Keď dátové centrá spotrebujú energiu celého mesta: Nová výzva pre kritickú infraštruktúru Slovenska

27. mája 2026

Ešte pred niekoľkými rokmi boli dátové centrá vnímané najmä ako technické zázemie internetu, cloudových služieb a firemných serverov. Dnes sa však situácia dramaticky mení. Prudký rozvoj umelej inteligencie, masívne modely generatívnej AI a rastúca digitalizácia štátov spôsobujú, že dátové centrá sa stávajú jedným z najväčších nových odberateľov elektrickej energie v Európe.



Moderné AI dátové centrá už nemožno označovať za „serverovne“. V mnohých prípadoch ide o energetické megaspotrebiče, ktorých spotreba sa približuje väčším priemyselným výrobným podnikom alebo dokonca celým mestám. Niektoré hyperscale centrá dnes spotrebujú energiu porovnateľnú so státisícmi domácností. V Írsku už dátové centrá predstavujú viac než pätinu celkovej spotreby elektriny krajiny a tamojší regulátor otvorene upozornil na riziká pre stabilitu siete.

 

A práve tu vzniká zásadná otázka:

 

„Je energetická sústava Slovenska pripravená na éru umelej inteligencie?“

 

Dátové centrá ako nový bezpečnostný faktor

 

Kritická infraštruktúra bola dlhé roky spájaná najmä s elektrárňami, vodárenskými systémami, dopravou alebo telekomunikáciami. Dnes sa však digitálny priestor stáva rovnako strategickým ako fyzická infraštruktúra.

 

Bez dátových centier dnes nefungujú len štátne informačné systémy, ale ani finančný sektor, nemocničné databázy, cloudové služby, logistika a moderné bezpečnostné technológie. Problémom už nie je iba kybernetická bezpečnosť. Čoraz väčšou témou sa stáva samotná energetická udržateľnosť digitálneho sveta.

 

Európska komisia preto pripravuje nové opatrenia na obmedzenie energetickej náročnosti dátových centier a viaceré štáty už pristúpili k výrazným regulačným zásahom.

 

Keď štáty začínajú brzdiť výstavbu dátových centier

 

To, čo ešte pred pár rokmi znelo ako sci-fi, sa dnes stáva realitou.

 

Írsko bolo nútené fakticky zastaviť pripájanie nových dátových centier v oblasti Dublinu po tom, čo energetické autority varovali pred rizikom výpadkov a preťaženia siete. Nové projekty dnes musia disponovať vlastnými zdrojmi energie alebo batériovými úložiskami.

 

Singapur už v roku 2019 zaviedol moratórium na výstavbu nových dátových centier práve kvôli nedostatku energie a environmentálnym dopadom. Neskôr povolil iba vysoko efektívne projekty pri dodržaní prísnych energetických pravidiel.


Holandsko začalo obmedzovať hyperscale dátové centrá pre problémy s preťažením siete a nedostatkom kapacít. Niektoré regióny dokonca pristúpili k lokálnym zákazom alebo výrazným obmedzeniam výstavby.

 

Tieto rozhodnutia ukazujú, že AI infraštruktúra už nie je iba technologickou témou. Stáva sa otázkou energetickej bezpečnosti štátu.

 

Slovensko medzi príležitosťou a rizikom

 

Slovensko zatiaľ nepatrí medzi európske dátové veľmoci. To však môže byť výhoda aj riziko zároveň.

 

Na jednej strane máme potenciál geografickej polohy, relatívne stabilnej energetickej siete, rozvíjajúcej sa digitálnej infraštruktúry a strategickej polohy v rámci EÚ.

 

Na druhej strane však Slovensko zatiaľ nevedie širšiu odbornú diskusiu o tom akú záťaž môže AI infraštruktúra priniesť, ako pripraviť energetickú sústavu, kto bude niesť náklady modernizácie a ako nastaviť pravidlá pre budúce investície.

 

Ak štát nebude pripravený, môže sa dostať do situácie, keď bude energetická infraštruktúra reagovať až na vzniknutý problém — podobne ako dnes v niektorých západoeurópskych krajinách.

 

Prečo je to dôležité?

 

Pretože moderný štát je dnes závislý od elektriny a dát zároveň.

