Kritická infraštruktúra v Slovenskej republike
6. apríla 2025
kpt. Mgr. et Mgr. Diana Santusová
Úrad inšpekčnej služby
útvar inšpekcie
Odbor inšpekčnej služby Západ, Bratislava
kpt. Mgr. Bc. Peter Jakubík, LL.M.
Prezídium Policajného zboru
Národná kriminálna agentúra, expozitúra Bratislava
Úvod do problematiky
Kritickú infraštruktúru možno v súčasnosti bezpochyby považovať za novodobý fenomén, pričom toto tvrdenie sa odvíja predovšetkým od skutočnosti, že v poslednom období je základnou tendenciou vývoja bezpečnostného prostredia prehlbovanie nestability a zmena, resp. nepomerný nárast kvality zdrojov ohrozenia a reálnych bezpečnostných rizík, v dôsledku čoho dochádza k neustále sa zvyšujúcemu záujmu spojencov v Európskom bezpečnostnom priestore o riešenie dôležitých otázok týkajúcich sa efektívnej ochrany a obrany kritickej infraštruktúry a to nielen na národnej, ale rovnako tak aj na medzinárodnej úrovni .1 Okrem často diskutovanej globálnej hrozby s názvom terorizmus, alebo iných hrozieb spôsobených ľudskou nedbanlivosťou, prípadne úmyslom môžu mať nepredstaviteľný dopad na kritickú infraštruktúru krajiny, resp. na „zdravý“ chod krajiny a jej vnútornú bezpečnosť aj rôzne mimoriadne udalosti, ku ktorým dochádza bez toho, aby sme to mohli akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, kde máme na mysli napríklad živelné pohromy, neodvrátiteľné katastrofy, mohutné havárie a podobne.
Na tomto mieste možno teda de facto jednoznačne konštatovať, že práve vhodne zvolená a dobre premyslená ochrana a efektívna obrana kritickej infraštruktúry má zásadný význam nielen pre vnútornú bezpečnosť našej krajiny, ale rovnako tak aj pre vnútornú bezpečnosť celej Európskej únie, ktorú v tejto súvislosti môžeme definovať ako silné medzinárodné zoskupenie krajín, ktoré sa spoločnými silami snažia hľadať efektívne a včasné, no predovšetkým preventívne prostriedky čeliace negatívnym prejavom zlyhávajúcich štátov a rôznym či už očakávaným alebo neočakávaným a nepredvídateľným bezpečnostným hrozbám.
Kritická infraštruktúra v Slovenskej republike
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno kritickú infraštruktúru vo svojej podstate v podmienkach Slovenskej republiky charakterizovať ako objekty osobitnej dôležitosti, ďalšie dôležité objekty, vybrané informačné a komunikačné prostriedky, zariadenia na výrobu a zásobovanie vodou, elektrickou energiou, ropou a zemným plynom a ďalšie časti majetku štátu a podnikateľských právnických a fyzických osôb určené vládou SR alebo iným kompetentným orgánom štátnej správy, ktoré sú nevyhnutné na zvládnutie krízových situácií, ochranu obyvateľstva a majetku, na zaistenie minimálneho chodu ekonomiky a správy štátu, ako aj jeho vonkajšej a vnútornej bezpečnosti a ktoré je nutné špeciálne ochraňovať. Môžeme taktiež uviesť, že sa jedná tiež o zariadenia, služby a informačné systémy životne dôležité pre všetkých obyvateľov a riadenie štátu, ktorých nefunkčnosť alebo zničenie môže ohroziť významné bezpečnostné záujmy štátu, čo môže spôsobiť rôzne negatívne ba až katastrofické následky. 2
Smernica Rady 2008/114/ES charakterizuje kritickú infraštruktúru ako zložku, systém alebo ich časť, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie základných funkcií spoločnosti, zdravia, ochrany, bezpečnosti, kvality života obyvateľov z ekonomického a sociálneho hľadiska, a ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné dôsledky v členskom štáte z dôvodu nemožnosti zachovať tieto nevyhnutné funkcie. 3
Problematiku kritickej infraštruktúry v našej krajine legislatívne upravuje Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 45/2011 Z. z. zo dňa 8. februára 2011 o kritickej infraštruktúre, ktorého predmetom je organizácia a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry, postup pri určovaní prvku kritickej infraštruktúry a povinnosti prevádzkovateľa pri ochrane prvku kritickej infraštruktúry a zodpovednosť za porušenie týchto povinností, pričom v zmysle ustanovenia § 2 tohto zákona sa prvom kritickej infraštruktúry rozumie najmä inžinierska stavba, služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore kritickej infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií závažné nepriaznivé ba dokonca až devastačné dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým následne aj priamo na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia. 3 Primárnym cieľom príslušného už vyššie spomínaného zákona o kritickej je v podstate v súlade s rovnako už vyššie spomínanou smernicou Rady EÚ skvalitniť doterajšiu ochranu najdôležitejšej infraštruktúry, najmä voči silnejúcej hrozbe teroristických útokov, pričom považujeme na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, že táto smernica - Smernica Rady EÚ 2008/114/ES o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu - bola do nášho zákona riadne implementovaná.
Pomerne náročný a dlhodobý proces tvorby návrhu daného zákona o kritickej infraštruktúre začal v prvom rade schválením dokumentu s názvom „Koncepcia kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsob jej ochrany a obrany“; ku schváleniu ktorého prišlo uznesením vlády Slovenskej republiky č. 120 zo dňa 14. februára 2007, kde toto uznesenie uložilo ministrovi vnútra SR v spolupráci s ministrami a predsedami ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR pripraviť a predložiť na rokovanie vlády SR návrh zákona o kritickej infraštruktúre. 5 V Koncepcii kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsobe jej ochrany a obrany je kritická infraštruktúra definovaná ako tá časť národnej infraštruktúry (vybrané organizácie a inštitúcie, objekty, sústavy, zariadenia, služby a systémy), ktorej zničenie alebo znefunkčnenie v dôsledku pôsobenia rizikového faktora spôsobí ohrozenie alebo narušenie politického a hospodárskeho chodu štátu alebo ohrozenie života a zdravia obyvateľstva, pričom je potrebné zdôrazniť, že jednou z hlavných úloh bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky je nepretržité hodnotenie rizík a ohrození, zameraných predovšetkým na hrozbu terorizmu, tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni, kde analýza rizík je nevyhnutným predpokladom práve k pochopeniu ohrození v čoraz globálnejšom svete. 6
Za akési pokračovanie na tejto strastiplnej ceste procesu tvorby návrhu zákona o kritickej infraštruktúre bolo aj vypracovanie Národného programu pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v SR, ktorý bol vládou SR schválený uznesením č. 185 z 26. marca 2008, pričom obsahom tohto národného programu bola aj príprava jednotlivých konkrétnych rezortov a ostatných ústredných orgánov štátnej správy prvej identifikácie najdôležitejších sektorov a podsektorov národnej infraštruktúry, kde bol zároveň aj zhodnotený súčasný stav týchto sektorov.
