Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur
1. apríla 2025
Rôzne aspekty prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine sú predmetom mnohých diskusii azda na všetkých spoločenských úrovniach. Z hľadiska biznisu sa však pokúsime sústrediť na objektívne fakty.

Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) iba v období od marca do mája tohto roka stratila Ukrajina viac ako 9 GW produkčných kapacít elektrickej energie. V porovnaní so stavom pred rokom 2022 bola v prvej polovici roku 2024 vo funkčnom stave približne iba tretina ukrajinskej energetickej infraštruktúry. „Viac ako polovica vysokonapäťových trafostaníc v správe ukrajinského štátneho podniku UKRENERGO je poškodená a akútny nedostatok náhradných dielov prakticky znemožňuje ich včasnú opravu. IEA odhaduje náklady na obnovu energetickej infraštruktúry Ukrajiny na viac ako 30 miliárd dolárov,“ tvrdí v záverečnom diele seriálu HN Chcem byť export
ér Matúš Šársky, riaditeľ medzinárodných vzťahov Eximbanky.
Stabilizácia ukrajinskej prenosovej sústavy a zabezpečenie dostupnosti elektrickej energie je podľa neho jedným z kľúčových predpokladov nielen pre ďalšiu obnovu ukrajinského hospodárstva, ale aj pre vytvorenie základných podmienok pre život obyvateľov a ekonomické aktivity podnikateľských subjektov na Ukrajine ešte počas prebiehajúceho konfliktu.
Prioritou je stabilita
Bezpečnostná a energetická stabilita je nielen prioritou Ukrajiny, ale tiež Európskej únie. Priam strategickú dôležitosť majú tieto priority pre krajiny EÚ v bezprostrednom susedstve Ukrajiny. A to vrátane Slovenska, ktoré už v tejto súvislosti v spolupráci s ukrajinskými partnermi realizuje konkrétne kroky. Ide predovšetkým o modernizáciu a zvýšenie kapacity prenosovej sústavy medzi Slovenskom a Ukrajinou prostredníctvom vybudovania nového prepojenia v úseku Veľké Kapušany – Mukačevo.
Aby tento projekt priniesol očakávané výsledky, je potrebné realizovať práce na kritickej energetickej infraštruktúre aj na ukrajinskej strane. „Práve realizácia komplexných projektov projekcie, výstavby a modernizácie energetickej sústavy v západnej časti Ukrajiny predstavuje príležitosť, ktorú chce Eximbanka v spolupráci s partnermi sprostredkovať aj slovenským firmám,“ vysvetľuje pre HN Šársky.
Strategickou výhodou slovenských firiem je podľa neho znalosť lokálnych ukrajinských partnerov, prostredia a tiež súvisiacich špecifík. V slovenských firmách stále pracuje silná generácia špičkových expertov, ktorí získavali skúsenosti okrem iného práve v rámci generačnej a prenosovej sústavy na Ukrajine. Pre svojich tamojších náprotivkov sú rovnocenným partnerom s výbornou znalosťou problematiky a potrieb ukrajinského energetického trhu, a v neposlednom rade tiež s dobrou jazykovou výbavou.
Blízkosť k Zakarpatsku
Slovensko má navyše voči Ukrajine, predovšetkým jej západnej časti, teda Zakarpatsku, výnimočné postavenie definované kultúrnou a historickou blízkosťou, ako aj potenciálom rozvoja vzájomných prepojení či samotného Zakarpatska, do ktorého v súčasnosti prúdi finančný a ľudský kapitál z celej krajiny.
Z obchodného hľadiska je potrebné aktuálnu situáciu na Ukrajine vnímať ako vysoko rizikovú z dôvodu komerčných a tiež politických rizík. Oba tieto typy rizík spája spoločný menovateľ – možnosť nezaplat enia za dodané tovary a služby z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nevôle odberateľa na ukrajinskej strane. „Pravdepodobnosť takéhoto scenára môže byť veľmi vysoká, hlavne vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja konfliktu a súvisiacu zlú hospodársku situáciu ukrajinských subjektov, ktoré nemôžu vykonávať svoje aktivity v štandardnom režime,“ hovorí Šársky.
Investície a obchodné transakcie do krajiny, v ktorej rámci prebieha konflikt, sú podľa neho v štandardnej obchodnej praxi nerealizovateľné za komerčných podmienok. Komerčné a dokonca aj štátne a rozvojové finančné inštitúcie majú v aktuálnej situácii iba veľmi obmedzený apetít pre realizáciu operácii na ukrajinskom trhu.
