Riskantne o riziku
27. marca 2025
(a podobných pojmoch)
doc. Ing. Jaroslav Sivák, CSc., MBA
1. Úvod
Článok sa zaoberá úvahami nad základnými pojmami bežnými v bezpečnostnej praxi. Za základné pojmy v bezpečnostnej praxi považujeme „aktíva“, „riziko“, „ohrozenie“, „zraniteľnosť“, „odolnosť“ a ďalšie.
Prečo „riskantne“ o riziku a podobných pojmoch? Existuje veľký počet najrôznejších akademických prác, ktoré sa zaoberajú definíciou týchto pojmov. Sú známe terminologické slovníky, ktoré boli odsúhlasené oponentskými radami, právne normy Slovenskej republiky tiež narábajú s týmito pojmami. A predsa sa viaceré záväzné pramene líšia. Nemalou mierou sa o definície základných pojmov v bezpečnostnom manažmente zaslúžila aj Európska únia so svojimi orgánmi. Viaceré direktívy používajú svoje vlastné definície týchto pojmov. Často sa potom tieto „európske“ pojmy implementujú do našich noriem a do slovnej zásoby najmä krízových manažérov.
„Riskantne“ teda preto, že tvrdenia, ktoré obsahuje tento článok sa nemusia páčiť mojim vzácnym akademickým kolegom, pracovníkov najmä silových rezortov, ktorí tvorili a používajú terminologické slovníky (alebo nepoužívajú) a tvoria zákony a ostatné právne normy v oblasti bezpečnosti a mnohým iným.
V snahe vyjadriť niektorú skutočnosť čo možno najoriginálnejšie, sa do slovnej zásoby bezpečnostnej komunity dostanú slová ako napr. „vektor útoku“. Určite, keď sa posnažíme, nájdeme analógiu s matematickou definíciou „vektor“. Len či to je potrebné...
Nie je dôležité, či daný pojem etymologicky, gramaticky, významovo a inak, je ten najsprávnejší. Dôležité je, aby komunita, ktorá v bezpečnostnom manažmente pôsobí si vzájomne rozumela a by sme si pod daným pojmov vedeli čo najvernejšie predstaviť to, čo autor ním chcel vyjadriť a v konečnom dôsledku to, čo popisuje.
2. Základná bezpečnostná pravda
Základnou bezpečnostnou pravdou, na ktorej sa zhodla väčšina zainteresovaných je, že RIZIKO je pravdepodobnosť (resp. miera), že HROZBA využije ZRANITEĽNOSŤ AKTÍVA a spôsobí na neho DOPAD.
Táto formulácia vyjadruje, že sa snažíme vyjadriť vhodnú interpretáciu miery, ktorá bude čo najvernejšie popisovať, čo sa môže stať (a stane), keď premenné tohto funkcionálu 1 dosiahnu určité hodnoty. Riziko môžeme chápať ako pravdepodobnosť, alebo inú hodnotu v metrike, ktorú si zvolíme a ktorá bude korešpondovať s objektívnou realitou a dovolí nám vyslovovať súdy o hodnote – miere dopadov, ktoré nám hrozia.
Základná bezpečnostná pravda zahŕňa vonkajšie aj vnútorné podmienky vzniku bezpečnostnej udalosti. Vonkajšia podmienka je HROZBA. Vnútorná podmienka je ZRANITEĽNOSŤ. Subjektom procesu je AKTÍVUM, ktoré je vystavené HROZBE a je ZRANITEĽNÉ. Výsledkom útoku HROZBY, ktorá využila ZRANITEĽNOSŤ a pôsobí na AKTÍVUM je DOPAD. Pri podrobnejšom skúmaní procesov bezpečnostnej udalosti by sme dospeli ku ďalším pojmom, ako napr. ODOLNOSŤ.
Vychádzajme z pojmu BEZPEČNOSŤ. BEZPEČNOSŤ je cit.: “Stav spoločenského, prírodného, technického, technologického systému alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach umožňuje plnenie určených funkcií a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti“ 2 . Kritická poznámka: BEZPEČNOSŤ nemôže byť stav! Je to dynamický proces, ktorého parametre sú pravdepodobnostného charakteru. Je to teda PROCES. Bezpečnosť je proces, ktorý má určité hranice minimálnej a maximálne reálne dosiahnuteľnej bezpečnosti. To znamená, že existuje nenulová tolerancia narušenia nominálneho stavu. Systém musí byť projektovaný a vyhotovený (usporiadaný) tak, aby dokázal fungovať aj pri vychýlení z tohto rovnovážneho stavu v rozsahu vyššie uvedených min a max hodnôt. Tieto faktory môžeme nazvať ako ODOLNOSŤ 3 .
