Umelá inteligencia a kritická infraštruktúra: keď sa nástroj stane hrozbou

3. apríla 2026

Umelá inteligencia mení pravidlá hry v ochrane kritickej infraštruktúry. Už nie je len pomocníkom pri obrane, stáva sa aj zbraňou v rukách útočníkov. Otázka už neznie, či sa AI dostane do prostredia kritickej infraštruktúry, ale ako rýchlo sa na túto zmenu dokážeme pripraviť.

AI prestáva byť experimentom

Ešte pred dvoma rokmi bola umelá inteligencia pre väčšinu organizácií skôr témou konferenčných prednášok než prevádzkovou realitou. V roku 2026 je situácia zásadne odlišná. AI sa presúva z laboratórií priamo do riadiacich systémov, monitorovacích centier a rozhodovacích procesov, na ktorých závisí fungovanie kritickej infraštruktúry. Energetické siete, dopravné systémy, vodárenské spoločnosti či telekomunikační operátori, všetky tieto sektory čoraz intenzívnejšie využívajú algoritmy strojového učenia na optimalizáciu, prediktívnu údržbu a automatizáciu procesov.

Tento vývoj prináša nesporné výhody: rýchlejšiu detekciu anomálií, efektívnejšie riadenie zdrojov a schopnosť spracovať objemy dát, ktoré by ľudskí operátori nedokázali zvládnuť. Zároveň však otvára novú kapitolu zraniteľností, na ktorú mnohé organizácie nie sú pripravené.

Dvojsečná zbraň

Podľa rebríčka Allianz Risk Barometer 2026 sa umelá inteligencia medziročne posunula z desiateho na druhé miesto medzi najväčšími globálnymi rizikami pre podnikanie. Kybernetické incidenty zostávajú už piaty rok po sebe na prvom mieste a práve AI ich posúva na novú úroveň sofistikovanosti.

Problém je v tom, že AI nie je len obranný nástroj. Tá istá technológia, ktorá pomáha odhaliť kybernetický útok v jeho počiatočnej fáze, môže útočníkovi umožniť vytvoriť presvedčivejší phishingový e-mail, automatizovať skenovanie zraniteľností alebo generovať deepfake obsah na manipuláciu zamestnancov kritickej infraštruktúry. Nová generácia útokov je rýchlejšia, nenápadnejšia a schopná prispôsobiť sa obranným mechanizmom v reálnom čase.

Kde sú najväčšie riziká

Pre kritickú infraštruktúru predstavuje AI hrozbu v niekoľkých kľúčových oblastiach.

Prvou je závislosť na externých dodávateľoch AI riešení. Organizácie čoraz viac spoliehajú na modely a služby tretích strán, čím vznikajú nové články v dodávateľskom reťazci, ktoré môžu byť zneužité. Nekritické preberanie AI modelov z neoverených zdrojov otvára dvere útokom, ktoré môžu byť ťažko odhaliteľné.

Druhou oblasťou je manipulácia s dátami. AI systémy sú len také spoľahlivé, ako sú kvalitné dáta, na ktorých boli trénované. Cielená kontaminácia trénovacích dát môže viesť k tomu, že riadiaci systém prijme chybné rozhodnutie. Napríklad nesprávne vyhodnotí stav energetickej siete alebo ignoruje signály o blížiacom sa zlyhaní zariadenia.

Treťou a možno najmenej diskutovanou hrozbou je automatizácia sociálneho inžinierstva. Generatívna AI dokáže vytvoriť dokonale personalizované správy, falošné hlasové záznamy či videá, ktorými možno manipulovať operátorov a technikov kritickej infraštruktúry. V prostredí, kde jedno nesprávne rozhodnutie môže mať kaskádové následky, je toto riziko mimoriadne vážne.

