Riskantne o riziku
27. marca 2025
(a podobných pojmoch)
doc. Ing. Jaroslav Sivák, CSc., MBA
1. Úvod
Článok sa zaoberá úvahami nad základnými pojmami bežnými v bezpečnostnej praxi. Za základné pojmy v bezpečnostnej praxi považujeme „aktíva“, „riziko“, „ohrozenie“, „zraniteľnosť“, „odolnosť“ a ďalšie.
Prečo „riskantne“ o riziku a podobných pojmoch? Existuje veľký počet najrôznejších akademických prác, ktoré sa zaoberajú definíciou týchto pojmov. Sú známe terminologické slovníky, ktoré boli odsúhlasené oponentskými radami, právne normy Slovenskej republiky tiež narábajú s týmito pojmami. A predsa sa viaceré záväzné pramene líšia. Nemalou mierou sa o definície základných pojmov v bezpečnostnom manažmente zaslúžila aj Európska únia so svojimi orgánmi. Viaceré direktívy používajú svoje vlastné definície týchto pojmov. Často sa potom tieto „európske“ pojmy implementujú do našich noriem a do slovnej zásoby najmä krízových manažérov.
„Riskantne“ teda preto, že tvrdenia, ktoré obsahuje tento článok sa nemusia páčiť mojim vzácnym akademickým kolegom, pracovníkov najmä silových rezortov, ktorí tvorili a používajú terminologické slovníky (alebo nepoužívajú) a tvoria zákony a ostatné právne normy v oblasti bezpečnosti a mnohým iným.
V snahe vyjadriť niektorú skutočnosť čo možno najoriginálnejšie, sa do slovnej zásoby bezpečnostnej komunity dostanú slová ako napr. „vektor útoku“. Určite, keď sa posnažíme, nájdeme analógiu s matematickou definíciou „vektor“. Len či to je potrebné...
Nie je dôležité, či daný pojem etymologicky, gramaticky, významovo a inak, je ten najsprávnejší. Dôležité je, aby komunita, ktorá v bezpečnostnom manažmente pôsobí si vzájomne rozumela a by sme si pod daným pojmov vedeli čo najvernejšie predstaviť to, čo autor ním chcel vyjadriť a v konečnom dôsledku to, čo popisuje.
2. Základná bezpečnostná pravda
Základnou bezpečnostnou pravdou, na ktorej sa zhodla väčšina zainteresovaných je, že RIZIKO je pravdepodobnosť (resp. miera), že HROZBA využije ZRANITEĽNOSŤ AKTÍVA a spôsobí na neho DOPAD.
Táto formulácia vyjadruje, že sa snažíme vyjadriť vhodnú interpretáciu miery, ktorá bude čo najvernejšie popisovať, čo sa môže stať (a stane), keď premenné tohto funkcionálu 1 dosiahnu určité hodnoty. Riziko môžeme chápať ako pravdepodobnosť, alebo inú hodnotu v metrike, ktorú si zvolíme a ktorá bude korešpondovať s objektívnou realitou a dovolí nám vyslovovať súdy o hodnote – miere dopadov, ktoré nám hrozia.
Základná bezpečnostná pravda zahŕňa vonkajšie aj vnútorné podmienky vzniku bezpečnostnej udalosti. Vonkajšia podmienka je HROZBA. Vnútorná podmienka je ZRANITEĽNOSŤ. Subjektom procesu je AKTÍVUM, ktoré je vystavené HROZBE a je ZRANITEĽNÉ. Výsledkom útoku HROZBY, ktorá využila ZRANITEĽNOSŤ a pôsobí na AKTÍVUM je DOPAD. Pri podrobnejšom skúmaní procesov bezpečnostnej udalosti by sme dospeli ku ďalším pojmom, ako napr. ODOLNOSŤ.
