Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur
1. apríla 2025
Rôzne aspekty prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine sú predmetom mnohých diskusii azda na všetkých spoločenských úrovniach. Z hľadiska biznisu sa však pokúsime sústrediť na objektívne fakty.
Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) iba v období od marca do mája tohto roka stratila Ukrajina viac ako 9 GW produkčných kapacít elektrickej energie. V porovnaní so stavom pred rokom 2022 bola v prvej polovici roku 2024 vo funkčnom stave približne iba tretina ukrajinskej energetickej infraštruktúry. „Viac ako polovica vysokonapäťových trafostaníc v správe ukrajinského štátneho podniku UKRENERGO je poškodená a akútny nedostatok náhradných dielov prakticky znemožňuje ich včasnú opravu. IEA odhaduje náklady na obnovu energetickej infraštruktúry Ukrajiny na viac ako 30 miliárd dolárov,“ tvrdí v záverečnom diele seriálu HN Chcem byť export
ér Matúš Šársky, riaditeľ medzinárodných vzťahov Eximbanky.
Stabilizácia ukrajinskej prenosovej sústavy a zabezpečenie dostupnosti elektrickej energie je podľa neho jedným z kľúčových predpokladov nielen pre ďalšiu obnovu ukrajinského hospodárstva, ale aj pre vytvorenie základných podmienok pre život obyvateľov a ekonomické aktivity podnikateľských subjektov na Ukrajine ešte počas prebiehajúceho konfliktu.
Prioritou je stabilita
Bezpečnostná a energetická stabilita je nielen prioritou Ukrajiny, ale tiež Európskej únie. Priam strategickú dôležitosť majú tieto priority pre krajiny EÚ v bezprostrednom susedstve Ukrajiny. A to vrátane Slovenska, ktoré už v tejto súvislosti v spolupráci s ukrajinskými partnermi realizuje konkrétne kroky. Ide predovšetkým o modernizáciu a zvýšenie kapacity prenosovej sústavy medzi Slovenskom a Ukrajinou prostredníctvom vybudovania nového prepojenia v úseku Veľké Kapušany – Mukačevo.
Aby tento projekt priniesol očakávané výsledky, je potrebné realizovať práce na kritickej energetickej infraštruktúre aj na ukrajinskej strane. „Práve realizácia komplexných projektov projekcie, výstavby a modernizácie energetickej sústavy v západnej časti Ukrajiny predstavuje príležitosť, ktorú chce Eximbanka v spolupráci s partnermi sprostredkovať aj slovenským firmám,“ vysvetľuje pre HN Šársky.
Strategickou výhodou slovenských firiem je podľa neho znalosť lokálnych ukrajinských partnerov, prostredia a tiež súvisiacich špecifík. V slovenských firmách stále pracuje silná generácia špičkových expertov, ktorí získavali skúsenosti okrem iného práve v rámci generačnej a prenosovej sústavy na Ukrajine. Pre svojich tamojších náprotivkov sú rovnocenným partnerom s výbornou znalosťou problematiky a potrieb ukrajinského energetického trhu, a v neposlednom rade tiež s dobrou jazykovou výbavou.
Blízkosť k Zakarpatsku
Slovensko má navyše voči Ukrajine, predovšetkým jej západnej časti, teda Zakarpatsku, výnimočné postavenie definované kultúrnou a historickou blízkosťou, ako aj potenciálom rozvoja vzájomných prepojení či samotného Zakarpatska, do ktorého v súčasnosti prúdi finančný a ľudský kapitál z celej krajiny.
Z obchodného hľadiska je potrebné aktuálnu situáciu na Ukrajine vnímať ako vysoko rizikovú z dôvodu komerčných a tiež politických rizík. Oba tieto typy rizík spája spoločný menovateľ – možnosť nezaplat enia za dodané tovary a služby z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nevôle odberateľa na ukrajinskej strane. „Pravdepodobnosť takéhoto scenára môže byť veľmi vysoká, hlavne vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja konfliktu a súvisiacu zlú hospodársku situáciu ukrajinských subjektov, ktoré nemôžu vykonávať svoje aktivity v štandardnom režime,“ hovorí Šársky.