V ďalšom texte budeme polemizovať o časti základnej bezpečnostnej pravdy o pojme RIZIKO.
3. Riziko
Keď si vypožičiame bonmot o tom, čo je to inteligencia, že je to to, čo sa meria inteligenčným kvocientom, potom riziko je to, čo určíme rizikovou analýzou.
Riziko je cit.: „Miera ohrozenia vyjadrená pravdepodobnosťou vzniku nežiaduceho javu a jeho dôsledkami“ 4 . Ďalšia definícia cit.: „Rizikom (rozumieme) potenciál straty alebo narušenia v dôsledku kybernetického bezpečnostného incidentu vyjadrený ako kombinácia rozsahu takejto straty alebo narušenia a pravdepodobnosti výskytu kybernetického bezpečnostného incidentu“ 5 . V tejto vete je merateľnou premennou iba „pravdepodobnosť výskytu...“. Ostatok je nemerateľný. Ako je potom možné stanoviť riziko v oblasti napr. kybernetickej bezpečnosti?
Existujú odvážnejšie definície, z ktorých pravdepodobne pramení aj vyššie popísané tvrdenie:
Článok sa zaoberá úvahami nad základnými pojmami bežnými v bezpečnostnej praxi. Za základné pojmy v bezpečnostnej praxi považujeme „aktíva“, „riziko“, „ohrozenie“, „zraniteľnosť“, „odolnosť“ a ďalšie.
Prečo „riskantne“ o riziku a podobných pojmoch? Existuje veľký počet najrôznejších akademických prác, ktoré sa zaoberajú definíciou týchto pojmov. Sú známe terminologické slovníky, ktoré boli odsúhlasené oponentskými radami, právne normy Slovenskej republiky tiež narábajú s týmito pojmami. A predsa sa viaceré záväzné pramene líšia. Nemalou mierou sa o definície základných pojmov v bezpečnostnom manažmente zaslúžila aj Európska únia so svojimi orgánmi. Viaceré direktívy používajú svoje vlastné definície týchto pojmov. Často sa potom tieto „európske“ pojmy implementujú do našich noriem a do slovnej zásoby najmä krízových manažérov.
„Riskantne“ teda preto, že tvrdenia, ktoré obsahuje tento článok sa nemusia páčiť mojim vzácnym akademickým kolegom, pracovníkov najmä silových rezortov, ktorí tvorili a používajú terminologické slovníky (alebo nepoužívajú) a tvoria zákony a ostatné právne normy v oblasti bezpečnosti a mnohým iným.
V snahe vyjadriť niektorú skutočnosť čo možno najoriginálnejšie, sa do slovnej zásoby bezpečnostnej komunity dostanú slová ako napr. „vektor útoku“. Určite, keď sa posnažíme, nájdeme analógiu s matematickou definíciou „vektor“. Len či to je potrebné...
Nie je dôležité, či daný pojem etymologicky, gramaticky, významovo a inak, je ten najsprávnejší. Dôležité je, aby komunita, ktorá v bezpečnostnom manažmente pôsobí si vzájomne rozumela a by sme si pod daným pojmov vedeli čo najvernejšie predstaviť to, čo autor ním chcel vyjadriť a v konečnom dôsledku to, čo popisuje.
2. Základná bezpečnostná pravda
Základnou bezpečnostnou pravdou, na ktorej sa zhodla väčšina zainteresovaných je, že RIZIKO je pravdepodobnosť (resp. miera), že HROZBA využije ZRANITEĽNOSŤ AKTÍVA a spôsobí na neho DOPAD.
Táto formulácia vyjadruje, že sa snažíme vyjadriť vhodnú interpretáciu miery, ktorá bude čo najvernejšie popisovať, čo sa môže stať (a stane), keď premenné tohto funkcionálu 1 dosiahnu určité hodnoty. Riziko môžeme chápať ako pravdepodobnosť, alebo inú hodnotu v metrike, ktorú si zvolíme a ktorá bude korešpondovať s objektívnou realitou a dovolí nám vyslovovať súdy o hodnote – miere dopadov, ktoré nám hrozia.