Európsky a slovenský rozmer

Európska únia reaguje na tieto výzvy prostredníctvom regulačného rámca AI Act, ktorý postupne nadobúda účinnosť. Pravidlá pre vysoko rizikové AI systémy, medzi ktoré patria aj systémy nasadené v kritickej infraštruktúre, vstúpia do plnej platnosti v roku 2026 až 2027. Organizácie budú musieť dokumentovať, ako AI používajú, riadiť riziká a zabezpečiť súlad s novými požiadavkami.

Na Slovensku je tento kontext o to dôležitejší, že zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a schválená Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2026 až 2030 vytvárajú nový regulačný rámec. Prepojenie týchto dvoch línií, ochrany kritickej infraštruktúry a regulácie umelej inteligencie sa stáva nevyhnutnosťou.

„Umelá inteligencia je dnes realitou v prostredí kritickej infraštruktúry, nie vzdialenou víziou. Organizácie, ktoré jej riziká podcenia, sa vystavujú hrozbám, na ktoré tradičné bezpečnostné postupy nestačia. Kľúčom je systémový prístup a to od bezpečnosti dodávateľského reťazca AI riešení cez ochranu dát až po vzdelávanie ľudí, ktorí s týmito technológiami denne pracujú," uvádza Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.

Pripravenosť ako investícia, nie náklad

Odpoveďou na rastúce riziká nie je odmietanie umelej inteligencie. Práve naopak, ide o jej zodpovedné a bezpečné nasadenie. To si vyžaduje niekoľko paralelných krokov: budovanie vlastných kompetencií v oblasti AI bezpečnosti, dôslednú klasifikáciu a dokumentáciu nasadených AI systémov, pravidelnú revíziu dodávateľských vzťahov a predovšetkým investície do vzdelávania zamestnancov.

Skúsenosti z iných oblastí kritickej infraštruktúry od ochrany GPS signálu cez odolnosť voči extrémnym poveternostným udalostiam nám ukazujú, že najefektívnejšou obranou je diverzifikácia a pripravenosť. Ten istý princíp platí aj pre AI: organizácie, ktoré si včas vybudujú schopnosť rozpoznať riziká a reagovať na ne, budú v zásadne lepšej pozícii než tie, ktoré čakajú na prvý incident.

Vedeli ste, že…?

Podľa prieskumu Allianz Risk Barometer 2026 označilo kybernetické incidenty za najväčšie riziko 42 percent respondentov. Ide o najvyššie skóre v histórii tohto rebríčka.
Na druhom mieste sa ako najväčšie bezpečnostné riziko umiestnila práve umelá inteligencia, ktorú označilo až 32 percent, tým sa za jediný rok posunula z 10. na 2. miesto medzi globálnymi rizikami podnikania,
generatívnu AI dnes podľa odhadov využíva viac ako miliarda používateľov celosvetovo, čo z nej robí najrýchlejšie prijatú digitálnu technológiu v histórii,
európsky AI Act klasifikuje AI systémy v kritickej infraštruktúre ako vysoko rizikové, čo prináša prísnejšie požiadavky na ich bezpečnosť a transparentnosť.

Umelá inteligencia sa stáva neoddeliteľnou súčasťou prostredia kritickej infraštruktúry. S tým prichádza zodpovednosť, nie len technologická, ale aj strategická a organizačná. Práve preto je dôležité, aby subjekty kritickej infraštruktúry pristupovali k tejto téme komplexne a s podporou odborných partnerov. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) poskytuje svojim členom platformu pre výmenu skúseností, prístup k expertným znalostiam a podporu pri implementácii bezpečnostných opatrení vrátane tých, ktoré súvisia s nasadzovaním a ochranou voči umelej inteligencii.

< Starší príspevok

Novší príspevok >

Artificial Intelligence in the Hands of Attackers: A New Generation of Threats to Critical Infrastructure

18. mája 2026

In January 2024, an employee of a financial firm in Hong Kong executed a transfer worth 25 million US dollars. He did so after a video conference with the chief financial officer and colleagues from headquarters that appeared entirely authentic. Yet on the call he was the only real person. The other participants were deepfake replicas generated by generative artificial intelligence on the basis of publicly available recordings. This case, documented by the Hong Kong police, did not announce the arrival of a new threat. It announced that the threat is already here and is operating in production mode.

