Výklad k zákonu č. 367/2024 Z. z. - Zákon o kritickej infraštruktúre

23. februára 2025

JUDr. Renáta Považanová, Zdroj: Verlag Dashöfer


S príchodom nového roku nadobudol účinnosť aj nový predpis, ktorým je zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je transpozícia a implementácia právnych predpisov Európskej únie.


V prvom rade ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES . Zároveň sa zabezpečuje implementácia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/2450 zo 25. júla 2023 , ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 stanovením zoznamu základných služieb (Ú. v. EÚ L, 2023/2450, 30.10.2023).


Doterajšia smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu bola transponovaná do zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre.


Cesta kreovania legislatívnych a koncepčných dokumentov na úseku kritickej infraštruktúry bola ovplyvnená medzinárodnými bezpečnostnými udalosťami, najmä sériou koordinovaných útokov na Svetové obchodné centrum v New Yorku v roku 2001, následné teroristickými akciami na železnice v Madride v roku 2004 a útokmi na dopravu v Londýne 2005. Preto sa v dokumentoch spája ochrana kritickej infraštruktúry v prvom rade s obranou proti terorizmu. Ďalší vývoj koncepčných a strategických dokumentov, ako je Bezpečnostná stratégia SR z roku 2005, považuje za najväčšiu hrozbu použitie zbraní hromadného ničenia a niektorých ich nosičov teroristickými skupinami, prípadne tzv. „zlyhávajúcimi štátmi”. Prioritám dominuje boj proti terorizmu aj v Európskej bezpečnostnej stratégií z roku 2009, do popredia sa dostávajú témy ako je zmena klímy a kybernetická bezpečnosť. Následná obsahová terminológia ako terorizmus, kybernetické alebo informačné operácie sa spojili do termínu asymetrické hrozby. Z terminologického významu existuje množstvo definícií asymetrických hrozieb, ktoré sa snažia zachytiť špecifickú povahu nových druhov hrozieb pre bezpečnosť a stabilitu štátu, ktoré koordinovane a plánovito využívajú rôzni aktéri. V tejto súvislosti sa najčastejšie hovorí o hybridných hrozbách (hybrid threats) a hybridných spôsoboch vedenia vojny (hybrid warfare).


Na pôde Európskej únie sa problematike hybridných hrozieb venuje značná pozornosť a od roku 2016 bolo prijatých viacero verejných politík a dokumentov dotýkajúcich sa tejto oblasti.


V súčasnom geopolitickom kontexte je zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre, ktorý vymedzoval ochranu len prvkov kritickej infraštruktúry, už prekonaný. Uvedený predpis sa zaoberá len problematikou identifikácie kritickej infraštruktúry z hľadiska hospodárskych záujmov SR. Ustanovuje organizáciu a pôsobnosť iba orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry. Neustanovuje nástroje na ochranu prvkov.


Nový zákon má priame väzby a je v súlade s ostatnými legislatívnymi zámermi v oblasti zvýšenia odolnosti civilnej ochrany, priamych zahraničných investícií, kybernetickej bezpečnosti, acquis v oblasti finančných služieb a posilnenia odolnosti a zníženia zraniteľností na zmenu klímy. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby ústredné orgány určené podľa tohto zákona a orgány určené podľa zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti prijali doplnkové opatrenia a podľa potreby si vymieňali informácie, pokiaľ ide o kybernetickú a nekybernetickú odolnosť, a aby subjekty, ktoré sa podľa zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti považujú za „kľúčové”, takisto podliehali povinnostiam súvisiacim so všeobecnejším zvyšovaním odolnosti s cieľom riešiť nekybernetické riziká. Fyzická bezpečnosť sietí a informačných systémov subjektov v sektore digitálnej infraštruktúry sa komplexne rieši v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii , ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) ako súčasť povinností týchto subjektov v oblasti riadenia kybernetických rizík a oznamovania.


