Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur
1. apríla 2025
Rôzne aspekty prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine sú predmetom mnohých diskusii azda na všetkých spoločenských úrovniach. Z hľadiska biznisu sa však pokúsime sústrediť na objektívne fakty.

Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) iba v období od marca do mája tohto roka stratila Ukrajina viac ako 9 GW produkčných kapacít elektrickej energie. V porovnaní so stavom pred rokom 2022 bola v prvej polovici roku 2024 vo funkčnom stave približne iba tretina ukrajinskej energetickej infraštruktúry. „Viac ako polovica vysokonapäťových trafostaníc v správe ukrajinského štátneho podniku UKRENERGO je poškodená a akútny nedostatok náhradných dielov prakticky znemožňuje ich včasnú opravu. IEA odhaduje náklady na obnovu energetickej infraštruktúry Ukrajiny na viac ako 30 miliárd dolárov,“ tvrdí v záverečnom diele seriálu HN Chcem byť export
ér Matúš Šársky, riaditeľ medzinárodných vzťahov Eximbanky.
Stabilizácia ukrajinskej prenosovej sústavy a zabezpečenie dostupnosti elektrickej energie je podľa neho jedným z kľúčových predpokladov nielen pre ďalšiu obnovu ukrajinského hospodárstva, ale aj pre vytvorenie základných podmienok pre život obyvateľov a ekonomické aktivity podnikateľských subjektov na Ukrajine ešte počas prebiehajúceho konfliktu.
Prioritou je stabilita
Bezpečnostná a energetická stabilita je nielen prioritou Ukrajiny, ale tiež Európskej únie. Priam strategickú dôležitosť majú tieto priority pre krajiny EÚ v bezprostrednom susedstve Ukrajiny. A to vrátane Slovenska, ktoré už v tejto súvislosti v spolupráci s ukrajinskými partnermi realizuje konkrétne kroky. Ide predovšetkým o modernizáciu a zvýšenie kapacity prenosovej sústavy medzi Slovenskom a Ukrajinou prostredníctvom vybudovania nového prepojenia v úseku Veľké Kapušany – Mukačevo.
Aby tento projekt priniesol očakávané výsledky, je potrebné realizovať práce na kritickej energetickej infraštruktúre aj na ukrajinskej strane. „Práve realizácia komplexných projektov projekcie, výstavby a modernizácie energetickej sústavy v západnej časti Ukrajiny predstavuje príležitosť, ktorú chce Eximbanka v spolupráci s partnermi sprostredkovať aj slovenským firmám,“ vysvetľuje pre HN Šársky.
Strategickou výhodou slovenských firiem je podľa neho znalosť lokálnych ukrajinských partnerov, prostredia a tiež súvisiacich špecifík. V slovenských firmách stále pracuje silná generácia špičkových expertov, ktorí získavali skúsenosti okrem iného práve v rámci generačnej a prenosovej sústavy na Ukrajine. Pre svojich tamojších náprotivkov sú rovnocenným partnerom s výbornou znalosťou problematiky a potrieb ukrajinského energetického trhu, a v neposlednom rade tiež s dobrou jazykovou výbavou.
Blízkosť k Zakarpatsku
Slovensko má navyše voči Ukrajine, predovšetkým jej západnej časti, teda Zakarpatsku, výnimočné postavenie definované kultúrnou a historickou blízkosťou, ako aj potenciálom rozvoja vzájomných prepojení či samotného Zakarpatska, do ktorého v súčasnosti prúdi finančný a ľudský kapitál z celej krajiny.
Z obchodného hľadiska je potrebné aktuálnu situáciu na Ukrajine vnímať ako vysoko rizikovú z dôvodu komerčných a tiež politických rizík. Oba tieto typy rizík spája spoločný menovateľ – možnosť nezaplat enia za dodané tovary a služby z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nevôle odberateľa na ukrajinskej strane. „Pravdepodobnosť takéhoto scenára môže byť veľmi vysoká, hlavne vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja konfliktu a súvisiacu zlú hospodársku situáciu ukrajinských subjektov, ktoré nemôžu vykonávať svoje aktivity v štandardnom režime,“ hovorí Šársky.
Investície a obchodné transakcie do krajiny, v ktorej rámci prebieha konflikt, sú podľa neho v štandardnej obchodnej praxi nerealizovateľné za komerčných podmienok. Komerčné a dokonca aj štátne a rozvojové finančné inštitúcie majú v aktuálnej situácii iba veľmi obmedzený apetít pre realizáciu operácii na ukrajinskom trhu.