Vychádzajme z pojmu BEZPEČNOSŤ. BEZPEČNOSŤ je cit.: “Stav spoločenského, prírodného, technického, technologického systému alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach umožňuje plnenie určených funkcií a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti“ 2 . Kritická poznámka: BEZPEČNOSŤ nemôže byť stav! Je to dynamický proces, ktorého parametre sú pravdepodobnostného charakteru. Je to teda PROCES. Bezpečnosť je proces, ktorý má určité hranice minimálnej a maximálne reálne dosiahnuteľnej bezpečnosti. To znamená, že existuje nenulová tolerancia narušenia nominálneho stavu. Systém musí byť projektovaný a vyhotovený (usporiadaný) tak, aby dokázal fungovať aj pri vychýlení z tohto rovnovážneho stavu v rozsahu vyššie uvedených min a max hodnôt. Tieto faktory môžeme nazvať ako ODOLNOSŤ 3 .
V ďalšom texte budeme polemizovať o časti základnej bezpečnostnej pravdy o pojme RIZIKO.
3. Riziko
Keď si vypožičiame bonmot o tom, čo je to inteligencia, že je to to, čo sa meria inteligenčným kvocientom, potom riziko je to, čo určíme rizikovou analýzou.
Riziko je cit.: „Miera ohrozenia vyjadrená pravdepodobnosťou vzniku nežiaduceho javu a jeho dôsledkami“ 4 . Ďalšia definícia cit.: „Rizikom (rozumieme) potenciál straty alebo narušenia v dôsledku kybernetického bezpečnostného incidentu vyjadrený ako kombinácia rozsahu takejto straty alebo narušenia a pravdepodobnosti výskytu kybernetického bezpečnostného incidentu“ 5 . V tejto vete je merateľnou premennou iba „pravdepodobnosť výskytu...“. Ostatok je nemerateľný. Ako je potom možné stanoviť riziko v oblasti napr. kybernetickej bezpečnosti?
Existujú odvážnejšie definície, z ktorých pravdepodobne pramení aj vyššie popísané tvrdenie:
Článok sa zaoberá úvahami nad základnými pojmami bežnými v bezpečnostnej praxi. Za základné pojmy v bezpečnostnej praxi považujeme „aktíva“, „riziko“, „ohrozenie“, „zraniteľnosť“, „odolnosť“ a ďalšie.
Prečo „riskantne“ o riziku a podobných pojmoch? Existuje veľký počet najrôznejších akademických prác, ktoré sa zaoberajú definíciou týchto pojmov. Sú známe terminologické slovníky, ktoré boli odsúhlasené oponentskými radami, právne normy Slovenskej republiky tiež narábajú s týmito pojmami. A predsa sa viaceré záväzné pramene líšia. Nemalou mierou sa o definície základných pojmov v bezpečnostnom manažmente zaslúžila aj Európska únia so svojimi orgánmi. Viaceré direktívy používajú svoje vlastné definície týchto pojmov. Často sa potom tieto „európske“ pojmy implementujú do našich noriem a do slovnej zásoby najmä krízových manažérov.
„Riskantne“ teda preto, že tvrdenia, ktoré obsahuje tento článok sa nemusia páčiť mojim vzácnym akademickým kolegom, pracovníkov najmä silových rezortov, ktorí tvorili a používajú terminologické slovníky (alebo nepoužívajú) a tvoria zákony a ostatné právne normy v oblasti bezpečnosti a mnohým iným.
V snahe vyjadriť niektorú skutočnosť čo možno najoriginálnejšie, sa do slovnej zásoby bezpečnostnej komunity dostanú slová ako napr. „vektor útoku“. Určite, keď sa posnažíme, nájdeme analógiu s matematickou definíciou „vektor“. Len či to je potrebné...
Nie je dôležité, či daný pojem etymologicky, gramaticky, významovo a inak, je ten najsprávnejší. Dôležité je, aby komunita, ktorá v bezpečnostnom manažmente pôsobí si vzájomne rozumela a by sme si pod daným pojmov vedeli čo najvernejšie predstaviť to, čo autor ním chcel vyjadriť a v konečnom dôsledku to, čo popisuje.
2. Základná bezpečnostná pravda
Základnou bezpečnostnou pravdou, na ktorej sa zhodla väčšina zainteresovaných je, že RIZIKO je pravdepodobnosť (resp. miera), že HROZBA využije ZRANITEĽNOSŤ AKTÍVA a spôsobí na neho DOPAD.
