Predstavujeme základné služby kritickej infraštruktúry: Dodávka elektriny

29. mája 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky otvára novú sériu článkov, v ktorej postupne predstavíme všetky základné služby definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Popri sérii o sektoroch sa teraz pozrieme bližšie na konkrétne služby, od ktorých závisí každodenné fungovanie štátu, ekonomiky a obyvateľstva. Začíname službou, ktorá je predpokladom všetkých ostatných – dodávkou elektriny.

Dodávka elektriny v štruktúre sektora energetiky


Pre lepšiu orientáciu uvádzame pozíciu tejto základnej služby v sektore energetiky tak, ako ju vymedzuje príloha č. 1 k zákonu č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre:

 

Sektor: 1. Energetika

Podsektor: a) Elektroenergetika

Kategória subjektov: elektroenergetické podniky podľa osobitného predpisu

Základné služby: dodávka elektriny

Ústredný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

 

Dodávka elektriny je základnou službou v sektore energetika, podsektor elektroenergetika. Ide o jednu zo služieb, ktorých narušenie alebo prerušenie má bezprostredný dopad na všetky ostatné sektory kritickej infraštruktúry – dopravu, zdravotníctvo, financie, vodu, poštové služby aj digitálnu infraštruktúru. Bez elektriny sa zastavia nemocnice, čerpacie stanice, triediace centrá pošty, dátové centrá, platobné systémy aj vodárenské čerpadlá.


Prečo je to dôležité?


Pretože elektrina nie je len komodita. Je to predpoklad fungovania úplne všetkého ostatného. Keď vypadne elektrina v jednom regióne na hodinu, ide o nepríjemnosť. Keď vypadne v celej krajine na deň, ide o krízu štátu. A keď výpadok trvá dlhšie, ide o ohrozenie života a zdravia obyvateľstva, narušenie verejného poriadku a stratu schopnosti štátu plniť svoje základné funkcie. Práve preto zákonodarca venuje dodávke elektriny mimoriadnu pozornosť a stanovuje pre subjekty kritickej infraštruktúry v tomto sektore prísnejšie požiadavky na bezpečnosť, kontinuitu a odolnosť.


Ústredný orgán štátnej správy


Ústredným orgánom štátnej správy pre sektor energetika a v jeho rámci aj pre podsektor elektroenergetika je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Ministerstvo určuje subjekty kritickej infraštruktúry v sektore, posudzuje analýzy rizík a bezpečnostné plány prevádzkovateľov a koordinuje sektor s ostatnými zložkami štátu pri riešení mimoriadnych udalostí. Regulačné kompetencie v oblasti elektroenergetiky vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.


Subjekty poskytujúce dodávku elektriny


Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 367/2025 Z. z. poskytujú základnú službu dodávka elektriny elektroenergetické podniky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, konkrétne §3 písm. b) piateho bodu zákona.

Elektroenergetickým podnikom sa rozumie osoba, ktorá vykonáva najmenej jednu z činností výroba elektriny, prenos elektriny, distribúcia elektriny, agregácia, poskytovanie flexibility, uskladňovanie elektriny, dodávka elektriny alebo nákup elektriny na účel ďalšieho predaja elektriny a ktorá je v súvislosti s týmito činnosťami zodpovedná za obchodné úlohy, technické úlohy alebo údržbu; elektroenergetickým podnikom nie je koncový odberateľ elektriny.


V praxi ide najmä o:

·       dodávateľov elektriny – obchodné spoločnosti s povolením na dodávku elektriny, ktoré dodávajú elektrinu domácnostiam, podnikom, verejnej správe a ďalším odberateľom na základe zmluvy o dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke elektriny,

·       dodávateľov vykonávajúcich univerzálnu službu pre domácnosti a malé podniky v zmysle zákona o energetike.


Na slovenskom trhu pôsobí v tejto kategórii viacero subjektov, medzi najväčších patria napríklad Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel, Stredoslovenská energetika a Západoslovenská energetika v rámci ich obchodných častí, ako aj viacero alternatívnych dodávateľov. O zaradení konkrétneho dodávateľa medzi subjekty kritickej infraštruktúry rozhoduje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe kritérií určených zákonom a vykonávacími predpismi, najmä podľa počtu odberateľov, objemu dodávanej elektriny a významu pre fungovanie sústavy.


Špecifiká a riziká dodávky elektriny


Dodávka elektriny má niekoľko vlastností, ktoré ju robia mimoriadne citlivou. Elektrinu nemožno skladovať vo veľkom množstve, musí sa vyrábať a spotrebúvať v reálnom čase pri zachovaní rovnováhy medzi výrobou a spotrebou v sústave. Určité akumulačné kapacity zabezpečujú prečerpávacie vodné elektrárne, batériové systémy akumulácie energie, zotrvačníkové úložiská a technológie sektorovej integrácie typu Power-to-X. Ich inštalovaný výkon a energetická kapacita však zďaleka nepostačujú na pokrytie systémových potrieb prenosovej a distribučnej sústavy. Sústava je geograficky rozsiahla, technologicky zložitá a stále viac závislá od digitálnych riadiacich systémov. Ekonomika je previazaná s európskym trhom a sústava synchrónne pracuje s ďalšími krajinami. To znamená, že porucha v jednej časti Európy môže mať dopad aj na Slovensko.