Ďalším opatrením na zabezpečenie odolnosti kritických subjektov je otázka personálnej bezpečnosti. Kvalifikovaný personál môže byť v kritických subjektoch prínosom a zároveň potenciálnou zraniteľnosťou. Zavedenie opatrení personálnej bezpečnosti, ako sú napríklad preverenie zamestnancov, protokoly kontroly prístupu a školenia o bezpečnostnom povedomí, zabezpečuje, že osoby zapojené do systému sú dôveryhodné a spoľahlivé. Personál, ktorý má zabezpečený priamy alebo diaľkový prístup do priestorov kritického subjektu ku kritickej infraštruktúre, k limitovaným informáciám alebo ku kontrolným systémom musí byť preverený a bezúhonný. Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.


Ďalším aspektom reakcie na bezpečnostné prostredie je vytvorenie systému zdieľania informácií a spolupráce. Nový zákon zavádza povinnosť nahlasovania incidentov na úseku kritickej infraštruktúry kritickými subjektmi a následne zdieľania informácií s príslušnými sektorovými ministerstvami, ministerstvom vnútra a ďalšími bezpečnostnými zložkami štátu. Ministerstvo vnútra SR ako predkladateľ tohto návrhu zákona bude plniť úlohy jednotného kontaktného bodu pre kritickú infraštruktúru SR a zároveň notifikačné a komunikačné povinnosti voči Európskej komisii.


Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov sa preto v zákone o kritickej infraštruktúre a doplnení niektorých zákonov ustanovuje stanovenie priorít celkovej odolnosti, ktorými môžu kritické subjekty zmierniť riziká, ochrániť kritické aktíva a udržať bezpečné a stabilné prevádzkové prostredie.


