Ropa pod povrchom: prečo je ťažba ropy základnou službou, aj keď Slovensko ťaží málo

Je to služba, pri ktorej si mnohí povedia: veď Slovensko prakticky žiadnu ropu neťaží, tak načo ju riešiť. A práve tu sa začína to zaujímavé.

Kde presne je táto služba v zákone definovaná

Podľa Prílohy č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre je ťažba ropy zaradená takto:

Sektor: Energetika

Podsektor: Ropa a ropné výrobky

Kategória subjektov: Prevádzkovatelia zariadení na ťažbu, rafinovanie a spracovanie ropy, skladovanie a prepravu ropy a ropných výrobkov

Ústredný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Koho sa to týka v praxi

Ťažba ropy nie je izolovaná činnosť. V slovenských podmienkach ide o ťažbu uhľovodíkov z domácich ložísk, technologicky a personálne úzko prepojenú s ťažbou zemného plynu - rovnaké sondy, rovnaké zberné strediská, rovnaké posádky, rovnaké riadiace systémy. To má jeden veľmi praktický dôsledok pre aplikáciu zákona: jeden subjekt môže poskytovať viacero základných služieb naraz, a to aj naprieč podsektormi.

Dotknutý okruh subjektov je preto širší než samotný ťažobný podnik: patria sem servisné a vrtné spoločnosti, dodávatelia SCADA a priemyselných riadiacich systémov, prevádzkovatelia zberných potrubí a stredísk, dopravcovia, laboratóriá, dodávatelia elektriny pre ťažobné pole aj strážne služby. Samostatnú pozornosť si táto téma zaslúži natoľko, že sa jej venujeme v osobitnej časti článku nižšie.

Riziká: čo môže ťažbu ropy zastaviť

Posúdenie rizika podľa § 8 ods. 3 vyžaduje zohľadniť „všetky relevantné prírodné riziká a riziká spôsobené ľudskou činnosťou vrátane rizík medzisektorovej povahy alebo rizík cezhraničnej povahy, nehôd, prírodných katastrof, ohrození verejného zdravia, hybridných hrozieb alebo iných hrozieb vrátane trestných činov terorizmu“. Pre ťažbu ropy to konkrétne znamená:

1. Fyzická zraniteľnosť rozptýlených aktív. Ťažobné pole nie je jeden oplotený areál. Je to desiatky kilometrov roztrúsených sond, zberných vedení a technologických uzlov v otvorenom teréne, často mimo dosahu kamier a strážnej služby. Zákon preto v § 10 ods. 1 písm. b) žiada primeranú fyzickú ochranu prostredníctvom mechanických zábranných prostriedkov a technických zabezpečovacích prostriedkov a v § 2 písm. j) medzi ne výslovne zaraďuje aj zariadenie na detekciu bezpilotných leteckých systémov. To je pre plošnú ťažobnú infraštruktúru mimoriadne relevantné.

2. Kybernetické riziko v OT prostredí. Ťažba je riadená priemyselnými systémami. Ako sme upozornili v samostatnom článku, PLC nemá byť priamo dostupné z verejného internetu. V ťažobných prevádzkach s diaľkovým odpočtom a diaľkovým ovládaním sond je to riziko úplne konkrétne. Zákon vyžaduje prepojenie s režimom kybernetickej bezpečnosti; § 8 ods. 3 písm. c) zahŕňa do posúdenia rizika aj analýzu rizík podľa predpisu o kybernetickej bezpečnosti.

3. Energetická závislosť. Ťažba potrebuje elektrinu. Výpadok napájania znamená odstavenie čerpania. Ide o učebnicový príklad medzisektorovej závislosti podľa § 8 ods. 3 písm. d) a zároveň dôvod, prečo naše predchádzajúce diely o výrobe elektriny, riadení odberu a uskladňovaní elektriny nie sú od tejto témy oddelené.

4. Environmentálne a havarijné riziko. Únik ropnej látky do pôdy alebo podzemnej vody nie je len ekologická škoda. Je to udalosť, ktorá môže vyvolať zastavenie prevádzky, zásah orgánov a dlhodobú stratu kapacity. Definícia základnej služby v § 2 písm. b) pritom výslovne zahŕňa aj ochranu životného prostredia ako chránený záujem.