V prípade Ukrajiny pritom nastáva bezprecedentná situácia – medzinárodné spoločenstvo a štáty vyvíjajú koordinované snahy na mobilizáciu investícií a finančných operácii v záujme podpory a stabilizácie krajiny. Zdroje inštitucionálnych a štátnych rozpočtov sú však na pokrytie masívnych investičných potrieb nepostačujúce. „Jedným z riešení je preto mobilizácia dodatočných investícií zo zdrojov finančných inštitúcií a privátneho kapitálu prostredníctvom záručných a grantových schém a nástrojov financovaných zo zdrojov inštitucionálnych a štátnych rozpočtov,“ dopĺňa Šársky.
Zdroj: “Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur.” Eximbanka.sk, december 18, 2024. https://eximbanka.sk/obnova-ukrajinskej-energetiky-bude-stat-desiatky-miliard-eur/ . Dostupné 31. 3. 2025
Stabilizácia ukrajinskej prenosovej sústavy a zabezpečenie dostupnosti elektrickej energie je podľa neho jedným z kľúčových predpokladov nielen pre ďalšiu obnovu ukrajinského hospodárstva, ale aj pre vytvorenie základných podmienok pre život obyvateľov a ekonomické aktivity podnikateľských subjektov na Ukrajine ešte počas prebiehajúceho konfliktu.
Prioritou je stabilita
Bezpečnostná a energetická stabilita je nielen prioritou Ukrajiny, ale tiež Európskej únie. Priam strategickú dôležitosť majú tieto priority pre krajiny EÚ v bezprostrednom susedstve Ukrajiny. A to vrátane Slovenska, ktoré už v tejto súvislosti v spolupráci s ukrajinskými partnermi realizuje konkrétne kroky. Ide predovšetkým o modernizáciu a zvýšenie kapacity prenosovej sústavy medzi Slovenskom a Ukrajinou prostredníctvom vybudovania nového prepojenia v úseku Veľké Kapušany – Mukačevo.
Aby tento projekt priniesol očakávané výsledky, je potrebné realizovať práce na kritickej energetickej infraštruktúre aj na ukrajinskej strane. „Práve realizácia komplexných projektov projekcie, výstavby a modernizácie energetickej sústavy v západnej časti Ukrajiny predstavuje príležitosť, ktorú chce Eximbanka v spolupráci s partnermi sprostredkovať aj slovenským firmám,“ vysvetľuje pre HN Šársky.
Strategickou výhodou slovenských firiem je podľa neho znalosť lokálnych ukrajinských partnerov, prostredia a tiež súvisiacich špecifík. V slovenských firmách stále pracuje silná generácia špičkových expertov, ktorí získavali skúsenosti okrem iného práve v rámci generačnej a prenosovej sústavy na Ukrajine. Pre svojich tamojších náprotivkov sú rovnocenným partnerom s výbornou znalosťou problematiky a potrieb ukrajinského energetického trhu, a v neposlednom rade tiež s dobrou jazykovou výbavou.
Blízkosť k Zakarpatsku
Slovensko má navyše voči Ukrajine, predovšetkým jej západnej časti, teda Zakarpatsku, výnimočné postavenie definované kultúrnou a historickou blízkosťou, ako aj potenciálom rozvoja vzájomných prepojení či samotného Zakarpatska, do ktorého v súčasnosti prúdi finančný a ľudský kapitál z celej krajiny.
Z obchodného hľadiska je potrebné aktuálnu situáciu na Ukrajine vnímať ako vysoko rizikovú z dôvodu komerčných a tiež politických rizík. Oba tieto typy rizík spája spoločný menovateľ – možnosť nezaplat enia za dodané tovary a služby z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nevôle odberateľa na ukrajinskej strane. „Pravdepodobnosť takéhoto scenára môže byť veľmi vysoká, hlavne vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja konfliktu a súvisiacu zlú hospodársku situáciu ukrajinských subjektov, ktoré nemôžu vykonávať svoje aktivity v štandardnom režime,“ hovorí Šársky.
Investície a obchodné transakcie do krajiny, v ktorej rámci prebieha konflikt, sú podľa neho v štandardnej obchodnej praxi nerealizovateľné za komerčných podmienok. Komerčné a dokonca aj štátne a rozvojové finančné inštitúcie majú v aktuálnej situácii iba veľmi obmedzený apetít pre realizáciu operácii na ukrajinskom trhu.
V prípade Ukrajiny pritom nastáva bezprecedentná situácia – medzinárodné spoločenstvo a štáty vyvíjajú koordinované snahy na mobilizáciu investícií a finančných operácii v záujme podpory a stabilizácie krajiny. Zdroje inštitucionálnych a štátnych rozpočtov sú však na pokrytie masívnych investičných potrieb nepostačujúce. „Jedným z riešení je preto mobilizácia dodatočných investícií zo zdrojov finančných inštitúcií a privátneho kapitálu prostredníctvom záručných a grantových schém a nástrojov financovaných zo zdrojov inštitucionálnych a štátnych rozpočtov,“ dopĺňa Šársky.
Zdroj: “Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur.” Eximbanka.sk, december 18, 2024. https://eximbanka.sk/obnova-ukrajinskej-energetiky-bude-stat-desiatky-miliard-eur/ . Dostupné 31. 3. 2025