V súvislosti s už spomínanou významnou koncepciou kritickej infraštruktúry je potrebné spomenúť tiež, že v dokumente nazvanom Bezpečnostná stratégia SR, ktorý bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky, sa deklaruje, že Slovenská republika nielen zaručí bezpečnosť kritickej infraštruktúry pred teroristickými útokmi, ale aj prijme opatrenia na obmedzenie zraniteľnosti prvkov kritickej infraštruktúry s dôrazom na informačné a komunikačné systémy, a na minimalizáciu negatívnych následkov útokov na ne, pričom bude pokračovať v aktivitách zameraných na bezpečnosť a integritu informačných a komunikačných systémov, zvlášť systémov nevyhnutných pre bezpečný výkon základných funkcií štátu. 7
Nárdodným programom pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike, ktorého cieľom bolo zhodnotenie v tom čase aktuálneho stavu a identifikácia najdôležitejšej infraštruktúry v krajine, ako aj určenie konkrétnych programových krokov pre zefektívnenie a vylepšenie jej dovtedy určenej ochrany a obrany, bolo identifikovaných a zároveň aj podrobne rozpracovaných 9 základnýchprogramom pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike, ktorého cieľom bolo zhodnotenie v tom čase aktuálneho stavu a identifikácia najdôležitejšej infraštruktúry v krajine, ako aj určenie konkrétnych programových krokov pre zefektívnenie a vylepšenie jej dovtedy určenej ochrany a obrany, bolo identifikovaných a zároveň aj podrobne rozpracovaných 9 základných sektorov. 8
V súčasnosti v zmysle aktuálneho platného zákona o kritickej infraštruktúre a jeho prílohe č. 3 medzi hlavné sektory a ich podsektory v pôsobnosti ústredných orgánov patrí:
Pre zaradenie ďalšieho nového sektoru treba, aby spĺňal určité kritéria pre zaradenie do zoznamu sektorov kritickej infraštruktúry, pričom kritéria, ktoré sa posudzujú sú napr. pravdepodobnosť teroristického útoku, ohrozenie inými faktormi, pravdepodobnosť vzniku závažnej udalosti a pod. V každom posudzovanom prípade sa berú do úvahy a analyzujú sa všetky riziká vplývajúce na daný objekt, či už sa jedná o riziká antropogénne alebo prírodné. Za jedno z najvýznamnejších kritérií možno bezpochyby považovať práve jeho nahraditeľnosť, kde sa berie do úvahy, resp. sa prihliada predovšetkým na možnosť nahradenia podniku v rámci okresu, kraja alebo krajiny, pričom čím je menší stupeň nahraditeľnosti, tým vyššie je možné riziko. 10
Ochrana kritickej infraštruktúry
Ochranu kritickej infraštruktúry môžeme už v súčasnosti charakterizovať predovšetkým ako dynamický proces, ktorý sa orientuje v prvom rade na riadne zabezpečenie fungovania subjektov kritickej infraštruktúry a objektov, ktoré tieto subjekty de facto vlastnia alebo prípadne len prevádzkujú, pričom fungujú s cieľom, aby nedochádzalo k ich zlyhaniu pri reflektovaní všetkých možných rizík a hrozieb. Vo všeobecnosti môžeme v krátkosti konštatovať, že cieľom kritickej infraštruktúry je minimalizácia následkov narušenia funkcií, činností alebo služieb v čo najvyššej možnej miere tak, aby v prípade narušenia toto bolo z hľadiska času krátkodobé, resp. čo možno najkratšie, ďalej aby bolo hoci aj len provizórnym spôsobom, ale v konečnom dôsledku zvládnuteľné a v neposlednom rade z hľadiska územného aj teritoriálne obmedzené výlučne len tak, aby sa takéto narušenie týkalo čo možno najmenšieho počtu obyvateľstva. 11
Na margo vyššie uvedeného považujeme za potrebné pripomenúť, že subjektmi kritickej infraštruktúry sú teda nielen vlastníci, ale aj prevádzkovatelia či už výrobných alebo aj nevýrobných systémov, ktoré vytvárajú produkty alebo poskytujú služby, ktoré predstavujú súčasť kritickej infraštruktúry a objektmi kritickej infraštruktúry sú naopak konkrétne stavby a zariadenia verejnej infraštruktúry, ale aj rôzne ďalšie prvky, ktoré sú buď vo vlastníctve alebo sú prevádzkované subjektmi kritickej infraštruktúry. 12
Vzhľadom na dnes neustále sa vyvíjajúce medzinárodné vzťahy medzi krajinami, ktoré sú skutočne v mnohých prípadoch členmi rôznych obrovských medzinárodných zoskupení, možno konštatovať, že v súčasnosti sa na ochrane kritickej infraštruktúry a to nielen na medzinárodnej ale rovnako aj na vnútroštátnej, resp. národnej úrovni podieľajú predovšetkým medzinárodní partneri, medzinárodné organizácie a v súčinnosti s nimi aj vláda, verejná správa, územné celky, samospráva, štátne hospodárske subjekty a súkromné hospodárske subjekty, pričom ochrana a obrana kritickej infraštruktúry predstavuje vo svojej podstate súhrn rôznych pomerne zložitých činností, mechanizmov, síl a prostriedkov, ktoré majú za úlohu zabezpečovať efektívnu prevenciu pred rizikovými faktormi, odvrátenie možného útoku na ktorýkoľvek prvok kritickej infraštruktúry v prípade jeho ohrozenia, ale aj zabránenie negatívnym vonkajším alebo vnútorným vplyvom ohrozujúcim stabilitu a fungovanie daného prvku kritickej infraštruktúry, ba dokonca až jeho existenciu. V samom závere majú za úlohu riešiť aj každé možné narušenie kritickej infraštruktúry a to najmä odstránením následkov, čo v súčasnosti funguje na základe Národného programu pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike. 13
Ochrane kritickej infraštruktúry sa venuje aj samotný už vyššie spomínaný zákon o kritickej infraštruktúre, pričom v tejto súvislosti tento zákon určuje primárne povinnosti prevádzkovateľov, ktorí musia na zabezpečenie v rámci stanovenej úrovne ochrany prijať všetky potrebné opatrenia pre dostatočnú ochranu prvku kritickej infraštruktúry tak, aby bola zaistená absolútna funkčnosť, kontinuita a integrita tohto prvku, zároveň však musia dbať aj na včasné odvrátenie, zmiernenie alebo neutralizáciu identifikovaných možných hrozieb a rizík. Jednou z naj-základnejších povinností prevádzkovateľa, ktoré sú všetky určené v ustanovení § 9 zákona o kritickej infraštruktúre, možno považovať povinnosť prevádzkovateľa uplatňovať pri modernizácii prvku technológiu, ktorá zabezpečuje jeho ochranu, zaviesť bezpečnostný plán po predchádzajúcom vyjadrení príslušného ústredného orgánu do šiestich mesiacov od doručenia oznámenia o určení prvku a o jeho zaradení do sektora, prehodnocovať priebežne bezpečnostný plán a ak je to potrebné, zaviesť po predchádzajúcom vyjadrení príslušného ústredného orgánu aktualizovaný bezpečnostný plán, oboznámiť svojich zamestnancov v nevyhnutnom rozsahu s týmto bezpečnostným plánom, precvičiť podľa bezpečnostného plánu aspoň raz za tri roky modelovú situáciu hrozby narušenia alebo zničenia konkrétneho prvku, určiť oprávnenú osobu, ktorá je zároveň kontaktná osoba, ak ide o prvok európskej kritickej infraštruktúry, postupovať podľa bezpečnostného plánu v prípade reálnej hrozby narušenia alebo zničenia prvku. 14
Vo všeobecnosti môžeme uviesť, že hlavnou úlohou ochrany kritickej infraštruktúry je zamedzenie akémukoľvek narušeniu systémov, ktoré tvoria súčasť kritickej infraštruktúry, pričom sa jedná v prvom rade o použitie konkrétnych opatrení a princípov, ktoré môžu minimalizovať možné ohrozenia kritickej infraštruktúry, teda ide v zásade o proces, ktorý zohľadňuje v čo najvyššej možnej miere všetky možné riziká a hrozby a zároveň smeruje k riadnemu zabezpečeniu konkrétne určených subjektov kritickej infraštruktúry a vzájomných vzťahov medzi nimi.
