Teplo ako kritická služba: kde sa začína skutočná odolnosť teplárenských systémov

V pokračovaní série Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky venovanej základným službám podľa zákona č. 367/2024 Z. z. sa tentoraz venujeme poskytovaniu diaľkového vykurovania alebo diaľkového chladenia.

Koho sa táto základná služba týka?

Zákon č. 367/2024 Z. z. zaraďuje túto základnú službu v prílohe č. 1 do sektora Energetika, podsektora Diaľkové vykurovanie a chladenie.

Ako subjekty relevantné pre túto základnú službu príloha č. 1 uvádza výrobcov, dodávateľov a odberateľov tepla podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.

Je však potrebné rozlišovať medzi subjektmi patriacimi do uvedeného okruhu a samotným statusom kritického subjektu. Nie každý výrobca, dodávateľ alebo odberateľ tepla je automaticky kritickým subjektom. Kritický subjekt je identifikovaný postupom podľa zákona č. 367/2024 Z. z.

Rozmer, ktorý ukazujú čísla

Význam tejto základnej služby možno dobre ilustrovať rozsahom tepelnej energetiky na Slovensku.

Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predstavovala celková dodávka tepla v roku 2024 až 11 594 GWh. Z toho 4 139 GWh pripadalo na bytové objekty, 2 853 GWh na nebytové objekty a 4 602 GWh na technologickú spotrebu.

Ešte výraznejšie vyznieva pohľad na domácnosti. Podľa analýzy IHA je približne 60 % bytových domov napojených na systém centralizovaného zásobovania teplom, zatiaľ čo pri rodinných domoch ide približne o 2 %.

Rozsah systému ilustruje aj MH Teplárenský holding. Šesť jeho teplárenských spoločností zabezpečuje tepelný komfort pre približne 320 000 domácností a približne jeden milión obyvateľov. Ročne vyrobia približne 2 600 GWh tepla a 650 GWh elektriny. Tieto údaje ukazujú, že nejde o okrajovú energetickú službu. Ide o infraštruktúru, od ktorej je vo významnej miere závislá každodenná prevádzka miest.

Teplárenský systém nie je iba zdroj tepla

Pri posudzovaní odolnosti je podstatné pozerať sa na celý technologický proces.

Výroba tepla je len jednou jeho časťou. Na poskytovanie služby nadväzuje distribučná sústava, odovzdávacie stanice, čerpacie a regulačné zariadenia, meranie, automatizované riadenie a ďalšie technológie. Do fungovania systému zároveň vstupujú dodávky palív, elektrickej energie, vody, technologických komponentov, náhradných dielov a servisných kapacít.

Práve táto komplexnosť vytvára jednu z najväčších výziev pre bezpečnosť a kontinuitu prevádzky. Výpadok nemusí vzniknúť priamo v teplárni. Kritickým bodom môže byť ktorákoľvek časť systému, bez ktorej sa výsledná služba nedá zabezpečiť.

Riziko, ktoré sa mení podľa sezóny

Tepelná energetika má zároveň špecifickú vlastnosť, ktorú pri iných infraštruktúrach nenájdeme v rovnakej miere – význam incidentu výrazne závisí od okamihu, keď nastane.

Výpadok počas mierneho počasia môže mať úplne iné následky ako rovnaký incident počas dlhšie trvajúceho obdobia nízkych teplôt.

To má význam aj pri plánovaní kontinuity prevádzky. Nestačí vedieť, že existuje záložné riešenie. Dôležité je poznať jeho kapacitu, čas potrebný na aktiváciu a predovšetkým to, ako dlho dokáže zabezpečovať službu v podmienkach rozsiahleho výpadku.

Najväčšou výzvou môže byť dodávateľský reťazec

Modernizácia teplárenských systémov prináša nové technológie a efektívnejšie riešenia. Súčasne však môže vytvárať nové závislosti od špecializovaných výrobcov a dodávateľov.

Kritickým komponentom nemusí byť veľké zariadenie. Môže ísť o konkrétny typ čerpadla, regulačný prvok, riadiaci systém alebo inú súčiastku, ktorej výpadok nie je možné rýchlo nahradiť. Preto je pri hodnotení odolnosti dôležité poznať nielen hlavné technológie, ale aj časovú dostupnosť náhradných dielov, alternatívnych dodávateľov a servisných kapacít.