Umelá inteligencia v rukách útočníkov: nová generácia hrozieb pre kritickú infraštruktúru

18. mája 2026

V januári 2024 zamestnanec finančnej spoločnosti v Hongkongu uskutočnil prevod v hodnote 25 miliónov amerických dolárov. Urobil tak po videokonferencii s finančným riaditeľom a kolegami z centrály, ktorá pôsobila úplne autenticky. Na konferencii však bol jediný skutočný človek on sám. Ostatní účastníci boli deepfake repliky vygenerované generatívnou umelou inteligenciou na základe verejne dostupných záznamov. Tento prípad, zdokumentovaný hongkonskou políciou, neoznámil príchod novej hrozby. Oznámil, že hrozba je už tu a funguje v produkčnom režime.

Two Members of AKI SR Are Taking Slovak Research into Space: The COSMOS-SECURE Project Will Bring Post-Quantum Secure Voice Communication for Space Missions

13. mája 2026

The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic is proud to present the success of two of its members, Decent Cybersecurity s. r. o. and FREQUENTIS Solutions & Services s. r. o., which have jointly secured funding for the four-year research and development project COSMOS-SECURE. The project, with total eligible expenditures of EUR 4,144,273.37 and a requested non-repayable financial contribution of EUR 2,981,048.65, focuses on an area that, until recently, belonged mainly to major space agencies: secure voice communication between ground stations, satellites, and spacecraft crews in an era when quantum computers are beginning to challenge the existing foundations of cryptography.

Dvaja členovia AKI SR posúvajú slovenský výskum do vesmíru: projekt COSMOS-SECURE prinesie postkvantovú bezpečnú hlasovú komunikáciu pre vesmírne misie

13. mája 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky s hrdosťou predstavuje úspech dvoch svojich členov, spoločností Decent Cybersecurity s. r. o. a FREQUENTIS Solutions & Services s. r. o., ktoré spoločne získali financovanie pre štvorročný výskumno-vývojový projekt COSMOS-SECURE. Projekt s celkovými oprávnenými výdavkami vo výške 4 144 273,37 € a požadovanou výškou nenávratného finančného príspevku 2 981 048,65 € sa zameriava na to, čo bolo donedávna doménou veľkých vesmírnych agentúr: bezpečnú hlasovú komunikáciu medzi pozemnými strediskami, satelitmi a posádkami vesmírnych lodí v ére, keď kvantové počítače začínajú spochybňovať existujúce kryptografické základy.