Hlavné riziká, ktorým subjekty čelia, sú kybernetické útoky na riadiace a dispečerské systémy, fyzické útoky na prenosové a distribučné prvky, výpadky palív a primárnych zdrojov, extrémne počasie, nedostatok kvalifikovaného personálu, závislosť od externých dodávateľov technológií a v krízových scenároch aj cielená sabotáž alebo hybridné pôsobenie.


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky ako partner pre poskytovateľov dodávky elektriny


Dodávatelia elektriny dnes čelia kombinácii regulačného tlaku, bezpečnostných hrozieb a technologických zmien. Zákon o kritickej infraštruktúre prináša nové povinnosti pri spracovaní analýz rizík, bezpečnostných plánov, určovaní zodpovedných osôb, komunikácii so štátom a riešení incidentov. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky vznikla aj preto, aby poskytovatelia dodávky elektriny v tomto procese neostali sami.


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky spája kritické subjekty, dodávateľov technológií, odborníkov a profesijné organizácie do jednej platformy, ktorá poskytuje metodickú podporu pri plnení povinností podľa zákona o kritickej infraštruktúre, výmenu skúseností medzi subjektmi v podsektore aj naprieč sektormi, odborné stanoviská k pripravovanej legislatíve, kontakt so štátnymi orgánmi a regulátormi a praktické riešenia pre prípravu na incidenty a krízové situácie.


Ak ste dodávateľom elektriny alebo dodávateľom technológií a služieb pre poskytovateľov dodávky elektriny, členstvo v Asociácii kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky vám dáva prístup k informáciám, kontaktom a know-how, zameraným priamo na potreby subjektov kritickej infraštruktúry, ktoré sú v takejto ucelenej a praktickej forme inde len ťažko dostupné.


V ďalších článkoch série postupne predstavíme aj ostatné základné služby kritickej infraštruktúry, od dodávky plynu a tepla cez pitnú vodu, dopravu a finančné služby až po digitálnu infraštruktúru a zdravotnú starostlivosť.

27. augusta 2026
The digitalisation of industry, energy, transport, water management and other strategic sectors brings a marked increase in efficiency and opens up possibilities for automated control. At the same time, however, it creates an ever closer link between the digital and the physical world. It is precisely this link that represents one of the significant challenges for the protection and resilience of critical infrastructure. 
27. augusta 2026
Digitalizácia priemyslu, energetiky, dopravy, vodného hospodárstva či ďalších strategických odvetví prináša výrazné zvýšenie efektivity a možnosti automatizovaného riadenia. Zároveň však vytvára čoraz tesnejšie prepojenie medzi digitálnym a fyzickým svetom. Práve toto prepojenie predstavuje jednu z významných výziev pre ochranu a odolnosť kritickej infraštruktúry.
27. augusta 2026
The Ministry of the Interior of the Slovak Republic has made public the open part of the National List of Critical Entities of the Slovak Republic. The list is based on Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments to Certain Acts, by which the Slovak Republic transposed the European CER Directive on the resilience of critical entities, and it is the outcome of the critical entity identification process carried out at national level.
27. augusta 2026
Ministerstvo vnútra SR sprístupnilo verejnú časť Národného zoznamu kritických subjektov Slovenskej republiky. Zoznam vychádza zo zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým Slovenská republika prebrala európsku smernicu CER o odolnosti kritických subjektov a je výsledkom procesu identifikácie kritických subjektov realizovaného na národnej úrovni.
25. augusta 2026
In our series gradually introducing the individual essential services under Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure, we continue with another service in the Nuclear Energy subsector: the construction, commissioning, operation and decommissioning of a nuclear installation.
25. augusta 2026
V našej sérii, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, pokračujeme ďalšou službou v podsektore Jadrovej energetiky: výstavba, uvádzanie do prevádzky, prevádzka a vyraďovanie jadrového zariadenia.
21. augusta 2026
The upcoming heating season is a reminder that security of energy supply is not merely a question of the market. The Echo24 portal has drawn attention to an analysis by Oxford Economics, according to which this may be the European Union's most demanding winter in terms of energy supply since the crisis period of 2021–2022. The reasons cited are a combination of slower filling of storage facilities, geopolitical risks, supply outages, drought affecting electricity generation, and higher demand for gas in the power sector. 
21. augusta 2026
Nadchádzajúca vykurovacia sezóna pripomína, že bezpečnosť dodávok energie nie je len otázkou trhu. Portál Echo24 upozornil na analýzu Oxford Economics, podľa ktorej môže byť pre Európsku úniu najnáročnejšou zimou z hľadiska dodávok energie od krízového obdobia rokov 2021 – 2022. Dôvodom má byť kombinácia pomalšieho plnenia zásobníkov, geopolitických rizík, výpadkov dodávok, sucha ovplyvňujúceho výrobu elektriny a vyššieho dopytu po plyne v energetike.
17. augusta 2026
We continue our series dedicated to essential services under Act No. 367/2024 Coll. on critical infrastructure. This time we focus on a service whose importance is growing alongside the transformation of the energy sector – electricity storage.
17. augusta 2026
Pokračujeme v našej sérii venovanej základným službám podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Tentoraz sa zameriavame na službu, ktorej význam rastie spolu s transformáciou energetiky – uskladňovanie elektriny.