Výklad k zákonu č. 367/2024 Z. z. - Zákon o kritickej infraštruktúre

23. februára 2025

JUDr. Renáta Považanová, Zdroj: Verlag Dashöfer


S príchodom nového roku nadobudol účinnosť aj nový predpis, ktorým je zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je transpozícia a implementácia právnych predpisov Európskej únie.


V prvom rade ide o transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES . Zároveň sa zabezpečuje implementácia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2023/2450 zo 25. júla 2023 , ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 stanovením zoznamu základných služieb (Ú. v. EÚ L, 2023/2450, 30.10.2023).


Doterajšia smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu bola transponovaná do zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre.


Cesta kreovania legislatívnych a koncepčných dokumentov na úseku kritickej infraštruktúry bola ovplyvnená medzinárodnými bezpečnostnými udalosťami, najmä sériou koordinovaných útokov na Svetové obchodné centrum v New Yorku v roku 2001, následné teroristickými akciami na železnice v Madride v roku 2004 a útokmi na dopravu v Londýne 2005. Preto sa v dokumentoch spája ochrana kritickej infraštruktúry v prvom rade s obranou proti terorizmu. Ďalší vývoj koncepčných a strategických dokumentov, ako je Bezpečnostná stratégia SR z roku 2005, považuje za najväčšiu hrozbu použitie zbraní hromadného ničenia a niektorých ich nosičov teroristickými skupinami, prípadne tzv. „zlyhávajúcimi štátmi”. Prioritám dominuje boj proti terorizmu aj v Európskej bezpečnostnej stratégií z roku 2009, do popredia sa dostávajú témy ako je zmena klímy a kybernetická bezpečnosť. Následná obsahová terminológia ako terorizmus, kybernetické alebo informačné operácie sa spojili do termínu asymetrické hrozby. Z terminologického významu existuje množstvo definícií asymetrických hrozieb, ktoré sa snažia zachytiť špecifickú povahu nových druhov hrozieb pre bezpečnosť a stabilitu štátu, ktoré koordinovane a plánovito využívajú rôzni aktéri. V tejto súvislosti sa najčastejšie hovorí o hybridných hrozbách (hybrid threats) a hybridných spôsoboch vedenia vojny (hybrid warfare).


Na pôde Európskej únie sa problematike hybridných hrozieb venuje značná pozornosť a od roku 2016 bolo prijatých viacero verejných politík a dokumentov dotýkajúcich sa tejto oblasti.


V súčasnom geopolitickom kontexte je zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre, ktorý vymedzoval ochranu len prvkov kritickej infraštruktúry, už prekonaný. Uvedený predpis sa zaoberá len problematikou identifikácie kritickej infraštruktúry z hľadiska hospodárskych záujmov SR. Ustanovuje organizáciu a pôsobnosť iba orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry. Neustanovuje nástroje na ochranu prvkov.


Nový zákon má priame väzby a je v súlade s ostatnými legislatívnymi zámermi v oblasti zvýšenia odolnosti civilnej ochrany, priamych zahraničných investícií, kybernetickej bezpečnosti, acquis v oblasti finančných služieb a posilnenia odolnosti a zníženia zraniteľností na zmenu klímy. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby ústredné orgány určené podľa tohto zákona a orgány určené podľa zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti prijali doplnkové opatrenia a podľa potreby si vymieňali informácie, pokiaľ ide o kybernetickú a nekybernetickú odolnosť, a aby subjekty, ktoré sa podľa zákona č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti považujú za „kľúčové”, takisto podliehali povinnostiam súvisiacim so všeobecnejším zvyšovaním odolnosti s cieľom riešiť nekybernetické riziká. Fyzická bezpečnosť sietí a informačných systémov subjektov v sektore digitálnej infraštruktúry sa komplexne rieši v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii , ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) ako súčasť povinností týchto subjektov v oblasti riadenia kybernetických rizík a oznamovania.


Ďalším opatrením na zabezpečenie odolnosti kritických subjektov je otázka personálnej bezpečnosti. Kvalifikovaný personál môže byť v kritických subjektoch prínosom a zároveň potenciálnou zraniteľnosťou. Zavedenie opatrení personálnej bezpečnosti, ako sú napríklad preverenie zamestnancov, protokoly kontroly prístupu a školenia o bezpečnostnom povedomí, zabezpečuje, že osoby zapojené do systému sú dôveryhodné a spoľahlivé. Personál, ktorý má zabezpečený priamy alebo diaľkový prístup do priestorov kritického subjektu ku kritickej infraštruktúre, k limitovaným informáciám alebo ku kontrolným systémom musí byť preverený a bezúhonný. Za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona považuje fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.


