Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur
1. apríla 2025
Rôzne aspekty prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine sú predmetom mnohých diskusii azda na všetkých spoločenských úrovniach. Z hľadiska biznisu sa však pokúsime sústrediť na objektívne fakty.
Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) iba v období od marca do mája tohto roka stratila Ukrajina viac ako 9 GW produkčných kapacít elektrickej energie. V porovnaní so stavom pred rokom 2022 bola v prvej polovici roku 2024 vo funkčnom stave približne iba tretina ukrajinskej energetickej infraštruktúry. „Viac ako polovica vysokonapäťových trafostaníc v správe ukrajinského štátneho podniku UKRENERGO je poškodená a akútny nedostatok náhradných dielov prakticky znemožňuje ich včasnú opravu. IEA odhaduje náklady na obnovu energetickej infraštruktúry Ukrajiny na viac ako 30 miliárd dolárov,“ tvrdí v záverečnom diele seriálu HN Chcem byť export
ér Matúš Šársky, riaditeľ medzinárodných vzťahov Eximbanky.
Stabilizácia ukrajinskej prenosovej sústavy a zabezpečenie dostupnosti elektrickej energie je podľa neho jedným z kľúčových predpokladov nielen pre ďalšiu obnovu ukrajinského hospodárstva, ale aj pre vytvorenie základných podmienok pre život obyvateľov a ekonomické aktivity podnikateľských subjektov na Ukrajine ešte počas prebiehajúceho konfliktu.
Prioritou je stabilita
Bezpečnostná a energetická stabilita je nielen prioritou Ukrajiny, ale tiež Európskej únie. Priam strategickú dôležitosť majú tieto priority pre krajiny EÚ v bezprostrednom susedstve Ukrajiny. A to vrátane Slovenska, ktoré už v tejto súvislosti v spolupráci s ukrajinskými partnermi realizuje konkrétne kroky. Ide predovšetkým o modernizáciu a zvýšenie kapacity prenosovej sústavy medzi Slovenskom a Ukrajinou prostredníctvom vybudovania nového prepojenia v úseku Veľké Kapušany – Mukačevo.
Aby tento projekt priniesol očakávané výsledky, je potrebné realizovať práce na kritickej energetickej infraštruktúre aj na ukrajinskej strane. „Práve realizácia komplexných projektov projekcie, výstavby a modernizácie energetickej sústavy v západnej časti Ukrajiny predstavuje príležitosť, ktorú chce Eximbanka v spolupráci s partnermi sprostredkovať aj slovenským firmám,“ vysvetľuje pre HN Šársky.
Strategickou výhodou slovenských firiem je podľa neho znalosť lokálnych ukrajinských partnerov, prostredia a tiež súvisiacich špecifík. V slovenských firmách stále pracuje silná generácia špičkových expertov, ktorí získavali skúsenosti okrem iného práve v rámci generačnej a prenosovej sústavy na Ukrajine. Pre svojich tamojších náprotivkov sú rovnocenným partnerom s výbornou znalosťou problematiky a potrieb ukrajinského energetického trhu, a v neposlednom rade tiež s dobrou jazykovou výbavou.
Blízkosť k Zakarpatsku
Slovensko má navyše voči Ukrajine, predovšetkým jej západnej časti, teda Zakarpatsku, výnimočné postavenie definované kultúrnou a historickou blízkosťou, ako aj potenciálom rozvoja vzájomných prepojení či samotného Zakarpatska, do ktorého v súčasnosti prúdi finančný a ľudský kapitál z celej krajiny.
Z obchodného hľadiska je potrebné aktuálnu situáciu na Ukrajine vnímať ako vysoko rizikovú z dôvodu komerčných a tiež politických rizík. Oba tieto typy rizík spája spoločný menovateľ – možnosť nezaplat enia za dodané tovary a služby z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nevôle odberateľa na ukrajinskej strane. „Pravdepodobnosť takéhoto scenára môže byť veľmi vysoká, hlavne vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja konfliktu a súvisiacu zlú hospodársku situáciu ukrajinských subjektov, ktoré nemôžu vykonávať svoje aktivity v štandardnom režime,“ hovorí Šársky.
Investície a obchodné transakcie do krajiny, v ktorej rámci prebieha konflikt, sú podľa neho v štandardnej obchodnej praxi nerealizovateľné za komerčných podmienok. Komerčné a dokonca aj štátne a rozvojové finančné inštitúcie majú v aktuálnej situácii iba veľmi obmedzený apetít pre realizáciu operácii na ukrajinskom trhu.
