Čo ukázal test Galilea zo 16. septembra? Kritická infraštruktúra musí vedieť, či môže veriť navigačnému signálu

21. septembra 2026

16. septembra 2026 sa v Nórsku uskutočnil test, ktorý ukázal nový rozmer bezpečnosti satelitnej navigácie. Európsky systém Galileo bol testovaný v podmienkach tzv. Spoofingu, teda situácie, pri ktorej je prijímaču podstrčený falošný signál a ten môže dostať nesprávnu informáciu o svojej polohe.


Výsledok bol významný. Bežný prijímač bol počas testu oklamaný a určil nesprávnu polohu. Prijímač využívajúci nový Galileo Signal Authentication Service (SAS) však dokázal overiť pravosť signálu a zachoval správnu polohu. Išlo o prvú demonštráciu tejto technológie v reálnych podmienkach spoofingu.

 

Rozdiel oproti bežnému rušeniu je zásadný. Pri výpadku signálu systém vie, že ho nemá. Pri spoofingu môže dostať falošný údaj a považovať ho za správny.

 

Prečo sa to týka kritickej infraštruktúry?

 

Global Navigation Satellite System (GNSS) nie je iba navigácia. Satelitný signál poskytuje aj presný čas, ktorý sa využíva napríklad pri synchronizácii telekomunikačných a elektrických sietí, vo finančných systémoch či dátových centrách. Ak je takýto signál zmanipulovaný, problém nemusí byť okamžite viditeľný. Systém môže ďalej fungovať, ale rozhodovať sa na základe nesprávnej informácie.

 

Pre kritické subjekty preto vzniká jednoduchá, ale dôležitá otázka: Nestačí vedieť, že signál máme. Vieme, že mu môžeme veriť?

 

Čo prináša nový Galileo SAS?

 

SAS má umožniť prijímaču overiť, či údaje, ktoré používa na určenie polohy, skutočne pochádzajú z dôveryhodného signálu Galileo. Dopĺňa už fungujúcu službu Galileo OSNMA, ktorá od roku 2025 umožňuje overovať pravosť navigačných správ. SAS pridáva ďalšiu úroveň ochrany: overenie meraní využívaných na výpočet polohy.

 

Európa bude technológiu ďalej testovať. EUSPA plánuje vyhlásiť Initial Service v roku 2027. To bude znamenať začiatok poskytovania služby civilným používateľom, nie ešte jej konečnú podobu. Predtým bude pokračovať overovanie technológie na ďalších satelitoch systému Galileo.

 

„Pri kritickej infraštruktúre už nestačí, že systém funguje. Musíme vedieť, že pracuje so správnymi údajmi. Ak sa rozhodnutie systému opiera o nesprávny signál, môže byť problém oveľa väčší, než samotný výpadok navigácie,“ hovorí Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.

 

Čo z toho vyplýva pre prax?

 

Pre kritické subjekty je to predovšetkým podnet na zmapovanie závislosti od GNSS a identifikáciu systémov, pri ktorých môže byť manipulovaný signál rizikom.

 

V praxi by mali preveriť:

 

* ktoré systémy využívajú GNSS na určovanie polohy alebo presného času,

* či majú k dispozícii záložný zdroj času alebo polohy,

* či dokážu rozpoznať rozdiel medzi výpadkom a zmanipulovaným signálom,

* ako sa prevádzka zachová pri strate alebo nedôveryhodnosti GNSS,

* a či sú tieto scenáre zahrnuté v bezpečnostných a prevádzkových testoch.

 

Test Galilea tak nie je len technologickou ukážkou. Je praktickou pripomienkou, že kritický subjekt musí vedieť, na ktoré externé signály sa jeho systémy spoliehajú, čo sa stane, keď im prestanú veriť, a ako bude v takej situácii pokračovať v poskytovaní základnej služby.

 

Pri kritickej infraštruktúre preto treba posudzovať nielen dostupnosť údajov, ale aj ich dôveryhodnosť.