Ďalším aspektom reakcie na bezpečnostné prostredie je vytvorenie systému zdieľania informácií a spolupráce. Nový zákon zavádza povinnosť nahlasovania incidentov na úseku kritickej infraštruktúry kritickými subjektmi a následne zdieľania informácií s príslušnými sektorovými ministerstvami, ministerstvom vnútra a ďalšími bezpečnostnými zložkami štátu. Ministerstvo vnútra SR ako predkladateľ tohto návrhu zákona bude plniť úlohy jednotného kontaktného bodu pre kritickú infraštruktúru SR a zároveň notifikačné a komunikačné povinnosti voči Európskej komisii.


Na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov sa preto v zákone o kritickej infraštruktúre a doplnení niektorých zákonov ustanovuje stanovenie priorít celkovej odolnosti, ktorými môžu kritické subjekty zmierniť riziká, ochrániť kritické aktíva a udržať bezpečné a stabilné prevádzkové prostredie.


8. apríla 2026
A large-scale power outage is no longer a hypothetical scenario. Recent months have brought a series of incidents showing that the stability of Europe's electricity systems is exposed to a combination of threats on a scale we have not previously encountered. The discussion of blackouts is therefore shifting from technical circles into the broader strategic framework of critical infrastructure protection.
8. apríla 2026
Rozsiahly výpadok elektriny prestáva byť hypotetickým scenárom. Posledné mesiace priniesli sériu incidentov, ktoré ukazujú, že stabilita elektrizačných sústav v Európe je vystavená kombinácii hrozieb, akú sme v takomto rozsahu doteraz nepoznali. Diskusia o blackoute sa tak presúva z technických kruhov do širšieho strategického rámca ochrany kritickej infraštruktúry.
3. apríla 2026
Artificial intelligence is changing the rules of the game in critical infrastructure protection. It is no longer merely an aid in defence — it is also becoming a weapon in the hands of attackers. The question is no longer whether AI will enter the critical infrastructure environment, but how quickly we can prepare for this change.
3. apríla 2026
Umelá inteligencia mení pravidlá hry v ochrane kritickej infraštruktúry. Už nie je len pomocníkom pri obrane, stáva sa aj zbraňou v rukách útočníkov. Otázka už neznie, či sa AI dostane do prostredia kritickej infraštruktúry, ale ako rýchlo sa na túto zmenu dokážeme pripraviť. 
2. apríla 2026
Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike upravuje zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení noektorých zákonov, ktorý definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby nevyhnutné pre fungovanie štátu. 
2. apríla 2026
The area of critical infrastructure in the Slovak Republic is regulated by Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments and Supplements to Certain Acts, which defines individual sectors, subsectors, and essential services necessary for the functioning of the state.
30. marca 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic has entered into negotiations on international cooperation with the Republic of India in the field of critical infrastructure protection and the development of post-quantum cryptography. This step reflects the growing importance of technological security and the need to prepare for the advent of quantum technologies, which will fundamentally impact current cryptographic standards. In this context, a significant meeting took place at the Embassy of the Republic of India in Slovakia, attended by H.E. Apoorva Srivastava, Ambassador of the Republic of India to the Slovak Republic, Rastislav Chovanec, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, and Tibor Straka, President of The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. The delegation also included the Chairman of its Supervisory Board and a representative of member company Decent Cybersecurity s. r. o., Matej Michalko. The discussion focused primarily on opportunities for the development of bilateral cooperation in the areas of critical infrastructure, cybersecurity, and the implementation of post-quantum cryptographic solutions. India is among the countries that systematically invest in the development of cryptography and quantum technologies. This is evidenced by its strategic initiative, the National Quantum Mission, which aims to build a comprehensive national quantum technology ecosystem. It is precisely in this area that The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic sees significant potential for cooperation and the involvement of Slovak technology entities. One such entity is Decent Cybersecurity s. r. o., a company with a long-standing focus on research and implementation of solutions for critical infrastructure, defence systems, and telecommunications networks. The company specialises primarily in the practical implementation of new cryptographic algorithms into modern hardware and software architectures, which makes it well-suited for participation in international post-quantum security projects. From the perspective of the Slovak Republic, cooperation with India represents a significant opportunity for the development of technological diplomacy and the strengthening of strategic partnerships. As one of the fastest-growing digital economies in the world, India plans extensive investments in quantum research and technological infrastructure. The involvement of Slovak companies in these initiatives could substantially support the export of innovative solutions and strengthen technological ties between the two countries. The aim of this initiative is to establish a stable technological partnership between Slovak and Indian institutions, overseen by