5. Personálne riziko. Ťažba uhľovodíkov je odbor s úzkou a starnúcou odbornou základňou. Zákon na to reaguje v § 10 ods. 1 písm. e) a f): riadenie bezpečnosti vo vzťahu k zamestnancom a externým pracovníkom, kategórie oprávnených osôb, preukazovanie totožnosti a bezúhonnosti, prístupové práva a povinné zvyšovanie informovanosti vrátane odbornej prípravy a cvičení. Ako sme písali v komentári prezidenta AKI SR: O technológiách hovoríme veľa, o ľuďoch málo.

6. Klimatické a poveternostné vplyvy. § 10 ods. 1 písm. a) žiada náležité zohľadnenie opatrení na znižovanie rizika katastrof a adaptáciu na zmenu klímy. Extrémne horúčavy, sucho a povodne už nie sú okrajovou položkou, ako sme ukázali v samostatnom článku o horúčavách.

Dva termíny, ktoré rozhodujú

Pre každý subjekt, ktorý dostane oznámenie o identifikácii, platia dve lehoty a oplatí sa ich poznať skôr, než oznámenie príde:

• 10 mesiacov od doručenia oznámenia na prijatie bezpečnostného plánu vrátane popisu a umiestnenia kritickej infraštruktúry prostredníctvom GPS súradníc (§ 10 ods. 1)
• ak sa použije kamerový systém, kamerové záznamy sa uchovávajú 7 dní a poskytujú sa na iný účel len súdom, orgánom činným v trestnom konaní a spravodajskej službe (§ 10 ods. 3).

A jedna dobrá správa, ktorá sa často prehliada: podľa § 10 ods. 4 môže subjekt využiť dokumenty a opatrenia, ktoré už vypracoval podľa iných predpisov: banských, havarijných, ISO, kyberbezpečnostných, a ústredný orgán ich môže vyhlásiť za úplne alebo čiastočne súladné s povinnosťami podľa zákona. Ťažobné prevádzky majú v tomto výhodu, akú málokto iný: väčšinu dokumentácie už majú, len ju nemajú preloženú do jazyka odolnosti kritickej infraštruktúry.

Zaujímavosť: služba, ktorá je kritická práve preto, že je malá

Tu prichádza paradox, ktorý robí ťažbu ropy jednou z najzaujímavejších položiek celej prílohy č. 1.

Domáca ťažba ropy na Slovensku je objemovo malá a spotrebu ani zďaleka nepokrýva. To je dlhodobo známy a nespochybňovaný fakt. Logicky by sa teda dalo argumentovať, že ide o okrajovú službu. Zákon však kritickosť nemeria objemom produkcie. Podľa § 9 ods. 1 písm. c) je rozhodujúce, či by incident mal významný rušivý vplyv na poskytovanie základnej služby alebo na poskytovanie iných základných služieb v sektoroch a podsektoroch, ktoré od uvedenej služby závisia.

A tu sa obraz mení. Ťažobná infraštruktúra nie je len zdrojom barelov. Je to know-how, vrtné kapacity, geologické dáta, personál s oprávneniami a fyzická infraštruktúra, ktorá je zdieľaná s podzemným uskladňovaním a s plynárenstvom. Jej hodnota pre štát nie je v tom, koľko vyprodukuje v bežnom režime, ale v tom, čo umožňuje v režime krízovom. Kritická infraštruktúra sa nehodnotí podľa toho, ako veľa dodáva za štandardných okolností, ale podľa toho, čo zostane funkčné, keď sa tie okolnosti zmenia. To je presne dôvod, prečo túto službu zákonodarca do prílohy č. 1 zaradil. A prečo by k nej mali tak pristupovať aj samotné subjekty.

Čo v tom vie urobiť AKI SR

Asociácia kritickej infraštruktúry SR pôsobí v tejto oblasti ako spojnica medzi štátom a prevádzkovateľmi, a to nie deklaratívne. Zákon sám v § 5 písm. g) a § 6 písm. r) ukladá ministerstvu vnútra aj ústredným orgánom podieľať sa na vytváraní partnerstiev na národnej a medzinárodnej úrovni a podporovať ich. AKI SR je presne takýmto partnerstvom.

