Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Voda a atmosféra

8. júna 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii odborných článkov venovaných jednotlivým sektorom kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Cieľom tejto série je priblížiť odbornej aj laickej verejnosti význam jednotlivých kritických sektorov, ich postavenie v systéme bezpečnosti štátu, základné služby, riziká a povinnosti subjektov kritickej infraštruktúry.

Tento článok je venovaný sektoru Voda a atmosféra, ktorý tvorí základ environmentálnej stability. Jeho význam presahuje bežnú infraštruktúru, nakoľko predstavuje podmienku samotnej existencie života a kontinuity spoločnosti.


Prečo sú voda a atmosféra súčasťou kritickej infraštruktúry


Sektor voda a atmosféra zahŕňa komplex činností spojených so zásobovaním vodou, odpadovým hospodárstvom, monitoringom hydrologických pomerov a kvality ovzdušia, ako aj meteorologickými a klimatickými službami.

Charakteristickým znakom sektora je kombinácia prírodnej variability a vysokej technologickej závislosti, ktorá umožňuje jeho riadenie v reálnom čase.


Voda a atmosféra predstavujú dva prepojené prírodné systémy, ktoré zásadne ovplyvňujú fungovanie spoločnosti. Ich význam sa v posledných rokoch prehlbuje najmä v dôsledku klimatickej zmeny, rastúcej urbanizácie a zvýšenej závislosti na presných environmentálnych dátach pri riadení štátu.


Slovenská republika je špecifická tým, že jej vodná bilancia je výrazne ovplyvnená cezhraničnými tokmi. Až približne 96 % vodných tokov na území SR má pôvod mimo štátu, čo znamená, že stabilita vodných zdrojov je závislá od medzinárodných hydrologických podmienok.

Vodná sieť na Slovensku presahuje 49 000 km vodných tokov, pričom ide najmä o menšie a stredné toky citlivé na suchá aj prívalové zrážky. Zásobovanie pitnou vodou je zabezpečené pre viac ako 3,5 milióna obyvateľov prostredníctvom verejných vodovodov, pričom približne 80 % pitnej vody pochádza z podzemných zdrojov.


Slovensko disponuje rozsiahlym systémom vodných stavieb – odhaduje sa viac ako 12 000 vodných nádrží a menších vodohospodárskych objektov, ktoré plnia zásobovaciu, protipovodňovú aj regulačnú funkciu.


Atmosférický systém, najmä kvalita ovzdušia, je rovnako kritický. V mestách sa opakovane zaznamenávajú zvýšené koncentrácie PM2.5 častíc, ktoré v zimných mesiacoch často prekračujú odporúčané limity WHO. Tento stav súvisí najmä s lokálnym vykurovaním, dopravou a priemyselnou záťažou.


Ústredný orgán štátnej správy


Ústredným orgánom štátnej správy pre sektor Voda a atmosféra je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

Medzi jeho hlavné činnosti na úseku kritickej infraštruktúry patrí strategické riadenie environmentálnej politiky, metodické usmerňovanie subjektov a zabezpečenie kontinuity monitorovacích systémov.


Podsektory, subjekty a základné služby sektora Voda a atmosféra


V sektore sú definované nasledujúce podsektory:

a)      Pitná voda

b)     Odpadová voda

c)      Vodné stavby

d)     Meteorologická služba


Subjektami sú:


v podsektore a) Pitná voda


Dodávatelia a distribútori vody určenej na ľudskú spotrebu podľa osobitného predpisu okrem vody, ktorá je balená do spotrebiteľského balenia, a vody používanej v potravinárskych podnikoch pri výrobe, manipulácii a umiestnení potravín na trh, s výnimkou distribútorov, pre ktorých je distribúcia vody na ľudskú spotrebu nepodstatnou súčasťou ich celkovej činnosti v oblasti distribúcie iných komodít a tovaru.


V podsektore b) Odpadová voda


Podniky zaoberajúce sa zberom, likvidáciou alebo čistením odpadovej vody podľa osobitného predpisu s výnimkou podnikov, pre ktoré je zber, likvidácia alebo úprava komunálnych odpadových vôd, odpadových vôd z domácností alebo priemyselných odpadových vôd nepodstatnou súčasťou ich celkovej činnosti.


V podsektore c) Vodné stavby


Podniky prevádzkujúce stavby, ich súčasti alebo ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami podľa osobitného predpisu.


V podsektore d) Meteorologická služba


Podniky monitorujúce kvantitatívne a kvalitatívne parametre stavu ovzdušia a vôd najmä podľa osobitného predpisu.