V prípade Ukrajiny pritom nastáva bezprecedentná situácia – medzinárodné spoločenstvo a štáty vyvíjajú koordinované snahy na mobilizáciu investícií a finančných operácii v záujme podpory a stabilizácie krajiny. Zdroje inštitucionálnych a štátnych rozpočtov sú však na pokrytie masívnych investičných potrieb nepostačujúce. „Jedným z riešení je preto mobilizácia dodatočných investícií zo zdrojov finančných inštitúcií a privátneho kapitálu prostredníctvom záručných a grantových schém a nástrojov financovaných zo zdrojov inštitucionálnych a štátnych rozpočtov,“ dopĺňa Šársky.
Zdroj: “Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur.” Eximbanka.sk, december 18, 2024. https://eximbanka.sk/obnova-ukrajinskej-energetiky-bude-stat-desiatky-miliard-eur/ . Dostupné 31. 3. 2025
Stabilizácia ukrajinskej prenosovej sústavy a zabezpečenie dostupnosti elektrickej energie je podľa neho jedným z kľúčových predpokladov nielen pre ďalšiu obnovu ukrajinského hospodárstva, ale aj pre vytvorenie základných podmienok pre život obyvateľov a ekonomické aktivity podnikateľských subjektov na Ukrajine ešte počas prebiehajúceho konfliktu.
Prioritou je stabilita
Bezpečnostná a energetická stabilita je nielen prioritou Ukrajiny, ale tiež Európskej únie. Priam strategickú dôležitosť majú tieto priority pre krajiny EÚ v bezprostrednom susedstve Ukrajiny. A to vrátane Slovenska, ktoré už v tejto súvislosti v spolupráci s ukrajinskými partnermi realizuje konkrétne kroky. Ide predovšetkým o modernizáciu a zvýšenie kapacity prenosovej sústavy medzi Slovenskom a Ukrajinou prostredníctvom vybudovania nového prepojenia v úseku Veľké Kapušany – Mukačevo.
Aby tento projekt priniesol očakávané výsledky, je potrebné realizovať práce na kritickej energetickej infraštruktúre aj na ukrajinskej strane. „Práve realizácia komplexných projektov projekcie, výstavby a modernizácie energetickej sústavy v západnej časti Ukrajiny predstavuje príležitosť, ktorú chce Eximbanka v spolupráci s partnermi sprostredkovať aj slovenským firmám,“ vysvetľuje pre HN Šársky.
Strategickou výhodou slovenských firiem je podľa neho znalosť lokálnych ukrajinských partnerov, prostredia a tiež súvisiacich špecifík. V slovenských firmách stále pracuje silná generácia špičkových expertov, ktorí získavali skúsenosti okrem iného práve v rámci generačnej a prenosovej sústavy na Ukrajine. Pre svojich tamojších náprotivkov sú rovnocenným partnerom s výbornou znalosťou problematiky a potrieb ukrajinského energetického trhu, a v neposlednom rade tiež s dobrou jazykovou výbavou.
Blízkosť k Zakarpatsku
Slovensko má navyše voči Ukrajine, predovšetkým jej západnej časti, teda Zakarpatsku, výnimočné postavenie definované kultúrnou a historickou blízkosťou, ako aj potenciálom rozvoja vzájomných prepojení či samotného Zakarpatska, do ktorého v súčasnosti prúdi finančný a ľudský kapitál z celej krajiny.
Z obchodného hľadiska je potrebné aktuálnu situáciu na Ukrajine vnímať ako vysoko rizikovú z dôvodu komerčných a tiež politických rizík. Oba tieto typy rizík spája spoločný menovateľ – možnosť nezaplat enia za dodané tovary a služby z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nevôle odberateľa na ukrajinskej strane. „Pravdepodobnosť takéhoto scenára môže byť veľmi vysoká, hlavne vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja konfliktu a súvisiacu zlú hospodársku situáciu ukrajinských subjektov, ktoré nemôžu vykonávať svoje aktivity v štandardnom režime,“ hovorí Šársky.
Investície a obchodné transakcie do krajiny, v ktorej rámci prebieha konflikt, sú podľa neho v štandardnej obchodnej praxi nerealizovateľné za komerčných podmienok. Komerčné a dokonca aj štátne a rozvojové finančné inštitúcie majú v aktuálnej situácii iba veľmi obmedzený apetít pre realizáciu operácii na ukrajinskom trhu.