Odolnosť prvkov kritickej infraštruktúry
Z doposiaľ uvedeného nepochybne vyplýva, že každý jeden konkrétny prvok kritickej infraštruktúry môže reálne ohroziť nielen bezpečnosť a ekonomické záujmy štátu, ale rovnako aj samotný chod štátu, v dôsledku čoho by sme mohli hovoriť o v skutku zásadnom zásahu do každodenného života našej modernej spoločnosti, kde však nemožno nespomenúť, že škody na kritickej infraštruktúre, jej narušenie alebo v najhoršom prípade dokonca zničenie môže mať negatívny vplyv nielen na náš štát, ale rovnako tak aj na štáty pre nás susedné, 15 a preto je potrebné pri tejto problematike spomenúť aj odolnosť jednotlivých prvkov kritickej infraštruktúry.
V súvislosti s odolnosťou prvkov kritickej infraštruktúry považujeme za potrebné konštatovať, že vysoká úroveň odolnosti prvku kritickej infraštruktúry umožňuje vo svojej podstate zachovanie všetkých potrebných funkcií pre zaistenie jeho ďalšieho fungovania v prípade nejakého narušenia, na základe čoho je zrejmé, že práve dosiahnutý stupeň odolnosti prvkov kritickej infraštruktúry determinuje, resp. určuje ktoré funkcie je schopný ten ktorý prvok zastrešovať aj v prípade jeho zaťaženia negatívnymi a nežiaducimi vplyvmi, teda v prípade jeho priameho ohrozenia – narušenia. V aktuálnej dobe pomerne častých mimoriadnych udalostí vyvíjajúcich tlak na jednotlivé prvky kritickej infraštruktúry je potrebné sa zo strany kompetentných zamerať na zabezpečenie kvalitného vybavenia a prípravu potenciálnych prvkov kritickej infraštruktúry takým spôsobom, aby boli pripravené a schopné odolávať pri negatívnom pôsobení negatívnych javov a v prípade ich priameho pôsobenia čo najrýchlejšie obnoviť ich základné funkcie.
Odolnosť v tejto súvislosti môžeme definovať ako schopnosť systému absorbovať narušenie, znášať negatívne zmeny systému a zároveň aj schopnosť subsystémov zabezpečiť a udržať nevyhnutné funkcie, štruktúru a spätnú väzbu pre ďalší chod, v dôsledku čoho možno konštatovať, že niet teda žiadnych pochýb o tom, že určenie odolnosti prvkov kritickej infraštruktúry je z pohľadu ochrany kritickej infraštruktúry potrebné ponímať ako podstatné a nezanedbateľné. Pre určenie, resp. stanovenie odolnosti jednotlivých prvkov kritickej infraštruktúry, alebo kritickej infraštruktúry ako komplexného celku je nutná formulácia jej indikátorov, kde medzi ne môžeme zaradiť robustnosť, redundancia a reakcieschopnosť, kde však samotný výpočet odolnosti je smerovaný predovšetkým do oblasti elektroenergetiky, nakoľko tento podsektor kritickej infraštruktúry možno považovať z hľadiska ľudskej existencie za jeden z najzákladnejších. 16
Záver
Infraštruktúru v Slovenskej republike možno charakterizovať ako vysoko zraniteľnú a navzájom prepojenú, pričom je potrebné zdôrazniť, že problematika zaoberajúca sa jej ochranou je nesmierne široká, čo možno spôsobuje práve fakt, že kritická infraštruktúra je pre chod spoločnosti v našej krajine nevyhnutne dôležitá. 18 V Slovenskej republike sa v priebehu niekoľkých rokov podarilo jasne identifikovať kritickú infraštruktúru a úlohy potrebné pre jej ochranu, čo však ale neznamená, že kritická infraštruktúra si nevyžaduje ďalšiu pozornosť, nakoľko nesmieme zabúdať, že ochrana a obrana kritickej infraštruktúry nie je jednorazová záležitosť, ale vždy pôjde o pomerne náročný a neustále sa vyvíjajúci proces. Z uvedeného jednoznačne teda vyplýva, že nielen všetky rezorty, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom zodpovedné za jednotlivé sektory kritickej infraštruktúry, ale rovnako aj samotní prevádzkovatelia prvkov kritickej infraštruktúry sú povinní ochrane kritickej infraštruktúry venovať primeranú a teda nemalú pozornosť na takej úrovni, aby sa neustále rozvíjali jej metódy a aby sa do jej vylepšovania zahŕňali najnovšie trendy a poznatky na medzinárodnej úrovni v tejto oblasti. 19
Literatúra
KELEMEN, Miroslav a Vladimír BLAŽEK. Obrana a krízový manažment vo verejnej správe I. Liptovský Mikuláš: Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v LM, 2011. ISBN 978-80-8040-423-9. KEMÉŇOVÁ, Eva. 2012. Využívanie krízových scenárov na ochranu európskej kritickej infraštruktúry. In: Perspektívy rozvoja verejnej správy v krajinách Európskej únie: Zborník z celoštátneho vedeckého seminára. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 83-93. ISBN: 978-80-8054-535-2. CHOVANČÍKOVÁ, Nikola. Odolnosť prvkov kritickej infraštruktúry. In: Krízový manažment. 2018, roč. 17, č. 2, s. 51-59. MARCHEVKA, Peter. 2011. Súčasnosť a budúcnosť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike. In: Krízový manažment. 2011, roč. 10, č. 2. s. 72-77. SELINGER, Pavel. 2011. Kritická infraštruktúra a možnosti jej ochrany. In: Krízový manažment. 2011, roč. 10, č. 2, s. 89-92. ŠENOVSKÝ, Michal; ADAMEC, Vilém a Pavel ŠENOVSKÝ. Ochrana kritické infrastruktury. Ostrava: Edice SPBI Spektrum, 2007. ISBN 978-80-7385-025-8. ŠIMÁK, Ladislav; HORÁČEK, Jiří; NOVÁK, Ladislav; NÉMETH, Ľudovít a Vladimír MÍKA. Terminologický slovník krízového riadenia. Žilina: FŠI ŽU, 2005. ŠULC, M. Kritická infrastruktura. In: Právo-Bezpečnost-Informace. 2019, roč. 6, č. 1. VIDRIKOVÁ, Dagmar a Kamil BOC. Ochrana kritickej infraštruktúry: I. časť. Žilina: FŠI ŽU, 2013. ISBN 978-80-554-0654-1. Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, 2005. Koncepcia kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsob jej ochrany a obrany. MINISTERSTVO VNÚTRA SR, 2019. Ochrana kritickej infraštruktúry. [online]. [cit. 29.05.2019] Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?Ochrana_kritickej_infrastruktury. Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, 2008. Zákon NR SR č. 45/2011 Z. z. zo dňa februára 2011 o kritickej infraštruktúre.
