Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur
1. apríla 2025
Rôzne aspekty prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine sú predmetom mnohých diskusii azda na všetkých spoločenských úrovniach. Z hľadiska biznisu sa však pokúsime sústrediť na objektívne fakty.
Podľa správy Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) iba v období od marca do mája tohto roka stratila Ukrajina viac ako 9 GW produkčných kapacít elektrickej energie. V porovnaní so stavom pred rokom 2022 bola v prvej polovici roku 2024 vo funkčnom stave približne iba tretina ukrajinskej energetickej infraštruktúry. „Viac ako polovica vysokonapäťových trafostaníc v správe ukrajinského štátneho podniku UKRENERGO je poškodená a akútny nedostatok náhradných dielov prakticky znemožňuje ich včasnú opravu. IEA odhaduje náklady na obnovu energetickej infraštruktúry Ukrajiny na viac ako 30 miliárd dolárov,“ tvrdí v záverečnom diele seriálu HN Chcem byť export
ér Matúš Šársky, riaditeľ medzinárodných vzťahov Eximbanky.
Stabilizácia ukrajinskej prenosovej sústavy a zabezpečenie dostupnosti elektrickej energie je podľa neho jedným z kľúčových predpokladov nielen pre ďalšiu obnovu ukrajinského hospodárstva, ale aj pre vytvorenie základných podmienok pre život obyvateľov a ekonomické aktivity podnikateľských subjektov na Ukrajine ešte počas prebiehajúceho konfliktu.
Prioritou je stabilita
Bezpečnostná a energetická stabilita je nielen prioritou Ukrajiny, ale tiež Európskej únie. Priam strategickú dôležitosť majú tieto priority pre krajiny EÚ v bezprostrednom susedstve Ukrajiny. A to vrátane Slovenska, ktoré už v tejto súvislosti v spolupráci s ukrajinskými partnermi realizuje konkrétne kroky. Ide predovšetkým o modernizáciu a zvýšenie kapacity prenosovej sústavy medzi Slovenskom a Ukrajinou prostredníctvom vybudovania nového prepojenia v úseku Veľké Kapušany – Mukačevo.
Aby tento projekt priniesol očakávané výsledky, je potrebné realizovať práce na kritickej energetickej infraštruktúre aj na ukrajinskej strane. „Práve realizácia komplexných projektov projekcie, výstavby a modernizácie energetickej sústavy v západnej časti Ukrajiny predstavuje príležitosť, ktorú chce Eximbanka v spolupráci s partnermi sprostredkovať aj slovenským firmám,“ vysvetľuje pre HN Šársky.
Strategickou výhodou slovenských firiem je podľa neho znalosť lokálnych ukrajinských partnerov, prostredia a tiež súvisiacich špecifík. V slovenských firmách stále pracuje silná generácia špičkových expertov, ktorí získavali skúsenosti okrem iného práve v rámci generačnej a prenosovej sústavy na Ukrajine. Pre svojich tamojších náprotivkov sú rovnocenným partnerom s výbornou znalosťou problematiky a potrieb ukrajinského energetického trhu, a v neposlednom rade tiež s dobrou jazykovou výbavou.
Blízkosť k Zakarpatsku
Slovensko má navyše voči Ukrajine, predovšetkým jej západnej časti, teda Zakarpatsku, výnimočné postavenie definované kultúrnou a historickou blízkosťou, ako aj potenciálom rozvoja vzájomných prepojení či samotného Zakarpatska, do ktorého v súčasnosti prúdi finančný a ľudský kapitál z celej krajiny.
Z obchodného hľadiska je potrebné aktuálnu situáciu na Ukrajine vnímať ako vysoko rizikovú z dôvodu komerčných a tiež politických rizík. Oba tieto typy rizík spája spoločný menovateľ – možnosť nezaplat enia za dodané tovary a služby z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nevôle odberateľa na ukrajinskej strane. „Pravdepodobnosť takéhoto scenára môže byť veľmi vysoká, hlavne vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja konfliktu a súvisiacu zlú hospodársku situáciu ukrajinských subjektov, ktoré nemôžu vykonávať svoje aktivity v štandardnom režime,“ hovorí Šársky.