Základná bezpečnostná pravda zahŕňa vonkajšie aj vnútorné podmienky vzniku bezpečnostnej udalosti. Vonkajšia podmienka je HROZBA. Vnútorná podmienka je ZRANITEĽNOSŤ. Subjektom procesu je AKTÍVUM, ktoré je vystavené HROZBE a je ZRANITEĽNÉ. Výsledkom útoku HROZBY, ktorá využila ZRANITEĽNOSŤ a pôsobí na AKTÍVUM je DOPAD. Pri podrobnejšom skúmaní procesov bezpečnostnej udalosti by sme dospeli ku ďalším pojmom, ako napr. ODOLNOSŤ.
Vychádzajme z pojmu BEZPEČNOSŤ. BEZPEČNOSŤ je cit.: “Stav spoločenského, prírodného, technického, technologického systému alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach umožňuje plnenie určených funkcií a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti“ 2 . Kritická poznámka: BEZPEČNOSŤ nemôže byť stav! Je to dynamický proces, ktorého parametre sú pravdepodobnostného charakteru. Je to teda PROCES. Bezpečnosť je proces, ktorý má určité hranice minimálnej a maximálne reálne dosiahnuteľnej bezpečnosti. To znamená, že existuje nenulová tolerancia narušenia nominálneho stavu. Systém musí byť projektovaný a vyhotovený (usporiadaný) tak, aby dokázal fungovať aj pri vychýlení z tohto rovnovážneho stavu v rozsahu vyššie uvedených min a max hodnôt. Tieto faktory môžeme nazvať ako ODOLNOSŤ 3 .
V ďalšom texte budeme polemizovať o časti základnej bezpečnostnej pravdy o pojme RIZIKO.
3. Riziko
Keď si vypožičiame bonmot o tom, čo je to inteligencia, že je to to, čo sa meria inteligenčným kvocientom, potom riziko je to, čo určíme rizikovou analýzou.
Riziko je cit.: „Miera ohrozenia vyjadrená pravdepodobnosťou vzniku nežiaduceho javu a jeho dôsledkami“ 4 . Ďalšia definícia cit.: „Rizikom (rozumieme) potenciál straty alebo narušenia v dôsledku kybernetického bezpečnostného incidentu vyjadrený ako kombinácia rozsahu takejto straty alebo narušenia a pravdepodobnosti výskytu kybernetického bezpečnostného incidentu“ 5 . V tejto vete je merateľnou premennou iba „pravdepodobnosť výskytu...“. Ostatok je nemerateľný. Ako je potom možné stanoviť riziko v oblasti napr. kybernetickej bezpečnosti?
Existujú odvážnejšie definície, z ktorých pravdepodobne pramení aj vyššie popísané tvrdenie:
[1]
Predstavme si príklad podľa vzťahu [1]:
Pravdepodobnosť, že lietadlo „padne“ je 1 pád na 2 až 3 milióny letov (bez rozdielu vzdialenosti) 6 . Pravdepodobnosť nehody na jeden let je teda (počítajme variant, že 2 milióny letov):
- R je riziko,
- P pravdepodobnosť (probability), že bezpečnostný incident nastane,
- C miera dopadu (consequence) (často sa myslí iba „negatívneho“).
Predstavme si príklad podľa vzťahu [1]:
Pravdepodobnosť, že lietadlo „padne“ je 1 pád na 2 až 3 milióny letov (bez rozdielu vzdialenosti) 6 . Pravdepodobnosť nehody na jeden let je teda (počítajme variant, že 2 milióny letov):
[2]
Ak by celková škoda vyčíslená v peniazoch (C) bola napr. 50 mil. peňazí (veľké lietadlo, veľa obetí, strata Goodwill leteckej spoločnosti...), potom podľa [1] by sme nemali si sadnúť do žiadneho lietadla.