The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. An important role is also played by the diplomatic support of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, which can significantly facilitate the establishment of contacts with relevant partners in India. This initiative also fits within the broader context of strengthening technological relations between the European Union and India. Slovakia's active involvement in this process could contribute to reinforcing its position within the European technology ecosystem and increasing its international competitiveness. At the meeting, both sides expressed a clear interest in developing mutual cooperation and identified significant potential for future joint projects. The partners agreed that the combination of expert capacities, technological innovation, and diplomatic support creates a solid foundation for a long-term strategic partnership that can deliver tangible results in the areas of security, innovative development, and economic cooperation. Both sides will continue their expert-level communication, aimed at building a stable platform for a long-term and functional partnership between India and Slovakia in the fields of critical infrastructure and post-quantum cryptography.
30. marca 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky vstúpila do rokovaní o medzinárodnej spolupráci s Indickou republikou v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry a rozvoja postkvantovej kryptografie. Tento krok reflektuje rastúci význam technologickej bezpečnosti a potrebu pripraviť sa na nástup kvantových technológií, ktoré zásadne ovplyvnia súčasné kryptografické štandardy. V tejto súvislosti sa na pôde Veľvyslanectva Indickej republiky na Slovensku uskutočnilo významné stretnutie za účasti J.E. Apoorva Srivastava, veľvyslankyne Indickej republiky v Slovenskej republike, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Rastislava Chovanca a prezidenta Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky Tibora Straku . Súčasťou delegácie AKI SR bol aj predseda jej dozornej rady a zástupca členskej spoločnosti Decent Cybersecurity s. r. o. Matej Michalko. Diskusia sa zamerala najmä na možnosti rozvoja bilaterálnej spolupráce v oblasti kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti a implementácie postkvantových kryptografických riešení. India patrí medzi krajiny, ktoré systematicky investujú do rozvoja kryptografie a kvantových technológií. Dôkazom je aj jej strategická iniciatíva National Quantum Mission, ktorej cieľom je vybudovať komplexný národný ekosystém kvantových technológií. Práve v tejto oblasti vidí AKI SR významný priestor pre spoluprácu a zapojenie slovenských technologických subjektov. Jedným z nich je spoločnosť Decent Cybersecurity s. r. o. , ktorá sa dlhodobo venuje výskumu a implementácii riešení pre kritickú infraštruktúru, obranné systémy a telekomunikačné siete. Spoločnosť sa špecializuje najmä na praktickú implementáciu nových kryptografických algoritmov do moderných hardvérových a softvérových architektúr, čo ju predurčuje na zapojenie do medzinárodných projektov v oblasti postkvantovej bezpečnosti. Z pohľadu Slovenskej republiky predstavuje spolupráca s Indiou významnú príležitosť pre rozvoj technologickej diplomacie a posilnenie strategických partnerstiev. India ako jedna z najrýchlejšie rastúcich digitálnych ekonomík sveta plánuje rozsiahle investície do kvantového výskumu a technologickej infraštruktúry. Zapojenie slovenských spoločností do týchto iniciatív by mohlo výrazne podporiť export inovatívnych riešení a posilniť technologické väzby medzi oboma krajinami. Cieľom iniciatívy je vytvorenie stabilného technologického partnerstva medzi slovenskými a indickými inštitúciami, ktoré bude zastrešovať Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky. Dôležitú úlohu pritom zohráva aj diplomatická podpora Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá môže výrazne napomôcť pri nadväzovaní kontaktov s relevantnými partnermi v Indii. Táto iniciatíva zároveň zapadá do širšieho kontextu posilňovania technologických vzťahov medzi Európskou úniou a Indiou. Aktívne zapojenie Slovenska do tohto procesu by mohlo prispieť k posilneniu jeho pozície v rámci európskeho technologického ekosystému a zvýšiť jeho medzinárodnú konkurencieschopnosť. Na stretnutí obe strany vyjadrili jasný záujem o rozvoj vzájomnej spolupráce a identifikovali významný potenciál pre budúce spoločné projekty. Partneri sa zhodli, že prepojenie odborných kapacít, technologických inovácií a diplomatickej podpory vytvára pevný základ pre dlhodobé strategické partnerstvo, ktoré môže priniesť konkrétne výsledky v oblasti bezpečnosti, inovatívneho rozvoja a ekonomickej spolupráce. Obe strany budú pokračovať v odbornej komunikácii, smerujúcej k vybudovaniu stabilnej platformy pre dlhodobé a funkčné partnerstvo Indie a Slovenska v oblasti kritickej infraštruktúry a postkvantovej kryptografie.
25. marca 2026
For most people, GPS (Global Positioning System) is synonymous with car or smartphone navigation. It helps us find our way, avoid traffic jams, and discover new places. However, very few realise that the Global Positioning System provides precise time and location data upon which the functioning of modern society depends.
25. marca 2026
Pre väčšinu ľudí je GPS (Global Positioning System) synonymom navigácie v aute alebo v mobile. Pomáha nám nájsť cestu, vyhnúť sa zápcham či objaviť nové miesta. Len málokto si však uvedomuje, že globálny satelitný systém určovania polohy (GPS) poskytuje údaje o presnom čase a presnej polohe, na ktorých stojí fungovanie modernej spoločnosti.