 

Bez stabilnej energetiky nebude fungovať digitálna ekonomika. Bez dátových systémov nebude fungovať štát. A bez strategického plánovania môže vzniknúť nebezpečný konflikt medzi technologickým rastom a stabilitou kritickej infraštruktúry.

 

Otázkou už nie je iba to, koľko elektriny dokážeme vyrobiť. Otázkou bude aj to:
„Kto ju bude spotrebúvať, za akých podmienok a s akým dopadom na bezpečnosť štátu.“

 

Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry SR

 

Práve v takýchto témach rastie význam odborných platforiem, ktoré dokážu prepájať bezpečnostný sektor, energetiku, technologické spoločnosti aj verejnú správu.

 

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) dlhodobo upozorňuje na potrebu systematicky pripravovať Slovensko na nové bezpečnostné a technologické výzvy. Okrem ochrany tradičných sektorov sa čoraz viac otvára priestor aj pre diskusiu o digitálnej odolnosti štátu, energetickej stabilite a ochrane strategických dátových systémov.

 

Prezident AKI SR Tibor Straka k tomu uvádza: „Budúce bezpečnostné riziká nebudú prichádzať iba cez fyzické útoky. Môžu vzniknúť aj z preťažených energetických sietí, závislosti od zahraničných cloudových platforiem alebo zlyhania digitálnych systémov, na ktorých je dnes štát existenčne závislý.“

 

Práve prepájanie expertov z energetiky, bezpečnosti, samosprávy, priemyslu a technologického sektora v rámci AKI SR môže byť jedným z faktorov, ktoré pomôžu Slovensku zvládnuť nástup novej digitálnej éry bez ohrozenia stability kritickej infraštruktúry.

 

Budúcnosť sa už začala

 

Európa dnes investuje miliardy eur do AI infraštruktúry, no zároveň rastú obavy, či energetické siete dokážu tempo digitálnej expanzie vôbec zvládnuť. Niektoré štáty už otvorene hovoria o limitoch rastu dátových centier, iné zavádzajú prísne regulačné podmienky alebo obmedzenia.

 

Slovensko má dnes príležitosť pripraviť sa včas — nie až v momente, keď sa problém stane realitou. Diskusia o dátových centrách preto nie je iba technologickou debatou. Je to diskusia o budúcej energetickej stabilite, digitálnej suverenite a odolnosti štátu v podmienkach 21. storočia.