Investície a obchodné transakcie do krajiny, v ktorej rámci prebieha konflikt, sú podľa neho v štandardnej obchodnej praxi nerealizovateľné za komerčných podmienok. Komerčné a dokonca aj štátne a rozvojové finančné inštitúcie majú v aktuálnej situácii iba veľmi obmedzený apetít pre realizáciu operácii na ukrajinskom trhu.
V prípade Ukrajiny pritom nastáva bezprecedentná situácia – medzinárodné spoločenstvo a štáty vyvíjajú koordinované snahy na mobilizáciu investícií a finančných operácii v záujme podpory a stabilizácie krajiny. Zdroje inštitucionálnych a štátnych rozpočtov sú však na pokrytie masívnych investičných potrieb nepostačujúce. „Jedným z riešení je preto mobilizácia dodatočných investícií zo zdrojov finančných inštitúcií a privátneho kapitálu prostredníctvom záručných a grantových schém a nástrojov financovaných zo zdrojov inštitucionálnych a štátnych rozpočtov,“ dopĺňa Šársky.
Zdroj: “Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur.” Eximbanka.sk, december 18, 2024. https://eximbanka.sk/obnova-ukrajinskej-energetiky-bude-stat-desiatky-miliard-eur/ . Dostupné 31. 3. 2025
Stabilizácia ukrajinskej prenosovej sústavy a zabezpečenie dostupnosti elektrickej energie je podľa neho jedným z kľúčových predpokladov nielen pre ďalšiu obnovu ukrajinského hospodárstva, ale aj pre vytvorenie základných podmienok pre život obyvateľov a ekonomické aktivity podnikateľských subjektov na Ukrajine ešte počas prebiehajúceho konfliktu.
Prioritou je stabilita
Bezpečnostná a energetická stabilita je nielen prioritou Ukrajiny, ale tiež Európskej únie. Priam strategickú dôležitosť majú tieto priority pre krajiny EÚ v bezprostrednom susedstve Ukrajiny. A to vrátane Slovenska, ktoré už v tejto súvislosti v spolupráci s ukrajinskými partnermi realizuje konkrétne kroky. Ide predovšetkým o modernizáciu a zvýšenie kapacity prenosovej sústavy medzi Slovenskom a Ukrajinou prostredníctvom vybudovania nového prepojenia v úseku Veľké Kapušany – Mukačevo.
Aby tento projekt priniesol očakávané výsledky, je potrebné realizovať práce na kritickej energetickej infraštruktúre aj na ukrajinskej strane. „Práve realizácia komplexných projektov projekcie, výstavby a modernizácie energetickej sústavy v západnej časti Ukrajiny predstavuje príležitosť, ktorú chce Eximbanka v spolupráci s partnermi sprostredkovať aj slovenským firmám,“ vysvetľuje pre HN Šársky.
Strategickou výhodou slovenských firiem je podľa neho znalosť lokálnych ukrajinských partnerov, prostredia a tiež súvisiacich špecifík. V slovenských firmách stále pracuje silná generácia špičkových expertov, ktorí získavali skúsenosti okrem iného práve v rámci generačnej a prenosovej sústavy na Ukrajine. Pre svojich tamojších náprotivkov sú rovnocenným partnerom s výbornou znalosťou problematiky a potrieb ukrajinského energetického trhu, a v neposlednom rade tiež s dobrou jazykovou výbavou.
Blízkosť k Zakarpatsku
Slovensko má navyše voči Ukrajine, predovšetkým jej západnej časti, teda Zakarpatsku, výnimočné postavenie definované kultúrnou a historickou blízkosťou, ako aj potenciálom rozvoja vzájomných prepojení či samotného Zakarpatska, do ktorého v súčasnosti prúdi finančný a ľudský kapitál z celej krajiny.