R E S U M É
Článok sa vo svojej podstate zaoberá kritickou infraštruktúrou v Slovenskej republike, pričom definuje tento pojem s ohľadom na viacero hľadísk a charakterizuje niektoré ďalšie základné pojmy, ktoré s predmetnou problematikou kritickej infraštruktúry v našej krajine bezprostredne súvisia. Autor sa v článku taktiež venuje niektorým fázam legislatívnemu procesu, ktorý predchádzal vydaniu zákona o kritickej infraštruktúre, do ktorého bola v súlade so zákonom implementovaná príslušná smernica Európskej únie. V závere článku venuje autor pozornosť aj samotnej ochrane a obrane kritickej infraštruktúry v podmienkach Slovenskej republiky. Kľúčové slová: kritická infraštruktúra, sektor, bezpečnostné riziko, ochrana a obrana, koncepcia, hrozba.
S U M M A R Y
SANTUSOVÁ, Diana; JAKUBÍK, Peter: CRITICAL INFRASTRUCTURE IN THE SLOVAK REPUBLIC The article deals with critical infrastructure in the Slovak Republic, defining this term with respect to several aspects and characterizing some other basic concepts that are directly related to the issue of critical infrastructure in our country. In the article, the author also deals with some phases of the legislative process that preceded the issue of the Critical Infrastructure Act, in which the relevant European Union Directive was implemented in accordance with the law. At the end of the article, the author also pays attention to the protection and defense of critical infrastructure in the Slovak Republic. Key words: critical infrastructure, sector, security risk, protection and defense, concept, threat.
Zdroj: Santusová, Diana, and Peter Jakubík. “Kritická infraštruktúra v Slovenskej republike.” 2020. https://veda.polac.cz/wp-content/uploads/2020/11/Kriticka-infrastruktura-v-Slovenskej-republike.pdf. Dostupné: 6. 4. 2025
Kritickú infraštruktúru možno v súčasnosti bezpochyby považovať za novodobý fenomén, pričom toto tvrdenie sa odvíja predovšetkým od skutočnosti, že v poslednom období je základnou tendenciou vývoja bezpečnostného prostredia prehlbovanie nestability a zmena, resp. nepomerný nárast kvality zdrojov ohrozenia a reálnych bezpečnostných rizík, v dôsledku čoho dochádza k neustále sa zvyšujúcemu záujmu spojencov v Európskom bezpečnostnom priestore o riešenie dôležitých otázok týkajúcich sa efektívnej ochrany a obrany kritickej infraštruktúry a to nielen na národnej, ale rovnako tak aj na medzinárodnej úrovni .1 Okrem často diskutovanej globálnej hrozby s názvom terorizmus, alebo iných hrozieb spôsobených ľudskou nedbanlivosťou, prípadne úmyslom môžu mať nepredstaviteľný dopad na kritickú infraštruktúru krajiny, resp. na „zdravý“ chod krajiny a jej vnútornú bezpečnosť aj rôzne mimoriadne udalosti, ku ktorým dochádza bez toho, aby sme to mohli akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, kde máme na mysli napríklad živelné pohromy, neodvrátiteľné katastrofy, mohutné havárie a podobne.
Na tomto mieste možno teda de facto jednoznačne konštatovať, že práve vhodne zvolená a dobre premyslená ochrana a efektívna obrana kritickej infraštruktúry má zásadný význam nielen pre vnútornú bezpečnosť našej krajiny, ale rovnako tak aj pre vnútornú bezpečnosť celej Európskej únie, ktorú v tejto súvislosti môžeme definovať ako silné medzinárodné zoskupenie krajín, ktoré sa spoločnými silami snažia hľadať efektívne a včasné, no predovšetkým preventívne prostriedky čeliace negatívnym prejavom zlyhávajúcich štátov a rôznym či už očakávaným alebo neočakávaným a nepredvídateľným bezpečnostným hrozbám.
Kritická infraštruktúra v Slovenskej republike
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno kritickú infraštruktúru vo svojej podstate v podmienkach Slovenskej republiky charakterizovať ako objekty osobitnej dôležitosti, ďalšie dôležité objekty, vybrané informačné a komunikačné prostriedky, zariadenia na výrobu a zásobovanie vodou, elektrickou energiou, ropou a zemným plynom a ďalšie časti majetku štátu a podnikateľských právnických a fyzických osôb určené vládou SR alebo iným kompetentným orgánom štátnej správy, ktoré sú nevyhnutné na zvládnutie krízových situácií, ochranu obyvateľstva a majetku, na zaistenie minimálneho chodu ekonomiky a správy štátu, ako aj jeho vonkajšej a vnútornej bezpečnosti a ktoré je nutné špeciálne ochraňovať. Môžeme taktiež uviesť, že sa jedná tiež o zariadenia, služby a informačné systémy životne dôležité pre všetkých obyvateľov a riadenie štátu, ktorých nefunkčnosť alebo zničenie môže ohroziť významné bezpečnostné záujmy štátu, čo môže spôsobiť rôzne negatívne ba až katastrofické následky. 2
Smernica Rady 2008/114/ES charakterizuje kritickú infraštruktúru ako zložku, systém alebo ich časť, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie základných funkcií spoločnosti, zdravia, ochrany, bezpečnosti, kvality života obyvateľov z ekonomického a sociálneho hľadiska, a ktorej narušenie alebo zničenie by malo závažné dôsledky v členskom štáte z dôvodu nemožnosti zachovať tieto nevyhnutné funkcie. 3
Problematiku kritickej infraštruktúry v našej krajine legislatívne upravuje Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 45/2011 Z. z. zo dňa 8. februára 2011 o kritickej infraštruktúre, ktorého predmetom je organizácia a pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry, postup pri určovaní prvku kritickej infraštruktúry a povinnosti prevádzkovateľa pri ochrane prvku kritickej infraštruktúry a zodpovednosť za porušenie týchto povinností, pričom v zmysle ustanovenia § 2 tohto zákona sa prvom kritickej infraštruktúry rozumie najmä inžinierska stavba, služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore kritickej infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií závažné nepriaznivé ba dokonca až devastačné dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým následne aj priamo na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia. 3 Primárnym cieľom príslušného už vyššie spomínaného zákona o kritickej je v podstate v súlade s rovnako už vyššie spomínanou smernicou Rady EÚ skvalitniť doterajšiu ochranu najdôležitejšej infraštruktúry, najmä voči silnejúcej hrozbe teroristických útokov, pričom považujeme na tomto mieste za potrebné zdôrazniť, že táto smernica - Smernica Rady EÚ 2008/114/ES o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu - bola do nášho zákona riadne implementovaná.