Správne, vo vzťahu [1] chýba ďalší rozmer úvah a tým je čas . Pravdepodobnosť, že sa stane bezpečnostný incident musíme merať v čase, t.j. ak je pravdepodobnosť, že dôjde ku narušeniu napr. perimetra digitálneho sveta (kybernetickej bezpečnosti siete) napr. 0,5, oprávnene sa pýtame: „Za akú dobu“? Rozhodne vzťah [1] nie je ten najlepší. O niečo lepší by bol prístup Bayesovskej štatistiky, kde je riziko definované ako očakávaná hodnota stratovej funkcie. Ešte je tu oblasť financií, kde sa často používa Value at Risk (VaR), ktorý udáva maximálnu očakávanú stratu pri danej hladine spoľahlivosti.
V teórii pravdepodobnosti sa často spoliehame na tzv. rozloženie pravdepodobnosti výskytu nejakej hodnoty. V bezpečnostných aplikáciách je lepšie použiť Poissonove rozloženia ako Gaussove, lebo procesy bezpečnosti sú zaťažené „šumom“, t.j. pôsobí väčší počet faktorov, ktoré majú tiež pravdepodobnostný charakter.
Použime Poissonovský prístup (hľadáme pravdepodobnosť udalosti v čase):
Ak predpokladáme, že udalosť sa vyskytuje náhodne s priemernou intenzitou �55349;�57094; (počet udalostí za jednotku času), potom pravdepodobnosť, že udalosť sa stane práve k-krát za časový interval �55349;�56417;, je daná Poissonovým rozdelením:
Správne, vo vzťahu [1] chýba ďalší rozmer úvah a tým je čas . Pravdepodobnosť, že sa stane bezpečnostný incident musíme merať v čase, t.j. ak je pravdepodobnosť, že dôjde ku narušeniu napr. perimetra digitálneho sveta (kybernetickej bezpečnosti siete) napr. 0,5, oprávnene sa pýtame: „Za akú dobu“? Rozhodne vzťah [1] nie je ten najlepší. O niečo lepší by bol prístup Bayesovskej štatistiky, kde je riziko definované ako očakávaná hodnota stratovej funkcie. Ešte je tu oblasť financií, kde sa často používa Value at Risk (VaR), ktorý udáva maximálnu očakávanú stratu pri danej hladine spoľahlivosti.
V teórii pravdepodobnosti sa často spoliehame na tzv. rozloženie pravdepodobnosti výskytu nejakej hodnoty. V bezpečnostných aplikáciách je lepšie použiť Poissonove rozloženia ako Gaussove, lebo procesy bezpečnosti sú zaťažené „šumom“, t.j. pôsobí väčší počet faktorov, ktoré majú tiež pravdepodobnostný charakter.
Použime Poissonovský prístup (hľadáme pravdepodobnosť udalosti v čase):
Ak predpokladáme, že udalosť sa vyskytuje náhodne s priemernou intenzitou �55349;�57094; (počet udalostí za jednotku času), potom pravdepodobnosť, že udalosť sa stane práve k-krát za časový interval �55349;�56417;, je daná Poissonovým rozdelením:
[3]
Pomocou tohto matematického modelu a nášho príkladu, by sme vypočítali, že pravdepodobnosť, že žiadna nehoda nenastane je približne ≈0.99995 a pravdepodobnosť, že aspoň jedna nastane (doplnok do jednej) ≈0.00005.
Takýmto matematickým inštrumentáriom by sme dokázali pomerne presne predpokladať, s akou pravdepodobnosťou a za aký časový úsek sa stane bezpečnostný incident (aj koľko krát sa bude opakovať v danom časovom intervale). Zostáva otázka s akou pravdepodobnosťou v určitom časovom intervale sa táto udalosť stane. Prvý výskyt?
Ak nás zaujíma pravdepodobnosť, že udalosť sa nestane až do času t, použijeme exponenciálne rozdelenie, ktoré modeluje čas do prvej udalosti:
- k je počet výskytov udalosti v čase t,
- λ je priemerný počet udalostí za jednotku času,
- t je dĺžka časového intervalu.
Pomocou tohto matematického modelu a nášho príkladu, by sme vypočítali, že pravdepodobnosť, že žiadna nehoda nenastane je približne ≈0.99995 a pravdepodobnosť, že aspoň jedna nastane (doplnok do jednej) ≈0.00005.
