Zásoby kritických surovín ako súčasť bezpečného fungovania štátu

Nemecký kancelár Friedrich Merz na ekonomickej konferencii v Berlíne 5. novembra 2026 vyhlásil, že Európa musí vytvárať zásoby kritických surovín, aby znížila závislosť od krajín, ktoré dominujú ich ťažbe a spracovaniu. Bez nich podľa neho nemožno vyrábať batérie, výkonné elektromotory ani moderné polovodiče. Štát by mal pomáhať diverzifikovať zdroje, podporovať recykláciu a zásoby vytvárať na európskej úrovni (Štandard).

AKI SR tento impulz víta. Upozorňuje však, že samotné zásoby bezpečnosť nezaistia. Ak debata zostane len na úrovni objemu surovín v skladoch, minie svoj najdôležitejší potenciál - komplexné riešenie odolnosti kritických subjektov, ktoré dnes zabezpečujú fungovanie štátu.

Správny smer, ktorý ešte treba doplniť

Téma vytvárania európskych zásob kritických surovín je mimoriadne relevantná. Informácia, že Európska komisia minulý mesiac oznámila výber 46 strategických projektov s rýchlejším povoľovaním a pomocou pri financovaní, zapadá do logiky, ktorú asociácia dlhodobo presadzuje.

S týmto smerom súhlasíme. Aby však zásoby naplnili svoj účel, bude potrebné doriešiť ešte tri veci.

Prvou je rozlíšenie pojmov. Zásoba suroviny je statická veličina, odolnosť dynamická. Pre prevádzkovateľa kritickej infraštruktúry nie je rozhodujúce, koľko ton medi leží v európskom sklade, ale koľko hodín dokáže poskytovať základnú službu pri prerušení dodávok.

Druhou je národný rozmer. Článok hovorí o Európe, no opatrenia sa vykonávajú v členských štátoch. Slovensko má od 1. januára 2025 účinný zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, ktorý transponuje smernicu CER a zároveň už má určené kritické subjekty. Práve ony, a nie Brusel, budú v prvej línii, keď sa dodávka oneskorí.

Treťou je metodológia. O zásobách sa dá zmysluplne rozhodovať len pri hodnotení rizík na úrovni konkrétneho subjektu a konkrétnej služby. Bez neho vznikne sklad, ktorý je drahý, plný a v kríze nesprávne naplnený.

Európsky rámec a realita dodávateľských závislostí 

Diskusia nie je nová ani bez právneho základu. Nariadenie (EÚ) 2024/1252, akt o kritických surovinách (CRMA), platí od 23. mája 2024 a definuje 34 kritických surovín, z toho 17 strategických. Do roku 2030 stanovuje štyri referenčné hodnoty: ťažba aspoň 10 % ročnej spotreby EÚ, spracovanie aspoň 40 %, recyklácia aspoň 25 % a diverzifikácia tak, aby žiadna tretia krajina nepokrývala viac ako 65 % spotreby konkrétnej strategickej suroviny (Európska komisia, EUR-Lex).

Koncentrácia dodávok je pritom extrémna: 100 % vzácnych zemín pre permanentné magnety sa rafinuje v Číne, 97 % magnézia pre EÚ pochádza z Číny, 77 % gália z Číny a 98 % boritanov z Turecka. 

Druhý fakt je skúsenosť s exportnými obmedzeniami: Čína v roku 2023 zaviedla kontroly vývozu gália, germánia a grafitu a v septembri 2024 aj antimónu. V decembri 2023 zakázala vývoz technológií na spracovanie vzácnych zemín. Cena gália v Európe sa po prvom z týchto opatrení takmer zdvojnásobila. To je empirický dôvod, prečo je debata o zásobách legitímna.

Tretí fakt je najdôležitejší: CRMA už mechanizmus zásob obsahuje, ale v podobe koordinácie, nie povinnosti. Rámec počíta so stresovými testami dodávateľských reťazcov každé tri roky a s koordináciou strategických zásob medzi Komisiou a členskými štátmi, no neukladá povinnosť zásoby držať ani uvoľňovať. Merzov návrh je preto vecným posunom, ktorý mení koordinačný nástroj na politickú ambíciu.

Limity zásob

Zásoba je tlmič, nie motor. Pri prerušení na týždne pomôže, pri prerušení na mesiace, alebo pri surovine, ktorú Európa vôbec nespracúva, problém len posunie v čase. Preto musí byť spojená s diverzifikáciou zdrojov, domácou spracovateľskou kapacitou a recykláciou.

Druhý limit je fyzický: surovinu treba vedieť spracovať. Rafinačné kapacity sú dnes koncentrované mimo EÚ a ich výstavba trvá roky. Pozornosť by sa mala sústrediť na urýchlenie povoľovania strategických projektov a budovanie vlastných kapacít na spracovanie a recykláciu surovín. 

Tretí limit je organizačný: bez toho, aby subjekt vedel, ktoré suroviny sú pre jeho službu nevyhnutné a aké má alternatívy, zostane aj najlepšie zásobený sklad nevyužitý. Presne túto medzeru dnes zapĺňajú povinnosti v oblasti hodnotenia rizík a bezpečnostných plánov.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko

Slovensko je svetovým lídrom vo výrobe automobilov v prepočte na počet obyvateľov a zároveň rozvíja kapacity na výrobu batérií. Obe odvetvia stoja na surovinách, ktoré Európa nedokáže pokryť z vlastných zdrojov. To nie je abstraktná geopolitika. Je to otázka, či výrobná linka pôjde aj vtedy, keď sa dodávka oneskorí o tri týždne.

AKI SR preto odporúča tri kroky, ktoré nečakajú na Brusel: mapovať vlastnú závislosť na úrovni konkrétnych surovín a dodávateľov, určiť pre každú kritickú vstupnú surovinu počet hodín alebo dní autonómnej prevádzky a tento údaj pravidelne preverovať a tiež overiť, či zmluvné a logistické alternatívy existujú v praxi, nie len v dokumentácii.

Vyjadrenie prezidenta AKI SR

„Zásoby kritických surovín vítame ako signál, že Európa prestáva vnímať dodávateľské reťazce ako samozrejmosť. Za zásadnejšie považujeme, aby sa debata preniesla z Berlína a Bruselu na úroveň konkrétnych kritických subjektov. Surovina v sklade je statická, odolnosť vzniká vtedy, keď prevádzkovateľ vie, ako dlho dokáže poskytovať základnú službu pri prerušení dodávok, aké má alternatívy a kedy sa musí rozhodnúť. Preto hovoríme o zásobách ako o jednej z vrstiev odolnosti, nie o jej náhrade. Asociácia je pripravená pomôcť preniesť európske rozhodnutia do praxe slovenských kritických subjektov – od hodnotenia rizík cez bezpečnostné plány až po overenie, či náš dodávateľský reťazec unesie to, čo od neho očakávame,“ uviedol prezident Asociácie kritickej infraštruktúry SR Tibor Straka.

Od strategického zámeru ku konkrétnym opatreniam 



Merzova výzva je správna, ale nestačí. Bezpečnosť nevzniká v sklade, ale v rozhodnutí: diverzifikovať, keď je čas, investovať do spracovania a recyklácie, keď je politická vôľa a poznať vlastnú zraniteľnosť skôr, než ju spozná trh. Zásoby sú jednou z vrstiev odolnosti. Odolnosť sama je schopnosť fungovať ďalej – a tú si každý kritický subjekt musí postaviť sám, s podporou štátu a s pomocou odbornej platformy, akou je AKI SR.