Táto formulácia vyjadruje, že sa snažíme vyjadriť vhodnú interpretáciu miery, ktorá bude čo najvernejšie popisovať, čo sa môže stať (a stane), keď premenné tohto funkcionálu 1 dosiahnu určité hodnoty. Riziko môžeme chápať ako pravdepodobnosť, alebo inú hodnotu v metrike, ktorú si zvolíme a ktorá bude korešpondovať s objektívnou realitou a dovolí nám vyslovovať súdy o hodnote – miere dopadov, ktoré nám hrozia.
Základná bezpečnostná pravda zahŕňa vonkajšie aj vnútorné podmienky vzniku bezpečnostnej udalosti. Vonkajšia podmienka je HROZBA. Vnútorná podmienka je ZRANITEĽNOSŤ. Subjektom procesu je AKTÍVUM, ktoré je vystavené HROZBE a je ZRANITEĽNÉ. Výsledkom útoku HROZBY, ktorá využila ZRANITEĽNOSŤ a pôsobí na AKTÍVUM je DOPAD. Pri podrobnejšom skúmaní procesov bezpečnostnej udalosti by sme dospeli ku ďalším pojmom, ako napr. ODOLNOSŤ.
Vychádzajme z pojmu BEZPEČNOSŤ. BEZPEČNOSŤ je cit.: “Stav spoločenského, prírodného, technického, technologického systému alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach umožňuje plnenie určených funkcií a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti“ 2 . Kritická poznámka: BEZPEČNOSŤ nemôže byť stav! Je to dynamický proces, ktorého parametre sú pravdepodobnostného charakteru. Je to teda PROCES. Bezpečnosť je proces, ktorý má určité hranice minimálnej a maximálne reálne dosiahnuteľnej bezpečnosti. To znamená, že existuje nenulová tolerancia narušenia nominálneho stavu. Systém musí byť projektovaný a vyhotovený (usporiadaný) tak, aby dokázal fungovať aj pri vychýlení z tohto rovnovážneho stavu v rozsahu vyššie uvedených min a max hodnôt. Tieto faktory môžeme nazvať ako ODOLNOSŤ 3 .
V ďalšom texte budeme polemizovať o časti základnej bezpečnostnej pravdy o pojme RIZIKO.
3. Riziko
Keď si vypožičiame bonmot o tom, čo je to inteligencia, že je to to, čo sa meria inteligenčným kvocientom, potom riziko je to, čo určíme rizikovou analýzou.
Riziko je cit.: „Miera ohrozenia vyjadrená pravdepodobnosťou vzniku nežiaduceho javu a jeho dôsledkami“ 4 . Ďalšia definícia cit.: „Rizikom (rozumieme) potenciál straty alebo narušenia v dôsledku kybernetického bezpečnostného incidentu vyjadrený ako kombinácia rozsahu takejto straty alebo narušenia a pravdepodobnosti výskytu kybernetického bezpečnostného incidentu“ 5 . V tejto vete je merateľnou premennou iba „pravdepodobnosť výskytu...“. Ostatok je nemerateľný. Ako je potom možné stanoviť riziko v oblasti napr. kybernetickej bezpečnosti?
Existujú odvážnejšie definície, z ktorých pravdepodobne pramení aj vyššie popísané tvrdenie:
[1]
Predstavme si príklad podľa vzťahu [1]:
Pravdepodobnosť, že lietadlo „padne“ je 1 pád na 2 až 3 milióny letov (bez rozdielu vzdialenosti) 6 . Pravdepodobnosť nehody na jeden let je teda (počítajme variant, že 2 milióny letov):
- R je riziko,
- P pravdepodobnosť (probability), že bezpečnostný incident nastane,
- C miera dopadu (consequence) (často sa myslí iba „negatívneho“).