Pomerne náročný a dlhodobý proces tvorby návrhu daného zákona o kritickej infraštruktúre začal v prvom rade schválením dokumentu s názvom „Koncepcia kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsob jej ochrany a obrany“; ku schváleniu ktorého prišlo uznesením vlády Slovenskej republiky č. 120 zo dňa 14. februára 2007, kde toto uznesenie uložilo ministrovi vnútra SR v spolupráci s ministrami a predsedami ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR pripraviť a predložiť na rokovanie vlády SR návrh zákona o kritickej infraštruktúre. 5 V Koncepcii kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsobe jej ochrany a obrany je kritická infraštruktúra definovaná ako tá časť národnej infraštruktúry (vybrané organizácie a inštitúcie, objekty, sústavy, zariadenia, služby a systémy), ktorej zničenie alebo znefunkčnenie v dôsledku pôsobenia rizikového faktora spôsobí ohrozenie alebo narušenie politického a hospodárskeho chodu štátu alebo ohrozenie života a zdravia obyvateľstva, pričom je potrebné zdôrazniť, že jednou z hlavných úloh bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky je nepretržité hodnotenie rizík a ohrození, zameraných predovšetkým na hrozbu terorizmu, tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni, kde analýza rizík je nevyhnutným predpokladom práve k pochopeniu ohrození v čoraz globálnejšom svete. 6
Za akési pokračovanie na tejto strastiplnej ceste procesu tvorby návrhu zákona o kritickej infraštruktúre bolo aj vypracovanie Národného programu pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v SR, ktorý bol vládou SR schválený uznesením č. 185 z 26. marca 2008, pričom obsahom tohto národného programu bola aj príprava jednotlivých konkrétnych rezortov a ostatných ústredných orgánov štátnej správy prvej identifikácie najdôležitejších sektorov a podsektorov národnej infraštruktúry, kde bol zároveň aj zhodnotený súčasný stav týchto sektorov.
V súvislosti s už spomínanou významnou koncepciou kritickej infraštruktúry je potrebné spomenúť tiež, že v dokumente nazvanom Bezpečnostná stratégia SR, ktorý bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky, sa deklaruje, že Slovenská republika nielen zaručí bezpečnosť kritickej infraštruktúry pred teroristickými útokmi, ale aj prijme opatrenia na obmedzenie zraniteľnosti prvkov kritickej infraštruktúry s dôrazom na informačné a komunikačné systémy, a na minimalizáciu negatívnych následkov útokov na ne, pričom bude pokračovať v aktivitách zameraných na bezpečnosť a integritu informačných a komunikačných systémov, zvlášť systémov nevyhnutných pre bezpečný výkon základných funkcií štátu. 7
Nárdodným programom pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike, ktorého cieľom bolo zhodnotenie v tom čase aktuálneho stavu a identifikácia najdôležitejšej infraštruktúry v krajine, ako aj určenie konkrétnych programových krokov pre zefektívnenie a vylepšenie jej dovtedy určenej ochrany a obrany, bolo identifikovaných a zároveň aj podrobne rozpracovaných 9 základnýchprogramom pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike, ktorého cieľom bolo zhodnotenie v tom čase aktuálneho stavu a identifikácia najdôležitejšej infraštruktúry v krajine, ako aj určenie konkrétnych programových krokov pre zefektívnenie a vylepšenie jej dovtedy určenej ochrany a obrany, bolo identifikovaných a zároveň aj podrobne rozpracovaných 9 základných sektorov. 8
V súčasnosti v zmysle aktuálneho platného zákona o kritickej infraštruktúre a jeho prílohe č. 3 medzi hlavné sektory a ich podsektory v pôsobnosti ústredných orgánov patrí:
- doprava v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky s podsektormi: cestná doprava, letecká doprava, vodná doprava, železničná doprava;
- elektronické komunikácie v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky s podsektormi: satelitná komunikácia, siete a služby pevných elektronických komunikácií a mobilných elektronických komunikácií;
- energetika v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky s podsektormi: baníctvo, elektroenergetika, plynárenstvo, ropa a ropné produkty;
- pošta v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky s podsektormi: poskytovanie poštových služieb, poštový platobný styk a obstarávateľská činnosť;
- priemysel v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky s podsektormi: farmaceutický priemysel, hutnícky priemysel, chemický priemysel;
- informačné a komunikačné technológie v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu s podsektorom: informačné systémy a siete;
- voda a atmosféra v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky s podsektormi: meteorologická služba, vodné stavby, zabezpečovanie pitnej vody;
- zdravotníctvo v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky;
- financie v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky s podsektormi: bankovníctvo, finančné trhy, systémy riadenia verejných financií. 9
Pre zaradenie ďalšieho nového sektoru treba, aby spĺňal určité kritéria pre zaradenie do zoznamu sektorov kritickej infraštruktúry, pričom kritéria, ktoré sa posudzujú sú napr. pravdepodobnosť teroristického útoku, ohrozenie inými faktormi, pravdepodobnosť vzniku závažnej udalosti a pod. V každom posudzovanom prípade sa berú do úvahy a analyzujú sa všetky riziká vplývajúce na daný objekt, či už sa jedná o riziká antropogénne alebo prírodné. Za jedno z najvýznamnejších kritérií možno bezpochyby považovať práve jeho nahraditeľnosť, kde sa berie do úvahy, resp. sa prihliada predovšetkým na možnosť nahradenia podniku v rámci okresu, kraja alebo krajiny, pričom čím je menší stupeň nahraditeľnosti, tým vyššie je možné riziko. 10
Ochrana kritickej infraštruktúry