V prípade Ukrajiny pritom nastáva bezprecedentná situácia – medzinárodné spoločenstvo a štáty vyvíjajú koordinované snahy na mobilizáciu investícií a finančných operácii v záujme podpory a stabilizácie krajiny. Zdroje inštitucionálnych a štátnych rozpočtov sú však na pokrytie masívnych investičných potrieb nepostačujúce. „Jedným z riešení je preto mobilizácia dodatočných investícií zo zdrojov finančných inštitúcií a privátneho kapitálu prostredníctvom záručných a grantových schém a nástrojov financovaných zo zdrojov inštitucionálnych a štátnych rozpočtov,“ dopĺňa Šársky.
Zdroj: “Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur.” Eximbanka.sk, december 18, 2024. https://eximbanka.sk/obnova-ukrajinskej-energetiky-bude-stat-desiatky-miliard-eur/ . Dostupné 31. 3. 2025
Stabilizácia ukrajinskej prenosovej sústavy a zabezpečenie dostupnosti elektrickej energie je podľa neho jedným z kľúčových predpokladov nielen pre ďalšiu obnovu ukrajinského hospodárstva, ale aj pre vytvorenie základných podmienok pre život obyvateľov a ekonomické aktivity podnikateľských subjektov na Ukrajine ešte počas prebiehajúceho konfliktu.
Prioritou je stabilita
Bezpečnostná a energetická stabilita je nielen prioritou Ukrajiny, ale tiež Európskej únie. Priam strategickú dôležitosť majú tieto priority pre krajiny EÚ v bezprostrednom susedstve Ukrajiny. A to vrátane Slovenska, ktoré už v tejto súvislosti v spolupráci s ukrajinskými partnermi realizuje konkrétne kroky. Ide predovšetkým o modernizáciu a zvýšenie kapacity prenosovej sústavy medzi Slovenskom a Ukrajinou prostredníctvom vybudovania nového prepojenia v úseku Veľké Kapušany – Mukačevo.
Aby tento projekt priniesol očakávané výsledky, je potrebné realizovať práce na kritickej energetickej infraštruktúre aj na ukrajinskej strane. „Práve realizácia komplexných projektov projekcie, výstavby a modernizácie energetickej sústavy v západnej časti Ukrajiny predstavuje príležitosť, ktorú chce Eximbanka v spolupráci s partnermi sprostredkovať aj slovenským firmám,“ vysvetľuje pre HN Šársky.
Strategickou výhodou slovenských firiem je podľa neho znalosť lokálnych ukrajinských partnerov, prostredia a tiež súvisiacich špecifík. V slovenských firmách stále pracuje silná generácia špičkových expertov, ktorí získavali skúsenosti okrem iného práve v rámci generačnej a prenosovej sústavy na Ukrajine. Pre svojich tamojších náprotivkov sú rovnocenným partnerom s výbornou znalosťou problematiky a potrieb ukrajinského energetického trhu, a v neposlednom rade tiež s dobrou jazykovou výbavou.
Blízkosť k Zakarpatsku
Slovensko má navyše voči Ukrajine, predovšetkým jej západnej časti, teda Zakarpatsku, výnimočné postavenie definované kultúrnou a historickou blízkosťou, ako aj potenciálom rozvoja vzájomných prepojení či samotného Zakarpatska, do ktorého v súčasnosti prúdi finančný a ľudský kapitál z celej krajiny.
Z obchodného hľadiska je potrebné aktuálnu situáciu na Ukrajine vnímať ako vysoko rizikovú z dôvodu komerčných a tiež politických rizík. Oba tieto typy rizík spája spoločný menovateľ – možnosť nezaplat enia za dodané tovary a služby z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nevôle odberateľa na ukrajinskej strane. „Pravdepodobnosť takéhoto scenára môže byť veľmi vysoká, hlavne vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja konfliktu a súvisiacu zlú hospodársku situáciu ukrajinských subjektov, ktoré nemôžu vykonávať svoje aktivity v štandardnom režime,“ hovorí Šársky.
Investície a obchodné transakcie do krajiny, v ktorej rámci prebieha konflikt, sú podľa neho v štandardnej obchodnej praxi nerealizovateľné za komerčných podmienok. Komerčné a dokonca aj štátne a rozvojové finančné inštitúcie majú v aktuálnej situácii iba veľmi obmedzený apetít pre realizáciu operácii na ukrajinskom trhu.
V prípade Ukrajiny pritom nastáva bezprecedentná situácia – medzinárodné spoločenstvo a štáty vyvíjajú koordinované snahy na mobilizáciu investícií a finančných operácii v záujme podpory a stabilizácie krajiny. Zdroje inštitucionálnych a štátnych rozpočtov sú však na pokrytie masívnych investičných potrieb nepostačujúce. „Jedným z riešení je preto mobilizácia dodatočných investícií zo zdrojov finančných inštitúcií a privátneho kapitálu prostredníctvom záručných a grantových schém a nástrojov financovaných zo zdrojov inštitucionálnych a štátnych rozpočtov,“ dopĺňa Šársky.
Zdroj: “Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur.” Eximbanka.sk, december 18, 2024. https://eximbanka.sk/obnova-ukrajinskej-energetiky-bude-stat-desiatky-miliard-eur/ . Dostupné 31. 3. 2025