V prípade Ukrajiny pritom nastáva bezprecedentná situácia – medzinárodné spoločenstvo a štáty vyvíjajú koordinované snahy na mobilizáciu investícií a finančných operácii v záujme podpory a stabilizácie krajiny. Zdroje inštitucionálnych a štátnych rozpočtov sú však na pokrytie masívnych investičných potrieb nepostačujúce. „Jedným z riešení je preto mobilizácia dodatočných investícií zo zdrojov finančných inštitúcií a privátneho kapitálu prostredníctvom záručných a grantových schém a nástrojov financovaných zo zdrojov inštitucionálnych a štátnych rozpočtov,“ dopĺňa Šársky.
Zdroj: “Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur.” Eximbanka.sk, december 18, 2024. https://eximbanka.sk/obnova-ukrajinskej-energetiky-bude-stat-desiatky-miliard-eur/ . Dostupné 31. 3. 2025
On July 3, 2025, a memorandum of cooperation was concluded in Bratislava between the National Security Authority (NBÚ) and the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR). The document was officially signed by JUDr. Roman Konečný, Director of the National Security Authority, and Ing. Tibor Straka, President of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. The cooperation will be implemented at the level of professional discussions, knowledge exchange, and presentation of the most suitable approaches in the field of information and cybersecurity. Both parties have also committed to supporting education in the field of information security and contributing to the prevention of cybercrime. This memorandum is the first of a series of memoranda that the AKI SR will conclude with other state administration bodies exercising competence in the field of critical infrastructure.
Dňa 3. júla 2025 bolo v Bratislave uzatvorené memorandum o spolupráci medzi Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) a Asociáciou kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR). Dokument oficiálne podpísali JUDr. Roman Konečný, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, a Ing. Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky. Spolupráca bude realizovaná na úrovni odborných diskusií, výmeny poznatkov a prezentácie najvhodnejších prístupov v oblasti informačnej a kybernetickej bezpečnosti. Obe strany sa zároveň zaviazali podporovať osvetu v oblasti informačnej bezpečnosti a prispievať k prevencii kybernetickej kriminality. Toto memorandum je prvým z radu memoránd, ktoré bude Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky uzatvárať s ďalšími orgánmi štátnej správy vykonávajúcimi pôsobnosť na úseku kritickej infraštruktúry.
On June 26, 2025, another working meeting of the presidium of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) took place at the premises of the Council of Slovak Exporters, which was also attended by the chairman of the supervisory board of AKI SR.
Dňa 26. júna 2025 sa v priestoroch Rady slovenských exportérov uskutočnilo ďalšie pracovné rokovanie prezídia Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR), na ktorom sa zúčastnil aj predseda dozornej rady AKI SR.
In recent days, State Secretary of the Ministry of Interior of the Slovak Republic Patrik Krauspe received a delegation of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR), which was led by AKI SR President Tibor Straka. The goal of the working meeting was to officially present the association as a professional and independent platform connecting state and private entities in the field of critical infrastructure and to discuss cooperation opportunities between the Ministry of Interior of the SR and AKI SR.
V uplynulých dňoch prijal štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Patrik Krauspe delegáciu Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR), ktorú viedol prezident AKI SR Tibor Straka. Cieľom pracovného stretnutia bolo oficiálne predstavenie asociácie ako odbornej a nezávislej platformy prepájajúcej štátne aj súkromné subjekty v oblasti kritickej infraštruktúry a prerokovanie možností spolupráce medzi Ministerstvom vnútra SR a AKI SR.
The Slovak Chamber of Commerce and Industry (SOPK) organized its traditional semi-annual press conference on June 18, 2025. The discussion focused on how Slovakia is managing current economic challenges, while also presenting proposals for fundamental changes in the areas of innovation, artificial intelligence, and security.
Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) usporiadala 18. júna 2025 svoju tradičnú polročnú tlačovú konferenciu. Diskusia sa sústredila na to, ako Slovensko zvláda aktuálne hospodárske výzvy, a zároveň predstavila návrhy na zásadné zmeny v oblasti inovácií, umelej inteligencie a bezpečnosti.
New executive order from Trump cancels key cybersecurity initiatives from the Biden era, while the approach to cybersecurity on the other side of the Atlantic is markedly different – Europe is accelerating its digital security program.
Nové výkonné nariadenie od Trumpa ruší hlavné iniciatívy v oblasti kybernetickej bezpečnosti z éry Bidena, pričom postoj ku kybernetickej bezpečnosti je na druhej strane Atlantiku výrazne odlišný – Európa zrýchľuje svoj digitálny bezpečnostný program.