Štyria z piatich Slovákov zažili extrémne počasie. Je naša kritická infraštruktúra pripravená?

Podľa prieskumu Európskej investičnej banky (EIB Climate Survey 2024) až 87 % Slovákov uviedlo, že za posledných päť rokov zažilo aspoň jednu extrémnu poveternostnú udalosť, ako sú horúčavy, sucho či silné búrky. Takmer 30 % respondentov zaznamenalo priame následky, napríklad výpadok elektriny alebo narušenú dopravu. 

Rok 2022 patril medzi najsuchšie v novodobej histórii Slovenska. Na niektorých miestach sucho trvalo dlhšie ako 200 dní. Letá stále častejšie prinášajú opakované vlny horúčav a intenzívne búrky spôsobujú lokálne škody na cestách, mostoch či železničných tratiach. Ide o trendy, ktoré potvrdzujú aj klimatológovia Slovenského hydrometeorologického ústavu. Realita ukazuje, že klimatické riziká už nie sú výnimočnou udalosťou, ale bežnou súčasťou prostredia, v ktorom kritická infraštruktúra funguje.

Energetika pod novým tlakom

Klimatické extrémy prichádzajú v čase, keď energetická sústava čelí rastúcim nárokom. Za poslednú dekádu sa výrazne zvýšil počet zariadení a systémov, ktoré vyžadujú stabilný a vysoký energetický výkon. Medzi tieto technológie patrí masívne rozšírenie elektromobilov a rýchlonabíjacích staníc, rastúci počet dátových centier a cloudových služieb, systémy umelej inteligencie so značnými výpočtovými nárokmi, ako aj klimatizačné zariadenia v domácnostiach a firmách. Spotreba energie v budovách pritom od roku 2014 vzrástla približne o polovicu, najmä pre vyšší dopyt po chladení aj z dôvodu nárastu používania digitálnych zariadení. To znamená, že elektrizačná sústava je viac zaťažená práve v období horúčav – teda v čase, keď extrémne teploty môžu znižovať účinnosť niektorých technických zariadení. Nejde o dramatické scenáre, ale o postupné zvyšovanie nárokov na stabilitu siete a potrebu jej priebežnej modernizácie.

Kritická infraštruktúra projektovaná pre dlhé desaťročia

Mosty, rozvodne, trate či vodné stavby sa budujú na desaťročia. Mnohé z nich však vznikali v období, keď sa vychádzalo z iných klimatických parametrov než dnes. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby nové projekty aj rekonštrukcie existujúcich systémov zohľadňovali vývoj podmienok, ktoré nás čakajú v nasledujúcich rokoch. Investície do kritickej infraštruktúry majú dlhý horizont návratnosti – a práve preto si vyžadujú aj dlhodobé plánovanie. Odolnosť v tomto kontexte neznamená len fyzické posilnenie stavieb. Znamená aj lepšiu analýzu rizík, aktualizované scenáre a priebežné vyhodnocovanie pripravenosti.

Potreba koordinácie a expertný prístup

Kritická infraštruktúra na Slovensku je rozdelená medzi desiatky prevádzkovateľov – verejných aj súkromných. Klimatické riziká sa pritom dotýkajú všetkých sektorov súčasne. Preto je dôležitá odborná spolupráca a výmena informácií naprieč sektormi energetiky, dopravy, vodného hospodárstva či digitálnych sietí. Odborná platforma, akou je Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) dlhodobo poskytuje systematický expertný prístup k hodnoteniu rizík a plánovaniu odolnosti. AKI SR zároveň koordinuje výmenu skúseností medzi kritickými subjektami a zvyšuje ich pripravenosť na rôzne typy rizík. Členovia AKI SR majú prístup k odborným školeniam a praktickým konzultáciám, vďaka ktorým môžu efektívne reagovať na riziká a zabezpečiť kontinuitu poskytovania základných služieb. 

Bezpečnosť kritickej infraštruktúry dnes neznamená iba ochranu pred úmyselnými hrozbami. Znamená aj schopnosť udržať fungovanie kritických systémov v prostredí, ktoré sa postupne mení. Klimatické zmeny neprichádzajú náhle. Ide o dlhodobý proces, ktorý kladie nové nároky na plánovanie, investície a koordináciu. Pripravenosť a spolupráca sú kľúčom k zvyšovaniu odolnosti kritickej infraštruktúry v meniacom sa svete.