplyvňuje jeho životnú situáciu.


Zdravotníctvo nie je vnímané len ako systém verejných služieb, ale ako oblasť, ktorej stabilita vyvoláva u obyvateľstva vysokú mieru citlivosti a prirodzenej obavy. Akékoľvek narušenie jeho fungovania sa prejavuje priamo na úrovni jednotlivcov, rodín aj celých komunít.

Jeho úlohou je zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, ochrany verejného zdravia, dostupnosti liekov, zdravotníckych pomôcok a nepretržitého fungovania zdravotníckych služieb.


Narušenie alebo zlyhanie prvkov zdravotníctva môže mať priamy dopad na život a zdravie obyvateľstva, fungovanie verejnej správy, bezpečnosť štátu aj stabilitu hospodárstva. Skúsenosti z mimoriadnych udalostí, pandemických situácií, kybernetických incidentov či výpadkov dodávok energií zároveň potvrdili, že zdravotníctvo patrí medzi sektory s vysokou mierou závislosti od ostatných sektorov kritickej infraštruktúry.


Zákon o kritickej infraštruktúre preto zdravotníctvo zaraďuje medzi sektory kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.


Ústredný orgán štátnej správy


Ústredným orgánom štátnej správy pre sektor zdravotníctva je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Ministerstvo v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje plnenie úloh podľa zákona o kritickej infraštruktúre, najmä:

  • identifikáciu subjektov kritickej infraštruktúry v sektore zdravotníctva,
  • posudzovanie a vyhodnocovanie rizík v sektore
  • koordináciu opatrení na zvýšenie odolnosti sektora,
  • výkon dohľadu nad plnením povinností subjektov kritickej infraštruktúry,
  • spoluprácu s ostatnými orgánmi štátnej správy a bezpečnostnými zložkami,
  • riešenie otázok kontinuity poskytovania základných služieb.


Významnou súčasťou pôsobnosti ministerstva je aj koordinácia pripravenosti sektora na krízové situácie, mimoriadne udalosti a hybridné hrozby.


Podsektory, subjekty a základné služby sektora zdravotníctva


V sektore zdravotníctva zákon nedefinuje podsektory.


Subjektami sú:


  • poskytovatelia zdravotnej starostlivosti podľa § 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

Poskytovateľ je

a) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe

1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti podľa osobitného predpisu,9a)

2. živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu,9)

3. rozhodnutia o nariadení vytvorenia mobilného odberového miesta,9aaa)

b) fyzická osoba-podnikateľ, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10),

c) fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu,9aa) alebo

d) fyzická osoba, na základe súhlasu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania podľa § 30.

  • referenčné laboratóriá EÚ podľa Čl. 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2371 z 23.11.2022 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1082/2013/EÚ,
  • subjekty vykonávajúce činnosti vo výskume a vývoji liekov podľa § 2 ods. 7 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov  
  • subjekty vyrábajúce zdravotnícke pomôcky považované za kritické v núdzovej situácii v oblasti verejného zdravia podľa Čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/123 z 21.01.2022 o posilnenej úlohe Európskej agentúry pre lieky z hľadiska pripravenosti na krízy a krízového riadenia v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok
  • subjekty, ktoré sú držiteľmi povolenia na distribúciu liekov podľa § 17 a § 18 zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov


Ktoré základné služby poskytujú kritické subjekty v zdravotníctve:


1.    služby zdravotnej starostlivosti,

2.    analýza vykonaná referenčným laboratóriom Európskej únie,

3.    výskum a vývoj liekov,

4.    výroba zdravotníckych pomôcok považovaných za kritické v núdzovej situácii v oblasti verejného zdravia,

5.    distribúcia liekov.


Základné služby pokrývajú najmä tieto oblasti:

  • poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti,
  • poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti,
  • urgentná medicína a záchranná zdravotná služba,
  • ochrana verejného zdravia,
  • laboratórna diagnostika,
  • zabezpečenie dostupnosti liekov a zdravotníckych pomôcok,
  • prevádzka informačných systémov zdravotníctva,
  • spracovanie a výmena zdravotníckych údajov,
  • zásobovanie zdravotníckych zariadení kritickými komoditami.