Takýmto matematickým inštrumentáriom by sme dokázali pomerne presne predpokladať, s akou pravdepodobnosťou a za aký časový úsek sa stane bezpečnostný incident (aj koľko krát sa bude opakovať v danom časovom intervale). Zostáva otázka s akou pravdepodobnosťou v určitom časovom intervale sa táto udalosť stane. Prvý výskyt?
Ak nás zaujíma pravdepodobnosť, že udalosť sa nestane až do času t, použijeme exponenciálne rozdelenie, ktoré modeluje čas do prvej udalosti:
[4]
Ak by sa niekomu chcelo dokončiť náš príklad, potom sa dopočíta, že pravdepodobnosť, že udalosť sa stane do dvoch rokov je ≈0.632.
4. Riziko v praxi
Ukázali sme si, že existujú pomerne presné, ale tiež zložité matematické prístupy na stanovenie (výpočet) hodnoty parametru RIZIKO. Pre bežnú bezpečnostnú prax je ale tento prístup neobratný, najmä pre objekty s nižším stupňom dôležitosti. Pre objekty s vysokým rizikom (napr. objekty jadrového priemyslu) sa používajú špecifické (často utajované) metodiky.
V praxi sa dajú použiť hotové softvérové nástroje na hodnotenie rizika, ktorých je veľké množstvo. Je možné použiť aj vlastný model analýzy rizík, potom je potrebné uvážiť najmä:
Poznámky
Zdroj: Sivák, Jaroslav. “RISKANTNE O RIZIKU.” Decent Cybersecurity, Marec 16, 2025. https://decentcybersecurity.eu/bezpecnostne-rizika-interpretacia/#0ff66d24-3c45-4541-a685-97bd3424f392. Dostupné: 27. 3. 2025
4. Riziko v praxi
Ukázali sme si, že existujú pomerne presné, ale tiež zložité matematické prístupy na stanovenie (výpočet) hodnoty parametru RIZIKO. Pre bežnú bezpečnostnú prax je ale tento prístup neobratný, najmä pre objekty s nižším stupňom dôležitosti. Pre objekty s vysokým rizikom (napr. objekty jadrového priemyslu) sa používajú špecifické (často utajované) metodiky.
V praxi sa dajú použiť hotové softvérové nástroje na hodnotenie rizika, ktorých je veľké množstvo. Je možné použiť aj vlastný model analýzy rizík, potom je potrebné uvážiť najmä:
- Významnosť organizácie/systému, jej atraktívnosť pre útočníka. Je však nevyhnuté prísne zvažovať možnosť, že organizácia/systém bude použitá iba ako prvý článok útoku, resp. ako manéver na odpútanie pozornosti.
- Stanoviť hodnoty dopadov, ktoré sú pre organizáciu prijateľné (dokáže ich pokryť svojou zdrojovou kapacitou) a neprijateľné. Je vhodné vypracovať diferencovanú štruktúru dopadov.
- Ostatné parametre (aktíva, hrozby, zraniteľnosti) určiť podľa bezpečnostnej analýzy.
- Stanoviť škálu posudzovania rizika (číselnú, alebo popisnú). Vypočítať, alebo určiť hodnoty rizika na tejto škále.
- Najdôležitejším krokom je interpretácia hodnoty rizika z ktorej vyplynie hladina prijateľného rizika.
- Stanoviť manažment rizika, ktoré je neprijateľné a je potrebné ho pokryť obrannými opatreniami.
Poznámky
- Funkcionál je matematický pojem – je to funkcia, ktorá má ako vstup funkciu a vracia číslo.
- Terminologický slovník krízového riadenia. Bezpečnostná rada Slovenskej republiky. Bratislava 2017. s.8
- Tamtiež. s.24
- Tamtiež. s.26
- Zákon 366/2024 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti. Zbierka zákonov Slovenskej republiky §3, písm.i)
- https://asn.flightsafety.org/
Zdroj: Sivák, Jaroslav. “RISKANTNE O RIZIKU.” Decent Cybersecurity, Marec 16, 2025. https://decentcybersecurity.eu/bezpecnostne-rizika-interpretacia/#0ff66d24-3c45-4541-a685-97bd3424f392. Dostupné: 27. 3. 2025
A large-scale power outage is no longer a hypothetical scenario. Recent months have brought a series of incidents showing that the stability of Europe's electricity systems is exposed to a combination of threats on a scale we have not previously encountered. The discussion of blackouts is therefore shifting from technical circles into the broader strategic framework of critical infrastructure protection.