25. mája 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic continues its series of articles introducing both the public and the professional community to the individual sectors of critical infrastructure as defined by Act No. 367/2025 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments to Certain Acts. Following sectors such as energy, transport and finance, we now turn to a sector that is part of the daily life of citizens as well as the functioning of the state – postal services.
25. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii článkov, ktorými verejnosti aj odbornej obci predstavuje jednotlivé sektory kritickej infraštruktúry definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po sektoroch ako energetika, doprava či financie sa tentoraz venujeme sektoru, ktorý je súčasťou každodenného života občanov aj fungovania štátu – poštovým službám.
21. mája 2026
Until recently, the security of critical infrastructure was associated mainly with the protection of physical facilities, energy sources, or state systems. Today, however, it is increasingly clear that the real vulnerability often lies outside the organisation itself: in its supply chains, technology partners, and external services.
21. mája 2026
Ešte donedávna sa bezpečnosť kritickej infraštruktúry spájala najmä s ochranou fyzických objektov, energetických zdrojov či štátnych systémov. Dnes však čoraz jasnejšie vidíme, že skutočná zraniteľnosť sa často nachádza mimo samotnej organizácie: v jej dodávateľských reťazcoch, technologických partneroch a externých službách.
18. mája 2026
V januári 2024 zamestnanec finančnej spoločnosti v Hongkongu uskutočnil prevod v hodnote 25 miliónov amerických dolárov. Urobil tak po videokonferencii s finančným riaditeľom a kolegami z centrály, ktorá pôsobila úplne autenticky. Na konferencii však bol jediný skutočný človek on sám. Ostatní účastníci boli deepfake repliky vygenerované generatívnou umelou inteligenciou na základe verejne dostupných záznamov. Tento prípad, zdokumentovaný hongkonskou políciou, neoznámil príchod novej hrozby. Oznámil, že hrozba je už tu a funguje v produkčnom režime.
13. mája 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic is proud to present the success of two of its members, Decent Cybersecurity s. r. o. and FREQUENTIS Solutions & Services s. r. o., which have jointly secured funding for the four-year research and development project COSMOS-SECURE. The project, with total eligible expenditures of EUR 4,144,273.37 and a requested non-repayable financial contribution of EUR 2,981,048.65, focuses on an area that, until recently, belonged mainly to major space agencies: secure voice communication between ground stations, satellites, and spacecraft crews in an era when quantum computers are beginning to challenge the existing foundations of cryptography.
13. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky s hrdosťou predstavuje úspech dvoch svojich členov, spoločností Decent Cybersecurity s. r. o. a FREQUENTIS Solutions & Services s. r. o., ktoré spoločne získali financovanie pre štvorročný výskumno-vývojový projekt COSMOS-SECURE. Projekt s celkovými oprávnenými výdavkami vo výške 4 144 273,37 € a požadovanou výškou nenávratného finančného príspevku 2 981 048,65 € sa zameriava na to, čo bolo donedávna doménou veľkých vesmírnych agentúr: bezpečnú hlasovú komunikáciu medzi pozemnými strediskami, satelitmi a posádkami vesmírnych lodí v ére, keď kvantové počítače začínajú spochybňovať existujúce kryptografické základy.
12. mája 2026
The Slovak Republic is in the final phase of a process that is fundamentally changing the approach to the protection of critical infrastructure. In accordance with Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure, the list of entities that will be officially identified as critical for the functioning of the state is to be completed in July 2026. This step represents one of the most important milestones in the implementation of the new regulatory framework, the aim of which is to increase the resilience of key systems to crises, cyber threats and service outages. A new framework of responsibility Inclusion among the critical entities will not be of a merely formal nature. For the organisations concerned, it will mean the introduction of precisely defined obligations in the area of risk management, security measures, incident management and the very continuity of the provision of essential services within the meaning of the Act. For many entities, this represents a fundamental change in the approach to security, which will require systematic preparation even before the actual inclusion in the list. Growing interest of companies in the regulation Already in this period it is evident that potentially affected entities are beginning to intensively follow the development of the legislation and of the implementing rules being prepared. The reason is the need to set up internal processes in good time, so that the transition to the new regime can take place without major operational complications. The growing demanding nature of the requirements is at the same time increasing the demand for expert guidance and methodological support. The role of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic In this context, the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) plays a significant role, as it has long been creating a professional platform for cooperation between the state sector, regulators and operators of essential services across all sectors of critical infrastructure, such as for example energy, transport, healthcare or digital infrastructure. As Tibor Straka, President of AKI SR, states: “The process of identifying critical entities is not merely a legislative obligation. It is the moment that determines how resilient the state will be in real crisis situations.” The Association points out in this connection that the period before the final inclusion in the list is the most important one for organisations from the point of view of preparation and adaptation. Room for timely preparation Companies that may be part of the list of critical entities currently have a unique opportunity to