Analýza výpadku elektrickej energie na letisku Heathrow: Implikácie pre kritickú infraštruktúru
23. marca 2025
Dňa 20. marca 2025 došlo k rozsiahlemu výpadku elektrickej energie na londýnskom letisku Heathrow v dôsledku požiaru v elektrickej rozvodni North Hyde. Tento incident, ktorý viedol k uzavretiu najrušnejšieho letiska v Európe a ovplyvnil viac ako 1 300 letov, predstavuje významný prípad zlyhania kritickej infraštruktúry s celoeurópskymi dôsledkami.
Technické aspekty incidentu
Požiar v transformátore v 275kV rozvodni North Hyde spôsobil prerušenie dodávky elektrickej energie pre letisko Heathrow a okolité oblasti. Podľa dostupných informácií bolo bez elektriny približne 67 000 domácností a podnikov. Napriek tomu, že letisko disponovalo záložnými zdrojmi napájania, tieto systémy nedokázali zabezpečiť plnú prevádzkovú kapacitu.
Rozvodňa North Hyde predstavuje kritický bod v elektrickej sieti západného Londýna, ktorá je podľa odborníkov značne preťažená. Región zaznamenáva prudký nárast počtu nových žiadostí o pripojenie k elektrickej sieti v dôsledku nových bytových projektov, komerčných investícií a dátových centier.
Systémové nedostatky Incident odhalil niekoľko závažných nedostatkov v zabezpečení kritickej infraštruktúry. V prvom rade sa prejavila nedostatočná redundancia napájania. Kritické zariadenia ako letisko Heathrow by mali byť napájané z viacerých nezávislých bodov elektrickej siete. Napriek tomu, že niektoré časti letiska (napríklad Terminál 5) mali zachované napájanie, celková prevádzka bola výrazne narušená.
Ďalším problémom je zastaraná infraštruktúra. Britská elektrická sieť, podobne ako v mnohých rozvinutých krajinách, je vo všeobecnosti zastaraná, s mnohými komponentmi na konci ich predpokladanej životnosti a v naliehavej potrebe modernizácie.
Reakcia na výpadok zároveň odhalila medzery v koordinácii medzi prevádzkovateľom letiska, leteckými spoločnosťami a poskytovateľmi energetických služieb. Obnovenie plnej prevádzky trvalo neprimerane dlho, čo naznačuje nedostatky v plánoch obnovy po havárii.
Implikácie pre slovenskú kritickú infraštruktúru "Tento incident zdôrazňuje dôležitosť komplexného prístupu k ochrane kritickej infraštruktúry," uvádza Ing. Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry SR. "Nový Zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2025, zavádza systematický prístup k identifikácii, ochrane a zvyšovaniu odolnosti kritických prvkov infraštruktúry na Slovensku." Zákon definuje 11 kľúčových sektorov kritickej infraštruktúry vrátane energetiky, dopravy, financií a digitálnej infraštruktúry. Pre každý sektor stanovuje zodpovedné ústredné orgány štátnej správy a zavádza nový systém hodnotenia rizík a povinností pre kritické subjekty.
Preventívne opatrenia a odporúčania Na základe analýzy incidentu na letisku Heathrow, AKI odporúča viacero opatrení pre prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry na Slovensku. Kľúčové je posilnenie redundancie napájania zabezpečením viacerých nezávislých zdrojov napájania pre kritické systémy a pravidelným testovaním záložných zdrojov v plnej záťaži.
Rovnako dôležitá je systematická modernizácia zastaraných komponentov elektrickej siete s dôrazom na kritické uzly. Prevádzkovatelia by mali implementovať pokročilé monitorovacie systémy včasného varovania a prediktívnej údržby na identifikáciu potenciálnych porúch pred ich vznikom.
Vzhľadom na rastúce prepojenie fyzických a digitálnych systémov je nevyhnutné zabezpečiť adekvátnu ochranu pred kybernetickými hrozbami. Organizácie by mali pravidelne realizovať cvičenia krízového manažmentu simulujúce rôzne scenáre výpadkov kritickej infraštruktúry.
Zásadný význam má aj zdieľanie informácií a najlepších postupov prostredníctvom posilnenia spolupráce medzi prevádzkovateľmi kritickej infraštruktúry, regulačnými orgánmi a bezpečnostnými zložkami.
Záver Incident na letisku Heathrow predstavuje významné ponaučenie pre prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry na Slovensku i v celej Európe. Zdôrazňuje potrebu systematického prístupu k ochrane kritických systémov, ktorý zahŕňa nielen technické opatrenia, ale aj organizačné a procesné aspekty.
