NBÚ stanovil nový kryptografický štandard: Slovensko vstupuje do postkvantovej éry

15. októbra 2025

Dokument „Odporúčania pre kryptografické algoritmy – v1.0“, ktorý Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) vydal 8. októbra 2025, predstavuje strategický míľnik a ohlasuje prechod Slovenska do postkvantovej éry – do obdobia, v ktorom bude skutočnú bezpečnosť určovať odolnosť, nie dedičstvo klasickej matematiky.

Po celé desaťročia sa štátne inštitúcie, prevádzkovatelia kritickej infraštruktúry aj súkromné podniky spoliehali na tie isté kryptografické základy: algoritmy AES, RSA či eliptické krivky (ECC). Tieto technológie chránili finančné transakcie, energetické siete, priemyselné systémy aj komunikačné kanály. Vývoj kvantových počítačov však zásadne mení situáciu – algoritmy, ktoré boli doteraz považované za bezpečné, sa môžu stať zraniteľnými a umožniť prelomenie šifrovania v priebehu hodín.

NBÚ preto vydal odporúčania, ktoré poskytujú jasný národný rámec pre prechod na postkvantovú kryptografiu (PQC) – novú generáciu štandardov, navrhnutých tak, aby odolali útokom využívajúcim kvantové výpočty.

Hlavné zásady nového odporúčania

Dokument stanovuje konkrétne parametre a priority pre jednotlivé kategórie kryptografických nástrojov:

·      Symetrické šifrovanie: povinné použitie 256-bitových kľúčov (napr. AES-256, Camellia-256, Twofish-256).

·      Hašovacie funkcie: výstup odolný voči kvantovým útokom s dĺžkou aspoň 384 bitov (SHA-384, SHA-512, SHA3-512, SHAKE256).

·      Asymetrické algoritmy a digitálne podpisy: prechod na postkvantové algoritmy ML-KEM pre výmenu kľúčov a ML-DSA alebo SLH-DSA pre podpisy.

·      Hybridná kryptografia: odporúčaná počas prechodného obdobia – kombinácia klasických a postkvantových algoritmov pre zachovanie kompatibility.

·      Ochrana hesiel: moderné štandardy Argon2id alebo scrypt ako náhrada za zastarané schémy.

·      Generovanie náhodných čísel: len zdroje spĺňajúce normy NIST SP 800-90 alebo BSI AIS 20/31.

Okrem technických detailov dokument zdôrazňuje aj princíp kryptoagility – schopnosť systémov flexibilne meniť algoritmy bez prerušenia prevádzky. Organizácie by mali viesť inventár miest, kde sa kryptografia používa, ukladať identifikátor algoritmu spolu s dátami a pripraviť sa na postupnú migráciu.

Význam pre kritickú infraštruktúru

Pre členov AKI SR – pôsobiacich v sektoroch ako energetika, telekomunikácie, doprava, vodné hospodárstvo či digitálne služby – majú tieto odporúčania mimoriadny význam.

Kritická infraštruktúra často využíva systémy s dlhým životným cyklom, ktoré fungujú 15 až 25 rokov. Kryptografické prepracovanie takýchto systémov je náročné a trvá roky, preto je potrebné začať už dnes. Včasná implementácia usmernení NBÚ pomôže predísť neplánovaným a finančne náročným zásahom v budúcnosti.

Nový dokument zároveň zosúlaďuje Slovensko s odporúčaním Európskej únie 2024/1101 o prechode na postkvantovú kryptografiu. Tým sa zabezpečí interoperabilita národných systémov s európskym rámcom digitálnej suverenity a posilní sa postavenie Slovenska ako proaktívneho a zodpovedného členského štátu EÚ.

Stanovisko AKI SR

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky víta vydanie tohto dokumentu. Ide o dôležitý krok, ktorý prináša jasnosť v čase, keď umelá inteligencia, automatizácia a kvantové technológie zásadne menia pravidlá v oblasti kybernetickej bezpečnosti. AKI SR bude aj naďalej podporovať svojich členov pri zavádzaní týchto odporúčaní – prostredníctvom odborných diskusií, vzdelávacích aktivít a výmeny skúseností medzi verejným a súkromným sektorom.