prepare for the new obligations systematically and well in advance. In this area, AKI SR provides expert support, methodological guidance and a platform for the sharing of experience between the individual sectors. Cooperation as the foundation of resilience The implementation of the new system for the protection of critical infrastructure will be successful only if it is built on close cooperation between the public and the private sector. In this respect, AKI SR is developing a systematic dialogue with the central bodies of state administration that exercise state administration in the individual segments of critical infrastructure. With many of them, the Association has concluded memoranda of cooperation, which makes possible a more effective interconnection of expert capacities, the exchange of information and coordination in addressing key security topics. In the process, AKI SR thus acts as a natural communication and expert bridge between the regulator and the entities of critical infrastructure, while helping to connect legislative requirements with their practical implementation in the individual sectors. A new stage in the protection of critical systems The finalisation of the list of critical entities in July 2026 represents a fundamental step in the modernisation of the system for strengthening the resilience of critical infrastructure in Slovakia. The new legislative framework sets clearer rules, but at the same time significantly raises the demands placed on the preparedness of the organisations concerned. The outcome of the entire process will depend on how well it is possible to align the regulation with the reality of the operation of critical entities.
12. mája 2026
Slovenská republika sa nachádza v záverečnej fáze procesu, ktorý zásadne mení prístup k ochrane kritickej infraštruktúry. V súlade so zákonom č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre má byť v júli 2026 dokončený zoznam subjektov, ktoré budú oficiálne identifikované ako kritické pre fungovanie štátu. Tento krok predstavuje jeden z najdôležitejších míľnikov implementácie nového regulačného rámca, ktorý má za cieľ zvýšiť odolnosť kľúčových systémov voči krízam, kybernetickým hrozbám a výpadkom služieb. Nový rámec zodpovednosti Zaradenie medzi kritické subjekty nebude mať len formálny charakter. Pre dotknuté organizácie bude znamenať zavedenie presne definovaných povinností v oblasti riadenia rizík, bezpečnostných opatrení, incident manažmentu a samotnej kontinuity poskytovania základných služieb v zmysle zákona. Pre mnohé subjekty ide o zásadnú zmenu prístupu k bezpečnosti, ktorá si bude vyžadovať systematickú prípravu ešte pred samotným zaradením do zoznamu. Zvyšujúci sa záujem firiem o reguláciu Už v tomto období je zrejmé, že potenciálne dotknuté subjekty začínajú intenzívne sledovať vývoj legislatívy a pripravovaných vykonávacích pravidiel. Dôvodom je potreba včas nastaviť interné procesy tak, aby prechod do nového režimu prebehol bez zásadných prevádzkových komplikácií. Rastúca náročnosť požiadaviek zároveň zvyšuje dopyt po odbornom vedení a metodickej podpore. Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry SR V tomto kontexte zohráva významnú rolu Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) , ktorá dlhodobo vytvára odbornú platformu pre spoluprácu medzi štátnym sektorom, regulátormi a prevádzkovateľmi základných služieb naprieč všetkými sektormi kritickej infraštruktúry, ako je napríklad energetika, doprava, zdravotníctvo či digitálna infraštruktúra. Ako uvádza prezident AKI SR Tibor Straka: „Proces identifikácie kritických subjektov nie je len legislatívna povinnosť. Je to moment, ktorý určuje, ako odolný bude štát v reálnych krízových situáciách.“ Asociácia v tejto súvislosti upozorňuje, že obdobie pred finálnym zaradením do zoznamu je pre organizácie najdôležitejšie z hľadiska prípravy a adaptácie. Priestor na včasnú prípravu Firmy, ktoré môžu byť súčasťou zoznamu kritických subjektov, majú v súčasnosti jedinečnú príležitosť pripraviť sa na nové povinnosti systematicky a s dostatočným predstihom. AKI SR v tejto oblasti poskytuje odbornú podporu, metodické usmernenia a platformu na zdieľanie skúseností medzi jednotlivými sektormi. Spolupráca ako základ odolnosti Implementácia nového systému ochrany kritickej infraštruktúry bude úspešná len vtedy, ak bude postavená na úzkej spolupráci medzi verejným a súkromným sektorom. V tomto smere AKI SR rozvíja systematický dialóg s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na jednotlivých úsekoch kritickej infraštruktúry. S mnohými z nich má asociácia uzatvorené memorandá o spolupráci, čo umožňuje efektívnejšie prepájanie odborných kapacít, výmenu informácií a koordináciu pri riešení kľúčových bezpečnostných tém. AKI SR tak v procese vystupuje ako prirodzený komunikačný a odborný most medzi regulátorom a subjektami kritickej infraštruktúry, pričom pomáha prepájať legislatívne požiadavky s ich praktickou implementáciou v jednotlivých sektoroch. Nová etapa ochrany kritických systémov  Finalizácia zoznamu kritických subjektov v júli 2026 predstavuje zásadný krok v modernizácii systému zvyšovania odolnosti kritickej infraštruktúry na Slovensku. Nový legislatívny rámec nastavuje jasnejšie pravidlá, ale zároveň výrazne zvyšuje nároky na pripravenosť dotknutých organizácií. Výsledok celého procesu bude závisieť od toho, ako dobre sa podarí zosúladiť reguláciu s realitou prevádzky kritických subjektov.
11. mája 2026
In August 2023, something happened on the Polish railways that until then had belonged to the realm of scenarios, not reality. Unknown actors abused the radio system for emergency stopping (radio-stop) and transmitted a signal that brought more than 20 trains to a halt in various regions of the country. The attack required no access to digital systems and no sophisticated malware. A radio transmitter and knowledge of publicly available tones were enough. It was a demonstration of why rail transport ranks among the most complex categories of critical infrastructure. It brings together older analogue and radio technology with contemporary IT and OT systems, and each of these layers has its own vulnerabilities.