Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Voda a atmosféra

8. júna 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii odborných článkov venovaných jednotlivým sektorom kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Cieľom tejto série je priblížiť odbornej aj laickej verejnosti význam jednotlivých kritických sektorov, ich postavenie v systéme bezpečnosti štátu, základné služby, riziká a povinnosti subjektov kritickej infraštruktúry.

Tento článok je venovaný sektoru Voda a atmosféra, ktorý tvorí základ environmentálnej stability. Jeho význam presahuje bežnú infraštruktúru, nakoľko predstavuje podmienku samotnej existencie života a kontinuity spoločnosti.


Prečo sú voda a atmosféra súčasťou kritickej infraštruktúry


Sektor voda a atmosféra zahŕňa komplex činností spojených so zásobovaním vodou, odpadovým hospodárstvom, monitoringom hydrologických pomerov a kvality ovzdušia, ako aj meteorologickými a klimatickými službami.

Charakteristickým znakom sektora je kombinácia prírodnej variability a vysokej technologickej závislosti, ktorá umožňuje jeho riadenie v reálnom čase.


Voda a atmosféra predstavujú dva prepojené prírodné systémy, ktoré zásadne ovplyvňujú fungovanie spoločnosti. Ich význam sa v posledných rokoch prehlbuje najmä v dôsledku klimatickej zmeny, rastúcej urbanizácie a zvýšenej závislosti na presných environmentálnych dátach pri riadení štátu.


Slovenská republika je špecifická tým, že jej vodná bilancia je výrazne ovplyvnená cezhraničnými tokmi. Až približne 96 % vodných tokov na území SR má pôvod mimo štátu, čo znamená, že stabilita vodných zdrojov je závislá od medzinárodných hydrologických podmienok.

Vodná sieť na Slovensku presahuje 49 000 km vodných tokov, pričom ide najmä o menšie a stredné toky citlivé na suchá aj prívalové zrážky. Zásobovanie pitnou vodou je zabezpečené pre viac ako 3,5 milióna obyvateľov prostredníctvom verejných vodovodov, pričom približne 80 % pitnej vody pochádza z podzemných zdrojov.


Slovensko disponuje rozsiahlym systémom vodných stavieb – odhaduje sa viac ako 12 000 vodných nádrží a menších vodohospodárskych objektov, ktoré plnia zásobovaciu, protipovodňovú aj regulačnú funkciu.


Atmosférický systém, najmä kvalita ovzdušia, je rovnako kritický. V mestách sa opakovane zaznamenávajú zvýšené koncentrácie PM2.5 častíc, ktoré v zimných mesiacoch často prekračujú odporúčané limity WHO. Tento stav súvisí najmä s lokálnym vykurovaním, dopravou a priemyselnou záťažou.


Ústredný orgán štátnej správy


Ústredným orgánom štátnej správy pre sektor Voda a atmosféra je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Medzi jeho hlavné činnosti na úseku kritickej infraštruktúry patrí strategické riadenie environmentálnej politiky, metodické usmerňovanie subjektov a zabezpečenie kontinuity monitorovacích systémov.


Podsektory, subjekty a základné služby sektora Voda a atmosféra


V sektore sú definované nasledujúce podsektory:

a)      Pitná voda

b)     Odpadová voda

c)      Vodné stavby

d)     Meteorologická služba


Subjektami sú:


v podsektore a) Pitná voda


Dodávatelia a distribútori vody určenej na ľudskú spotrebu podľa osobitného predpisu okrem vody, ktorá je balená do spotrebiteľského balenia, a vody používanej v potravinárskych podnikoch pri výrobe, manipulácii a umiestnení potravín na trh, s výnimkou distribútorov, pre ktorých je distribúcia vody na ľudskú spotrebu nepodstatnou súčasťou ich celkovej činnosti v oblasti distribúcie iných komodít a tovaru.


V podsektore b) Odpadová voda


Podniky zaoberajúce sa zberom, likvidáciou alebo čistením odpadovej vody podľa osobitného predpisu s výnimkou podnikov, pre ktoré je zber, likvidácia alebo úprava komunálnych odpadových vôd, odpadových vôd z domácností alebo priemyselných odpadových vôd nepodstatnou súčasťou ich celkovej činnosti.


V podsektore c) Vodné stavby


Podniky prevádzkujúce stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami podľa osobitného predpisu.