 

Za subjekty kritickej infraštruktúry môžu byť určené najmä:


* vodárenské spoločnosti zásobujúce mestá a regióny

* prevádzkovatelia veľkých vodárenských sústav

* správcovia významných vodných diel

* národné hydrometeorologické inštitúcie

* laboratóriá s významom pre verejné zdravie

* systémy environmentálneho monitoringu a varovania

Rozhodujúcim kritériom je dopad výpadku služby, nie veľkosť organizácie. V praxi to znamená, že aj relatívne malý subjekt môže byť kritický, ak zabezpečuje kľúčovú časť vodného alebo monitorovacieho systému.


Ktoré základné služby poskytujú kritické subjekty v podsektore a) Pitná voda:


zásobovanie a distribúcia pitnej vody určenej na ľudskú spotrebu tak, ako je definované v kategórií subjektov, s výnimkou distribúcie vody na ľudskú spotrebu, vrátane vody plnenej do fliaš a nádob, vrátane pramenitých vôd, ak je táto služba nepodstatnou súčasťou celkovej činnosti distribútorov v oblasti distribúcie iných komodít a tovaru.


Ktoré základné služby poskytujú kritické subjekty v podsektore b) Odpadová voda:


zber, úprava a likvidácia odpadových vôd s výnimkou zberu, likvidácie alebo úpravy komunálnych odpadových vôd, odpadových vôd z domácností alebo priemyselných odpadových vôd, ak sú nepodstatnou súčasťou celkovej činnosti podnikov.


Ktoré základné služby poskytujú kritické subjekty v podsektore c) Vodné stavby:


prevádzka, správa a údržba stavieb, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, stavieb na ochranu pred povodňami, priehrady, vodné nádrže, hatí, hrádzi, vodných elektrární, stavieb na využívanie hydroenergetického potenciálu vodného toku a iných stavieb nevyhnutných na nakladanie s vodami, verejných vodovodov a verejných kanalizácií, prevádzka, správa a údržba stavieb, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely, odkalísk vytvorených hrádzovým systémom, hydromelioračných stavieb na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a na ochranu pozemkov pred vodnou eróziou.


Ktoré základné služby poskytujú kritické subjekty v podsektore d) Meteorologická služba:


zber, zhromažďovanie, overovanie, hodnotenie, archivácia a interpretácia údajov a informácií o stave a režime ovzdušia a vôd, popis dejov v atmosfére a hydrosfére, tvorba meteorologických a hydrologických predpovedí, vydávanie výstrah a ďalších informácií.


Sektor Voda a atmosféra je tvorený širokou sieťou verejných aj technických subjektov. Patrí sem približne 2 300 prevádzkovateľov verejných vodovodov a kanalizácií, regionálne vodárenské spoločnosti, správcovia vodných tokov, úpravne pitnej vody, ako aj meteorologické a environmentálne inštitúcie.


Ich činnosť možno rozdeliť do niekoľkých základných oblastí:


* zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd

* monitoring kvality povrchových a podzemných vôd

* meteorologické a klimatické predpovede

* monitoring kvality ovzdušia v mestách a priemyselných zónach

* prevádzka varovných systémov pre povodne a sucho

* spracovanie environmentálnych dát pre krízové riadenie

* hydrologické a klimatické modelovanie


Tieto služby tvoria základ nielen environmentálnej stability, ale aj rozhodovacích procesov verejnej správy v krízových situáciách.


Špecifiká sektora Voda a atmosféra


Sektor je charakteristický vysokou mierou prepojenia s ostatnými sektormi kritickej infraštruktúry. Jeho fungovanie je závislé od energetickej infraštruktúry, keďže bez elektrickej energie nie je možné zabezpečiť prevádzku čerpacích staníc, úpravní vody ani monitorovacích systémov.

Zároveň ide o sektor silne závislý od digitálnych technológií, ktoré umožňujú zber, spracovanie a vyhodnocovanie environmentálnych dát. Významnú úlohu zohrávajú aj chemické procesy úpravy vody a stabilita telekomunikačných sietí.


Riziká sektora Voda a atmosféra


Rizikový profil sektora je tvorený kombináciou klimatických, technologických a bezpečnostných hrozieb.


Medzi hlavné riziká patria najmä:


* dlhodobé sucho a pokles hladín podzemných vôd

* povodne a extrémne zrážky

* kontaminácia zdrojov pitnej vody

* znečistenie ovzdušia v mestských oblastiach

* výpadky elektrickej energie

* kybernetické útoky na monitorovacie systémy

* narušenie dodávateľských reťazcov chemikálií

* technologické poruchy úpravní vody


Významným trendom je rastúca frekvencia extrémnych klimatických javov, ktoré podľa európskych environmentálnych analýz patria medzi najrýchlejšie rastúce zdroje škôd na infraštruktúre.


Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky podporuje subjekty pôsobiace v sektore Voda a atmosféra prostredníctvom odborného poradenstva, vzdelávania a analýz rizík.


Jej činnosť zahŕňa najmä:


* podporu implementácie legislatívnych požiadaviek

* tvorbu plánov kontinuity činností

* analýzu zraniteľností infraštruktúry

* školenia v oblasti krízového riadenia

* podporu kybernetickej bezpečnosti

* prepojenie verejného a súkromného sektora

* výmenu odborných skúseností


Sektor Voda a atmosféra bude v nasledujúcich rokoch patriť medzi kľúčové oblasti kritickej infraštruktúry, pretože priamo ovplyvňuje hranice fungovania spoločnosti v podmienkach meniacej sa klímy. Budúcnosť odolnej spoločnosti sa tak nebude merať len výkonom ekonomiky, ale aj schopnosťou chrániť vodu a kvalitu ovzdušia pre ďalšie generácie. 



5. septembra 2026
District heating and cooling are an important part of the energy infrastructure of cities and municipalities. Their role is not limited to providing thermal comfort; they create stable conditions for the functioning of households, public institutions, industry and other facilities. As energy systems become increasingly technologically complex, the importance of their reliability, preparedness and ability to respond to operational disruptions is also growing.
5. septembra 2026
Diaľkové vykurovanie a chladenie predstavujú významnú súčasť energetickej infraštruktúry miest a obcí. Ich úlohou nie je len zabezpečiť tepelný komfort, ale vytvárať stabilné podmienky pre fungovanie domácností, verejných inštitúcií, priemyslu a ďalších prevádzok. S rastúcou technologickou komplexnosťou energetických systémov zároveň rastie aj význam ich spoľahlivosti, pripravenosti a schopnosti reagovať na narušenie prevádzky.
2. septembra 2026
On Monday, 31 August 2026, a working meeting took place at the Ministry of Interior of the Slovak Republic with State Secretary of the Ministry of Interior Patrik Krauspe, Director General of the Crisis Management Section Jaroslav Kmeť, Naďa Trelová Sonogová from the Department of International Cooperation of the Ministry of Interior, and representatives of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR).
2. septembra 2026
Na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky sa v pondelok 31. augusta 2026 uskutočnilo pracovné rokovanie štátneho tajomníka MV SR Patrika Krauspeho, generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia MV SR Jaroslava Kmeťa, Nade Trelovej Sonogovej z odboru medzinárodnej spolupráce MV SR a predstaviteľov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR).
28. augusta 2026
The Government of the Slovak Republic has approved a draft act on the cybersecurity of products with digital elements, also referred to as the cyber resilience act. This is a further step in the legislative process; the bill will subsequently be debated in the National Council of the Slovak Republic.
28. augusta 2026
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami, označovaný aj ako zákon o kybernetickej odolnosti. Ide o ďalší krok v legislatívnom procese, návrh zákona bude následne predmetom prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky. 
27. augusta 2026
The digitalisation of industry, energy, transport, water management and other strategic sectors brings a marked increase in efficiency and opens up possibilities for automated control. At the same time, however, it creates an ever closer link between the digital and the physical world. It is precisely this link that represents one of the significant challenges for the protection and resilience of critical infrastructure. 
27. augusta 2026
Digitalizácia priemyslu, energetiky, dopravy, vodného hospodárstva či ďalších strategických odvetví prináša výrazné zvýšenie efektivity a možnosti automatizovaného riadenia. Zároveň však vytvára čoraz tesnejšie prepojenie medzi digitálnym a fyzickým svetom. Práve toto prepojenie predstavuje jednu z významných výziev pre ochranu a odolnosť kritickej infraštruktúry.
27. augusta 2026
The Ministry of the Interior of the Slovak Republic has made public the open part of the National List of Critical Entities of the Slovak Republic. The list is based on Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments to Certain Acts, by which the Slovak Republic transposed the European CER Directive on the resilience of critical entities, and it is the outcome of the critical entity identification process carried out at national level.
27. augusta 2026
Ministerstvo vnútra SR sprístupnilo verejnú časť Národného zoznamu kritických subjektov Slovenskej republiky. Zoznam vychádza zo zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým Slovenská republika prebrala európsku smernicu CER o odolnosti kritických subjektov a je výsledkom procesu identifikácie kritických subjektov realizovaného na národnej úrovni.