27. mája 2026
Until a few years ago, data centres were mostly perceived as the technical backbone of the internet, cloud services and corporate servers. Today, however, the situation is changing dramatically. The rapid development of artificial intelligence, massive generative AI models and the accelerating digitalisation of states mean that data centres are becoming among the largest new consumers of electricity in Europe.
25. mája 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic continues its series of articles introducing both the public and the professional community to the individual sectors of critical infrastructure as defined by Act No. 367/2025 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments to Certain Acts. Following sectors such as energy, transport and finance, we now turn to a sector that is part of the daily life of citizens as well as the functioning of the state – postal services.
25. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii článkov, ktorými verejnosti aj odbornej obci predstavuje jednotlivé sektory kritickej infraštruktúry definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po sektoroch ako energetika, doprava či financie sa tentoraz venujeme sektoru, ktorý je súčasťou každodenného života občanov aj fungovania štátu – poštovým službám.
21. mája 2026
Until recently, the security of critical infrastructure was associated mainly with the protection of physical facilities, energy sources, or state systems. Today, however, it is increasingly clear that the real vulnerability often lies outside the organisation itself: in its supply chains, technology partners, and external services.
21. mája 2026
Ešte donedávna sa bezpečnosť kritickej infraštruktúry spájala najmä s ochranou fyzických objektov, energetických zdrojov či štátnych systémov. Dnes však čoraz jasnejšie vidíme, že skutočná zraniteľnosť sa často nachádza mimo samotnej organizácie: v jej dodávateľských reťazcoch, technologických partneroch a externých službách.
18. mája 2026
V januári 2024 zamestnanec finančnej spoločnosti v Hongkongu uskutočnil prevod v hodnote 25 miliónov amerických dolárov. Urobil tak po videokonferencii s finančným riaditeľom a kolegami z centrály, ktorá pôsobila úplne autenticky. Na konferencii však bol jediný skutočný človek on sám. Ostatní účastníci boli deepfake repliky vygenerované generatívnou umelou inteligenciou na základe verejne dostupných záznamov. Tento prípad, zdokumentovaný hongkonskou políciou, neoznámil príchod novej hrozby. Oznámil, že hrozba je už tu a funguje v produkčnom režime.
13. mája 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic is proud to present the success of two of its members, Decent Cybersecurity s. r. o. and FREQUENTIS Solutions & Services s. r. o., which have jointly secured funding for the four-year research and development project COSMOS-SECURE. The project, with total eligible expenditures of EUR 4,144,273.37 and a requested non-repayable financial contribution of EUR 2,981,048.65, focuses on an area that, until recently, belonged mainly to major space agencies: secure voice communication between ground stations, satellites, and spacecraft crews in an era when quantum computers are beginning to challenge the existing foundations of cryptography.
13. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky s hrdosťou predstavuje úspech dvoch svojich členov, spoločností Decent Cybersecurity s. r. o. a FREQUENTIS Solutions & Services s. r. o., ktoré spoločne získali financovanie pre štvorročný výskumno-vývojový projekt COSMOS-SECURE. Projekt s celkovými oprávnenými výdavkami vo výške 4 144 273,37 € a požadovanou výškou nenávratného finančného príspevku 2 981 048,65 € sa zameriava na to, čo bolo donedávna doménou veľkých vesmírnych agentúr: bezpečnú hlasovú komunikáciu medzi pozemnými strediskami, satelitmi a posádkami vesmírnych lodí v ére, keď kvantové počítače začínajú spochybňovať existujúce kryptografické základy.
12. mája 2026
The Slovak Republic is in the final phase of a process that is fundamentally changing the approach to the protection of critical infrastructure. In accordance with Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure, the list of entities that will be officially identified as critical for the functioning of the state is to be completed in July 2026. This step represents one of the most important milestones in the implementation of the new regulatory framework, the aim of which is to increase the resilience of key systems to crises, cyber threats and service outages. A new framework of responsibility Inclusion among the critical entities will not be of a merely formal nature. For the organisations concerned, it will mean the introduction of precisely defined obligations in the area of risk management, security measures, incident management and the very continuity of the provision of essential services within the meaning of the Act. For many entities, this represents a fundamental change in the approach to security, which will require systematic preparation even before the actual inclusion in the list. Growing interest of companies in the regulation Already in this period it is evident that potentially affected entities are beginning to intensively follow the development of the legislation and of the implementing rules being prepared. The reason is the need to set up internal processes in good time, so that the transition to the new regime can take place without major operational complications. The growing demanding nature of the requirements is at the same time increasing the demand for expert guidance and methodological support. The role of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic In this context, the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) plays a significant role, as it has long been creating a professional platform for cooperation between the state sector, regulators and operators of essential services across all sectors of critical infrastructure, such as for example energy, transport, healthcare or digital