Predstavme si príklad podľa vzťahu [1]:
Pravdepodobnosť, že lietadlo „padne“ je 1 pád na 2 až 3 milióny letov (bez rozdielu vzdialenosti) 6 . Pravdepodobnosť nehody na jeden let je teda (počítajme variant, že 2 milióny letov):
[2]
Ak by celková škoda vyčíslená v peniazoch (C) bola napr. 50 mil. peňazí (veľké lietadlo, veľa obetí, strata Goodwill leteckej spoločnosti...), potom podľa [1] by sme nemali si sadnúť do žiadneho lietadla.
Správne, vo vzťahu [1] chýba ďalší rozmer úvah a tým je čas . Pravdepodobnosť, že sa stane bezpečnostný incident musíme merať v čase, t.j. ak je pravdepodobnosť, že dôjde ku narušeniu napr. perimetra digitálneho sveta (kybernetickej bezpečnosti siete) napr. 0,5, oprávnene sa pýtame: „Za akú dobu“? Rozhodne vzťah [1] nie je ten najlepší. O niečo lepší by bol prístup Bayesovskej štatistiky, kde je riziko definované ako očakávaná hodnota stratovej funkcie. Ešte je tu oblasť financií, kde sa často používa Value at Risk (VaR), ktorý udáva maximálnu očakávanú stratu pri danej hladine spoľahlivosti.
V teórii pravdepodobnosti sa často spoliehame na tzv. rozloženie pravdepodobnosti výskytu nejakej hodnoty. V bezpečnostných aplikáciách je lepšie použiť Poissonove rozloženia ako Gaussove, lebo procesy bezpečnosti sú zaťažené „šumom“, t.j. pôsobí väčší počet faktorov, ktoré majú tiež pravdepodobnostný charakter.
Použime Poissonovský prístup (hľadáme pravdepodobnosť udalosti v čase):
Ak predpokladáme, že udalosť sa vyskytuje náhodne s priemernou intenzitou �55349;�57094; (počet udalostí za jednotku času), potom pravdepodobnosť, že udalosť sa stane práve k-krát za časový interval �55349;�56417;, je daná Poissonovým rozdelením:
Správne, vo vzťahu [1] chýba ďalší rozmer úvah a tým je čas . Pravdepodobnosť, že sa stane bezpečnostný incident musíme merať v čase, t.j. ak je pravdepodobnosť, že dôjde ku narušeniu napr. perimetra digitálneho sveta (kybernetickej bezpečnosti siete) napr. 0,5, oprávnene sa pýtame: „Za akú dobu“? Rozhodne vzťah [1] nie je ten najlepší. O niečo lepší by bol prístup Bayesovskej štatistiky, kde je riziko definované ako očakávaná hodnota stratovej funkcie. Ešte je tu oblasť financií, kde sa často používa Value at Risk (VaR), ktorý udáva maximálnu očakávanú stratu pri danej hladine spoľahlivosti.
V teórii pravdepodobnosti sa často spoliehame na tzv. rozloženie pravdepodobnosti výskytu nejakej hodnoty. V bezpečnostných aplikáciách je lepšie použiť Poissonove rozloženia ako Gaussove, lebo procesy bezpečnosti sú zaťažené „šumom“, t.j. pôsobí väčší počet faktorov, ktoré majú tiež pravdepodobnostný charakter.
Použime Poissonovský prístup (hľadáme pravdepodobnosť udalosti v čase):
Ak predpokladáme, že udalosť sa vyskytuje náhodne s priemernou intenzitou �55349;�57094; (počet udalostí za jednotku času), potom pravdepodobnosť, že udalosť sa stane práve k-krát za časový interval �55349;�56417;, je daná Poissonovým rozdelením:
[3]
Pomocou tohto matematického modelu a nášho príkladu, by sme vypočítali, že pravdepodobnosť, že žiadna nehoda nenastane je približne ≈0.99995 a pravdepodobnosť, že aspoň jedna nastane (doplnok do jednej) ≈0.00005.
Takýmto matematickým inštrumentáriom by sme dokázali pomerne presne predpokladať, s akou pravdepodobnosťou a za aký časový úsek sa stane bezpečnostný incident (aj koľko krát sa bude opakovať v danom časovom intervale). Zostáva otázka s akou pravdepodobnosťou v určitom časovom intervale sa táto udalosť stane. Prvý výskyt?