Rozsiahly výpadok elektriny prestáva byť hypotetickým scenárom. Posledné mesiace priniesli sériu incidentov, ktoré ukazujú, že stabilita elektrizačných sústav v Európe je vystavená kombinácii hrozieb, akú sme v takomto rozsahu doteraz nepoznali. Diskusia o blackoute sa tak presúva z technických kruhov do širšieho strategického rámca ochrany kritickej infraštruktúry.
Artificial intelligence is changing the rules of the game in critical infrastructure protection. It is no longer merely an aid in defence — it is also becoming a weapon in the hands of attackers. The question is no longer whether AI will enter the critical infrastructure environment, but how quickly we can prepare for this change.
Umelá inteligencia mení pravidlá hry v ochrane kritickej infraštruktúry. Už nie je len pomocníkom pri obrane, stáva sa aj zbraňou v rukách útočníkov. Otázka už neznie, či sa AI dostane do prostredia kritickej infraštruktúry, ale ako rýchlo sa na túto zmenu dokážeme pripraviť.
Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike upravuje zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení noektorých zákonov, ktorý definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby nevyhnutné pre fungovanie štátu.
The area of critical infrastructure in the Slovak Republic is regulated by Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments and Supplements to Certain Acts, which defines individual sectors, subsectors, and essential services necessary for the functioning of the state.
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic has entered into negotiations on international cooperation with the Republic of India in the field of critical infrastructure protection and the development of post-quantum cryptography. This step reflects the growing importance of technological security and the need to prepare for the advent of quantum technologies, which will fundamentally impact current cryptographic standards. In this context, a significant meeting took place at the Embassy of the Republic of India in Slovakia, attended by H.E. Apoorva Srivastava, Ambassador of the Republic of India to the Slovak Republic, Rastislav Chovanec, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, and Tibor Straka, President of The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. The delegation also included the Chairman of its Supervisory Board and a representative of member company Decent Cybersecurity s. r. o., Matej Michalko. The discussion focused primarily on opportunities for the development of bilateral cooperation in the areas of critical infrastructure, cybersecurity, and the implementation of post-quantum cryptographic solutions. India is among the countries that systematically invest in the development of cryptography and quantum technologies. This is evidenced by its strategic initiative, the National Quantum Mission, which aims to build a comprehensive national quantum technology ecosystem. It is precisely in this area that The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic sees significant potential for cooperation and the involvement of Slovak technology entities. One such entity is Decent Cybersecurity s. r. o., a company with a long-standing focus on research and implementation of solutions for critical infrastructure, defence systems, and telecommunications networks. The company specialises primarily in the practical implementation of new cryptographic algorithms into modern hardware and software architectures, which makes it well-suited for participation in international post-quantum security projects. From the perspective of the Slovak Republic, cooperation with India represents a significant opportunity for the development of technological diplomacy and the strengthening of strategic partnerships. As one of the fastest-growing digital economies in the world, India plans extensive investments in quantum research and technological infrastructure. The involvement of Slovak companies in these initiatives could substantially support the export of innovative solutions and strengthen technological ties between the two countries. The aim of this initiative is to establish a stable technological partnership between Slovak and Indian institutions, overseen by The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. An important role is also played by the diplomatic support of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, which can significantly facilitate the establishment of contacts with relevant partners in India. This initiative also fits within the broader context of strengthening technological relations between the European Union and India. Slovakia's active involvement in this process could contribute to reinforcing its position within the European technology ecosystem and increasing its international competitiveness. At the meeting, both sides expressed a clear interest in developing mutual cooperation and identified significant potential for future joint projects. The partners agreed that the combination of expert capacities, technological innovation, and diplomatic support creates a solid foundation for a long-term strategic partnership that can deliver tangible results in the areas of security, innovative development, and economic cooperation. Both sides will continue their expert-level communication, aimed at building a stable platform for a long-term and functional partnership between India and Slovakia in the fields of critical infrastructure and post-quantum cryptography.
