Priemysel ako kritický sektor: posledný článok zo série AKI SR o kritických sektoroch

Nový zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, účinný od 1. januára 2025, zaraďuje medzi kritické sektory aj priemysel. Ide o posledný zo série sektorov, ktorým sa AKI SR venuje v rámci prehľadu novej právnej úpravy. Hoci priemysel v zákone nepokrýva celé výrobné hospodárstvo, jeho zaradenie medzi kritické sektory má zásadný význam. Týka sa oblastí, ktorých výpadok by mohol mať dosah na zdravotníctvo, obranyschopnosť, energetiku, dopravu, stavebníctvo, potravinárstvo aj ďalšie základné funkcie štátu.

Priemysel je zároveň sektorom, ktorý je silno previazaný s ostatnými časťami kritickej infraštruktúry. Farmaceutická výroba závisí od chemických vstupov, energie, vody, logistiky a kvalifikovaných pracovníkov. Hutnícka výroba je extrémne citlivá na ceny a dostupnosť energií, na dovoz surovín a stabilitu technologických procesov. Chemický priemysel je zas nevyhnutný pre množstvo ďalších odvetví — od zdravotníctva cez poľnohospodárstvo až po obranný priemysel.

Ústredný orgán pre sektor priemyslu

Ústredným orgánom pre sektor priemysel je podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Jeho úlohou je v rámci svojej pôsobnosti participovať na identifikácii kritických subjektov, komunikovať s nimi, vyhodnocovať riziká a podieľať sa na zabezpečení odolnosti základných služieb v sektore priemyslu.

Podsektory, kategórie subjektov a základné služby v sektore priemyslu

Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre sektor priemyslu zahŕňa tieto podsektory, kategórie subjektov a základné služby:

 Podsektor: Farmaceutický priemysel

 Kategória subjektov: výrobcovia základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov klasifikovaní podľa ekonomických   činností SK-NACE uvedených v sekcii C divízii 21 – výroba

 Základné služby: výroba základných farmaceutických výrobkov a základných farmaceutických prípravkov

 Podsektor: Hutnícky priemysel

 Kategória subjektov: subjekty vyrábajúce základné výrobky z hliníka klasifikované podľa ekonomických činností SK-NACE uvedených v   sekcii C divízii 24.1 Výroba surového železa, 24.42 – výroba hliníka, 24.5 Odlievanie kovov

 Základné služby: výroba primárneho hliníka, výroba hliníkových polotovarov, výroba ocele, výroba surového železa a odlievanie kovov

 Podsektor: Chemický priemysel

 Kategória subjektov: subjekty vyrábajúce základné výrobky z chemikálií a chemických produktov klasifikované podľa ekonomických   činností SK-NACE uvedených v sekcii C divízii 20

 Základné služby: výroba chemických vlákien, výroba organických chemikálií, výroba chemických látok inak nedefinovaných

Z uvedeného vyplýva, že sektor priemyslu nie je v prílohe č. 1 vymedzený všeobecne ako celé priemyselné hospodárstvo. Zákon pracuje s konkrétnymi podsektormi, kategóriami subjektov a základnými službami. Práve toto prepojenie rozhoduje o tom, ktoré priemyselné činnosti môžu byť relevantné pri identifikácii kritického subjektu.

Inými slovami, rozhodujúce nie je iba to, či podnik pôsobí v priemysle, ale či patrí do kategórie subjektov uvedenej v prílohe č. 1, či poskytuje príslušnú základnú službu a či je následne postupom podľa zákona identifikovaný ako kritický subjekt.

Prečo práve tieto priemyselné oblasti?

Zaradenie farmaceutického, hutníckeho a chemického priemyslu medzi kritické oblasti nie je náhodné. Ide o odvetvia, ktoré majú vysokú mieru strategickej závislosti, dlhé dodávateľské reťazce, náročné technologické procesy a zásadný význam pre fungovanie štátu v krízových situáciách.

Farmaceutický priemysel je kľúčový pre dostupnosť liekov, liečiv a farmaceutických prípravkov. Pandémia COVID-19 ukázala, aké zraniteľné môžu byť globálne dodávateľské reťazce v oblasti zdravotníckych a farmaceutických produktov. Výpadky vstupných surovín, obmedzenia exportu alebo závislosť od výroby mimo Európskej únie môžu mať priamy dopad na zdravotnú bezpečnosť obyvateľstva.

