Umelá inteligencia a kritická infraštruktúra: keď sa nástroj stane hrozbou

3. apríla 2026

Umelá inteligencia mení pravidlá hry v ochrane kritickej infraštruktúry. Už nie je len pomocníkom pri obrane, stáva sa aj zbraňou v rukách útočníkov. Otázka už neznie, či sa AI dostane do prostredia kritickej infraštruktúry, ale ako rýchlo sa na túto zmenu dokážeme pripraviť.



AI prestáva byť experimentom


Ešte pred dvoma rokmi bola umelá inteligencia pre väčšinu organizácií skôr témou konferenčných prednášok než prevádzkovou realitou. V roku 2026 je situácia zásadne odlišná. AI sa presúva z laboratórií priamo do riadiacich systémov, monitorovacích centier a rozhodovacích procesov, na ktorých závisí fungovanie kritickej infraštruktúry. Energetické siete, dopravné systémy, vodárenské spoločnosti či telekomunikační operátori, všetky tieto sektory čoraz intenzívnejšie využívajú algoritmy strojového učenia na optimalizáciu, prediktívnu údržbu a automatizáciu procesov.

Tento vývoj prináša nesporné výhody: rýchlejšiu detekciu anomálií, efektívnejšie riadenie zdrojov a schopnosť spracovať objemy dát, ktoré by ľudskí operátori nedokázali zvládnuť. Zároveň však otvára novú kapitolu zraniteľností, na ktorú mnohé organizácie nie sú pripravené.


Dvojsečná zbraň


Podľa rebríčka Allianz Risk Barometer 2026 sa umelá inteligencia medziročne posunula z desiateho na druhé miesto medzi najväčšími globálnymi rizikami pre podnikanie. Kybernetické incidenty zostávajú už piaty rok po sebe na prvom mieste a práve AI ich posúva na novú úroveň sofistikovanosti.


Problém je v tom, že AI nie je len obranný nástroj. Tá istá technológia, ktorá pomáha odhaliť kybernetický útok v jeho počiatočnej fáze, môže útočníkovi umožniť vytvoriť presvedčivejší phishingový e-mail, automatizovať skenovanie zraniteľností alebo generovať deepfake obsah na manipuláciu zamestnancov kritickej infraštruktúry. Nová generácia útokov je rýchlejšia, nenápadnejšia a schopná prispôsobiť sa obranným mechanizmom v reálnom čase.


Kde sú najväčšie riziká


Pre kritickú infraštruktúru predstavuje AI hrozbu v niekoľkých kľúčových oblastiach.


Prvou je závislosť na externých dodávateľoch AI riešení. Organizácie čoraz viac spoliehajú na modely a služby tretích strán, čím vznikajú nové články v dodávateľskom reťazci, ktoré môžu byť zneužité. Nekritické preberanie AI modelov z neoverených zdrojov otvára dvere útokom, ktoré môžu byť ťažko odhaliteľné.


Druhou oblasťou je manipulácia s dátami. AI systémy sú len také spoľahlivé, ako sú kvalitné dáta, na ktorých boli trénované. Cielená kontaminácia trénovacích dát môže viesť k tomu, že riadiaci systém prijme chybné rozhodnutie. Napríklad nesprávne vyhodnotí stav energetickej siete alebo ignoruje signály o blížiacom sa zlyhaní zariadenia.


Treťou a možno najmenej diskutovanou hrozbou je automatizácia sociálneho inžinierstva. Generatívna AI dokáže vytvoriť dokonale personalizované správy, falošné hlasové záznamy či videá, ktorými možno manipulovať operátorov a technikov kritickej infraštruktúry. V prostredí, kde jedno nesprávne rozhodnutie môže mať kaskádové následky, je toto riziko mimoriadne vážne.


Európsky a slovenský rozmer


Európska únia reaguje na tieto výzvy prostredníctvom regulačného rámca AI Act, ktorý postupne nadobúda účinnosť. Pravidlá pre vysoko rizikové AI systémy, medzi ktoré patria aj systémy nasadené v kritickej infraštruktúre, vstúpia do plnej platnosti v roku 2026 až 2027. Organizácie budú musieť dokumentovať, ako AI používajú, riadiť riziká a zabezpečiť súlad s novými požiadavkami.


Na Slovensku je tento kontext o to dôležitejší, že zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a schválená Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 až 2030 vytvárajú nový regulačný rámec. Prepojenie týchto dvoch línií, ochrany kritickej infraštruktúry a regulácie umelej inteligencie sa stáva nevyhnutnosťou.


„Umelá inteligencia je dnes realitou v prostredí kritickej infraštruktúry, nie vzdialenou víziou. Organizácie, ktoré jej riziká podcenia, sa vystavujú hrozbám, na ktoré tradičné bezpečnostné postupy nestačia. Kľúčom je systémový prístup a to od bezpečnosti dodávateľského reťazca AI riešení cez ochranu dát až po vzdelávanie ľudí, ktorí s týmito technológiami denne pracujú," uvádza Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.


Pripravenosť ako investícia, nie náklad


Odpoveďou na rastúce riziká nie je odmietanie umelej inteligencie. Práve naopak, ide o jej zodpovedné a bezpečné nasadenie. To si vyžaduje niekoľko paralelných krokov: budovanie vlastných kompetencií v oblasti AI bezpečnosti, dôslednú klasifikáciu a dokumentáciu nasadených AI systémov, pravidelnú revíziu dodávateľských vzťahov a predovšetkým investície do vzdelávania zamestnancov.