Ochranu kritickej infraštruktúry môžeme už v súčasnosti charakterizovať predovšetkým ako dynamický proces, ktorý sa orientuje v prvom rade na riadne zabezpečenie fungovania subjektov kritickej infraštruktúry a objektov, ktoré tieto subjekty de facto vlastnia alebo prípadne len prevádzkujú, pričom fungujú s cieľom, aby nedochádzalo k ich zlyhaniu pri reflektovaní všetkých možných rizík a hrozieb. Vo všeobecnosti môžeme v krátkosti konštatovať, že cieľom kritickej infraštruktúry je minimalizácia následkov narušenia funkcií, činností alebo služieb v čo najvyššej možnej miere tak, aby v prípade narušenia toto bolo z hľadiska času krátkodobé, resp. čo možno najkratšie, ďalej aby bolo hoci aj len provizórnym spôsobom, ale v konečnom dôsledku zvládnuteľné a v neposlednom rade z hľadiska územného aj teritoriálne obmedzené výlučne len tak, aby sa takéto narušenie týkalo čo možno najmenšieho počtu obyvateľstva. 11
Na margo vyššie uvedeného považujeme za potrebné pripomenúť, že subjektmi kritickej infraštruktúry sú teda nielen vlastníci, ale aj prevádzkovatelia či už výrobných alebo aj nevýrobných systémov, ktoré vytvárajú produkty alebo poskytujú služby, ktoré predstavujú súčasť kritickej infraštruktúry a objektmi kritickej infraštruktúry sú naopak konkrétne stavby a zariadenia verejnej infraštruktúry, ale aj rôzne ďalšie prvky, ktoré sú buď vo vlastníctve alebo sú prevádzkované subjektmi kritickej infraštruktúry. 12
Vzhľadom na dnes neustále sa vyvíjajúce medzinárodné vzťahy medzi krajinami, ktoré sú skutočne v mnohých prípadoch členmi rôznych obrovských medzinárodných zoskupení, možno konštatovať, že v súčasnosti sa na ochrane kritickej infraštruktúry a to nielen na medzinárodnej ale rovnako aj na vnútroštátnej, resp. národnej úrovni podieľajú predovšetkým medzinárodní partneri, medzinárodné organizácie a v súčinnosti s nimi aj vláda, verejná správa, územné celky, samospráva, štátne hospodárske subjekty a súkromné hospodárske subjekty, pričom ochrana a obrana kritickej infraštruktúry predstavuje vo svojej podstate súhrn rôznych pomerne zložitých činností, mechanizmov, síl a prostriedkov, ktoré majú za úlohu zabezpečovať efektívnu prevenciu pred rizikovými faktormi, odvrátenie možného útoku na ktorýkoľvek prvok kritickej infraštruktúry v prípade jeho ohrozenia, ale aj zabránenie negatívnym vonkajším alebo vnútorným vplyvom ohrozujúcim stabilitu a fungovanie daného prvku kritickej infraštruktúry, ba dokonca až jeho existenciu. V samom závere majú za úlohu riešiť aj každé možné narušenie kritickej infraštruktúry a to najmä odstránením následkov, čo v súčasnosti funguje na základe Národného programu pre ochranu a obranu kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike. 13
Ochrane kritickej infraštruktúry sa venuje aj samotný už vyššie spomínaný zákon o kritickej infraštruktúre, pričom v tejto súvislosti tento zákon určuje primárne povinnosti prevádzkovateľov, ktorí musia na zabezpečenie v rámci stanovenej úrovne ochrany prijať všetky potrebné opatrenia pre dostatočnú ochranu prvku kritickej infraštruktúry tak, aby bola zaistená absolútna funkčnosť, kontinuita a integrita tohto prvku, zároveň však musia dbať aj na včasné odvrátenie, zmiernenie alebo neutralizáciu identifikovaných možných hrozieb a rizík. Jednou z naj-základnejších povinností prevádzkovateľa, ktoré sú všetky určené v ustanovení § 9 zákona o kritickej infraštruktúre, možno považovať povinnosť prevádzkovateľa uplatňovať pri modernizácii prvku technológiu, ktorá zabezpečuje jeho ochranu, zaviesť bezpečnostný plán po predchádzajúcom vyjadrení príslušného ústredného orgánu do šiestich mesiacov od doručenia oznámenia o určení prvku a o jeho zaradení do sektora, prehodnocovať priebežne bezpečnostný plán a ak je to potrebné, zaviesť po predchádzajúcom vyjadrení príslušného ústredného orgánu aktualizovaný bezpečnostný plán, oboznámiť svojich zamestnancov v nevyhnutnom rozsahu s týmto bezpečnostným plánom, precvičiť podľa bezpečnostného plánu aspoň raz za tri roky modelovú situáciu hrozby narušenia alebo zničenia konkrétneho prvku, určiť oprávnenú osobu, ktorá je zároveň kontaktná osoba, ak ide o prvok európskej kritickej infraštruktúry, postupovať podľa bezpečnostného plánu v prípade reálnej hrozby narušenia alebo zničenia prvku. 14
Vo všeobecnosti môžeme uviesť, že hlavnou úlohou ochrany kritickej infraštruktúry je zamedzenie akémukoľvek narušeniu systémov, ktoré tvoria súčasť kritickej infraštruktúry, pričom sa jedná v prvom rade o použitie konkrétnych opatrení a princípov, ktoré môžu minimalizovať možné ohrozenia kritickej infraštruktúry, teda ide v zásade o proces, ktorý zohľadňuje v čo najvyššej možnej miere všetky možné riziká a hrozby a zároveň smeruje k riadnemu zabezpečeniu konkrétne určených subjektov kritickej infraštruktúry a vzájomných vzťahov medzi nimi.
Odolnosť prvkov kritickej infraštruktúry
Z doposiaľ uvedeného nepochybne vyplýva, že každý jeden konkrétny prvok kritickej infraštruktúry môže reálne ohroziť nielen bezpečnosť a ekonomické záujmy štátu, ale rovnako aj samotný chod štátu, v dôsledku čoho by sme mohli hovoriť o v skutku zásadnom zásahu do každodenného života našej modernej spoločnosti, kde však nemožno nespomenúť, že škody na kritickej infraštruktúre, jej narušenie alebo v najhoršom prípade dokonca zničenie môže mať negatívny vplyv nielen na náš štát, ale rovnako tak aj na štáty pre nás susedné, 15 a preto je potrebné pri tejto problematike spomenúť aj odolnosť jednotlivých prvkov kritickej infraštruktúry.
V súvislosti s odolnosťou prvkov kritickej infraštruktúry považujeme za potrebné konštatovať, že vysoká úroveň odolnosti prvku kritickej infraštruktúry umožňuje vo svojej podstate zachovanie všetkých potrebných funkcií pre zaistenie jeho ďalšieho fungovania v prípade nejakého narušenia, na základe čoho je zrejmé, že práve dosiahnutý stupeň odolnosti prvkov kritickej infraštruktúry determinuje, resp. určuje ktoré funkcie je schopný ten ktorý prvok zastrešovať aj v prípade jeho zaťaženia negatívnymi a nežiaducimi vplyvmi, teda v prípade jeho priameho ohrozenia – narušenia. V aktuálnej dobe pomerne častých mimoriadnych udalostí vyvíjajúcich tlak na jednotlivé prvky kritickej infraštruktúry je potrebné sa zo strany kompetentných zamerať na zabezpečenie kvalitného vybavenia a prípravu potenciálnych prvkov kritickej infraštruktúry takým spôsobom, aby boli pripravené a schopné odolávať pri negatívnom pôsobení negatívnych javov a v prípade ich priameho pôsobenia čo najrýchlejšie obnoviť ich základné funkcie.