Hutnícky priemysel je základom pre infraštruktúrne projekty, energetiku, dopravu, strojárstvo, obranný priemysel aj stavebníctvo. Výroba ocele, surového železa, hliníka a odlievanie kovov patria medzi energeticky náročné činnosti, ktoré si vyžadujú stabilné dodávky energií, surovín a technológií. Ich narušenie sa môže veľmi rýchlo premietnuť do ďalších sektorov.

Chemický priemysel je tichým, ale mimoriadne dôležitým základom moderného hospodárstva. Chemické látky a produkty vstupujú do výroby liekov, plastov, hnojív, čistiacich prostriedkov, stavebných materiálov, textílií, palív, batérií a mnohých ďalších výrobkov. Výpadok chemickej výroby preto nemusí byť na prvý pohľad viditeľný, ale jeho následky sa môžu prejaviť naprieč celou ekonomikou.

Riziká sektora priemyslu

Sektor priemyslu patrí medzi najcitlivejšie oblasti z hľadiska kombinácie fyzických, ekonomických, technologických a kybernetických rizík. Priemyselné podniky často fungujú v nepretržitých prevádzkach, využívajú zložité technologické linky a sú závislé od stabilných vstupov. Výpadok jednej časti reťazca môže zastaviť celý proces.

Medzi najvýznamnejšie riziká patria najmä:

• energetická závislosť — hutnícky a chemický priemysel patria medzi energeticky najnáročnejšie odvetvia. Výkyvy cien energií alebo ich nedostupnosť môžu ohroziť ekonomickú udržateľnosť výroby aj kontinuitu prevádzky;
• závislosť od dovozu surovín a komponentov — mnohé vstupy do farmaceutickej, hutníckej a chemickej výroby pochádzajú zo zahraničia. Geopolitické napätie, obchodné obmedzenia alebo logistické výpadky môžu spôsobiť nedostatok kľúčových materiálov;
• kybernetické hrozby — moderný priemysel je čoraz viac digitalizovaný. Výrobné technológie, riadiace systémy, logistika aj skladové hospodárstvo sú závislé od informačných a prevádzkových technológií. Útok na priemyselné riadiace systémy môže mať nielen ekonomické, ale aj bezpečnostné dôsledky;
• technologická zraniteľnosť — mnohé výrobné procesy sú kontinuálne a ich prerušenie môže viesť k poškodeniu zariadení, strate produkcie alebo k bezpečnostným incidentom;
• nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily — priemyselné odvetvia uvedené v zákone vyžadujú špecializované profesie, technikov, operátorov, chemikov, farmaceutov, hutníkov a odborníkov na údržbu technologických zariadení;
• environmentálne a bezpečnostné riziká — chemická a hutnícka výroba pracuje s látkami a procesmi, ktoré môžu pri havárii predstavovať riziko pre zdravie, životné prostredie a okolité komunity;
• prepojenosť s ostatnými sektormi kritickej infraštruktúry — priemysel je závislý od energetiky, dopravy, digitálnej infraštruktúry, vody, finančných služieb a verejnej správy. Zároveň však tieto sektory často závisia od priemyselných vstupov.

Priemysel tak nie je izolovaným sektorom. Je to uzol, cez ktorý prechádzajú suroviny, energia, technológie, dáta, logistika aj ľudská expertíza. Práve preto si vyžaduje osobitnú pozornosť pri budovaní odolnosti štátu.

Číselný pohľad na význam priemyslu

Priemysel má v slovenskej ekonomike dlhodobo mimoriadne silné postavenie. Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s vysokým podielom priemyslu na tvorbe hospodárskeho výkonu a zamestnanosti. Výrobný sektor je dôležitý nielen pre export, ale aj pre regionálny rozvoj, inovácie a technologickú modernizáciu.

Slovenská ekonomika je výrazne priemyselne orientovaná. Priemysel sa podieľa na významnej časti hrubej pridanej hodnoty a zamestnáva stovky tisíc ľudí. Osobitne dôležité sú odvetvia s vysokou energetickou náročnosťou a vysokou mierou zapojenia do medzinárodných dodávateľských reťazcov.