Ak nás zaujíma pravdepodobnosť, že udalosť sa nestane až do času t, použijeme exponenciálne rozdelenie, ktoré modeluje čas do prvej udalosti:
- k je počet výskytov udalosti v čase t,
- λ je priemerný počet udalostí za jednotku času,
- t je dĺžka časového intervalu.
Pomocou tohto matematického modelu a nášho príkladu, by sme vypočítali, že pravdepodobnosť, že žiadna nehoda nenastane je približne ≈0.99995 a pravdepodobnosť, že aspoň jedna nastane (doplnok do jednej) ≈0.00005.
Takýmto matematickým inštrumentáriom by sme dokázali pomerne presne predpokladať, s akou pravdepodobnosťou a za aký časový úsek sa stane bezpečnostný incident (aj koľko krát sa bude opakovať v danom časovom intervale). Zostáva otázka s akou pravdepodobnosťou v určitom časovom intervale sa táto udalosť stane. Prvý výskyt?
Ak nás zaujíma pravdepodobnosť, že udalosť sa nestane až do času t, použijeme exponenciálne rozdelenie, ktoré modeluje čas do prvej udalosti:
[4]
Ak by sa niekomu chcelo dokončiť náš príklad, potom sa dopočíta, že pravdepodobnosť, že udalosť sa stane do dvoch rokov je ≈0.632.
4. Riziko v praxi
Ukázali sme si, že existujú pomerne presné, ale tiež zložité matematické prístupy na stanovenie (výpočet) hodnoty parametru RIZIKO. Pre bežnú bezpečnostnú prax je ale tento prístup neobratný, najmä pre objekty s nižším stupňom dôležitosti. Pre objekty s vysokým rizikom (napr. objekty jadrového priemyslu) sa používajú špecifické (často utajované) metodiky.
V praxi sa dajú použiť hotové softvérové nástroje na hodnotenie rizika, ktorých je veľké množstvo. Je možné použiť aj vlastný model analýzy rizík, potom je potrebné uvážiť najmä:
Poznámky
Zdroj: Sivák, Jaroslav. “RISKANTNE O RIZIKU.” Decent Cybersecurity, Marec 16, 2025. https://decentcybersecurity.eu/bezpecnostne-rizika-interpretacia/#0ff66d24-3c45-4541-a685-97bd3424f392. Dostupné: 27. 3. 2025
4. Riziko v praxi
Ukázali sme si, že existujú pomerne presné, ale tiež zložité matematické prístupy na stanovenie (výpočet) hodnoty parametru RIZIKO. Pre bežnú bezpečnostnú prax je ale tento prístup neobratný, najmä pre objekty s nižším stupňom dôležitosti. Pre objekty s vysokým rizikom (napr. objekty jadrového priemyslu) sa používajú špecifické (často utajované) metodiky.
V praxi sa dajú použiť hotové softvérové nástroje na hodnotenie rizika, ktorých je veľké množstvo. Je možné použiť aj vlastný model analýzy rizík, potom je potrebné uvážiť najmä:
- Významnosť organizácie/systému, jej atraktívnosť pre útočníka. Je však nevyhnuté prísne zvažovať možnosť, že organizácia/systém bude použitá iba ako prvý článok útoku, resp. ako manéver na odpútanie pozornosti.
- Stanoviť hodnoty dopadov, ktoré sú pre organizáciu prijateľné (dokáže ich pokryť svojou zdrojovou kapacitou) a neprijateľné. Je vhodné vypracovať diferencovanú štruktúru dopadov.
- Ostatné parametre (aktíva, hrozby, zraniteľnosti) určiť podľa bezpečnostnej analýzy.
- Stanoviť škálu posudzovania rizika (číselnú, alebo popisnú). Vypočítať, alebo určiť hodnoty rizika na tejto škále.
- Najdôležitejším krokom je interpretácia hodnoty rizika z ktorej vyplynie hladina prijateľného rizika.