infrastructure. As Tibor Straka, President of AKI SR, states: “The process of identifying critical entities is not merely a legislative obligation. It is the moment that determines how resilient the state will be in real crisis situations.” The Association points out in this connection that the period before the final inclusion in the list is the most important one for organisations from the point of view of preparation and adaptation. Room for timely preparation Companies that may be part of the list of critical entities currently have a unique opportunity to prepare for the new obligations systematically and well in advance. In this area, AKI SR provides expert support, methodological guidance and a platform for the sharing of experience between the individual sectors. Cooperation as the foundation of resilience The implementation of the new system for the protection of critical infrastructure will be successful only if it is built on close cooperation between the public and the private sector. In this respect, AKI SR is developing a systematic dialogue with the central bodies of state administration that exercise state administration in the individual segments of critical infrastructure. With many of them, the Association has concluded memoranda of cooperation, which makes possible a more effective interconnection of expert capacities, the exchange of information and coordination in addressing key security topics. In the process, AKI SR thus acts as a natural communication and expert bridge between the regulator and the entities of critical infrastructure, while helping to connect legislative requirements with their practical implementation in the individual sectors. A new stage in the protection of critical systems The finalisation of the list of critical entities in July 2026 represents a fundamental step in the modernisation of the system for strengthening the resilience of critical infrastructure in Slovakia. The new legislative framework sets clearer rules, but at the same time significantly raises the demands placed on the preparedness of the organisations concerned. The outcome of the entire process will depend on how well it is possible to align the regulation with the reality of the operation of critical entities.
12. mája 2026
Slovenská republika sa nachádza v záverečnej fáze procesu, ktorý zásadne mení prístup k ochrane kritickej infraštruktúry. V súlade so zákonom č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre má byť v júli 2026 dokončený zoznam subjektov, ktoré budú oficiálne identifikované ako kritické pre fungovanie štátu. Tento krok predstavuje jeden z najdôležitejších míľnikov implementácie nového regulačného rámca, ktorý má za cieľ zvýšiť odolnosť kľúčových systémov voči krízam, kybernetickým hrozbám a výpadkom služieb. Nový rámec zodpovednosti Zaradenie medzi kritické subjekty nebude mať len formálny charakter. Pre dotknuté organizácie bude znamenať zavedenie presne definovaných povinností v oblasti riadenia rizík, bezpečnostných opatrení, incident manažmentu a samotnej kontinuity poskytovania základných služieb v zmysle zákona. Pre mnohé subjekty ide o zásadnú zmenu prístupu k bezpečnosti, ktorá si bude vyžadovať systematickú prípravu ešte pred samotným zaradením do zoznamu. Zvyšujúci sa záujem firiem o reguláciu Už v tomto období je zrejmé, že potenciálne dotknuté subjekty začínajú intenzívne sledovať vývoj legislatívy a pripravovaných vykonávacích pravidiel. Dôvodom je potreba včas nastaviť interné procesy tak, aby prechod do nového režimu prebehol bez zásadných prevádzkových komplikácií. Rastúca náročnosť požiadaviek zároveň zvyšuje dopyt po odbornom vedení a metodickej podpore. Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry SR V tomto kontexte zohráva významnú rolu Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) , ktorá dlhodobo vytvára odbornú platformu pre spoluprácu medzi štátnym sektorom, regulátormi a prevádzkovateľmi základných služieb naprieč všetkými sektormi kritickej infraštruktúry, ako je napríklad energetika, doprava, zdravotníctvo či digitálna infraštruktúra. Ako uvádza prezident AKI SR Tibor Straka: „Proces identifikácie kritických subjektov nie je len legislatívna povinnosť. Je to moment, ktorý určuje, ako odolný bude štát v reálnych krízových situáciách.“ Asociácia v tejto súvislosti upozorňuje, že obdobie pred finálnym zaradením do zoznamu je pre organizácie najdôležitejšie z hľadiska prípravy a adaptácie. Priestor na včasnú prípravu Firmy, ktoré môžu byť súčasťou zoznamu kritických subjektov, majú v súčasnosti jedinečnú príležitosť pripraviť sa na nové povinnosti systematicky a s dostatočným predstihom. AKI SR v tejto oblasti poskytuje odbornú podporu, metodické usmernenia a platformu na zdieľanie skúseností medzi jednotlivými sektormi. Spolupráca ako základ odolnosti Implementácia nového systému ochrany kritickej infraštruktúry bude úspešná len vtedy, ak bude postavená na úzkej spolupráci medzi verejným a súkromným sektorom. V tomto smere AKI SR rozvíja systematický dialóg s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú štátnu správu na jednotlivých úsekoch kritickej infraštruktúry. S mnohými z nich má asociácia uzatvorené memorandá o spolupráci, čo umožňuje efektívnejšie prepájanie odborných kapacít, výmenu informácií a koordináciu pri riešení kľúčových bezpečnostných tém. AKI SR tak v procese vystupuje ako prirodzený komunikačný a odborný most medzi regulátorom a subjektami kritickej infraštruktúry, pričom pomáha prepájať legislatívne požiadavky s ich praktickou implementáciou v jednotlivých sektoroch. Nová etapa ochrany kritických systémov  Finalizácia zoznamu kritických subjektov v júli 2026 predstavuje zásadný krok v modernizácii systému zvyšovania odolnosti kritickej infraštruktúry na Slovensku. Nový legislatívny rámec nastavuje jasnejšie pravidlá, ale zároveň výrazne zvyšuje nároky na pripravenosť dotknutých organizácií. Výsledok celého procesu bude závisieť od toho, ako dobre sa podarí zosúladiť reguláciu s realitou prevádzky kritických subjektov.