July 2026 will decide: Slovakia identifies the list of critical entities

12. mája 2026

The Slovak Republic is in the final phase of a process that is fundamentally changing the approach to the protection of critical infrastructure. In accordance with Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure, the list of entities that will be officially identified as critical for the functioning of the state is to be completed in July 2026. This step represents one of the most important milestones in the implementation of the new regulatory framework, the aim of which is to increase the resilience of key systems to crises, cyber threats and service outages. A new framework of responsibility Inclusion among the critical entities will not be of a merely formal nature. For the organisations concerned, it will mean the introduction of precisely defined obligations in the area of risk management, security measures, incident management and the very continuity of the provision of essential services within the meaning of the Act. For many entities, this represents a fundamental change in the approach to security, which will require systematic preparation even before the actual inclusion in the list. Growing interest of companies in the regulation Already in this period it is evident that potentially affected entities are beginning to intensively follow the development of the legislation and of the implementing rules being prepared. The reason is the need to set up internal processes in good time, so that the transition to the new regime can take place without major operational complications. The growing demanding nature of the requirements is at the same time increasing the demand for expert guidance and methodological support. The role of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic In this context, the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) plays a significant role, as it has long been creating a professional platform for cooperation between the state sector, regulators and operators of essential services across all sectors of critical infrastructure, such as for example energy, transport, healthcare or digital infrastructure. As Tibor Straka, President of AKI SR, states: “The process of identifying critical entities is not merely a legislative obligation. It is the moment that determines how resilient the state will be in real crisis situations.” The Association points out in this connection that the period before the final inclusion in the list is the most important one for organisations from the point of view of preparation and adaptation. Room for timely preparation Companies that may be part of the list of critical entities currently have a unique opportunity to prepare for the new obligations systematically and well in advance. In this area, AKI SR provides expert support, methodological guidance and a platform for the sharing of experience between the individual sectors. Cooperation as the foundation of resilience The implementation of the new system for the protection of critical infrastructure will be successful only if it is built on close cooperation between the public and the private sector. In this respect, AKI SR is developing a systematic dialogue with the central bodies of state administration that exercise state administration in the individual segments of critical infrastructure. With many of them, the Association has concluded memoranda of cooperation, which makes possible a more effective interconnection of expert capacities, the exchange of information and coordination in addressing key security topics. In the process, AKI SR thus acts as a natural communication and expert bridge between the regulator and the entities of critical infrastructure, while helping to connect legislative requirements with their practical implementation in the individual sectors. A new stage in the protection of critical systems The finalisation of the list of critical entities in July 2026 represents a fundamental step in the modernisation of the system for strengthening the resilience of critical infrastructure in Slovakia. The new legislative framework sets clearer rules, but at the same time significantly raises the demands placed on the preparedness of the organisations concerned. The outcome of the entire process will depend on how well it is possible to align the regulation with the reality of the operation of critical entities.

Júl 2026 rozhodne: Slovensko identifikuje zoznam kritických subjektov

12. mája 2026

Slovenská republika sa nachádza v záverečnej fáze procesu, ktorý zásadne mení prístup k ochrane kritickej infraštruktúry. V súlade so zákonom č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre má byť v júli 2026 dokončený zoznam subjektov, ktoré budú oficiálne identifikované ako kritické pre fungovanie štátu. Tento krok predstavuje jeden z najdôležitejších míľnikov implementácie nového regulačného rámca, ktorý má za cieľ zvýšiť odolnosť kľúčových systémov voči krízam, kybernetickým hrozbám a výpadkom služieb. Nový rámec zodpovednosti Zaradenie medzi kritické subjekty nebude mať len formálny charakter. Pre dotknuté organizácie bude znamenať zavedenie presne definovaných povinností v oblasti riadenia rizík, bezpečnostných opatrení, incident manažmentu a samotnej kontinuity poskytovania základných služieb v zmysle zákona. Pre mnohé subjekty ide o zásadnú zmenu prístupu k bezpečnosti, ktorá si bude vyžadovať systematickú prípravu ešte pred samotným zaradením do zoznamu. Zvyšujúci sa záujem firiem o reguláciu Už v tomto období je zrejmé, že potenciálne dotknuté subjekty začínajú intenzívne sledovať vývoj legislatívy a pripravovaných vykonávacích pravidiel. Dôvodom je potreba včas nastaviť interné procesy tak, aby prechod do nového režimu prebehol bez zásadných prevádzkových komplikácií. Rastúca náročnosť požiadaviek zároveň zvyšuje dopyt po odbornom vedení a metodickej podpore. Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry SR V tomto kontexte zohráva významnú rolu Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) , ktorá dlhodobo vytvára odbornú platformu pre spoluprácu medzi štátnym sektorom, regulátormi a prevádzkovateľmi základných služieb naprieč všetkými sektormi kritickej infraštruktúry, ako je napríklad energetika, doprava, zdravotníctvo či digitálna infraštruktúra. Ako uvádza prezident AKI SR Tibor Straka: „Proces identifikácie kritických subjektov nie je len legislatívna povinnosť. Je to moment, ktorý určuje, ako odolný bude štát v reálnych krízových situáciách.“ Asociácia v tejto súvislosti upozorňuje, že obdobie pred finálnym zaradením do zoznamu je pre organizácie najdôležitejšie z hľadiska prípravy a adaptácie. Priestor na včasnú prípravu Firmy, ktoré môžu byť súčasťou zoznamu kritických subjektov, majú v súčasnosti jedinečnú príležitosť pripraviť sa na nové povinnosti systematicky a s dostatočným predstihom. AKI SR v tejto oblasti poskytuje odbornú podporu, metodické usmernenia a platformu na zdieľanie skúseností medzi jednotlivými sektormi. Spolupráca ako základ odolnosti Implementácia nového systému ochrany kritickej infraštruktúry bude úspešná len vtedy, ak bude postavená na úzkej spolupráci medzi verejným a súkromným sektorom. V tomto smere AKI SR rozvíja systematický dialóg s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na jednotlivých úsekoch kritickej infraštruktúry. S mnohými z nich má asociácia uzatvorené memorandá o spolupráci, čo umožňuje efektívnejšie prepájanie odborných kapacít, výmenu informácií a koordináciu pri riešení kľúčových bezpečnostných tém. AKI SR tak v procese vystupuje ako prirodzený komunikačný a odborný most medzi regulátorom a subjektami kritickej infraštruktúry, pričom pomáha prepájať legislatívne požiadavky s ich praktickou implementáciou v jednotlivých sektoroch. Nová etapa ochrany kritických systémov Finalizácia zoznamu kritických subjektov v júli 2026 predstavuje zásadný krok v modernizácii systému zvyšovania odolnosti kritickej infraštruktúry na Slovensku. Nový legislatívny rámec nastavuje jasnejšie pravidlá, ale zároveň výrazne zvyšuje nároky na pripravenosť dotknutých organizácií. Výsledok celého procesu bude závisieť od toho, ako dobre sa podarí zosúladiť reguláciu s realitou prevádzky kritických subjektov.