- Stanoviť manažment rizika, ktoré je neprijateľné a je potrebné ho pokryť obrannými opatreniami.
Poznámky
- Funkcionál je matematický pojem – je to funkcia, ktorá má ako vstup funkciu a vracia číslo.
- Terminologický slovník krízového riadenia. Bezpečnostná rada Slovenskej republiky. Bratislava 2017. s.8
- Tamtiež. s.24
- Tamtiež. s.26
- Zákon 366/2024 Z.z. o kybernetickej bezpečnosti. Zbierka zákonov Slovenskej republiky §3, písm.i)
- https://asn.flightsafety.org/
Zdroj: Sivák, Jaroslav. “RISKANTNE O RIZIKU.” Decent Cybersecurity, Marec 16, 2025. https://decentcybersecurity.eu/bezpecnostne-rizika-interpretacia/#0ff66d24-3c45-4541-a685-97bd3424f392. Dostupné: 27. 3. 2025
Information about a possible entry of the Slovak and Czech governments into the ownership of the Tesco retail chain raises a broader question than simply the future of one retail company. According to information published by Marker on 7 October, both governments are considering acquiring Tesco’s operations in the Czech Republic and Slovakia. According to the newspaper’s sources, the Slovak part could be worth approximately €400 million. However, no transaction has been decided. The Slovak Antimonopoly Office has also pointed out that these are media reports and that, at the time of its latest statement, it had not been notified of any concentration related to Tesco.
Informácia o možnom vstupe slovenskej a českej vlády do vlastníctva siete Tesco otvára širšiu otázku, než je samotná budúcnosť jedného obchodného reťazca. Podľa informácií, ktoré 7. októbra priniesol Marker, obe vlády uvažujú o kúpe Tesca v Česku a na Slovensku. Podľa zdrojov denníka má slovenská časť predstavovať približne 400 miliónov eur. Zároveň však nejde o rozhodnutú transakciu. Aj Protimonopolný úrad SR upozornil, že ide o medializované informácie a v čase jeho posledného vyjadrenia mu nebola oznámená žiadna koncentrácia súvisiaca s Tescom.
A drone flying over a power plant, airport or water facility does not have to cause any physical damage to disrupt its operations. It may be enough for it to appear in the wrong place at the wrong time, while the critical entity has no idea what it is doing there. This is precisely why attention in Europe is shifting from technologies designed to neutralise drones to something less visible: the ability of critical entities to detect an incident in time, assess it correctly and manage it without unnecessary losses.
Dron nad elektrárňou, letiskom alebo vodárenským objektom nemusí nič poškodiť, aby narušil jeho fungovanie. Stačí, že sa objaví v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a kritický subjekt nevie, čo tam robí. Práve preto sa pozornosť v Európe presúva od samotných technológií na zneškodnenie dronov k niečomu menej viditeľnému: k schopnosti kritických subjektov incident včas zachytiť, správne vyhodnotiť a zvládnuť bez zbytočných strát.
A series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on essential services under Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure
Séria odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky o základných službách podľa prílohy č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre
The incident at the primary school in Staškov brings back a topic that deserves continuous attention, not just attention in the aftermath of an incident. The protection of soft targets should form part of a systematic security policy, with clearly defined measures, responsibilities and preparedness for various types of threats.
Udalosť v základnej škole v Staškove pripomína tému, ktorá si zaslúži pozornosť priebežne, nie až po incidente. Ochrana mäkkých cieľov by mala byť súčasťou systematickej bezpečnostnej politiky, s jasne nastavenými opatreniami, zodpovednosťami a pripravenosťou na rôzne typy hrozieb.
We are continuing the series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic, in which we gradually introduce the individual essential services listed in Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. Having covered the operation of pipelines for the transport of crude oil and motor fuels, today we move one step upstream to a service that stands at the very beginning of the entire oil chain: crude oil extraction.
Pokračujeme v sérii odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po tom, ako sme sa venovali prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, sa dnes posúvame o krok proti prúdu k službe, ktorá stojí úplne na začiatku celého ropného reťazca: ťažbe ropy.