Skúsenosti z iných oblastí kritickej infraštruktúry od ochrany GPS signálu cez odolnosť voči extrémnym poveternostným udalostiam nám ukazujú, že najefektívnejšou obranou je diverzifikácia a pripravenosť. Ten istý princíp platí aj pre AI: organizácie, ktoré si včas vybudujú schopnosť rozpoznať riziká a reagovať na ne, budú v zásadne lepšej pozícii než tie, ktoré čakajú na prvý incident.


Vedeli ste, že…?


  • Podľa prieskumu Allianz Risk Barometer 2026 označilo kybernetické incidenty za najväčšie riziko 42 percent respondentov. Ide o najvyššie skóre v histórii tohto rebríčka. 
  • Na druhom mieste sa ako najväčšie bezpečnostné riziko umiestnila práve umelá inteligencia, ktorú označilo až 32 percent, tým sa za jediný rok posunula z 10. na 2. miesto medzi globálnymi rizikami podnikania,
  • generatívnu AI dnes podľa odhadov využíva viac ako miliarda používateľov celosvetovo, čo z nej robí najrýchlejšie prijatú digitálnu technológiu v histórii,
  • európsky AI Act klasifikuje AI systémy v kritickej infraštruktúre ako vysoko rizikové, čo prináša prísnejšie požiadavky na ich bezpečnosť a transparentnosť.

Umelá inteligencia sa stáva neoddeliteľnou súčasťou prostredia kritickej infraštruktúry. S tým prichádza zodpovednosť, nie len technologická, ale aj strategická a organizačná. Práve preto je dôležité, aby subjekty kritickej infraštruktúry pristupovali k tejto téme komplexne a s podporou odborných partnerov. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) poskytuje svojim členom platformu pre výmenu skúseností, prístup k expertným znalostiam a podporu pri implementácii bezpečnostných opatrení vrátane tých, ktoré súvisia s nasadzovaním a ochranou voči umelej inteligencii.



14. novembra 2026
The Critical Infrastructure Association (AKI SR) of the Slovak Republic considers the selection of the SynapseCommand platform among the ten projects in the NATO DIANA programme a significant recognition of the technological and professional calibre of Slovakia’s security industry. The solution was developed by Decent Cybersecurity s. r. o., a member company of the association. It stood out in international competition and has been given the opportunity to undergo further technological testing within the NATO environment. The result also confirms that Slovak technology companies can actively contribute to developing Alliance capabilities in command, control and decision support.
14. novembra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) považuje výber platformy SynapseCommand do desiatky projektov programu NATO DIANA za významné ocenenie technologickej a odbornej úrovne slovenského bezpečnostného priemyslu. Ide o riešenie členskej spoločnosti asociácie Decent Cybersecurity s. r. o., ktoré sa presadilo v medzinárodnej konkurencii a dostalo príležitosť na ďalšie technologické overovanie v prostredí NATO. Výsledok zároveň potvrdzuje, že slovenské technologické spoločnosti môžu aktívne prispievať k rozvoju aliančných spôsobilostí v oblasti velenia, riadenia a podpory rozhodovania.
12. novembra 2026
The debate on critical infrastructure in Slovakia centres on electricity, networks and data. Its deepest layer — raw materials — remains outside the spotlight. The document meant to determine how the state handles its mineral wealth works with data from 1999, and its projections end in 2010. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and experts from the Faculty of Mining, Ecology, Process Control and Geotechnologies of the Technical University of Košice (FBERG TUKE) therefore say one thing: without raw materials security there is no secure state either. 
12. novembra 2026
Debata o kritickej infraštruktúre sa na Slovensku sústreďuje na elektrinu, siete a dáta. Jej najhlbšia vrstva - suroviny - zostáva mimo pozornosti. Dokument, ktorý má určovať, ako štát narába s nerastným bohatstvom, pracuje s údajmi z roku 1999 a jeho odhady končia rokom 2010. Asociácia kritickej infraštruktúry SR aj odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE) preto hovoria o jednej veci: bez surovinovej bezpečnosti neexistuje ani bezpečný štát.
11. novembra 2026
Statement by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on the Delivery of the CIS+ Digital System to Air Navigation Services of the Czech Republic
11. novembra 2026
Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky k dodávke digitálneho systému CIS+ pre Riadenie letovej prevádzky ČR
9. novembra 2026
A cyberattack does not have to target a hospital information system or medical devices to have potentially serious consequences for healthcare delivery. An attacker may gain access to a system that appears, at first glance, to be part of the technical infrastructure - for example, a system that controls refrigeration units used to store blood and blood plasma. An incident in France in early November 2026 highlights the risks at the intersection of cybersecurity, industrial control and the operational continuity of healthcare services.
9. novembra 2026
Kybernetický útok nemusí zasiahnuť nemocničný informačný systém ani zdravotnícke prístroje, aby mal potenciálne závažné dôsledky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Útočník môže získať prístup k systému, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako technické zázemie – napríklad k riadeniu chladiacich zariadení na skladovanie krvi a krvnej plazmy. Incident z Francúzska zo začiatku novembra 2026 poukazuje na riziko, ktoré vzniká na rozhraní kybernetickej bezpečnosti, priemyselného riadenia a prevádzkovej kontinuity zdravotníckych služieb. 
6. novembra 2026
Position of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on the German Chancellor’s call to establish European stockpiles of critical raw materials
6. novembra 2026
Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky k výzve nemeckého kancelára na vytvorenie európskych zásob kritických surovín