Umelá inteligencia a kritická infraštruktúra: keď sa nástroj stane hrozbou

3. apríla 2026

Umelá inteligencia mení pravidlá hry v ochrane kritickej infraštruktúry. Už nie je len pomocníkom pri obrane, stáva sa aj zbraňou v rukách útočníkov. Otázka už neznie, či sa AI dostane do prostredia kritickej infraštruktúry, ale ako rýchlo sa na túto zmenu dokážeme pripraviť.



AI prestáva byť experimentom


Ešte pred dvoma rokmi bola umelá inteligencia pre väčšinu organizácií skôr témou konferenčných prednášok než prevádzkovou realitou. V roku 2026 je situácia zásadne odlišná. AI sa presúva z laboratórií priamo do riadiacich systémov, monitorovacích centier a rozhodovacích procesov, na ktorých závisí fungovanie kritickej infraštruktúry. Energetické siete, dopravné systémy, vodárenské spoločnosti či telekomunikační operátori, všetky tieto sektory čoraz intenzívnejšie využívajú algoritmy strojového učenia na optimalizáciu, prediktívnu údržbu a automatizáciu procesov.

Tento vývoj prináša nesporné výhody: rýchlejšiu detekciu anomálií, efektívnejšie riadenie zdrojov a schopnosť spracovať objemy dát, ktoré by ľudskí operátori nedokázali zvládnuť. Zároveň však otvára novú kapitolu zraniteľností, na ktorú mnohé organizácie nie sú pripravené.


Dvojsečná zbraň


Podľa rebríčka Allianz Risk Barometer 2026 sa umelá inteligencia medziročne posunula z desiateho na druhé miesto medzi najväčšími globálnymi rizikami pre podnikanie. Kybernetické incidenty zostávajú už piaty rok po sebe na prvom mieste a práve AI ich posúva na novú úroveň sofistikovanosti.


Problém je v tom, že AI nie je len obranný nástroj. Tá istá technológia, ktorá pomáha odhaliť kybernetický útok v jeho počiatočnej fáze, môže útočníkovi umožniť vytvoriť presvedčivejší phishingový e-mail, automatizovať skenovanie zraniteľností alebo generovať deepfake obsah na manipuláciu zamestnancov kritickej infraštruktúry. Nová generácia útokov je rýchlejšia, nenápadnejšia a schopná prispôsobiť sa obranným mechanizmom v reálnom čase.


Kde sú najväčšie riziká


Pre kritickú infraštruktúru predstavuje AI hrozbu v niekoľkých kľúčových oblastiach.


Prvou je závislosť na externých dodávateľoch AI riešení. Organizácie čoraz viac spoliehajú na modely a služby tretích strán, čím vznikajú nové články v dodávateľskom reťazci, ktoré môžu byť zneužité. Nekritické preberanie AI modelov z neoverených zdrojov otvára dvere útokom, ktoré môžu byť ťažko odhaliteľné.


Druhou oblasťou je manipulácia s dátami. AI systémy sú len také spoľahlivé, ako sú kvalitné dáta, na ktorých boli trénované. Cielená kontaminácia trénovacích dát môže viesť k tomu, že riadiaci systém prijme chybné rozhodnutie. Napríklad nesprávne vyhodnotí stav energetickej siete alebo ignoruje signály o blížiacom sa zlyhaní zariadenia.


Treťou a možno najmenej diskutovanou hrozbou je automatizácia sociálneho inžinierstva. Generatívna AI dokáže vytvoriť dokonale personalizované správy, falošné hlasové záznamy či videá, ktorými možno manipulovať operátorov a technikov kritickej infraštruktúry. V prostredí, kde jedno nesprávne rozhodnutie môže mať kaskádové následky, je toto riziko mimoriadne vážne.


Európsky a slovenský rozmer


Európska únia reaguje na tieto výzvy prostredníctvom regulačného rámca AI Act, ktorý postupne nadobúda účinnosť. Pravidlá pre vysoko rizikové AI systémy, medzi ktoré patria aj systémy nasadené v kritickej infraštruktúre, vstúpia do plnej platnosti v roku 2026 až 2027. Organizácie budú musieť dokumentovať, ako AI používajú, riadiť riziká a zabezpečiť súlad s novými požiadavkami.