Pre kritické subjekty v podsektore Ropa AKI SR ponúka:

• odbornú podporu pri vypracovaní a revízii bezpečnostného plánu podľa § 10 vrátane mapovania, ktoré existujúce dokumenty možno uplatniť podľa § 10 ods. 4,
• metodickú podporu pri posúdení rizika kritickým subjektom podľa § 11 a pri jeho previazaní s posúdením rizika ústredného orgánu podľa § 8 ods. 4,
• konzultácie k oznamovaniu incidentov a k prahovým hodnotám,
• prípravu na kontrolnú činnosť ústredného orgánu podľa § 6 písm. m),
• školenia a cvičenia pre oprávnené osoby podľa § 10 ods. 1 písm. f).

Dodávateľský reťazec: téma, ktorej sa AKI SR venuje systematicky

Ak existuje jedno miesto, kde odolnosť ťažobnej prevádzky zlyháva najčastejšie, nie je to hlavná technológia. Je to tretia strana: servisná firma, integrátor riadiaceho systému, dopravca, poskytovateľ vzdialenej podpory, strážna služba. Ťažba ropy je z tohto pohľadu extrémny prípad: veľká časť špecializovaných činností sa nakupuje externe a externý dodávateľ má zároveň fyzický prístup k rozptýleným aktívam aj logický prístup do riadiacich systémov.

Zákon to reflektuje na viacerých miestach naraz. Bezpečnostný plán musí podľa § 10 ods. 1 písm. d) obsahovať identifikované alternatívne dodávateľské reťazce na obnovenie plynulého poskytovania základnej služby. Podľa § 10 ods. 1 písm. e) sa riadenie bezpečnosti vzťahuje nielen na vlastných zamestnancov, ale výslovne aj na externých pracovníkov - s kategóriami oprávnených osôb, preukazovaním totožnosti a bezúhonnosti a riadením prístupových práv. A posúdenie rizika podľa § 8 ods. 3 musí zohľadniť aj riziká medzisektorovej a cezhraničnej povahy, čo je pri dodávateľoch pravidlo, nie výnimka.

Čomu sa AKI SR v tejto oblasti venuje:

• Prenášanie požiadaviek do zmluvných vzťahov. Povinnosti kritického subjektu sa v praxi napĺňajú cez dodávateľské zmluvy - prístupové režimy, oznamovacie povinnosti pri incidente, právo na kontrolu, mlčanlivosť vo vzťahu k limitovaným informáciám. Asociácia pomáha tieto požiadavky formulovať tak, aby boli vymáhateľné a zároveň pre dodávateľa splniteľné.
• Zapájanie dodávateľov, nie ich obchádzanie. AKI SR združuje aj subjekty, ktoré samy kritickými subjektmi nie sú, ale sú súčasťou reťazca. Vytvára tým priestor, kde sa odberateľ a dodávateľ stretnú skôr, než sa téma otvorí formou auditu alebo sankcie.
• Mapovanie závislostí a jednotlivých bodov zlyhania. Typický nález nie je „nemáme dodávateľa“, ale „máme troch dodávateľov, ktorí všetci závisia od toho istého štvrtého“. Toto sa dá odhaliť len pohľadom naprieč subjektmi, a to je práve to, čo jednotlivý prevádzkovateľ sám o sebe nevidí.
• Zdieľanie skúseností a poučení z incidentov v rámci členskej základne, v rozsahu, ktorý rešpektuje režim limitovaných informácií podľa § 6 zákona.
• Odborná príprava a cvičenia zahŕňajúce externých pracovníkov, nie iba vlastný personál.
• Tlmočenie praktických problémov smerom k ústredným orgánom vrátane MH SR, s ktorým má AKI SR podpísané memorandum o spolupráci.

Zjednodušene: kritický subjekt nesie zodpovednosť, ale odolnosť tvorí celý reťazec. Zákon to od prevádzkovateľa vyžaduje, no sám mu nedá nástroj, ako to dosiahnuť naprieč desiatkami partnerov. Takým nástrojom je odvetvová platforma a presne v tejto úlohe AKI SR pôsobí.

Ďalšie pokračovanie série



Ťažba ropy predstavuje len jeden článok hodnotového reťazca, ktorý v rámci tejto série systematicky mapujeme – od ložiska cez prepravnú infraštruktúru až po spracovanie a distribúciu. V nasledujúcich častiach sa zameriame na nadväzujúce základné služby v podsektore Ropa a následne na ďalšie podsektory sektora Energetika.