Rail Transport: Critical Infrastructure on the Boundary Between Cyber and Physical

11. mája 2026

In August 2023, something happened on the Polish railways that until then had belonged to the realm of scenarios, not reality. Unknown actors abused the radio system for emergency stopping (radio-stop) and transmitted a signal that brought more than 20 trains to a halt in various regions of the country. The attack required no access to digital systems and no sophisticated malware. A radio transmitter and knowledge of publicly available tones were enough. It was a demonstration of why rail transport ranks among the most complex categories of critical infrastructure. It brings together older analogue and radio technology with contemporary IT and OT systems, and each of these layers has its own vulnerabilities.

Železničná doprava: kritická infraštruktúra na pomedzí kybernetiky a fyziky

11. mája 2026

V auguste 2023 sa na poľskej železnici udialo niečo, čo dovtedy patrilo do oblasti scenárov, nie reality. Neznámi aktéri zneužili rádiový systém núdzového zastavenia (radio-stop) a vyslali signál, ktorý zastavil viac ako 20 vlakov v rôznych regiónoch krajiny. Útok nepotreboval prístup do digitálnych systémov ani sofistikovaný malvér. Stačil rádiový vysielač a znalosť verejne dostupných tónov. Bola to ukážka, prečo železničná doprava patrí medzi najkomplexnejšie kategórie kritickej infraštruktúry. Spája sa v nej staršia analógová a rádiová technika so súčasnými IT a OT systémami a každá z týchto vrstiev má vlastné zraniteľnosti.

Submarine cables: the Achilles heel of European digital sovereignty

6. mája 2026

Roughly 99 % of the world's intercontinental digital communication does not travel through satellites. It travels through a network of approximately 600 submarine fibre-optic cables with a combined length of 1.4 million kilometres, lying on the floor of the world's oceans. Through these cables flow more than 10 trillion US dollars in financial transactions every day, the bulk of email and cloud traffic, and almost all international internet traffic. They are the physical rope on which the digital economy hangs.

Podmorské káble: Achillova päta európskej digitálnej suverenity