The amendment to the Cybersecurity Act has been in force since January 1, 2025, but some entities listed in the register under the previous legislation could rely on the transitional provisions until December 31, 2026. For operators in energy, transport, healthcare, water management and other strategic services, the final weeks of the year are therefore an opportunity to check not only formal compliance, but also the actual level of protection for their operations.

Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti je účinná od 1. januára 2025, no časť subjektov zapísaných do registra podľa staršej úpravy mohla prechodné ustanovenia využívať až do 31. decembra 2026. Pre prevádzkovateľov v energetike, doprave, zdravotníctve, vodnom hospodárstve a ďalších strategických službách je preto posledné obdobie roka príležitosťou preveriť nielen formálne plnenie povinností, ale aj skutočnú úroveň ochrany prevádzky.

The Critical Infrastructure Association (AKI SR) of the Slovak Republic considers the selection of the SynapseCommand platform among the ten projects in the NATO DIANA programme a significant recognition of the technological and professional calibre of Slovakia’s security industry. The solution was developed by Decent Cybersecurity s. r. o., a member company of the association. It stood out in international competition and has been given the opportunity to undergo further technological testing within the NATO environment. The result also confirms that Slovak technology companies can actively contribute to developing Alliance capabilities in command, control and decision support.

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) považuje výber platformy SynapseCommand do desiatky projektov programu NATO DIANA za významné ocenenie technologickej a odbornej úrovne slovenského bezpečnostného priemyslu. Ide o riešenie členskej spoločnosti asociácie Decent Cybersecurity s. r. o., ktoré sa presadilo v medzinárodnej konkurencii a dostalo príležitosť na ďalšie technologické overovanie v prostredí NATO. Výsledok zároveň potvrdzuje, že slovenské technologické spoločnosti môžu aktívne prispievať k rozvoju aliančných spôsobilostí v oblasti velenia, riadenia a podpory rozhodovania.

The debate on critical infrastructure in Slovakia centres on electricity, networks and data. Its deepest layer — raw materials — remains outside the spotlight. The document meant to determine how the state handles its mineral wealth works with data from 1999, and its projections end in 2010. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and experts from the Faculty of Mining, Ecology, Process Control and Geotechnologies of the Technical University of Košice (FBERG TUKE) therefore say one thing: without raw materials security there is no secure state either.

Debata o kritickej infraštruktúre sa na Slovensku sústreďuje na elektrinu, siete a dáta. Jej najhlbšia vrstva - suroviny - zostáva mimo pozornosti. Dokument, ktorý má určovať, ako štát narába s nerastným bohatstvom, pracuje s údajmi z roku 1999 a jeho odhady končia rokom 2010. Asociácia kritickej infraštruktúry SR aj odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE) preto hovoria o jednej veci: bez surovinovej bezpečnosti neexistuje ani bezpečný štát.

A cyberattack does not have to target a hospital information system or medical devices to have potentially serious consequences for healthcare delivery. An attacker may gain access to a system that appears, at first glance, to be part of the technical infrastructure - for example, a system that controls refrigeration units used to store blood and blood plasma. An incident in France in early November 2026 highlights the risks at the intersection of cybersecurity, industrial control and the operational continuity of healthcare services.

Kybernetický útok nemusí zasiahnuť nemocničný informačný systém ani zdravotnícke prístroje, aby mal potenciálne závažné dôsledky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Útočník môže získať prístup k systému, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako technické zázemie – napríklad k riadeniu chladiacich zariadení na skladovanie krvi a krvnej plazmy. Incident z Francúzska zo začiatku novembra 2026 poukazuje na riziko, ktoré vzniká na rozhraní kybernetickej bezpečnosti, priemyselného riadenia a prevádzkovej kontinuity zdravotníckych služieb.