What Did the Galileo Test on 16 September Show? Critical Infrastructure Must Know Whether It Can Trust the Navigation Signal

21. septembra 2026
On 16 September 2026, a test carried out in Norway demonstrated a new dimension of satellite navigation security. Europe’s Galileo system was tested under so-called spoofing conditions — a situation in which a receiver is fed a fake signal and may therefore receive incorrect information about its position.

The Pipeline That Determines Oil Supply

14. septembra 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic continues its series of articles focusing on basic services under Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. This time, we look at a basic service that remains largely invisible to the public, yet its disruption can have an immediate impact on transport, industry and the wider economy – the operation of pipelines for the transportation of crude oil and fuels.

Potrubie, ktoré rozhoduje o dodávkach ropy

14. septembra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry SR pokračuje v sérii článkov venovaných základným službám podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Tentoraz sa venujeme základnej službe, ktorá zostáva pre verejnosť väčšinou neviditeľná, no jej výpadok môže mať veľmi rýchly vplyv na dopravu, priemysel aj fungovanie ekonomiky: prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok.

A Substation as a Target: What the Latest Attacks on Germany’s Energy Infrastructure Tell Us

8. septembra 2026
Several incidents in the space of a single week. And in one case, 4.2 GW of generation capacity was temporarily taken offline. Germany is dealing with a series of attacks on its electricity grid that highlights one important point: the target does not necessarily have to be the power plant itself.

Rozvodňa ako cieľ: čo nám ukazujú najnovšie útoky na nemeckú energetickú infraštruktúru

8. septembra 2026
Niekoľko incidentov v priebehu jediného týždňa. A v jednom prípade dočasne vyradená výrobná kapacita 4,2 GW. Nemecko rieši sériu útokov na elektrickú sieť, ktorá ukazuje dôležitú vec: terčom nemusí byť samotná elektráreň.

Heat as a Critical Service: Where the Real Resilience of District Heating Systems Begins

5. septembra 2026
District heating and cooling are an important part of the energy infrastructure of cities and municipalities. Their role is not limited to providing thermal comfort; they create stable conditions for the functioning of households, public institutions, industry and other facilities. As energy systems become increasingly technologically complex, the importance of their reliability, preparedness and ability to respond to operational disruptions is also growing.

Teplo ako kritická služba: kde sa začína skutočná odolnosť teplárenských systémov

5. septembra 2026
Diaľkové vykurovanie a chladenie predstavujú významnú súčasť energetickej infraštruktúry miest a obcí. Ich úlohou nie je len zabezpečiť tepelný komfort, ale vytvárať stabilné podmienky pre fungovanie domácností, verejných inštitúcií, priemyslu a ďalších prevádzok. S rastúcou technologickou komplexnosťou energetických systémov zároveň rastie aj význam ich spoľahlivosti, pripravenosti a schopnosti reagovať na narušenie prevádzky.

AKI SR Held Talks with the Leadership of the Ministry of Interior of the Slovak Republic on Further Strengthening the Resilience of Critical Infrastructure

2. septembra 2026
On Monday, 31 August 2026, a working meeting took place at the Ministry of Interior of the Slovak Republic with State Secretary of the Ministry of Interior Patrik Krauspe, Director General of the Crisis Management Section Jaroslav Kmeť, Naďa Trelová Sonogová from the Department of International Cooperation of the Ministry of Interior, and representatives of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR).

AKI SR rokovala s vedením Ministerstva vnútra SR o ďalšom posilňovaní odolnosti kritickej infraštruktúry

2. septembra 2026
Na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky sa v pondelok 31. augusta 2026 uskutočnilo pracovné rokovanie štátneho tajomníka MV SR Patrika Krauspeho, generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia MV SR Jaroslava Kmeťa, Nade Trelovej Sonogovej z odboru medzinárodnej spolupráce MV SR a predstaviteľov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR).

The Government Has Approved the Draft Cyber Resilience Act. What Could It Mean for Critical Infrastructure?

28. augusta 2026
The Government of the Slovak Republic has approved a draft act on the cybersecurity of products with digital elements, also referred to as the cyber resilience act. This is a further step in the legislative process; the bill will subsequently be debated in the National Council of the Slovak Republic.