Na Slovensku je tento kontext o to dôležitejší, že zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a schválená Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 až 2030 vytvárajú nový regulačný rámec. Prepojenie týchto dvoch línií, ochrany kritickej infraštruktúry a regulácie umelej inteligencie sa stáva nevyhnutnosťou.


„Umelá inteligencia je dnes realitou v prostredí kritickej infraštruktúry, nie vzdialenou víziou. Organizácie, ktoré jej riziká podcenia, sa vystavujú hrozbám, na ktoré tradičné bezpečnostné postupy nestačia. Kľúčom je systémový prístup a to od bezpečnosti dodávateľského reťazca AI riešení cez ochranu dát až po vzdelávanie ľudí, ktorí s týmito technológiami denne pracujú," uvádza Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.


Pripravenosť ako investícia, nie náklad


Odpoveďou na rastúce riziká nie je odmietanie umelej inteligencie. Práve naopak, ide o jej zodpovedné a bezpečné nasadenie. To si vyžaduje niekoľko paralelných krokov: budovanie vlastných kompetencií v oblasti AI bezpečnosti, dôslednú klasifikáciu a dokumentáciu nasadených AI systémov, pravidelnú revíziu dodávateľských vzťahov a predovšetkým investície do vzdelávania zamestnancov.

Skúsenosti z iných oblastí kritickej infraštruktúry od ochrany GPS signálu cez odolnosť voči extrémnym poveternostným udalostiam nám ukazujú, že najefektívnejšou obranou je diverzifikácia a pripravenosť. Ten istý princíp platí aj pre AI: organizácie, ktoré si včas vybudujú schopnosť rozpoznať riziká a reagovať na ne, budú v zásadne lepšej pozícii než tie, ktoré čakajú na prvý incident.


Vedeli ste, že…?


  • Podľa prieskumu Allianz Risk Barometer 2026 označilo kybernetické incidenty za najväčšie riziko 42 percent respondentov. Ide o najvyššie skóre v histórii tohto rebríčka. 
  • Na druhom mieste sa ako najväčšie bezpečnostné riziko umiestnila práve umelá inteligencia, ktorú označilo až 32 percent, tým sa za jediný rok posunula z 10. na 2. miesto medzi globálnymi rizikami podnikania,
  • generatívnu AI dnes podľa odhadov využíva viac ako miliarda používateľov celosvetovo, čo z nej robí najrýchlejšie prijatú digitálnu technológiu v histórii,
  • európsky AI Act klasifikuje AI systémy v kritickej infraštruktúre ako vysoko rizikové, čo prináša prísnejšie požiadavky na ich bezpečnosť a transparentnosť.

Umelá inteligencia sa stáva neoddeliteľnou súčasťou prostredia kritickej infraštruktúry. S tým prichádza zodpovednosť, nie len technologická, ale aj strategická a organizačná. Práve preto je dôležité, aby subjekty kritickej infraštruktúry pristupovali k tejto téme komplexne a s podporou odborných partnerov. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) poskytuje svojim členom platformu pre výmenu skúseností, prístup k expertným znalostiam a podporu pri implementácii bezpečnostných opatrení vrátane tých, ktoré súvisia s nasadzovaním a ochranou voči umelej inteligencii.

Artificial Intelligence and Critical Infrastructure: When a Tool Becomes a Threat

3. apríla 2026
Artificial intelligence is changing the rules of the game in critical infrastructure protection. It is no longer merely an aid in defence — it is also becoming a weapon in the hands of attackers. The question is no longer whether AI will enter the critical infrastructure environment, but how quickly we can prepare for this change.

Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Doprava

2. apríla 2026
Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike upravuje zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení noektorých zákonov, ktorý definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby nevyhnutné pre fungovanie štátu. 

Introducing Critical Infrastructure Sectors: Transport

2. apríla 2026
The area of critical infrastructure in the Slovak Republic is regulated by Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments and Supplements to Certain Acts, which defines individual sectors, subsectors, and essential services necessary for the functioning of the state.