Za subjekty kritickej infraštruktúry môžu byť v zmysle zákona určené najmä:

  • nemocnice,
  • poskytovatelia urgentnej zdravotnej starostlivosti,
  • prevádzkovatelia zdravotníckych informačných systémov,
  • organizácie zabezpečujúce distribúciu liekov,
  • subjekty verejného zdravotníctva,
  • laboratóriá s významom pre ochranu verejného zdravia,
  • ďalšie subjekty, ktorých činnosť je nevyhnutná pre zabezpečenie základných služieb sektora.


Rozhodujúcim kritériom nie je veľkosť organizácie, ale význam poskytovanej služby a dopad jej narušenia na obyvateľstvo alebo fungovanie štátu.


Špecifiká sektora zdravotníctva


Sektor zdravotníctva patrí medzi sektory s vysokými nárokmi na nepretržitú prevádzku, dostupnosť personálu, ochranu údajov a technologickú spoľahlivosť.


Zdravotnícke zariadenia sú zároveň výrazne závislé od:

  • dodávok elektrickej energie,
  • informačných a komunikačných technológií,
  • dostupnosti zdravotníckeho materiálu,
  • logistických a dopravných služieb,
  • fungovania dodávateľských reťazcov,
  • kybernetickej bezpečnosti,
  • personálnej stability.


Špecifikom sektora je aj skutočnosť, že výpadok služby sa okamžite premieta do zdravotného stavu konkrétnych ľudí. Nejde o abstraktné riziko systému, ale o situácie, ktoré sa môžu dotknúť každého jednotlivca priamo a bezprostredne.


Riziká sektora zdravotníctva


Medzi hlavné riziká sektora patria najmä:

  • kybernetické útoky na nemocnice a informačné systémy,
  • výpadky elektrickej energie,
  • nedostupnosť komunikačných systémov,
  • narušenie dodávateľských reťazcov,
  • nedostatok zdravotníckeho personálu,
  • pandemické situácie,
  • logistické obmedzenia,
  • fyzické incidenty a bezpečnostné hrozby,
  • technologické poruchy,
  • závislosť od externých dodávateľov.


Rastúcim rizikom je aj prepojenosť systémov a vysoká závislosť zdravotníckych zariadení od digitálnych technológií. Kybernetický incident dnes môže spôsobiť obmedzenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v rozsahu, ktorý sa priamo dotýka pacientov v reálnom čase.


Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky dlhodobo pôsobí v oblasti podpory subjektov kritickej infraštruktúry, odborného vzdelávania, výmeny skúseností a budovania odolnosti jednotlivých sektorov.

Subjektom sektora zdravotníctva a organizáciám pôsobiacim v ich dodávateľskom reťazci poskytuje najmä:

  • odborné konzultácie v oblasti kritickej infraštruktúry,
  • podporu pri implementácii požiadaviek legislatívy,
  • odborné školenia a vzdelávanie,
  • pomoc pri analýze rizík a identifikácii zraniteľností,
  • podporu pri tvorbe bezpečnostnej dokumentácie,
  • konzultácie v oblasti kontinuity činností a krízového riadenia,
  • podporu pri zvyšovaní kybernetickej odolnosti,
  • platformu na výmenu skúseností medzi sektormi,
  • prepojenie odborníkov z verejného a súkromného sektora.


Význam zdravotníctva ako sektora kritickej infraštruktúry bude v nasledujúcich rokoch ďalej rásť. Ide o oblasť, kde sa rozhoduje v reálnom čase o zdraví a často aj o životoch ľudí, čo kladie mimoriadne nároky na pripravenosť, koordináciu a odolnosť všetkých zapojených subjektov.


Organizácie, ktoré majú záujem o odbornú spoluprácu, konzultácie alebo vzdelávanie v oblasti kritickej infraštruktúry, sa môžu obrátiť na Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky prostredníctvom jej komunikačných kanálov.



Introducing the Critical Infrastructure Sectors: Healthcare

1. júna 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic continues its series of expert articles devoted to the individual sectors of critical infrastructure under Act No. 367/2025 Coll. on Critical Infrastructure. The aim of this series is to explain to both professional and general audiences the importance of each sector, their role in the state security system, the essential services they provide, the risks involved, and the obligations of critical infrastructure entities. This article is dedicated to the healthcare sector.