Investície a obchodné transakcie do krajiny, v ktorej rámci prebieha konflikt, sú podľa neho v štandardnej obchodnej praxi nerealizovateľné za komerčných podmienok. Komerčné a dokonca aj štátne a rozvojové finančné inštitúcie majú v aktuálnej situácii iba veľmi obmedzený apetít pre realizáciu operácii na ukrajinskom trhu.
V prípade Ukrajiny pritom nastáva bezprecedentná situácia – medzinárodné spoločenstvo a štáty vyvíjajú koordinované snahy na mobilizáciu investícií a finančných operácii v záujme podpory a stabilizácie krajiny. Zdroje inštitucionálnych a štátnych rozpočtov sú však na pokrytie masívnych investičných potrieb nepostačujúce. „Jedným z riešení je preto mobilizácia dodatočných investícií zo zdrojov finančných inštitúcií a privátneho kapitálu prostredníctvom záručných a grantových schém a nástrojov financovaných zo zdrojov inštitucionálnych a štátnych rozpočtov,“ dopĺňa Šársky.
Zdroj: “Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur.” Eximbanka.sk, december 18, 2024. https://eximbanka.sk/obnova-ukrajinskej-energetiky-bude-stat-desiatky-miliard-eur/ . Dostupné 31. 3. 2025
Stabilizácia ukrajinskej prenosovej sústavy a zabezpečenie dostupnosti elektrickej energie je podľa neho jedným z kľúčových predpokladov nielen pre ďalšiu obnovu ukrajinského hospodárstva, ale aj pre vytvorenie základných podmienok pre život obyvateľov a ekonomické aktivity podnikateľských subjektov na Ukrajine ešte počas prebiehajúceho konfliktu.
Prioritou je stabilita
Bezpečnostná a energetická stabilita je nielen prioritou Ukrajiny, ale tiež Európskej únie. Priam strategickú dôležitosť majú tieto priority pre krajiny EÚ v bezprostrednom susedstve Ukrajiny. A to vrátane Slovenska, ktoré už v tejto súvislosti v spolupráci s ukrajinskými partnermi realizuje konkrétne kroky. Ide predovšetkým o modernizáciu a zvýšenie kapacity prenosovej sústavy medzi Slovenskom a Ukrajinou prostredníctvom vybudovania nového prepojenia v úseku Veľké Kapušany – Mukačevo.
Aby tento projekt priniesol očakávané výsledky, je potrebné realizovať práce na kritickej energetickej infraštruktúre aj na ukrajinskej strane. „Práve realizácia komplexných projektov projekcie, výstavby a modernizácie energetickej sústavy v západnej časti Ukrajiny predstavuje príležitosť, ktorú chce Eximbanka v spolupráci s partnermi sprostredkovať aj slovenským firmám,“ vysvetľuje pre HN Šársky.
Strategickou výhodou slovenských firiem je podľa neho znalosť lokálnych ukrajinských partnerov, prostredia a tiež súvisiacich špecifík. V slovenských firmách stále pracuje silná generácia špičkových expertov, ktorí získavali skúsenosti okrem iného práve v rámci generačnej a prenosovej sústavy na Ukrajine. Pre svojich tamojších náprotivkov sú rovnocenným partnerom s výbornou znalosťou problematiky a potrieb ukrajinského energetického trhu, a v neposlednom rade tiež s dobrou jazykovou výbavou.
Blízkosť k Zakarpatsku
Slovensko má navyše voči Ukrajine, predovšetkým jej západnej časti, teda Zakarpatsku, výnimočné postavenie definované kultúrnou a historickou blízkosťou, ako aj potenciálom rozvoja vzájomných prepojení či samotného Zakarpatska, do ktorého v súčasnosti prúdi finančný a ľudský kapitál z celej krajiny.
Z obchodného hľadiska je potrebné aktuálnu situáciu na Ukrajine vnímať ako vysoko rizikovú z dôvodu komerčných a tiež politických rizík. Oba tieto typy rizík spája spoločný menovateľ – možnosť nezaplat enia za dodané tovary a služby z dôvodu platobnej neschopnosti alebo nevôle odberateľa na ukrajinskej strane. „Pravdepodobnosť takéhoto scenára môže byť veľmi vysoká, hlavne vzhľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja konfliktu a súvisiacu zlú hospodársku situáciu ukrajinských subjektov, ktoré nemôžu vykonávať svoje aktivity v štandardnom režime,“ hovorí Šársky.
