Štyria z piatich Slovákov zažili extrémne počasie. Je naša kritická infraštruktúra pripravená?

26. februára 2026

Keď sa povie klimatická zmena, väčšina diskusií sa točí okolo životného prostredia. Menej sa hovorí o tom, že ide aj o otázku fungovania štátu - stabilitu dodávok elektriny, vody, prevádzku dopravy či digitálnych sietí. Teda základných systémov, od ktorých závisí každodenný život. Klimatické zmeny sa čoraz výraznejšie prejavujú aj v našich geografických podmienkach a testujú odolnosť kritickej infraštruktúry. Extrémy už nie sú výnimočné.

Podľa prieskumu Európskej investičnej banky (EIB Climate Survey 2024) až 87 % Slovákov uviedlo, že za posledných päť rokov zažilo aspoň jednu extrémnu poveternostnú udalosť, ako sú horúčavy, sucho či silné búrky. Takmer 30 % respondentov zaznamenalo priame následky, napríklad výpadok elektriny alebo narušenú dopravu. 

Rok 2022 patril medzi najsuchšie v novodobej histórii Slovenska. Na niektorých miestach sucho trvalo dlhšie ako 200 dní. Letá stále častejšie prinášajú opakované vlny horúčav a intenzívne búrky spôsobujú lokálne škody na cestách, mostoch či železničných tratiach. Ide o trendy, ktoré potvrdzujú aj klimatológovia Slovenského hydrometeorologického ústavu. Realita ukazuje, že klimatické riziká už nie sú výnimočnou udalosťou, ale bežnou súčasťou prostredia, v ktorom kritická infraštruktúra funguje.

Energetika pod novým tlakom

Klimatické extrémy prichádzajú v čase, keď energetická sústava čelí rastúcim nárokom. Za poslednú dekádu sa výrazne zvýšil počet zariadení a systémov, ktoré vyžadujú stabilný a vysoký energetický výkon. Medzi tieto technológie patrí masívne rozšírenie elektromobilov a rýchlonabíjacích staníc, rastúci počet dátových centier a cloudových služieb, systémy umelej inteligencie so značnými výpočtovými nárokmi, ako aj klimatizačné zariadenia v domácnostiach a firmách. Spotreba energie v budovách pritom od roku 2014 vzrástla približne o polovicu, najmä pre vyšší dopyt po chladení aj z dôvodu nárastu používania digitálnych zariadení. To znamená, že elektrizačná sústava je viac zaťažená práve v období horúčav – teda v čase, keď extrémne teploty môžu znižovať účinnosť niektorých technických zariadení. Nejde o dramatické scenáre, ale o postupné zvyšovanie nárokov na stabilitu siete a potrebu jej priebežnej modernizácie.

Kritická infraštruktúra projektovaná pre dlhé desaťročia

Mosty, rozvodne, trate či vodné stavby sa budujú na desaťročia. Mnohé z nich však vznikali v období, keď sa vychádzalo z iných klimatických parametrov než dnes. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby nové projekty aj rekonštrukcie existujúcich systémov zohľadňovali vývoj podmienok, ktoré nás čakajú v nasledujúcich rokoch. Investície do kritickej infraštruktúry majú dlhý horizont návratnosti – a práve preto si vyžadujú aj dlhodobé plánovanie. Odolnosť v tomto kontexte neznamená len fyzické posilnenie stavieb. Znamená aj lepšiu analýzu rizík, aktualizované scenáre a priebežné vyhodnocovanie pripravenosti.

Potreba koordinácie a expertný prístup

Kritická infraštruktúra na Slovensku je rozdelená medzi desiatky prevádzkovateľov – verejných aj súkromných. Klimatické riziká sa pritom dotýkajú všetkých sektorov súčasne. Preto je dôležitá odborná spolupráca a výmena informácií naprieč sektormi energetiky, dopravy, vodného hospodárstva či digitálnych sietí. Odborná platforma, akou je Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) dlhodobo poskytuje systematický expertný prístup k hodnoteniu rizík a plánovaniu odolnosti. AKI SR zároveň koordinuje výmenu skúseností medzi kritickými subjektami a zvyšuje ich pripravenosť na rôzne typy rizík. Členovia AKI SR majú prístup k odborným školeniam a praktickým konzultáciám, vďaka ktorým môžu efektívne reagovať na riziká a zabezpečiť kontinuitu poskytovania základných služieb. 