Ambassador of India and the Diplomatic Sector Support Partnership in Critical Infrastructure and Quantum Technologies

30. marca 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic has entered into negotiations on international cooperation with the Republic of India in the field of critical infrastructure protection and the development of post-quantum cryptography. This step reflects the growing importance of technological security and the need to prepare for the advent of quantum technologies, which will fundamentally impact current cryptographic standards. In this context, a significant meeting took place at the Embassy of the Republic of India in Slovakia, attended by H.E. Apoorva Srivastava, Ambassador of the Republic of India to the Slovak Republic, Rastislav Chovanec, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, and Tibor Straka, President of The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. The delegation also included the Chairman of its Supervisory Board and a representative of member company Decent Cybersecurity s. r. o., Matej Michalko. The discussion focused primarily on opportunities for the development of bilateral cooperation in the areas of critical infrastructure, cybersecurity, and the implementation of post-quantum cryptographic solutions. India is among the countries that systematically invest in the development of cryptography and quantum technologies. This is evidenced by its strategic initiative, the National Quantum Mission, which aims to build a comprehensive national quantum technology ecosystem. It is precisely in this area that The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic sees significant potential for cooperation and the involvement of Slovak technology entities. One such entity is Decent Cybersecurity s. r. o., a company with a long-standing focus on research and implementation of solutions for critical infrastructure, defence systems, and telecommunications networks. The company specialises primarily in the practical implementation of new cryptographic algorithms into modern hardware and software architectures, which makes it well-suited for participation in international post-quantum security projects. From the perspective of the Slovak Republic, cooperation with India represents a significant opportunity for the development of technological diplomacy and the strengthening of strategic partnerships. As one of the fastest-growing digital economies in the world, India plans extensive investments in quantum research and technological infrastructure. The involvement of Slovak companies in these initiatives could substantially support the export of innovative solutions and strengthen technological ties between the two countries. The aim of this initiative is to establish a stable technological partnership between Slovak and Indian institutions, overseen by The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. An important role is also played by the diplomatic support of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, which can significantly facilitate the establishment of contacts with relevant partners in India. This initiative also fits within the broader context of strengthening technological relations between the European Union and India. Slovakia's active involvement in this process could contribute to reinforcing its position within the European technology ecosystem and increasing its international competitiveness. At the meeting, both sides expressed a clear interest in developing mutual cooperation and identified significant potential for future joint projects. The partners agreed that the combination of expert capacities, technological innovation, and diplomatic support creates a solid foundation for a long-term strategic partnership that can deliver tangible results in the areas of security, innovative development, and economic cooperation. Both sides will continue their expert-level communication, aimed at building a stable platform for a long-term and functional partnership between India and Slovakia in the fields of critical infrastructure and post-quantum cryptography.

Veľvyslankyňa Indie a rezort diplomacie podporujú partnerstvo v oblasti kritickej infraštruktúry a kvantových technológií