Investície a obchodné transakcie do krajiny, v ktorej rámci prebieha konflikt, sú podľa neho v štandardnej obchodnej praxi nerealizovateľné za komerčných podmienok. Komerčné a dokonca aj štátne a rozvojové finančné inštitúcie majú v aktuálnej situácii iba veľmi obmedzený apetít pre realizáciu operácii na ukrajinskom trhu.
V prípade Ukrajiny pritom nastáva bezprecedentná situácia – medzinárodné spoločenstvo a štáty vyvíjajú koordinované snahy na mobilizáciu investícií a finančných operácii v záujme podpory a stabilizácie krajiny. Zdroje inštitucionálnych a štátnych rozpočtov sú však na pokrytie masívnych investičných potrieb nepostačujúce. „Jedným z riešení je preto mobilizácia dodatočných investícií zo zdrojov finančných inštitúcií a privátneho kapitálu prostredníctvom záručných a grantových schém a nástrojov financovaných zo zdrojov inštitucionálnych a štátnych rozpočtov,“ dopĺňa Šársky.
Zdroj: “Obnova ukrajinskej energetiky bude stáť desiatky miliárd eur.” Eximbanka.sk, december 18, 2024. https://eximbanka.sk/obnova-ukrajinskej-energetiky-bude-stat-desiatky-miliard-eur/ . Dostupné 31. 3. 2025
A drone flying over a power plant, airport or water facility does not have to cause any physical damage to disrupt its operations. It may be enough for it to appear in the wrong place at the wrong time, while the critical entity has no idea what it is doing there. This is precisely why attention in Europe is shifting from technologies designed to neutralise drones to something less visible: the ability of critical entities to detect an incident in time, assess it correctly and manage it without unnecessary losses.
Dron nad elektrárňou, letiskom alebo vodárenským objektom nemusí nič poškodiť, aby narušil jeho fungovanie. Stačí, že sa objaví v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a kritický subjekt nevie, čo tam robí. Práve preto sa pozornosť v Európe presúva od samotných technológií na zneškodnenie dronov k niečomu menej viditeľnému: k schopnosti kritických subjektov incident včas zachytiť, správne vyhodnotiť a zvládnuť bez zbytočných strát.
A series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on essential services under Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure
Séria odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky o základných službách podľa prílohy č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre
The incident at the primary school in Staškov brings back a topic that deserves continuous attention, not just attention in the aftermath of an incident. The protection of soft targets should form part of a systematic security policy, with clearly defined measures, responsibilities and preparedness for various types of threats.
Udalosť v základnej škole v Staškove pripomína tému, ktorá si zaslúži pozornosť priebežne, nie až po incidente. Ochrana mäkkých cieľov by mala byť súčasťou systematickej bezpečnostnej politiky, s jasne nastavenými opatreniami, zodpovednosťami a pripravenosťou na rôzne typy hrozieb.
We are continuing the series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic, in which we gradually introduce the individual essential services listed in Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. Having covered the operation of pipelines for the transport of crude oil and motor fuels, today we move one step upstream to a service that stands at the very beginning of the entire oil chain: crude oil extraction.
Pokračujeme v sérii odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po tom, ako sme sa venovali prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, sa dnes posúvame o krok proti prúdu k službe, ktorá stojí úplne na začiatku celého ropného reťazca: ťažbe ropy.
On 16 September 2026, a test carried out in Norway demonstrated a new dimension of satellite navigation security. Europe’s Galileo system was tested under so-called spoofing conditions — a situation in which a receiver is fed a fake signal and may therefore receive incorrect information about its position.
16. septembra 2026 sa v Nórsku uskutočnil test, ktorý ukázal nový rozmer bezpečnosti satelitnej navigácie. Európsky systém Galileo bol testovaný v podmienkach tzv. Spoofingu, teda situácie, pri ktorej je prijímaču podstrčený falošný signál a ten môže dostať nesprávnu informáciu o svojej polohe.