Introducing Essential Critical Infrastructure Services: Electricity Supply

29. mája 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic is opening a new series of articles in which we will progressively introduce all essential services defined by Act No. 367/2025 Coll. on Critical Infrastructure. After a series on sectors, we will now look more closely at the specific services on which the everyday functioning of the state, the economy and the population depend. We begin with the service that is a prerequisite for all others — the supply of electricity.

Predstavujeme základné služby kritickej infraštruktúry: Dodávka elektriny

29. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky otvára novú sériu článkov, v ktorej postupne predstavíme všetky základné služby definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Popri sérii o sektoroch sa teraz pozrieme bližšie na konkrétne služby, od ktorých závisí každodenné fungovanie štátu, ekonomiky a obyvateľstva. Začíname službou, ktorá je predpokladom všetkých ostatných – dodávkou elektriny.

When data centres consume the energy of an entire city: A new challenge for Slovakia's critical infrastructure

27. mája 2026
Until a few years ago, data centres were mostly perceived as the technical backbone of the internet, cloud services and corporate servers. Today, however, the situation is changing dramatically. The rapid development of artificial intelligence, massive generative AI models and the accelerating digitalisation of states mean that data centres are becoming among the largest new consumers of electricity in Europe.

Keď dátové centrá spotrebujú energiu celého mesta: Nová výzva pre kritickú infraštruktúru Slovenska

27. mája 2026
Ešte pred niekoľkými rokmi boli dátové centrá vnímané najmä ako technické zázemie internetu, cloudových služieb a firemných serverov. Dnes sa však situácia dramaticky mení. Prudký rozvoj umelej inteligencie, masívne modely generatívnej AI a rastúca digitalizácia štátov spôsobujú, že dátové centrá sa stávajú jedným z najväčších nových odberateľov elektrickej energie v Európe. 

Introducing the Critical Infrastructure Sectors: Postal Services

25. mája 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic continues its series of articles introducing both the public and the professional community to the individual sectors of critical infrastructure as defined by Act No. 367/2025 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments to Certain Acts. Following sectors such as energy, transport and finance, we now turn to a sector that is part of the daily life of citizens as well as the functioning of the state – postal services.

Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Poštové služby

25. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii článkov, ktorými verejnosti aj odbornej obci predstavuje jednotlivé sektory kritickej infraštruktúry definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po sektoroch ako energetika, doprava či financie sa tentoraz venujeme sektoru, ktorý je súčasťou každodenného života občanov aj fungovania štátu – poštovým službám.

The biggest security risk may not be inside your company: supply chains and post-quantum cryptography are changing the rules for protecting critical infrastructure

21. mája 2026
Until recently, the security of critical infrastructure was associated mainly with the protection of physical facilities, energy sources, or state systems. Today, however, it is increasingly clear that the real vulnerability often lies outside the organisation itself: in its supply chains, technology partners, and external services.

Najväčšie bezpečnostné riziko nemusí byť vo vašej firme: dodávateľské reťazce a postkvantová kryptografia menia pravidlá ochrany kritickej infraštruktúry

21. mája 2026
Ešte donedávna sa bezpečnosť kritickej infraštruktúry spájala najmä s ochranou fyzických objektov, energetických zdrojov či štátnych systémov. Dnes však čoraz jasnejšie vidíme, že skutočná zraniteľnosť sa často nachádza mimo samotnej organizácie: v jej dodávateľských reťazcoch, technologických partneroch a externých službách.

Umelá inteligencia v rukách útočníkov: nová generácia hrozieb pre kritickú infraštruktúru

18. mája 2026
V januári 2024 zamestnanec finančnej spoločnosti v Hongkongu uskutočnil prevod v hodnote 25 miliónov amerických dolárov. Urobil tak po videokonferencii s finančným riaditeľom a kolegami z centrály, ktorá pôsobila úplne autenticky. Na konferencii však bol jediný skutočný človek on sám. Ostatní účastníci boli deepfake repliky vygenerované generatívnou umelou inteligenciou na základe verejne dostupných záznamov. Tento prípad, zdokumentovaný hongkonskou políciou, neoznámil príchod novej hrozby. Oznámil, že hrozba je už tu a funguje v produkčnom režime.