30. marca 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky vstúpila do rokovaní o medzinárodnej spolupráci s Indickou republikou v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry a rozvoja postkvantovej kryptografie. Tento krok reflektuje rastúci význam technologickej bezpečnosti a potrebu pripraviť sa na nástup kvantových technológií, ktoré zásadne ovplyvnia súčasné kryptografické štandardy. V tejto súvislosti sa na pôde Veľvyslanectva Indickej republiky na Slovensku uskutočnilo významné stretnutie za účasti J.E. Apoorva Srivastava, veľvyslankyne Indickej republiky v Slovenskej republike, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislava Chovanca a prezidenta Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky Tibora Straku . Súčasťou delegácie AKI SR bol aj predseda jej dozornej rady a zástupca členskej spoločnosti Decent Cybersecurity s. r. o. Matej Michalko. Diskusia sa zamerala najmä na možnosti rozvoja bilaterálnej spolupráce v oblasti kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti a implementácie postkvantových kryptografických riešení. India patrí medzi krajiny, ktoré systematicky investujú do rozvoja kryptografie a kvantových technológií. Dôkazom je aj jej strategická iniciatíva National Quantum Mission, ktorej cieľom je vybudovať komplexný národný ekosystém kvantových technológií. Práve v tejto oblasti vidí AKI SR významný priestor pre spoluprácu a zapojenie slovenských technologických subjektov. Jedným z nich je spoločnosť Decent Cybersecurity s. r. o. , ktorá sa dlhodobo venuje výskumu a implementácii riešení pre kritickú infraštruktúru, obranné systémy a telekomunikačné siete. Spoločnosť sa špecializuje najmä na praktickú implementáciu nových kryptografických algoritmov do moderných hardvérových a softvérových architektúr, čo ju predurčuje na zapojenie do medzinárodných projektov v oblasti postkvantovej bezpečnosti. Z pohľadu Slovenskej republiky predstavuje spolupráca s Indiou významnú príležitosť pre rozvoj technologickej diplomacie a posilnenie strategických partnerstiev. India ako jedna z najrýchlejšie rastúcich digitálnych ekonomík sveta plánuje rozsiahle investície do kvantového výskumu a technologickej infraštruktúry. Zapojenie slovenských spoločností do týchto iniciatív by mohlo výrazne podporiť export inovatívnych riešení a posilniť technologické väzby medzi oboma krajinami. Cieľom iniciatívy je vytvorenie stabilného technologického partnerstva medzi slovenskými a indickými inštitúciami, ktoré bude zastrešovať Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj diplomatická podpora Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá môže výrazne napomôcť pri nadväzovaní kontaktov s relevantnými partnermi v Indii. Táto iniciatíva zároveň zapadá do širšieho kontextu posilňovania technologických vzťahov medzi Európskou úniou a Indiou. Aktívne zapojenie Slovenska do tohto procesu by mohlo prispieť k posilneniu jeho pozície v rámci európskeho technologického ekosystému a zvýšiť jeho medzinárodnú konkurencieschopnosť. Na stretnutí obe strany vyjadrili jasný záujem o rozvoj vzájomnej spolupráce a identifikovali významný potenciál pre budúce spoločné projekty. Partneri sa zhodli, že prepojenie odborných kapacít, technologických inovácií a diplomatickej podpory vytvára pevný základ pre dlhodobé strategické partnerstvo, ktoré môže priniesť konkrétne výsledky v oblasti bezpečnosti, inovatívneho rozvoja a ekonomickej spolupráce. Obe strany budú pokračovať v odbornej komunikácii, smerujúcej k vybudovaniu stabilnej platformy pre dlhodobé a funkčné partnerstvo Indie a Slovenska v oblasti kritickej infraštruktúry a postkvantovej kryptografie.

Critical Infrastructure and GPS: It’s Not Just About Navigation

25. marca 2026
For most people, GPS (Global Positioning System) is synonymous with car or smartphone navigation. It helps us find our way, avoid traffic jams, and discover new places. However, very few realise that the Global Positioning System provides precise time and location data upon which the functioning of modern society depends.

Kritická infraštruktúra a GPS: nejde len o navigáciu

25. marca 2026
Pre väčšinu ľudí je GPS (Global Positioning System) synonymom navigácie v aute alebo v mobile. Pomáha nám nájsť cestu, vyhnúť sa zápcham či objaviť nové miesta. Len málokto si však uvedomuje, že globálny satelitný systém určovania polohy (GPS) poskytuje údaje o presnom čase a presnej polohe, na ktorých stojí fungovanie modernej spoločnosti.

Introducing Critical Infrastructure Sectors: Energy

21. marca 2026
The area of critical infrastructure in the Slovak Republic is regulated by Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments and Supplements to Certain Acts, which defines individual sectors, subsectors, and essential services of critical infrastructure.

Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Energetika

21. marca 2026
Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike je upravená zákonom č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby kritickej infraštruktúry .

No Borders, No Warning: Invisible Attacks on Critical Infrastructure

19. marca 2026
Europe faces growing pressure on its critical infrastructure. Attacks that often lack a clear perpetrator or a single obvious motive are becoming tools for state destabilization. Without borders and without warning.