V podsektore d) Meteorologická služba


Podniky monitorujúce kvantitatívne a kvalitatívne parametre stavu ovzdušia a vôd najmä podľa osobitného predpisu.

 

Za subjekty kritickej infraštruktúry môžu byť určené najmä:


* vodárenské spoločnosti zásobujúce mestá a regióny

* prevádzkovatelia veľkých vodárenských sústav

* správcovia významných vodných diel

* národné hydrometeorologické inštitúcie

* laboratóriá s významom pre verejné zdravie

* systémy environmentálneho monitoringu a varovania

Rozhodujúcim kritériom je dopad výpadku služby, nie veľkosť organizácie. V praxi to znamená, že aj relatívne malý subjekt môže byť kritický, ak zabezpečuje kľúčovú časť vodného alebo monitorovacieho systému.


Ktoré základné služby poskytujú kritické subjekty v podsektore a) Pitná voda:


zásobovanie a distribúcia pitnej vody určenej na ľudskú spotrebu tak, ako je definované v kategórií subjektov, s výnimkou distribúcie vody na ľudskú spotrebu, vrátane vody plnenej do fliaš a nádob, vrátane pramenitých vôd, ak je táto služba nepodstatnou súčasťou celkovej činnosti distribútorov v oblasti distribúcie iných komodít a tovaru.


Ktoré základné služby poskytujú kritické subjekty v podsektore b) Odpadová voda:


zber, úprava a likvidácia odpadových vôd s výnimkou zberu, likvidácie alebo úpravy komunálnych odpadových vôd, odpadových vôd z domácností alebo priemyselných odpadových vôd, ak sú nepodstatnou súčasťou celkovej činnosti podnikov.


Ktoré základné služby poskytujú kritické subjekty v podsektore c) Vodné stavby:


prevádzka, správa a údržba stavieb, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, stavieb na ochranu pred povodňami, priehrady, vodné nádrže, hatí, hrádzi, vodných elektrární, stavieb na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku a iných stavieb nevyhnutných na nakladanie s vodami, verejných vodovodov a verejných kanalizácií, prevádzka, správa a údržba stavieb, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely, odkalísk vytvorených hrádzovým systémom, hydromelioračných stavieb na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou.


Ktoré základné služby poskytujú kritické subjekty v podsektore d) Meteorologická služba:


zber, zhromažďovanie, overovanie, hodnotenie, archivácia a interpretácia údajov a informácií o stave a režime ovzdušia a vôd, popis dejov v atmosfére a hydrosfére, tvorba meteorologických a hydrologických predpovedí, vydávanie výstrah a ďalších informácií.


Sektor Voda a atmosféra je tvorený širokou sieťou verejných aj technických subjektov. Patrí sem približne 2 300 prevádzkovateľov verejných vodovodov a kanalizácií, regionálne vodárenské spoločnosti, správcovia vodných tokov, úpravne pitnej vody, ako aj meteorologické a environmentálne inštitúcie.


Ich činnosť možno rozdeliť do niekoľkých základných oblastí:


* zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd

* monitoring kvality povrchových a podzemných vôd

* meteorologické a klimatické predpovede

* monitoring kvality ovzdušia v mestách a priemyselných zónach

* prevádzka varovných systémov pre povodne a sucho

* spracovanie environmentálnych dát pre krízové riadenie

* hydrologické a klimatické modelovanie


Tieto služby tvoria základ nielen environmentálnej stability, ale aj rozhodovacích procesov verejnej správy v krízových situáciách.


Špecifiká sektora Voda a atmosféra


Sektor je charakteristický vysokou mierou prepojenia s ostatnými sektormi kritickej infraštruktúry. Jeho fungovanie je závislé od energetickej infraštruktúry, keďže bez elektrickej energie nie je možné zabezpečiť prevádzku čerpacích staníc, úpravní vody ani monitorovacích systémov.

Zároveň ide o sektor silne závislý od digitálnych technológií, ktoré umožňujú zber, spracovanie a vyhodnocovanie environmentálnych dát. Významnú úlohu zohrávajú aj chemické procesy úpravy vody a stabilita telekomunikačných sietí.


Riziká sektora Voda a atmosféra


Rizikový profil sektora je tvorený kombináciou klimatických, technologických a bezpečnostných hrozieb.