Kľúčová bude aj spolupráca s výskumnými inštitúciami, bezpečnostne certifikovanými spoločnosťami a európskymi partnermi, aby bol prechod na postkvantovú kryptografiu nielen technicky zvládnutý, ale aj ekonomicky udržateľný. Slovensko má dnes jedinečnú príležitosť zaradiť sa medzi lídrov v oblasti kvantovo odolnej infraštruktúry. 

Na to je však potrebné, aby každý prevádzkovateľ – od národných podnikov až po regionálne IT služby – začal s analýzou svojich systémov, plánovaním migrácie a budovaním architektúr pripravených na budúce algoritmy. Čím skôr sa tieto kroky začnú, tým silnejšia bude odolnosť krajiny ako celku.

O AKI SR

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) združuje organizácie z verejného a súkromného sektora. Spoločne posilňujú národnú odolnosť, kybernetickú bezpečnosť a ochranu životne dôležitých služieb.

Viac informácií: www.akisr.sk

24. septembra 2026
We are continuing the series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic, in which we gradually introduce the individual essential services listed in Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. Having covered the operation of pipelines for the transport of crude oil and motor fuels, today we move one step upstream to a service that stands at the very beginning of the entire oil chain: crude oil extraction.
24. septembra 2026
Pokračujeme v sérii odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po tom, ako sme sa venovali prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, sa dnes posúvame o krok proti prúdu k službe, ktorá stojí úplne na začiatku celého ropného reťazca: ťažbe ropy.
21. septembra 2026
On 16 September 2026, a test carried out in Norway demonstrated a new dimension of satellite navigation security. Europe’s Galileo system was tested under so-called spoofing conditions — a situation in which a receiver is fed a fake signal and may therefore receive incorrect information about its position.
21. septembra 2026
16. septembra 2026 sa v Nórsku uskutočnil test, ktorý ukázal nový rozmer bezpečnosti satelitnej navigácie. Európsky systém Galileo bol testovaný v podmienkach tzv. Spoofingu, teda situácie, pri ktorej je prijímaču podstrčený falošný signál a ten môže dostať nesprávnu informáciu o svojej polohe.
14. septembra 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic continues its series of articles focusing on basic services under Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. This time, we look at a basic service that remains largely invisible to the public, yet its disruption can have an immediate impact on transport, industry and the wider economy – the operation of pipelines for the transportation of crude oil and fuels.
14. septembra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry SR pokračuje v sérii článkov venovaných základným službám podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Tentoraz sa venujeme základnej službe, ktorá zostáva pre verejnosť väčšinou neviditeľná, no jej výpadok môže mať veľmi rýchly vplyv na dopravu, priemysel aj fungovanie ekonomiky: prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok.
8. septembra 2026
Several incidents in the space of a single week. And in one case, 4.2 GW of generation capacity was temporarily taken offline. Germany is dealing with a series of attacks on its electricity grid that highlights one important point: the target does not necessarily have to be the power plant itself.
8. septembra 2026
Niekoľko incidentov v priebehu jediného týždňa. A v jednom prípade dočasne vyradená výrobná kapacita 4,2 GW. Nemecko rieši sériu útokov na elektrickú sieť, ktorá ukazuje dôležitú vec: terčom nemusí byť samotná elektráreň.
5. septembra 2026
District heating and cooling are an important part of the energy infrastructure of cities and municipalities. Their role is not limited to providing thermal comfort; they create stable conditions for the functioning of households, public institutions, industry and other facilities. As energy systems become increasingly technologically complex, the importance of their reliability, preparedness and ability to respond to operational disruptions is also growing.
5. septembra 2026
Diaľkové vykurovanie a chladenie predstavujú významnú súčasť energetickej infraštruktúry miest a obcí. Ich úlohou nie je len zabezpečiť tepelný komfort, ale vytvárať stabilné podmienky pre fungovanie domácností, verejných inštitúcií, priemyslu a ďalších prevádzok. S rastúcou technologickou komplexnosťou energetických systémov zároveň rastie aj význam ich spoľahlivosti, pripravenosti a schopnosti reagovať na narušenie prevádzky.