AKI bude naďalej monitorovať vývoj vyšetrovania tohto incidentu a implementovať získané poznatky do svojich odporúčaní a vzdelávacích aktivít. Zároveň vyzýva všetkých prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry na Slovensku, aby prehodnotili svoje plány kontinuity činnosti a odolnosti voči podobným incidentom.
Len prostredníctvom komplexného prístupu k ochrane kritickej infraštruktúry môžeme zabezpečiť stabilitu a bezpečnosť kľúčových systémov nevyhnutných pre fungovanie modernej spoločnosti.
Rozvodňa North Hyde predstavuje kritický bod v elektrickej sieti západného Londýna, ktorá je podľa odborníkov značne preťažená. Región zaznamenáva prudký nárast počtu nových žiadostí o pripojenie k elektrickej sieti v dôsledku nových bytových projektov, komerčných investícií a dátových centier.
Systémové nedostatky Incident odhalil niekoľko závažných nedostatkov v zabezpečení kritickej infraštruktúry. V prvom rade sa prejavila nedostatočná redundancia napájania. Kritické zariadenia ako letisko Heathrow by mali byť napájané z viacerých nezávislých bodov elektrickej siete. Napriek tomu, že niektoré časti letiska (napríklad Terminál 5) mali zachované napájanie, celková prevádzka bola výrazne narušená.
Ďalším problémom je zastaraná infraštruktúra. Britská elektrická sieť, podobne ako v mnohých rozvinutých krajinách, je vo všeobecnosti zastaraná, s mnohými komponentmi na konci ich predpokladanej životnosti a v naliehavej potrebe modernizácie.
Reakcia na výpadok zároveň odhalila medzery v koordinácii medzi prevádzkovateľom letiska, leteckými spoločnosťami a poskytovateľmi energetických služieb. Obnovenie plnej prevádzky trvalo neprimerane dlho, čo naznačuje nedostatky v plánoch obnovy po havárii.
Implikácie pre slovenskú kritickú infraštruktúru "Tento incident zdôrazňuje dôležitosť komplexného prístupu k ochrane kritickej infraštruktúry," uvádza Ing. Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry SR. "Nový Zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2025, zavádza systematický prístup k identifikácii, ochrane a zvyšovaniu odolnosti kritických prvkov infraštruktúry na Slovensku." Zákon definuje 11 kľúčových sektorov kritickej infraštruktúry vrátane energetiky, dopravy, financií a digitálnej infraštruktúry. Pre každý sektor stanovuje zodpovedné ústredné orgány štátnej správy a zavádza nový systém hodnotenia rizík a povinností pre kritické subjekty.
Preventívne opatrenia a odporúčania Na základe analýzy incidentu na letisku Heathrow, AKI odporúča viacero opatrení pre prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry na Slovensku. Kľúčové je posilnenie redundancie napájania zabezpečením viacerých nezávislých zdrojov napájania pre kritické systémy a pravidelným testovaním záložných zdrojov v plnej záťaži.
Rovnako dôležitá je systematická modernizácia zastaraných komponentov elektrickej siete s dôrazom na kritické uzly. Prevádzkovatelia by mali implementovať pokročilé monitorovacie systémy včasného varovania a prediktívnej údržby na identifikáciu potenciálnych porúch pred ich vznikom.
Vzhľadom na rastúce prepojenie fyzických a digitálnych systémov je nevyhnutné zabezpečiť adekvátnu ochranu pred kybernetickými hrozbami. Organizácie by mali pravidelne realizovať cvičenia krízového manažmentu simulujúce rôzne scenáre výpadkov kritickej infraštruktúry.
Zásadný význam má aj zdieľanie informácií a najlepších postupov prostredníctvom posilnenia spolupráce medzi prevádzkovateľmi kritickej infraštruktúry, regulačnými orgánmi a bezpečnostnými zložkami.
Záver Incident na letisku Heathrow predstavuje významné ponaučenie pre prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry na Slovensku i v celej Európe. Zdôrazňuje potrebu systematického prístupu k ochrane kritických systémov, ktorý zahŕňa nielen technické opatrenia, ale aj organizačné a procesné aspekty.
AKI bude naďalej monitorovať vývoj vyšetrovania tohto incidentu a implementovať získané poznatky do svojich odporúčaní a vzdelávacích aktivít. Zároveň vyzýva všetkých prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry na Slovensku, aby prehodnotili svoje plány kontinuity činnosti a odolnosti voči podobným incidentom.
Len prostredníctvom komplexného prístupu k ochrane kritickej infraštruktúry môžeme zabezpečiť stabilitu a bezpečnosť kľúčových systémov nevyhnutných pre fungovanie modernej spoločnosti.

