Predstavujeme základné služby kritickej infraštruktúry: Dodávka elektriny

29. mája 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky otvára novú sériu článkov, v ktorej postupne predstavíme všetky základné služby definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Popri sérii o sektoroch sa teraz pozrieme bližšie na konkrétne služby, od ktorých závisí každodenné fungovanie štátu, ekonomiky a obyvateľstva. Začíname službou, ktorá je predpokladom všetkých ostatných – dodávkou elektriny.

Dodávka elektriny v štruktúre sektora energetiky


Pre lepšiu orientáciu uvádzame pozíciu tejto základnej služby v sektore energetiky tak, ako ju vymedzuje príloha č. 1 k zákonu č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre:

 

Sektor: 1. Energetika

Podsektor: a) Elektroenergetika

Kategória subjektov: elektroenergetické podniky podľa osobitného predpisu

Základné služby: dodávka elektriny

Ústredný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

 

Dodávka elektriny je základnou službou v sektore energetika, podsektor elektroenergetika. Ide o jednu zo služieb, ktorých narušenie alebo prerušenie má bezprostredný dopad na všetky ostatné sektory kritickej infraštruktúry – dopravu, zdravotníctvo, financie, vodu, poštové služby aj digitálnu infraštruktúru. Bez elektriny sa zastavia nemocnice, čerpacie stanice, triediace centrá pošty, dátové centrá, platobné systémy aj vodárenské čerpadlá.


Prečo je to dôležité?


Pretože elektrina nie je len komodita. Je to predpoklad fungovania úplne všetkého ostatného. Keď vypadne elektrina v jednom regióne na hodinu, ide o nepríjemnosť. Keď vypadne v celej krajine na deň, ide o krízu štátu. A keď výpadok trvá dlhšie, ide o ohrozenie života a zdravia obyvateľstva, narušenie verejného poriadku a stratu schopnosti štátu plniť svoje základné funkcie. Práve preto zákonodarca venuje dodávke elektriny mimoriadnu pozornosť a stanovuje pre subjekty kritickej infraštruktúry v tomto sektore prísnejšie požiadavky na bezpečnosť, kontinuitu a odolnosť.


Ústredný orgán štátnej správy


Ústredným orgánom štátnej správy pre sektor energetika a v jeho rámci aj pre podsektor elektroenergetika je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Ministerstvo určuje subjekty kritickej infraštruktúry v sektore, posudzuje analýzy rizík a bezpečnostné plány prevádzkovateľov a koordinuje sektor s ostatnými zložkami štátu pri riešení mimoriadnych udalostí. Regulačné kompetencie v oblasti elektroenergetiky vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.


Subjekty poskytujúce dodávku elektriny


Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 367/2025 Z. z. poskytujú základnú službu dodávka elektriny elektroenergetické podniky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, konkrétne §3 písm. b) piateho bodu zákona.

Elektroenergetickým podnikom sa rozumie osoba, ktorá vykonáva najmenej jednu z činností výroba elektriny, prenos elektriny, distribúcia elektriny, agregácia, poskytovanie flexibility, uskladňovanie elektriny, dodávka elektriny alebo nákup elektriny na účel ďalšieho predaja elektriny a ktorá je v súvislosti s týmito činnosťami zodpovedná za obchodné úlohy, technické úlohy alebo údržbu; elektroenergetickým podnikom nie je koncový odberateľ elektriny.


V praxi ide najmä o:

·       dodávateľov elektriny – obchodné spoločnosti s povolením na dodávku elektriny, ktoré dodávajú elektrinu domácnostiam, podnikom, verejnej správe a ďalším odberateľom na základe zmluvy o dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávke elektriny,

·       dodávateľov vykonávajúcich univerzálnu službu pre domácnosti a malé podniky v zmysle zákona o energetike.


Na slovenskom trhu pôsobí v tejto kategórii viacero subjektov, medzi najväčších patria napríklad Slovenské elektrárne, Slovenský plynárenský priemysel, Stredoslovenská energetika a Západoslovenská energetika v rámci ich obchodných častí, ako aj viacero alternatívnych dodávateľov. O zaradení konkrétneho dodávateľa medzi subjekty kritickej infraštruktúry rozhoduje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe kritérií určených zákonom a vykonávacími predpismi, najmä podľa počtu odberateľov, objemu dodávanej elektriny a významu pre fungovanie sústavy.


Špecifiká a riziká dodávky elektriny


Dodávka elektriny má niekoľko vlastností, ktoré ju robia mimoriadne citlivou. Elektrinu nemožno skladovať vo veľkom množstve, musí sa vyrábať a spotrebúvať v reálnom čase pri zachovaní rovnováhy medzi výrobou a spotrebou v sústave. Určité akumulačné kapacity zabezpečujú prečerpávacie vodné elektrárne, batériové systémy akumulácie energie, zotrvačníkové úložiská a technológie sektorovej integrácie typu Power-to-X. Ich inštalovaný výkon a energetická kapacita však zďaleka nepostačujú na pokrytie systémových potrieb prenosovej a distribučnej sústavy. Sústava je geograficky rozsiahla, technologicky zložitá a stále viac závislá od digitálnych riadiacich systémov. Ekonomika je previazaná s európskym trhom a sústava synchrónne pracuje s ďalšími krajinami. To znamená, že porucha v jednej časti Európy môže mať dopad aj na Slovensko.


