Čo ukázal test Galilea zo 16. septembra? Kritická infraštruktúra musí vedieť, či môže veriť navigačnému signálu

21. septembra 2026

16. septembra 2026 sa v Nórsku uskutočnil test, ktorý ukázal nový rozmer bezpečnosti satelitnej navigácie. Európsky systém Galileo bol testovaný v podmienkach tzv. Spoofingu, teda situácie, pri ktorej je prijímaču podstrčený falošný signál a ten môže dostať nesprávnu informáciu o svojej polohe.


Výsledok bol významný. Bežný prijímač bol počas testu oklamaný a určil nesprávnu polohu. Prijímač využívajúci nový Galileo Signal Authentication Service (SAS) však dokázal overiť pravosť signálu a zachoval správnu polohu. Išlo o prvú demonštráciu tejto technológie v reálnych podmienkach spoofingu.

 

Rozdiel oproti bežnému rušeniu je zásadný. Pri výpadku signálu systém vie, že ho nemá. Pri spoofingu môže dostať falošný údaj a považovať ho za správny.

 

Prečo sa to týka kritickej infraštruktúry?

 

Global Navigation Satellite System (GNSS) nie je iba navigácia. Satelitný signál poskytuje aj presný čas, ktorý sa využíva napríklad pri synchronizácii telekomunikačných a elektrických sietí, vo finančných systémoch či dátových centrách. Ak je takýto signál zmanipulovaný, problém nemusí byť okamžite viditeľný. Systém môže ďalej fungovať, ale rozhodovať sa na základe nesprávnej informácie.

 

Pre kritické subjekty preto vzniká jednoduchá, ale dôležitá otázka: Nestačí vedieť, že signál máme. Vieme, že mu môžeme veriť?

 

Čo prináša nový Galileo SAS?

 

SAS má umožniť prijímaču overiť, či údaje, ktoré používa na určenie polohy, skutočne pochádzajú z dôveryhodného signálu Galileo. Dopĺňa už fungujúcu službu Galileo OSNMA, ktorá od roku 2025 umožňuje overovať pravosť navigačných správ. SAS pridáva ďalšiu úroveň ochrany: overenie meraní využívaných na výpočet polohy.

 

Európa bude technológiu ďalej testovať. EUSPA plánuje vyhlásiť Initial Service v roku 2027. To bude znamenať začiatok poskytovania služby civilným používateľom, nie ešte jej konečnú podobu. Predtým bude pokračovať overovanie technológie na ďalších satelitoch systému Galileo.

 

„Pri kritickej infraštruktúre už nestačí, že systém funguje. Musíme vedieť, že pracuje so správnymi údajmi. Ak sa rozhodnutie systému opiera o nesprávny signál, môže byť problém oveľa väčší, než samotný výpadok navigácie,“ hovorí Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.

 

Čo z toho vyplýva pre prax?

 

Pre kritické subjekty je to predovšetkým podnet na zmapovanie závislosti od GNSS a identifikáciu systémov, pri ktorých môže byť manipulovaný signál rizikom.

 

V praxi by mali preveriť:

 

* ktoré systémy využívajú GNSS na určovanie polohy alebo presného času,

* či majú k dispozícii záložný zdroj času alebo polohy,

* či dokážu rozpoznať rozdiel medzi výpadkom a zmanipulovaným signálom,

* ako sa prevádzka zachová pri strate alebo nedôveryhodnosti GNSS,

* a či sú tieto scenáre zahrnuté v bezpečnostných a prevádzkových testoch.

 

Test Galilea tak nie je len technologickou ukážkou. Je praktickou pripomienkou, že kritický subjekt musí vedieť, na ktoré externé signály sa jeho systémy spoliehajú, čo sa stane, keď im prestanú veriť, a ako bude v takej situácii pokračovať v poskytovaní základnej služby.

 

Pri kritickej infraštruktúre preto treba posudzovať nielen dostupnosť údajov, ale aj ich dôveryhodnosť.


3. novembra 2026
Identifying an entity as critical does not bring its obligations to an end. On the contrary, it marks the beginning of a period during which the entity must assess risks to the provision of its essential service, prepare a security plan, and implement measures to protect its critical infrastructure.
3. novembra 2026
Identifikáciou subjektu ako kritického sa jeho povinnosti nekončia. Práve naopak – začína sa obdobie, počas ktorého musí subjekt posúdiť riziká ohrozujúce poskytovanie základnej služby, pripraviť bezpečnostný plán a zaviesť opatrenia na ochranu svojej kritickej infraštruktúry. 
29. októbra 2026
The European benchmark gas price has exceeded one hundred euros per megawatt-hour for the first time since December 2022. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic points out that for operators of essential services, a different number is decisive: the number of hours they can keep operating if supplies are restricted.
29. októbra 2026
Európska referenčná cena plynu prvýkrát od decembra 2022 prekročila sto eur za megawatthodinu. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky upozorňuje, že pre prevádzkovateľov základných služieb je rozhodujúce iné číslo: počet hodín, počas ktorých dokážu fungovať, ak sa dodávka obmedzí.
25. októbra 2026
An SK-CERT warning highlights two critical vulnerabilities in PHP technology. For critical entities, this is an opportunity to review not only their own information systems, but also the technologies they use through external suppliers.
25. októbra 2026
Varovanie SK-CERT upozorňuje na dve kritické zraniteľnosti v technológii PHP. Pre kritické subjekty je to príležitosť preveriť nielen vlastné informačné systémy, ale aj technológie, ktoré využívajú prostredníctvom externých dodávateľov.
22. októbra 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) visited Future Forces 2026 in Prague, an international event focused on defence, security and emerging technologies. For the Association, the event provided an opportunity to explore solutions whose applications extend beyond the military domain and which can also contribute to protecting critical entities. AKI SR member company Decent Cybersecurity also played an active role at the event.
22. októbra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry SR (AKI SR) navštívila Future Forces 2026 v Prahe, medzinárodné podujatie zamerané na obranu, bezpečnosť a nové technológie. Pre asociáciu bolo príležitosťou sledovať riešenia, ktorých využitie presahuje vojenské prostredie a môže prispieť aj k ochrane kritických subjektov. Aktívne sa na podujatí prezentovala aj členská spoločnosť Decent Cybersecurity.
21. októbra 2026
The attempted arson attack on Starlink equipment in Vilnius shows that threatening strategic services does not require a large-scale attack. For Slovakia, this is a warning about the risks associated with damage to individual technological components and about the possible consequences for the functioning of critical infrastructure. 
21. októbra 2026
Pokus o podpaľačský útok na zariadenia Starlink vo Vilniuse ukazuje, že na ohrozenie strategických služieb nemusí byť potrebný rozsiahly útok. Pre Slovensko je to upozornenie na riziká spojené s poškodením jednotlivých technologických prvkov a na možné dôsledky pre fungovanie kritickej infraštruktúry.