Gas as a Test of Slovakia's Resilience: Energy Security Does Not End with the Price of the Commodity
The upcoming heating season is a reminder that security of energy supply is not merely a question of the market. The Echo24 portal has drawn attention to an analysis by Oxford Economics, according to which this may be the European Union's most demanding winter in terms of energy supply since the crisis period of 2021–2022. The reasons cited are a combination of slower filling of storage facilities, geopolitical risks, supply outages, drought affecting electricity generation, and higher demand for gas in the power sector.

Nadchádzajúca vykurovacia sezóna pripomína, že bezpečnosť dodávok energie nie je len otázkou trhu. Portál Echo24 upozornil na analýzu Oxford Economics, podľa ktorej môže byť pre Európsku úniu najnáročnejšou zimou z hľadiska dodávok energie od krízového obdobia rokov 2021 – 2022. Dôvodom má byť kombinácia pomalšieho plnenia zásobníkov, geopolitických rizík, výpadkov dodávok, sucha ovplyvňujúceho výrobu elektriny a vyššieho dopytu po plyne v energetike.

Commentary by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic Europe is experiencing another wave of extreme heat, which is shifting from an exceptional phenomenon into a new standard. Record temperatures, prolonged drought, and the overheating or decline of watercourses can no longer be viewed solely as an environmental problem. They are increasingly affecting the functioning of the state and threatening the continuity of its basic services.

Komentár Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky Európa zažíva ďalšiu vlnu extrémnych horúčav, ktoré sa z výnimočného javu menia na nový štandard. Rekordné teploty, dlhotrvajúce sucho a prehrievanie či pokles vodných tokov už nemožno vnímať výlučne ako enviromentálny problém. Čoraz výraznejšie zasahujú do fungovania štátu a ohrozujú kontinuitu jeho základných služieb.

Series: Essential Services of Critical Infrastructure For decades, the electricity system was built on the principle of a few large power plants supplying millions of consumers. Today, however, the energy sector is changing faster than ever before. Thousands of photovoltaic power plants, wind sources, battery storage systems, heat pumps, smart buildings, and charging stations for electric vehicles are entering the grid. Electricity no longer flows in only one direction – from producer to consumer. The modern electricity system is becoming a dynamic ecosystem in which both producers and consumers are active market participants.

Seriál: Základné služby kritickej infraštruktúry Elektrizačná sústava bola desaťročia budovaná na princípe niekoľkých veľkých elektrární zásobujúcich milióny odberateľov. Dnes sa však energetika mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Do siete vstupujú tisíce fotovoltických elektrární, veterných zdrojov, batériových úložísk, tepelných čerpadiel, inteligentných budov či nabíjacích staníc pre elektromobily. Elektrina už neprúdi iba jedným smerom – od výrobcu ku spotrebiteľovi. Moderná elektrizačná sústava sa stáva dynamickým ekosystémom, v ktorom sú výrobcovia aj odberatelia zároveň aktívnymi účastníkmi trhu.

Industry is one of the sectors where the importance of critical infrastructure becomes very tangible. Not in abstract definitions, but in the state’s ability to maintain the availability of medicines, the continuity of metallurgical production, supplies of key chemical substances, functioning supply chains, and technological self-sufficiency at times when standard market mechanisms may not be enough.

Priemysel patrí medzi sektory, pri ktorých sa význam kritickej infraštruktúry ukazuje veľmi konkrétne. Nie v abstraktných definíciách, ale v schopnosti štátu udržať dostupnosť liekov, kontinuitu hutníckej výroby, dodávky kľúčových chemických látok, funkčné dodávateľské reťazce a technologickú sebestačnosť v časoch, keď štandardné trhové mechanizmy nemusia stačiť.

