Výklad k zákonu č. 367/2024 Z. z. - Zákon o kritickej infraštruktúre

23. februára 2025

JUDr. Renáta Považanová, Zdroj: Verlag Dashöfer


S príchodom nového roku nadobudol účinnosť aj nový predpis, ktorým je zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je transpozícia a implementácia právnych predpisov Európskej únie.


V prvom rade ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES . Zároveň sa zabezpečuje implementácia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/2450 zo 25. júla 2023 , ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 stanovením zoznamu základných služieb (Ú. v. EÚ L, 2023/2450, 30.10.2023).


Doterajšia smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu bola transponovaná do zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre.


Cesta kreovania legislatívnych a koncepčných dokumentov na úseku kritickej infraštruktúry bola ovplyvnená medzinárodnými bezpečnostnými udalosťami, najmä sériou koordinovaných útokov na Svetové obchodné centrum v New Yorku v roku 2001, následné teroristickými akciami na železnice v Madride v roku 2004 a útokmi na dopravu v Londýne 2005. Preto sa v dokumentoch spája ochrana kritickej infraštruktúry v prvom rade s obranou proti terorizmu. Ďalší vývoj koncepčných a strategických dokumentov, ako je Bezpečnostná stratégia SR z roku 2005, považuje za najväčšiu hrozbu použitie zbraní hromadného ničenia a niektorých ich nosičov teroristickými skupinami, prípadne tzv. „zlyhávajúcimi štátmi”. Prioritám dominuje boj proti terorizmu aj v Európskej bezpečnostnej stratégií z roku 2009, do popredia sa dostávajú témy ako je zmena klímy a kybernetická bezpečnosť. Následná obsahová terminológia ako terorizmus, kybernetické alebo informačné operácie sa spojili do termínu asymetrické hrozby. Z terminologického významu existuje množstvo definícií asymetrických hrozieb, ktoré sa snažia zachytiť špecifickú povahu nových druhov hrozieb pre bezpečnosť a stabilitu štátu, ktoré koordinovane a plánovito využívajú rôzni aktéri. V tejto súvislosti sa najčastejšie hovorí o hybridných hrozbách (hybrid threats) a hybridných spôsoboch vedenia vojny (hybrid warfare).


Na pôde Európskej únie sa problematike hybridných hrozieb venuje značná pozornosť a od roku 2016 bolo prijatých viacero verejných politík a dokumentov dotýkajúcich sa tejto oblasti.


V súčasnom geopolitickom kontexte je zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre, ktorý vymedzoval ochranu len prvkov kritickej infraštruktúry, už prekonaný. Uvedený predpis sa zaoberá len problematikou identifikácie kritickej infraštruktúry z hľadiska hospodárskych záujmov SR. Ustanovuje organizáciu a pôsobnosť iba orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry. Neustanovuje nástroje na ochranu prvkov.


Nový zákon má priame väzby a je v súlade s ostatnými legislatívnymi zámermi v oblasti zvýšenia odolnosti civilnej ochrany, priamych zahraničných investícií, kybernetickej bezpečnosti, acquis v oblasti finančných služieb a posilnenia odolnosti a zníženia zraniteľností na zmenu klímy. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby ústredné orgány určené podľa tohto zákona a orgány určené podľa zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti prijali doplnkové opatrenia a podľa potreby si vymieňali informácie, pokiaľ ide o kybernetickú a nekybernetickú odolnosť, a aby subjekty, ktoré sa podľa zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti považujú za „kľúčové”, takisto podliehali povinnostiam súvisiacim so všeobecnejším zvyšovaním odolnosti s cieľom riešiť nekybernetické riziká. Fyzická bezpečnosť sietí a informačných systémov subjektov v sektore digitálnej infraštruktúry sa komplexne rieši v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii , ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) ako súčasť povinností týchto subjektov v oblasti riadenia kybernetických rizík a oznamovania.


Ďalším opatrením na zabezpečenie odolnosti kritických subjektov je otázka personálnej bezpečnosti. Kvalifikovaný personál môže byť v kritických subjektoch prínosom a zároveň potenciálnou zraniteľnosťou. Zavedenie opatrení personálnej bezpečnosti, ako sú napríklad preverenie zamestnancov, protokoly kontroly prístupu a školenia o bezpečnostnom povedomí, zabezpečuje, že osoby zapojené do systému sú dôveryhodné a spoľahlivé. Personál, ktorý má zabezpečený priamy alebo diaľkový prístup do priestorov kritického subjektu ku kritickej infraštruktúre, k limitovaným informáciám alebo ku kontrolným systémom musí byť preverený a bezúhonný. Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.