The amendment to the Cybersecurity Act has been in force since January 1, 2025, but some entities listed in the register under the previous legislation could rely on the transitional provisions until December 31, 2026. For operators in energy, transport, healthcare, water management and other strategic services, the final weeks of the year are therefore an opportunity to check not only formal compliance, but also the actual level of protection for their operations.

Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti je účinná od 1. januára 2025, no časť subjektov zapísaných do registra podľa staršej úpravy mohla prechodné ustanovenia využívať až do 31. decembra 2026. Pre prevádzkovateľov v energetike, doprave, zdravotníctve, vodnom hospodárstve a ďalších strategických službách je preto posledné obdobie roka príležitosťou preveriť nielen formálne plnenie povinností, ale aj skutočnú úroveň ochrany prevádzky.

The Critical Infrastructure Association (AKI SR) of the Slovak Republic considers the selection of the SynapseCommand platform among the ten projects in the NATO DIANA programme a significant recognition of the technological and professional calibre of Slovakia’s security industry. The solution was developed by Decent Cybersecurity s. r. o., a member company of the association. It stood out in international competition and has been given the opportunity to undergo further technological testing within the NATO environment. The result also confirms that Slovak technology companies can actively contribute to developing Alliance capabilities in command, control and decision support.

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) považuje výber platformy SynapseCommand do desiatky projektov programu NATO DIANA za významné ocenenie technologickej a odbornej úrovne slovenského bezpečnostného priemyslu. Ide o riešenie členskej spoločnosti asociácie Decent Cybersecurity s. r. o., ktoré sa presadilo v medzinárodnej konkurencii a dostalo príležitosť na ďalšie technologické overovanie v prostredí NATO. Výsledok zároveň potvrdzuje, že slovenské technologické spoločnosti môžu aktívne prispievať k rozvoju aliančných spôsobilostí v oblasti velenia, riadenia a podpory rozhodovania.

The debate on critical infrastructure in Slovakia centres on electricity, networks and data. Its deepest layer — raw materials — remains outside the spotlight. The document meant to determine how the state handles its mineral wealth works with data from 1999, and its projections end in 2010. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and experts from the Faculty of Mining, Ecology, Process Control and Geotechnologies of the Technical University of Košice (FBERG TUKE) therefore say one thing: without raw materials security there is no secure state either.

Debata o kritickej infraštruktúre sa na Slovensku sústreďuje na elektrinu, siete a dáta. Jej najhlbšia vrstva - suroviny - zostáva mimo pozornosti. Dokument, ktorý má určovať, ako štát narába s nerastným bohatstvom, pracuje s údajmi z roku 1999 a jeho odhady končia rokom 2010. Asociácia kritickej infraštruktúry SR aj odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE) preto hovoria o jednej veci: bez surovinovej bezpečnosti neexistuje ani bezpečný štát.

A cyberattack does not have to target a hospital information system or medical devices to have potentially serious consequences for healthcare delivery. An attacker may gain access to a system that appears, at first glance, to be part of the technical infrastructure - for example, a system that controls refrigeration units used to store blood and blood plasma. An incident in France in early November 2026 highlights the risks at the intersection of cybersecurity, industrial control and the operational continuity of healthcare services.

Kybernetický útok nemusí zasiahnuť nemocničný informačný systém ani zdravotnícke prístroje, aby mal potenciálne závažné dôsledky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Útočník môže získať prístup k systému, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako technické zázemie – napríklad k riadeniu chladiacich zariadení na skladovanie krvi a krvnej plazmy. Incident z Francúzska zo začiatku novembra 2026 poukazuje na riziko, ktoré vzniká na rozhraní kybernetickej bezpečnosti, priemyselného riadenia a prevádzkovej kontinuity zdravotníckych služieb.