Hlavné riziká, ktorým subjekty čelia, sú kybernetické útoky na riadiace a dispečerské systémy, fyzické útoky na prenosové a distribučné prvky, výpadky palív a primárnych zdrojov, extrémne počasie, nedostatok kvalifikovaného personálu, závislosť od externých dodávateľov technológií a v krízových scenároch aj cielená sabotáž alebo hybridné pôsobenie.


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky ako partner pre poskytovateľov dodávky elektriny


Dodávatelia elektriny dnes čelia kombinácii regulačného tlaku, bezpečnostných hrozieb a technologických zmien. Zákon o kritickej infraštruktúre prináša nové povinnosti pri spracovaní analýz rizík, bezpečnostných plánov, určovaní zodpovedných osôb, komunikácii so štátom a riešení incidentov. Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky vznikla aj preto, aby poskytovatelia dodávky elektriny v tomto procese neostali sami.


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky spája kritické subjekty, dodávateľov technológií, odborníkov a profesijné organizácie do jednej platformy, ktorá poskytuje metodickú podporu pri plnení povinností podľa zákona o kritickej infraštruktúre, výmenu skúseností medzi subjektmi v podsektore aj naprieč sektormi, odborné stanoviská k pripravovanej legislatíve, kontakt so štátnymi orgánmi a regulátormi a praktické riešenia pre prípravu na incidenty a krízové situácie.


Ak ste dodávateľom elektriny alebo dodávateľom technológií a služieb pre poskytovateľov dodávky elektriny, členstvo v Asociácii kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky vám dáva prístup k informáciám, kontaktom a know-how, zameraným priamo na potreby subjektov kritickej infraštruktúry, ktoré sú v takejto ucelenej a praktickej forme inde len ťažko dostupné.


V ďalších článkoch série postupne predstavíme aj ostatné základné služby kritickej infraštruktúry, od dodávky plynu a tepla cez pitnú vodu, dopravu a finančné služby až po digitálnu infraštruktúru a zdravotnú starostlivosť.

10. júla 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic is presenting a series of articles that gradually introduce the individual essential services listed in Annex No. 1 of Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. In each article, we explain the significance of a specific essential service, the range of entities it concerns, the main risks associated with its provision, and the new obligations arising from current legislation. 
10. júla 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky prináša sériu článkov, v ktorých postupne predstavuje jednotlivé základné služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. V každom článku približujeme význam konkrétnej základnej služby, okruh subjektov, ktorých sa týka, hlavné riziká spojené s jej poskytovaním a nové povinnosti, ktoré vyplývajú z aktuálnej legislatívy.
8. júla 2026
On July 17, 2026, the deadline will expire by which central state administration bodies must, for the first time, identify critical entities under Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. This will be the first identification process following the approval of the Strategy for the Resilience of Critical Entities, and at the same time a significant milestone in the implementation of a new system for the protection of critical infrastructure in Slovakia.
8. júla 2026
Už 17. júla 2026 uplynie lehota, do ktorej majú ústredné orgány štátnej správy po prvýkrát identifikovať kritické subjekty podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Pôjde o prvú identifikáciu po schválení Stratégie odolnosti kritických subjektov a zároveň o významný míľnik pri zavádzaní nového systému ochrany kritickej infraštruktúry na Slovensku.
6. júla 2026
We continue our series of expert articles dedicated to the individual sectors of critical infrastructure under Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. Today we take a closer look at the public administration sector. 
6. júla 2026
Pokračujeme v sérii odborných článkov, venovaných jednotlivým sektorom kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Dnes sa pozrieme na sektor verejnej správy.
3. júla 2026
Another article in the series in which we present the essential services of critical infrastructure under Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. 
3. júla 2026
Ďalší článok zo série, v ktorej predstavujeme základné služby kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre.
30. júna 2026
The strategic partnership between the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and the Indian government organization Centre for Development of Telematics (C-DOT) has generated significant media attention in India as well. The topic of cooperation in quantum technologies, digital security, and critical infrastructure protection has appeared in several Indian media outlets and on professional platforms.
30. júna 2026
Strategické partnerstvo medzi Asociáciou kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky a indickou vládnou organizáciou Centre for Development of Telematics (C-DOT) vyvolalo výrazný mediálny ohlas aj v Indii. Téma spolupráce v oblasti kvantových technológií, digitálnej bezpečnosti a ochrany kritickej infraštruktúry sa objavila vo viacerých indických médiách a na odborných platformách.