Odolnosť v tejto súvislosti môžeme definovať ako schopnosť systému absorbovať narušenie, znášať negatívne zmeny systému a zároveň aj schopnosť subsystémov zabezpečiť a udržať nevyhnutné funkcie, štruktúru a spätnú väzbu pre ďalší chod, v dôsledku čoho možno konštatovať, že niet teda žiadnych pochýb o tom, že určenie odolnosti prvkov kritickej infraštruktúry je z pohľadu ochrany kritickej infraštruktúry potrebné ponímať ako podstatné a nezanedbateľné. Pre určenie, resp. stanovenie odolnosti jednotlivých prvkov kritickej infraštruktúry, alebo kritickej infraštruktúry ako komplexného celku je nutná formulácia jej indikátorov, kde medzi ne môžeme zaradiť robustnosť, redundancia a reakcieschopnosť, kde však samotný výpočet odolnosti je smerovaný predovšetkým do oblasti elektroenergetiky, nakoľko tento podsektor kritickej infraštruktúry možno považovať z hľadiska ľudskej existencie za jeden z najzákladnejších. 16
Záver
Infraštruktúru v Slovenskej republike možno charakterizovať ako vysoko zraniteľnú a navzájom prepojenú, pričom je potrebné zdôrazniť, že problematika zaoberajúca sa jej ochranou je nesmierne široká, čo možno spôsobuje práve fakt, že kritická infraštruktúra je pre chod spoločnosti v našej krajine nevyhnutne dôležitá. 18 V Slovenskej republike sa v priebehu niekoľkých rokov podarilo jasne identifikovať kritickú infraštruktúru a úlohy potrebné pre jej ochranu, čo však ale neznamená, že kritická infraštruktúra si nevyžaduje ďalšiu pozornosť, nakoľko nesmieme zabúdať, že ochrana a obrana kritickej infraštruktúry nie je jednorazová záležitosť, ale vždy pôjde o pomerne náročný a neustále sa vyvíjajúci proces. Z uvedeného jednoznačne teda vyplýva, že nielen všetky rezorty, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom zodpovedné za jednotlivé sektory kritickej infraštruktúry, ale rovnako aj samotní prevádzkovatelia prvkov kritickej infraštruktúry sú povinní ochrane kritickej infraštruktúry venovať primeranú a teda nemalú pozornosť na takej úrovni, aby sa neustále rozvíjali jej metódy a aby sa do jej vylepšovania zahŕňali najnovšie trendy a poznatky na medzinárodnej úrovni v tejto oblasti. 19
Literatúra
KELEMEN, Miroslav a Vladimír BLAŽEK. Obrana a krízový manažment vo verejnej správe I. Liptovský Mikuláš: Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v LM, 2011. ISBN 978-80-8040-423-9. KEMÉŇOVÁ, Eva. 2012. Využívanie krízových scenárov na ochranu európskej kritickej infraštruktúry. In: Perspektívy rozvoja verejnej správy v krajinách Európskej únie: Zborník z celoštátneho vedeckého seminára. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, s. 83-93. ISBN: 978-80-8054-535-2. CHOVANČÍKOVÁ, Nikola. Odolnosť prvkov kritickej infraštruktúry. In: Krízový manažment. 2018, roč. 17, č. 2, s. 51-59. MARCHEVKA, Peter. 2011. Súčasnosť a budúcnosť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike. In: Krízový manažment. 2011, roč. 10, č. 2. s. 72-77. SELINGER, Pavel. 2011. Kritická infraštruktúra a možnosti jej ochrany. In: Krízový manažment. 2011, roč. 10, č. 2, s. 89-92. ŠENOVSKÝ, Michal; ADAMEC, Vilém a Pavel ŠENOVSKÝ. Ochrana kritické infrastruktury. Ostrava: Edice SPBI Spektrum, 2007. ISBN 978-80-7385-025-8. ŠIMÁK, Ladislav; HORÁČEK, Jiří; NOVÁK, Ladislav; NÉMETH, Ľudovít a Vladimír MÍKA. Terminologický slovník krízového riadenia. Žilina: FŠI ŽU, 2005. ŠULC, M. Kritická infrastruktura. In: Právo-Bezpečnost-Informace. 2019, roč. 6, č. 1. VIDRIKOVÁ, Dagmar a Kamil BOC. Ochrana kritickej infraštruktúry: I. časť. Žilina: FŠI ŽU, 2013. ISBN 978-80-554-0654-1. Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, 2005. Koncepcia kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsob jej ochrany a obrany. MINISTERSTVO VNÚTRA SR, 2019. Ochrana kritickej infraštruktúry. [online]. [cit. 29.05.2019] Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?Ochrana_kritickej_infrastruktury. Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, 2008. Zákon NR SR č. 45/2011 Z. z. zo dňa februára 2011 o kritickej infraštruktúre.
R E S U M É
Článok sa vo svojej podstate zaoberá kritickou infraštruktúrou v Slovenskej republike, pričom definuje tento pojem s ohľadom na viacero hľadísk a charakterizuje niektoré ďalšie základné pojmy, ktoré s predmetnou problematikou kritickej infraštruktúry v našej krajine bezprostredne súvisia. Autor sa v článku taktiež venuje niektorým fázam legislatívnemu procesu, ktorý predchádzal vydaniu zákona o kritickej infraštruktúre, do ktorého bola v súlade so zákonom implementovaná príslušná smernica Európskej únie. V závere článku venuje autor pozornosť aj samotnej ochrane a obrane kritickej infraštruktúry v podmienkach Slovenskej republiky. Kľúčové slová: kritická infraštruktúra, sektor, bezpečnostné riziko, ochrana a obrana, koncepcia, hrozba.
S U M M A R Y
SANTUSOVÁ, Diana; JAKUBÍK, Peter: CRITICAL INFRASTRUCTURE IN THE SLOVAK REPUBLIC The article deals with critical infrastructure in the Slovak Republic, defining this term with respect to several aspects and characterizing some other basic concepts that are directly related to the issue of critical infrastructure in our country. In the article, the author also deals with some phases of the legislative process that preceded the issue of the Critical Infrastructure Act, in which the relevant European Union Directive was implemented in accordance with the law. At the end of the article, the author also pays attention to the protection and defense of critical infrastructure in the Slovak Republic. Key words: critical infrastructure, sector, security risk, protection and defense, concept, threat.
- KELEMEN, Miroslav a Vladimír BLAŽEK. Obrana a krízový manažment vo verejnej správe I. Liptovský Mikuláš: Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v LM, 2011, s. 165-166.
- ŠIMÁK, Ladislav; HORÁČEK, Jiří; NOVÁK, Ladislav; NÉMETH, Ľudovít a Vladimír MÍKA. Terminologický slovník krízového riadenia. Žilina: FŠI ŽU, 2005, s. 44.
- Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu, 2008.
- Zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre, § 2.
- MINISTERSTVO VNÚTRA SR, 2019. Ochrana kritickej infraštruktúry. [online]. [cit. 29.05.2019] Dostupné na internete: https://www.minv.sk/?Ochrana_kritickej_infrastruktury.
- Koncepcia kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike a spôsob jej ochrany a obrany.
- Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, 2005.
- V zmysle § 2 písm. b) zákona č. 45/2011 o kritickej infraštruktúre cit.: „sektorom kritickej infraštruktúry časť kritickej infraštruktúry, do ktorej sa zaraďujú prvky; sektor môže obsahovať jeden alebo viac podsektorov kritickej infraštruktúry.“
- V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 45/2011 o kritickej infraštruktúre cit.: „Prvkom kritickej infraštruktúry najmä inžinierska stavba, služba vo verejnom záujme a informačný systém v sektore kritickej infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by malo podľa sektorových kritérií a prierezových kritérií závažné nepriaznivé dôsledky na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej funkcie štátu, a tým na kvalitu života obyvateľov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, bezpečnosti, majetku, ako aj životného prostredia.“
- Zákon č. 45/2011 Z.z. o kritickej infraštruktúre, príloha č. 3.
- SELINGER, Pavel. Kritická infraštruktúra a možnosti jej ochrany. In: Krízový manažment. 2011, roč. 10, č. 2, s. 89-92
- ŠENOVSKÝ, Michal; ADAMEC, Vilém a Pavel ŠENOVSKÝ. Ochrana kritické infrastruktury. Ostrava: Edice SPBI Spektrum, 2007, s. 47.
- SELINGER, Pavel. Kritická infraštruktúra a možnosti jej ochrany. In: Krízový manažment. 2011, roč. 10, č. 2, s. 89-92.
- KELEMEN, Miroslav a Vladimír BLAŽEK. Obrana a krízový manažment vo verejnej správe I. Liptovský Mikuláš: Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v LM, s. 165-166.
- Zákon č. 45/2011 Z. z., o kritickej infraštruktúre, § 9.
- ŠULC, M. Kritická infrastruktura. In: Právo-Bezpečnost-Informace. 2019, roč. 6, č. 1
- CHOVANČÍKOVÁ, Nikola. Odolnosť prvkov kritickej infraštruktúry. In: Krízový manažment. 2018, roč. 17, č. 2. s. 51-59.
- VIDRIKOVÁ, Dagmar a Kamil BOC. Ochrana kritickej infraštruktúry: I. časť. Žilina: FŠI ŽU, 2013, s. 51.
- MARCHEVKA, Peter. Súčasnosť a budúcnosť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike. In: Krízový manažment. 2011, roč. 10, č. 2. s. 72-77.