Z obchodného hľadiska je potrebné aktuálnu situáciu na Ukrajine vnímať ako vysoko rizikovú z dôvodu komerčných a tiež politických rizík. Oba tieto typy rizík spája spoločný menovateľ – možnosť nezaplat enia za dodané tovary a služby z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nevôle odberateľa na ukrajinskej strane. „Pravdepodobnosť takéhoto scenára môže byť veľmi vysoká, hlavne vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja konfliktu a súvisiacu zlú hospodársku situáciu ukrajinských subjektov, ktoré nemôžu vykonávať svoje aktivity v štandardnom režime,“ hovorí Šársky.
Investície a obchodné transakcie do krajiny, v ktorej rámci prebieha konflikt, sú podľa neho v štandardnej obchodnej praxi nerealizovateľné za komerčných podmienok. Komerčné a dokonca aj štátne a rozvojové finančné inštitúcie majú v aktuálnej situácii iba veľmi obmedzený apetít pre realizáciu operácii na ukrajinskom trhu.
V prípade Ukrajiny pritom nastáva bezprecedentná situácia – medzinárodné spoločenstvo a štáty vyvíjajú koordinované snahy na mobilizáciu investícií a finančných operácii v záujme podpory a stabilizácie krajiny. Zdroje inštitucionálnych a štátnych rozpočtov sú však na pokrytie masívnych investičných potrieb nepostačujúce. „Jedným z riešení je preto mobilizácia dodatočných investícií zo zdrojov finančných inštitúcií a privátneho kapitálu prostredníctvom záručných a grantových schém a nástrojov financovaných zo zdrojov inštitucionálnych a štátnych rozpočtov,“ dopĺňa Šársky.
Zdroj: “Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur.” Eximbanka.sk, december 18, 2024. https://eximbanka.sk/obnova-ukrajinskej-energetiky-bude-stat-desiatky-miliard-eur/ . Dostupné 31. 3. 2025
On Thursday, December 4, 2025, a joint meeting of the Presidium and Supervisory Board of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic took place.
Vo štvrtok 4. decembra 2025 sa uskutočnilo spoločné rokovanie Prezídia a Dozornej rady Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) expresses serious concern over the cybersecurity incident that was identified at the Ministry of Economy of the Slovak Republic .
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) vyjadruje vážne znepokojenie nad kybernetickým incidentom, ktorý bol identifikovaný na Ministerstve hospodárstva SR .
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) actively participated in the Autumn ITAPA 2025 conference, which took place on November 25–27 in Bratislava.
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) sa aktívne zúčastnila konferencie Jesenná ITAPA 2025, ktorá sa konala 25. – 27. novembra v Bratislave.
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic considers the adoption of Act No. 318/2025 Coll. to be a fundamental step in the field of cybersecurity of the Slovak Republic. This legal regulation systematically implements the European Cyber Resilience Act for the first time and regulates the way in which digital products – from software, through IoT devices to specialized technologies used in industry – will be placed on the market and controlled from the perspective of cyber resilience.
Asociácia kritickej infraštruktúry SR považuje prijatie zákona č. 318/2025 Z. z. za zásadný krok v oblasti kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Tento právny predpis prvýkrát systematicky implementuje európske nariadenie Cyber Resilience Act a upravuje spôsob, akým budú digitálne produkty – od softvéru, cez IoT zariadenia až po špecializované technológie používané v priemysle – uvádzané na trh a kontrolované z pohľadu kybernetickej odolnosti.
Asociácia kritickej infraštruktúry SR (AKI SR) dôrazne odmieta snahu poslankyne NR SR Veroniky Remišovej a Juraja Magušina zatiahnuť odbornú a apolitickú organizáciu do lacného politického boja. Ich verejné vyjadrenia sú faktograficky nesprávne, zavádzajúce a poškodzujú dobré meno asociácie aj jej členských subjektov.
Košice, October 28, 2025 — The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR) welcomes the signing of a memorandum of cooperation in the field of soft target protection between the Technical University in Košice (TUKE) and the Ministry of Interior of the Slovak Republic.