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky vstúpila do rokovaní o medzinárodnej spolupráci s Indickou republikou v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry a rozvoja postkvantovej kryptografie. Tento krok reflektuje rastúci význam technologickej bezpečnosti a potrebu pripraviť sa na nástup kvantových technológií, ktoré zásadne ovplyvnia súčasné kryptografické štandardy. V tejto súvislosti sa na pôde Veľvyslanectva Indickej republiky na Slovensku uskutočnilo významné stretnutie za účasti J.E. Apoorva Srivastava, veľvyslankyne Indickej republiky v Slovenskej republike, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislava Chovanca a prezidenta Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky Tibora Straku . Súčasťou delegácie AKI SR bol aj predseda jej dozornej rady a zástupca členskej spoločnosti Decent Cybersecurity s. r. o. Matej Michalko. Diskusia sa zamerala najmä na možnosti rozvoja bilaterálnej spolupráce v oblasti kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti a implementácie postkvantových kryptografických riešení. India patrí medzi krajiny, ktoré systematicky investujú do rozvoja kryptografie a kvantových technológií. Dôkazom je aj jej strategická iniciatíva National Quantum Mission, ktorej cieľom je vybudovať komplexný národný ekosystém kvantových technológií. Práve v tejto oblasti vidí AKI SR významný priestor pre spoluprácu a zapojenie slovenských technologických subjektov. Jedným z nich je spoločnosť Decent Cybersecurity s. r. o. , ktorá sa dlhodobo venuje výskumu a implementácii riešení pre kritickú infraštruktúru, obranné systémy a telekomunikačné siete. Spoločnosť sa špecializuje najmä na praktickú implementáciu nových kryptografických algoritmov do moderných hardvérových a softvérových architektúr, čo ju predurčuje na zapojenie do medzinárodných projektov v oblasti postkvantovej bezpečnosti. Z pohľadu Slovenskej republiky predstavuje spolupráca s Indiou významnú príležitosť pre rozvoj technologickej diplomacie a posilnenie strategických partnerstiev. India ako jedna z najrýchlejšie rastúcich digitálnych ekonomík sveta plánuje rozsiahle investície do kvantového výskumu a technologickej infraštruktúry. Zapojenie slovenských spoločností do týchto iniciatív by mohlo výrazne podporiť export inovatívnych riešení a posilniť technologické väzby medzi oboma krajinami. Cieľom iniciatívy je vytvorenie stabilného technologického partnerstva medzi slovenskými a indickými inštitúciami, ktoré bude zastrešovať Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj diplomatická podpora Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá môže výrazne napomôcť pri nadväzovaní kontaktov s relevantnými partnermi v Indii. Táto iniciatíva zároveň zapadá do širšieho kontextu posilňovania technologických vzťahov medzi Európskou úniou a Indiou. Aktívne zapojenie Slovenska do tohto procesu by mohlo prispieť k posilneniu jeho pozície v rámci európskeho technologického ekosystému a zvýšiť jeho medzinárodnú konkurencieschopnosť. Na stretnutí obe strany vyjadrili jasný záujem o rozvoj vzájomnej spolupráce a identifikovali významný potenciál pre budúce spoločné projekty. Partneri sa zhodli, že prepojenie odborných kapacít, technologických inovácií a diplomatickej podpory vytvára pevný základ pre dlhodobé strategické partnerstvo, ktoré môže priniesť konkrétne výsledky v oblasti bezpečnosti, inovatívneho rozvoja a ekonomickej spolupráce. Obe strany budú pokračovať v odbornej komunikácii, smerujúcej k vybudovaniu stabilnej platformy pre dlhodobé a funkčné partnerstvo Indie a Slovenska v oblasti kritickej infraštruktúry a postkvantovej kryptografie.
For most people, GPS (Global Positioning System) is synonymous with car or smartphone navigation. It helps us find our way, avoid traffic jams, and discover new places. However, very few realise that the Global Positioning System provides precise time and location data upon which the functioning of modern society depends.
Pre väčšinu ľudí je GPS (Global Positioning System) synonymom navigácie v aute alebo v mobile. Pomáha nám nájsť cestu, vyhnúť sa zápcham či objaviť nové miesta. Len málokto si však uvedomuje, že globálny satelitný systém určovania polohy (GPS) poskytuje údaje o presnom čase a presnej polohe, na ktorých stojí fungovanie modernej spoločnosti.