Zdroj: Santusová, Diana, and Peter Jakubík. “Kritická infraštruktúra v Slovenskej republike.” 2020. https://veda.polac.cz/wp-content/uploads/2020/11/Kriticka-infrastruktura-v-Slovenskej-republike.pdf. Dostupné: 6. 4. 2025
Asociácia kritickej infraštruktúry SR (ďalej len „asociácia") považuje za potrebné reagovať na článok publikovaný v Denníku E, ktorý vo viacerých bodoch nepresne interpretuje činnosť asociácie, jej členskú základňu, ako aj povahu projektov realizovaných niektorými členskými subjektmi. Nižšie uvádzame vecné stanovisko k jednotlivým tvrdeniam.
The area of critical infrastructure in the Slovak Republic is regulated by Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on the Amendment and Supplementation of Certain Acts, which defines the individual sectors, sub-sectors and essential services necessary for the functioning of the state. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic gradually presents the individual sectors with the aim of bringing closer their importance, their functioning and their impacts on the everyday life of society. This time we focus on the finance sector.
Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike upravuje zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby nevyhnutné pre fungovanie štátu. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky postupne predstavuje jednotlivé sektory s cieľom priblížiť ich význam, fungovanie a dopady na každodenný život spoločnosti. Tentokrát sa zameriame na sektor financií .
On 17 April 2026, a trial began at the District Court in Vilnius that is shifting the European debate on the protection of critical infrastructure from the technical level to a very concrete one. Five men are charged with sending, in July 2024, in cooperation with the Special Tasks Department of the Russian military intelligence service GRU, incendiary parcels via DHL and DPD from Vilnius to the air hub in Leipzig, to Poland and to the United Kingdom. The head of the German counter-intelligence service BfV stated that only a flight delay prevented an in-flight detonation that could have destroyed a cargo aircraft.
Na Okresnom súde vo Vilniuse sa 17. apríla 2026 začal proces, ktorý posúva európsku diskusiu o ochrane kritickej infraštruktúry z roviny technickej do roviny veľmi konkrétnej. Päť mužov je obvinených z toho, že v júli 2024 v spolupráci s Oddelením špeciálnych úloh ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU posielali zápalné zásielky cez DHL a DPD z Vilniusu do leteckého uzla v Lipsku, do Poľska a do Veľkej Británie. Šéf nemeckej kontrarozviedky BfV uviedol, že len omeškanie letu zabránilo detonácii vo vzduchu, ktorá mohla zničiť dopravné lietadlo.
The KYBER2026 conference of the National Security Authority and SK-CERT, held on 27 and 28 April 2026 at Hotel Sitno Vyhne, confirmed what operators of essential services and critical entities had already suspected since the beginning of the year. 2026 is not a year of preparation — it is a year of demonstrable functionality. At the centre stands Regulation (EU) 2024/2847 of the European Parliament and of the Council on cyber resilience, which reaches its first hard milestone on 11 September 2026: mandatory reporting of actively exploited vulnerabilities and significant incidents through ENISA's Single Reporting Platform.
Konferencia KYBER2026 Národného bezpečnostného úradu a SK-CERT, ktorá sa konala 27. a 28. apríla 2026 v hoteli Sitno Vyhne, potvrdila to, čo prevádzkovatelia základných služieb a kritických subjektov tušili už od začiatku roka. Rok 2026 nie je rokom prípravy, ale rokom preukázateľnej funkčnosti. V centre stojí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady číslo 2024/2847 o kybernetickej odolnosti, ktoré dosiahne 11. septembra 2026 prvý ostrý míľnik, povinné hlásenie aktívne zneužívaných zraniteľností a závažných incidentov cez Single Reporting Platform agentúry ENISA.
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) and Slovak Investment Holding, a. s. concluded a memorandum of cooperation on 23 April 2026, the aim of which is to create a framework for the support of investments and the financing of projects in the field of critical infrastructure in Slovakia. The memorandum confirms the shared interest of both parties in developing strategic, developmental and innovation projects with a focus on increasing the resilience of critical infrastructure and securing essential services. The cooperation will concentrate in particular on the identification of suitable projects, the exchange of expert knowledge, as well as the interconnection of public and private sources of financing. An important part of the cooperation is also the use of expert capacities and practical experience in the preparation and implementation of projects, in particular in the areas of infrastructure and innovation. “We see room for projects that will have a long-term impact and, at the same time, financial sustainability. In areas of public interest, such as critical infrastructure or innovation, we can bring knowledge of the environment, the identification of projects and the interconnection of partners, so that high-quality and feasible solutions come into being,” stated Tibor Straka, President of AKI SR. According to his words, it is crucial that the cooperation brings concrete results: “It is important for us that this cooperation is sustainable in the long term and brings measurable results that will have a real benefit for Slovak critical infrastructure.” At the same time, the memorandum creates space for systematic expert cooperation, consultations and further joint activities aimed at the support of investments and the development of critical infrastructure. Both parties declare their interest in actively participating in projects that will contribute to the modernisation of infrastructure, the more efficient use of resources and the strengthening of the investment environment in Slovakia.
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) a Slovak Investment Holding, a. s. uzavreli 23. apríla 2026 memorandum o spolupráci, ktorého cieľom je vytvoriť rámec pre podporu investícií a financovanie projektov v oblasti kritickej infraštruktúry na Slovensku. Memorandum potvrdzuje spoločný záujem oboch strán rozvíjať strategické, rozvojové a inovačné projekty so zameraním na zvýšenie odolnosti kritickej infraštruktúry a zabezpečenie základných služieb. Spolupráca sa bude sústreďovať najmä na identifikáciu vhodných projektov, výmenu odborných poznatkov, ako aj prepájanie verejných a súkromných zdrojov financovania. Dôležitou súčasťou spolupráce je aj využitie odborných kapacít a praktických skúseností pri príprave a realizácii projektov, najmä v oblastiach infraštruktúry a inovácií. „ Vidíme priestor pre projekty, ktoré budú mať dlhodobý dopad a zároveň finančnú udržateľnosť. V oblastiach verejného záujmu, ako sú kritická infraštruktúra či inovácie, vieme priniesť znalosť prostredia, identifikáciu projektov a prepájanie partnerov tak, aby vznikali kvalitné a realizovateľné riešenia,“ uviedol prezident AKI SR Tibor Straka. Podľa jeho slov je kľúčové, aby spolupráca prinášala konkrétne výsledky: „Je pre nás dôležité, aby táto spolupráca bola dlhodobo udržateľná a prinášala merateľné výsledky, ktoré budú mať reálny prínos pre slovenskú kritickú infraštruktúru.“ Memorandum zároveň vytvára priestor pre systematickú odbornú spoluprácu, konzultácie a ďalšie spoločné aktivity zamerané na podporu investícií a rozvoj kritickej infraštruktúry. Obe strany deklarujú záujem aktívne sa podieľať na projektoch, ktoré prispejú k modernizácii infraštruktúry, efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a posilneniu investičného prostredia na Slovensku.
A ransomware attack on ChipSoft, the supplier of the electronic health records system used by approximately 70 to 80 percent of Dutch hospitals, paralysed a substantial part of the national healthcare system within a matter of hours. The event reaches far beyond the borders of the Netherlands. It confirms that the concentration of sensitive infrastructure in the hands of a single software supplier is becoming a systemic vulnerability of critical infrastructure.