Ďalším aspektom reakcie na bezpečnostné prostredie je vytvorenie systému zdieľania informácií a spolupráce. Nový zákon zavádza povinnosť nahlasovania incidentov na úseku kritickej infraštruktúry kritickými subjektmi a následne zdieľania informácií s príslušnými sektorovými ministerstvami, ministerstvom vnútra a ďalšími bezpečnostnými zložkami štátu. Ministerstvo vnútra SR ako predkladateľ tohto návrhu zákona bude plniť úlohy jednotného kontaktného bodu pre kritickú infraštruktúru SR a zároveň notifikačné a komunikačné povinnosti voči Európskej komisii.


Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov sa preto v zákone o kritickej infraštruktúre a doplnení niektorých zákonov ustanovuje stanovenie priorít celkovej odolnosti, ktorými môžu kritické subjekty zmierniť riziká, ochrániť kritické aktíva a udržať bezpečné a stabilné prevádzkové prostredie.


19. novembra 2026
The amendment to the Cybersecurity Act has been in force since January 1, 2025, but some entities listed in the register under the previous legislation could rely on the transitional provisions until December 31, 2026. For operators in energy, transport, healthcare, water management and other strategic services, the final weeks of the year are therefore an opportunity to check not only formal compliance, but also the actual level of protection for their operations.
19. novembra 2026
Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti je účinná od 1. januára 2025, no časť subjektov zapísaných do registra podľa staršej úpravy mohla prechodné ustanovenia využívať až do 31. decembra 2026. Pre prevádzkovateľov v energetike, doprave, zdravotníctve, vodnom hospodárstve a ďalších strategických službách je preto posledné obdobie roka príležitosťou preveriť nielen formálne plnenie povinností, ale aj skutočnú úroveň ochrany prevádzky. 
14. novembra 2026
The Critical Infrastructure Association (AKI SR) of the Slovak Republic considers the selection of the SynapseCommand platform among the ten projects in the NATO DIANA programme a significant recognition of the technological and professional calibre of Slovakia’s security industry. The solution was developed by Decent Cybersecurity s. r. o., a member company of the association. It stood out in international competition and has been given the opportunity to undergo further technological testing within the NATO environment. The result also confirms that Slovak technology companies can actively contribute to developing Alliance capabilities in command, control and decision support.
14. novembra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) považuje výber platformy SynapseCommand do desiatky projektov programu NATO DIANA za významné ocenenie technologickej a odbornej úrovne slovenského bezpečnostného priemyslu. Ide o riešenie členskej spoločnosti asociácie Decent Cybersecurity s. r. o., ktoré sa presadilo v medzinárodnej konkurencii a dostalo príležitosť na ďalšie technologické overovanie v prostredí NATO. Výsledok zároveň potvrdzuje, že slovenské technologické spoločnosti môžu aktívne prispievať k rozvoju aliančných spôsobilostí v oblasti velenia, riadenia a podpory rozhodovania.
12. novembra 2026
The debate on critical infrastructure in Slovakia centres on electricity, networks and data. Its deepest layer — raw materials — remains outside the spotlight. The document meant to determine how the state handles its mineral wealth works with data from 1999, and its projections end in 2010. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and experts from the Faculty of Mining, Ecology, Process Control and Geotechnologies of the Technical University of Košice (FBERG TUKE) therefore say one thing: without raw materials security there is no secure state either. 
12. novembra 2026
Debata o kritickej infraštruktúre sa na Slovensku sústreďuje na elektrinu, siete a dáta. Jej najhlbšia vrstva - suroviny - zostáva mimo pozornosti. Dokument, ktorý má určovať, ako štát narába s nerastným bohatstvom, pracuje s údajmi z roku 1999 a jeho odhady končia rokom 2010. Asociácia kritickej infraštruktúry SR aj odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE) preto hovoria o jednej veci: bez surovinovej bezpečnosti neexistuje ani bezpečný štát.
11. novembra 2026
Statement by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on the Delivery of the CIS+ Digital System to Air Navigation Services of the Czech Republic
11. novembra 2026
Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky k dodávke digitálneho systému CIS+ pre Riadenie letovej prevádzky ČR
9. novembra 2026
A cyberattack does not have to target a hospital information system or medical devices to have potentially serious consequences for healthcare delivery. An attacker may gain access to a system that appears, at first glance, to be part of the technical infrastructure - for example, a system that controls refrigeration units used to store blood and blood plasma. An incident in France in early November 2026 highlights the risks at the intersection of cybersecurity, industrial control and the operational continuity of healthcare services.
9. novembra 2026
Kybernetický útok nemusí zasiahnuť nemocničný informačný systém ani zdravotnícke prístroje, aby mal potenciálne závažné dôsledky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Útočník môže získať prístup k systému, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako technické zázemie – napríklad k riadeniu chladiacich zariadení na skladovanie krvi a krvnej plazmy. Incident z Francúzska zo začiatku novembra 2026 poukazuje na riziko, ktoré vzniká na rozhraní kybernetickej bezpečnosti, priemyselného riadenia a prevádzkovej kontinuity zdravotníckych služieb.