Bezpečnosť kritickej infraštruktúry dnes neznamená iba ochranu pred úmyselnými hrozbami. Znamená aj schopnosť udržať fungovanie kritických systémov v prostredí, ktoré sa postupne mení. Klimatické zmeny neprichádzajú náhle. Ide o dlhodobý proces, ktorý kladie nové nároky na plánovanie, investície a koordináciu. Pripravenosť a spolupráca sú kľúčom k zvyšovaniu odolnosti kritickej infraštruktúry v meniacom sa svete. 

8. októbra 2026
Information about a possible entry of the Slovak and Czech governments into the ownership of the Tesco retail chain raises a broader question than simply the future of one retail company. According to information published by Marker on 7 October, both governments are considering acquiring Tesco’s operations in the Czech Republic and Slovakia. According to the newspaper’s sources, the Slovak part could be worth approximately €400 million. However, no transaction has been decided. The Slovak Antimonopoly Office has also pointed out that these are media reports and that, at the time of its latest statement, it had not been notified of any concentration related to Tesco.
8. októbra 2026
Informácia o možnom vstupe slovenskej a českej vlády do vlastníctva siete Tesco otvára širšiu otázku, než je samotná budúcnosť jedného obchodného reťazca. Podľa informácií, ktoré 7. októbra priniesol Marker, obe vlády uvažujú o kúpe Tesca v Česku a na Slovensku. Podľa zdrojov denníka má slovenská časť predstavovať približne 400 miliónov eur. Zároveň však nejde o rozhodnutú transakciu. Aj Protimonopolný úrad SR upozornil, že ide o medializované informácie a v čase jeho posledného vyjadrenia mu nebola oznámená žiadna koncentrácia súvisiaca s Tescom.
7. októbra 2026
A drone flying over a power plant, airport or water facility does not have to cause any physical damage to disrupt its operations. It may be enough for it to appear in the wrong place at the wrong time, while the critical entity has no idea what it is doing there. This is precisely why attention in Europe is shifting from technologies designed to neutralise drones to something less visible: the ability of critical entities to detect an incident in time, assess it correctly and manage it without unnecessary losses.
7. októbra 2026
Dron nad elektrárňou, letiskom alebo vodárenským objektom nemusí nič poškodiť, aby narušil jeho fungovanie. Stačí, že sa objaví v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a kritický subjekt nevie, čo tam robí. Práve preto sa pozornosť v Európe presúva od samotných technológií na zneškodnenie dronov k niečomu menej viditeľnému: k schopnosti kritických subjektov incident včas zachytiť, správne vyhodnotiť a zvládnuť bez zbytočných strát.
2. októbra 2026
A series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on essential services under Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure
2. októbra 2026
Séria odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky o základných službách podľa prílohy č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre
29. septembra 2026
The incident at the primary school in Staškov brings back a topic that deserves continuous attention, not just attention in the aftermath of an incident. The protection of soft targets should form part of a systematic security policy, with clearly defined measures, responsibilities and preparedness for various types of threats.
29. septembra 2026
Udalosť v základnej škole v Staškove pripomína tému, ktorá si zaslúži pozornosť priebežne, nie až po incidente. Ochrana mäkkých cieľov by mala byť súčasťou systematickej bezpečnostnej politiky, s jasne nastavenými opatreniami, zodpovednosťami a pripravenosťou na rôzne typy hrozieb.
24. septembra 2026
We are continuing the series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic, in which we gradually introduce the individual essential services listed in Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. Having covered the operation of pipelines for the transport of crude oil and motor fuels, today we move one step upstream to a service that stands at the very beginning of the entire oil chain: crude oil extraction.
24. septembra 2026
Pokračujeme v sérii odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po tom, ako sme sa venovali prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, sa dnes posúvame o krok proti prúdu k službe, ktorá stojí úplne na začiatku celého ropného reťazca: ťažbe ropy.