Digitalizácia mení charakter rizika

Teplárenské systémy sú čoraz viac automatizované. Diaľkový monitoring, inteligentné meranie, automatizované regulačné systémy a centrálne riadenie zvyšujú efektívnosť prevádzky. Zároveň však znamenajú, že technologická infraštruktúra je čoraz viac závislá od informačných a komunikačných systémov.

Kybernetický incident preto nemusí znamenať iba stratu dát. V prípade priemyselných riadiacich systémov môže mať potenciál ovplyvniť samotný technologický proces výroby alebo distribúcie tepla.

Pre prevádzkovateľov je preto dôležité posudzovať IT a OT prostredie vo vzájomných súvislostiach a venovať pozornosť aj bezpečnosti vzdialeného prístupu, segmentácii sietí, záložným riadiacim mechanizmom a schopnosti manuálneho zásahu pri výpadku automatizovaných systémov.

A čo diaľkové chladenie?

Hoci sa v slovenských podmienkach pozornosť prirodzene sústreďuje predovšetkým na vykurovanie, význam diaľkového chladenia môže postupne narastať. Chladenie už dnes nie je iba otázkou tepelného komfortu. Pri niektorých objektoch je nevyhnutnou podmienkou prevádzky technologických zariadení.

Týka sa to napríklad dátových centier, zdravotníckych zariadení, technologických prevádzok či objektov s vysokou koncentráciou elektronických systémov. S rastúcou digitalizáciou ekonomiky preto získava spoľahlivosť chladiacich systémov nový rozmer.

Odolnosť začína pri poznaní kritických bodov

Pri tejto základnej službe má preto význam sledovať predovšetkým konkrétne otázky:

Ktoré zariadenia sú pre prevádzku nenahraditeľné?

Ako dlho môže systém fungovať pri strate hlavného zdroja?

Ktoré dodávky alebo služby sú podmienkou jeho opätovného spustenia?

Existuje alternatívny dodávateľ kritického komponentu?

Ako sa zmenia následky incidentu počas vykurovacej špičky?

A napokon:

Aký bude dopad výpadku tepla alebo chladu na ďalšie kritické služby?

Práve odpovede na tieto otázky umožňujú premeniť všeobecné bezpečnostné opatrenia na konkrétnu pripravenosť.

Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry SR

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky vidí v tejto oblasti priestor najmä pre nezávislé prepájanie technických, bezpečnostných a prevádzkových pohľadov.

Za dôležité považujeme najmä:

* identifikáciu kritických závislostí medzi tepelnou energetikou a ostatnými sektormi,

* analýzu kritických dodávateľských reťazcov,

* identifikáciu potenciálnych single points of failure,

* scenárové analýzy rozsiahlych a dlhodobých výpadkov,

* prepájanie energetických a kybernetických bezpečnostných expertov,

* výmenu skúseností medzi prevádzkovateľmi,

* a podporu spoločných cvičení zameraných na obnovu poskytovania základnej služby.

Významnou témou je pritom aj regionálna perspektíva. Teplárenské systémy sú často úzko späté s konkrétnym mestom alebo územím. Ich odolnosť preto nemožno posudzovať oddelene od odolnosti územia, ktoré zásobujú.

Teplo nie je iba komodita

Čísla ukazujú rozsah tejto služby. Technologické súvislosti zase ukazujú jej zraniteľnosť.

V roku 2024 predstavovala celková dodávka tepla na Slovensku 11 594 GWh. Súčasne jediný veľký slovenský teplárenský holding zabezpečuje dodávku pre približne 320 000 domácností a milión obyvateľov.

Za týmito číslami sú však konkrétne mestá, nemocnice, školy, priemyselné podniky, administratívne budovy a domácnosti.

Preto pri diaľkovom vykurovaní a chladení nejde iba o to, koľko energie systém vyrobí. Podstatné je, či ju dokáže dodávať aj vtedy, keď je jeho prevádzka vystavená mimoriadnej záťaži alebo incidentu.



A práve schopnosť zabezpečiť kontinuitu tejto služby v podmienkach narušenia je tým, čo z technicky fungujúceho systému vytvára odolnú kritickú infraštruktúru.