Medzi hlavné riziká patria najmä:


* dlhodobé sucho a pokles hladín podzemných vôd

* povodne a extrémne zrážky

* kontaminácia zdrojov pitnej vody

* znečistenie ovzdušia v mestských oblastiach

* výpadky elektrickej energie

* kybernetické útoky na monitorovacie systémy

* narušenie dodávateľských reťazcov chemikálií

* technologické poruchy úpravní vody


Významným trendom je rastúca frekvencia extrémnych klimatických javov, ktoré podľa európskych environmentálnych analýz patria medzi najrýchlejšie rastúce zdroje škôd na infraštruktúre.


Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky podporuje subjekty pôsobiace v sektore Voda a atmosféra prostredníctvom odborného poradenstva, vzdelávania a analýz rizík.


Jej činnosť zahŕňa najmä:


* podporu implementácie legislatívnych požiadaviek

* tvorbu plánov kontinuity činností

* analýzu zraniteľností infraštruktúry

* školenia v oblasti krízového riadenia

* podporu kybernetickej bezpečnosti

* prepojenie verejného a súkromného sektora

* výmenu odborných skúseností


Sektor Voda a atmosféra bude v nasledujúcich rokoch patriť medzi kľúčové oblasti kritickej infraštruktúry, pretože priamo ovplyvňuje hranice fungovania spoločnosti v podmienkach meniacej sa klímy. Budúcnosť odolnej spoločnosti sa tak nebude merať len výkonom ekonomiky, ale aj schopnosťou chrániť vodu a kvalitu ovzdušia pre ďalšie generácie. 



22. októbra 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) visited Future Forces 2026 in Prague, an international event focused on defence, security and emerging technologies. For the Association, the event provided an opportunity to explore solutions whose applications extend beyond the military domain and which can also contribute to protecting critical entities. AKI SR member company Decent Cybersecurity also played an active role at the event.
22. októbra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry SR (AKI SR) navštívila Future Forces 2026 v Prahe, medzinárodné podujatie zamerané na obranu, bezpečnosť a nové technológie. Pre asociáciu bolo príležitosťou sledovať riešenia, ktorých využitie presahuje vojenské prostredie a môže prispieť aj k ochrane kritických subjektov. Aktívne sa na podujatí prezentovala aj členská spoločnosť Decent Cybersecurity.
21. októbra 2026
The attempted arson attack on Starlink equipment in Vilnius shows that threatening strategic services does not require a large-scale attack. For Slovakia, this is a warning about the risks associated with damage to individual technological components and about the possible consequences for the functioning of critical infrastructure. 
21. októbra 2026
Pokus o podpaľačský útok na zariadenia Starlink vo Vilniuse ukazuje, že na ohrozenie strategických služieb nemusí byť potrebný rozsiahly útok. Pre Slovensko je to upozornenie na riziká spojené s poškodením jednotlivých technologických prvkov a na možné dôsledky pre fungovanie kritickej infraštruktúry. 
20. októbra 2026
Rising natural gas prices are not merely an economic problem. For critical infrastructure, they also test preparedness for supply disruptions, the ability to manage rising operating costs, and the continuity of essential services.
20. októbra 2026
Rast cien zemného plynu nie je iba ekonomickým problémom. Pre kritickú infraštruktúru predstavuje aj skúšku pripravenosti na narušenie dodávok, rast prevádzkových nákladov a zachovanie základných služieb.
19. októbra 2026
Slovenskí a austrálski odborníci diskutovali o aktuálnych kybernetických hrozbách, ochrane strategických systémov a možnostiach medzinárodnej spolupráce.
19. októbra 2026
Slovak and Australian experts discussed current cyber threats, the protection of strategic systems and opportunities for international cooperation.
17. októbra 2026
The connection of the fourth unit of the Mochovce Nuclear Power Plant to the electricity grid represents a significant step towards strengthening domestic electricity generation. From a critical infrastructure perspective, the importance lies not only in the additional generating capacity, but also in the broader implications: security of supply, the dependence of essential services on electricity, and preparedness for situations in which electricity supplies are disrupted.
17. októbra 2026
Pripojenie štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce do elektrizačnej sústavy predstavuje významný krok v posilňovaní domácej výroby elektriny. Pre kritickú infraštruktúru je dôležitý nielen nový výrobný výkon, ale aj širšie súvislosti: bezpečnosť dodávok, závislosť strategických služieb od elektrickej energie a pripravenosť na situácie, keď dôjde k narušeniu jej dodávky.