Pri kritickej infraštruktúre však nejde iba o veľkosť sektora v ekonomických štatistikách. Malý počet špecializovaných výrobcov môže mať v krízovej situácii väčší význam než veľký počet bežných prevádzok. Pri farmaceutickej, hutníckej alebo chemickej výrobe môže byť rozhodujúce, či existuje domáca alebo dostupná európska kapacita na výrobu konkrétneho vstupu, materiálu alebo produktu.

Z pohľadu odolnosti štátu preto nestačí sledovať iba objem výroby, export alebo počet zamestnancov. Dôležité je rozumieť aj tomu, ktoré výrobné kapacity sú ťažko nahraditeľné, ktoré technológie sú unikátne, kde existuje závislosť od jedného dodávateľa a kde by výpadok mohol spôsobiť reťazovú reakciu.

Priemysel ako otázka bezpečnosti, nie iba ekonomiky

V minulosti bol priemysel často vnímaný najmä ako súčasť hospodárskej politiky. Nová právna úprava kritickej infraštruktúry však ukazuje, že vybrané priemyselné odvetvia sú aj otázkou bezpečnosti, kontinuity základných služieb a strategickej odolnosti štátu.

Farmaceutická výroba súvisí so zdravotnou bezpečnosťou. Hutnícka výroba s fyzickou infraštruktúrou, obranou a energetikou. Chemická výroba s celým spektrom následných odvetví. Ak tieto oblasti zlyhajú, problém sa neprejaví iba v podnikových výsledkoch, ale aj v schopnosti štátu reagovať na krízy.

Preto je potrebné pristupovať k priemyslu ako k súčasti bezpečnostnej architektúry štátu. To znamená systematicky analyzovať riziká, posilňovať odolnosť, pripravovať scenáre výpadkov, podporovať spoluprácu verejného a súkromného sektora a prepájať fyzickú bezpečnosť s kybernetickou bezpečnosťou.

Postavenie AKI SR

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky vníma sektor priemyslu ako prirodzenú súčasť diskusie o bezpečnosti a odolnosti štátu. AKI SR je nezávislá a nepolitická platforma, ktorá spája aktérov z oblasti kritickej infraštruktúry, kybernetickej bezpečnosti, obranného priemyslu, verejnej správy, akademického prostredia a súkromného sektora.

Úlohou AKI SR je vytvárať priestor pre odbornú diskusiu, zdieľanie skúseností a hľadanie praktických riešení. V oblasti priemyslu je takáto spolupráca nevyhnutná. Žiadny podnik, ministerstvo ani odborná komunita nedokáže samostatne pokryť všetky riziká, ktoré súvisia s dodávateľskými reťazcami, energiami, kybernetickou bezpečnosťou, fyzickou ochranou, personálnymi kapacitami či krízovým riadením.

AKI SR preto podporuje medziodvetvový dialóg, prepájanie expertízy a zvyšovanie povedomia o tom, že kritická infraštruktúra nie je iba otázkou formálneho zaradenia do zoznamu kritických subjektov. Je to predovšetkým otázka pripravenosti, zodpovednosti a schopnosti udržať základné funkcie spoločnosti aj v čase krízy.

Záver

Sektor priemyslu uzatvára sériu článkov AKI SR o kritických sektoroch podľa nového zákona o kritickej infraštruktúre. Je symbolické, že práve priemysel je poslednou témou tejto série. Ukazuje totiž, že odolnosť štátu nevzniká iba v bezpečnostných stratégiách, ale aj vo výrobných halách, laboratóriách, hutníckych prevádzkach, chemických závodoch, skladoch, logistických uzloch a riadiacich systémoch.

Nový zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre vytvára právny rámec, ktorý umožňuje presnejšie pomenovať, ktoré subjekty a služby sú z hľadiska fungovania štátu kľúčové. Skutočná odolnosť však bude závisieť od toho, ako sa tento rámec premietne do praxe — do spolupráce štátu a podnikov, do realistického hodnotenia rizík, do investícií do bezpečnosti a do schopnosti reagovať na nové typy hrozieb.

Priemysel nie je iba výroba. V kontexte kritickej infraštruktúry je to jeden zo základných pilierov stability, bezpečnosti a strategickej autonómie Slovenskej republiky.