Jadrové palivo ako kritická infraštruktúra: Slovensko buduje suverenitu dodávateľského reťazca

15. apríla 2026

Dňa 9. apríla 2026 podpísali Slovenské elektrárne, česká ČEZ, fínska Fortum a maďarská MVM Paks NPP zmluvu so spoločnosťou Framatome na vývoj palivového článku VERA-440, čo je 100 % európske palivo pre reaktory VVER-440. Celková hodnota projektu dosahuje približne 50 miliónov eur, z čoho 10 miliónov pochádza z programu EÚ SAVE (Safe and Alternative VVER European) so 17 partnermi zo 7 členských štátov a Ukrajiny. Komerčné nasadenie vlastného európskeho paliva sa predpokladá po roku 2035. Toto nie je len energetická správa. Je to udalosť v oblasti bezpečnosti kritickej infraštruktúry.


Prečo je jadrové palivo otázkou kritickej infraštruktúry


Jadrová energetika pokrýva 62 až 66 % výroby elektriny na Slovensku. Akékoľvek narušenie dodávok paliva by sa kaskádovito prejavilo naprieč všetkými sektormi kritickej infraštruktúry, od energetiky cez dopravu a zdravotníctvo až po digitálnu infraštruktúru a verejnú správu. Ide presne o logiku kaskádových zlyhaní, ktorú zakotvuje zákon 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre.


Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025 a transponuje smernicu EÚ CER (2022/2557). Výslovne vyžaduje identifikáciu kritických subjektov do 17. júla 2026, hodnotenie odolnosti a riadenie bezpečnosti dodávateľského reťazca. Paralelne zákon 366/2024 Z. z., ktorým sa transponuje NIS2, ukladá subjektom v kriticky dôležitých službách povinnosť riadenia rizík tretích strán a priamej zodpovednosti manažmentu za kybernetickú bezpečnosť. Dodávka jadrového paliva patrí pod oba právne rámce. Nekonformita môže znamenať pokutu do výšky 10 miliónov eur alebo 2 % globálneho obratu.


Trojstopová stratégia diverzifikácie


Slovenské elektrárne uplatňujú systematický prístup riadenia rizík naprieč celým palivovým cyklom.

Prvú stopu tvorí existujúca zmluva s TVEL, teda s ruským dodávateľom. Platí do roku 2030, pričom opcia bola uplatnená v roku 2024. Zásoby paliva pokrývajú približne tri roky prevádzky a ruské palivo zostáva prechodným základom pri prechode na alternatívy.


Druhú stopu predstavuje americká spoločnosť Westinghouse. Dlhodobá zmluva bola podpísaná v auguste 2023. Palivo NOVA E-6 sa vyrába vo švédskom Västerås, licencovanie pre Mochovce prebieha a má byť dokončené v rokoch 2026 až 2027. Prvé dodávky sa plánujú na rok 2028.


Tretia stopa, Framatome, je dvojúrovňová. V krátkodobom horizonte pôjde o dodávky paliva overeného dizajnu od roku 2027. V dlhodobom horizonte je cieľom práve VERA-440, teda vlastný európsky dizajn s komerčným nasadením po roku 2035.


Diverzifikácia pritom nepokrýva len výrobu palivových článkov. Cez zmluvy s Urenco (obohacovanie, desaťročná zmluva do polovice 30. rokov, podpísaná júl 2025) a Cameco (konverzia UF6 do roku 2036 so začiatkom dodávok od roku 2028) pokrýva celý reťazec od rudy po reaktor.


Európsky rozmer a štrukturálna zraniteľnosť


V Európskej únii prevádzkuje päť členských štátov 15 reaktorov VVER-440, všetky historicky závislé výlučne od ruského dodávateľa TVEL. Dovoz ruského jadrového paliva do EÚ vzrástol z 239 miliónov eur v roku 2021 na viac ako 700 miliónov eur v roku 2024. Závislosť od ruského obohacovania klesla z 38 % v roku 2023 na 23 % v roku 2024, čo svedčí o reálnom pokroku. Štrukturálna zraniteľnosť však pretrváva. Rusko kontroluje naďalej približne 43 % globálnej kapacity obohacovania uránu a vybudovanie nových kapacít na Západe si vyžiada päť až sedem ďalších rokov a investície v rádovo desiatkach miliárd eur.


Ako upozorňuje analýza GLOBSEC, energetika patrí medzi šesť kľúčových oblastí hybridnej zraniteľnosti Slovenska. Zbraňové využívanie dodávateľského reťazca nie je hypotetický scenár, je to overená metóda strategického nátlaku, ktorú sme podrobnejšie analyzovali v príspevku o stratégii USA a Číny. Štyri krajiny za jedným stolom pri podpise VERA-440 predstavujú práve ten model cezhraničnej spolupráce v oblasti kritickej infraštruktúry, ktorý odporúča smernica CER: kolektívna odolnosť namiesto izolovanej závislosti.


Od legislatívy k praxi


Vládou schválená Stratégia odolnosti pre kritické subjekty SR z 9. januára 2026 a Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti 2026 až 2030, ku ktorej formovaniu prispela AKI SR desiatkami odborných vstupov, spoločne vytvárajú legislatívny rámec, do ktorého diverzifikácia jadrového paliva priamo zapadá.


Prípadová štúdia Slovenských elektrární ilustruje posun, ktorý zákon 367/2024 Z. z. vyžaduje od všetkých kritických subjektov: od formálnej dokumentácie smerom k preukázateľnej funkčnosti bezpečnostných opatrení. Trojstopová diverzifikácia nie je len obchodná stratégia. Je to splnenie požiadaviek odolnosti kritickej infraštruktúry v praxi.


Vedúci predstavitelia SE tieto súvislosti otvorene pomenúvajú. Branislav Strýček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární, na tlačovej konferencii 9. apríla uviedol: „Toto je pravdepodobne najdôležitejší krok, ktorý podnikáme smerom k nezávislosti vo vývoji a výrobe palivových článkov pre naše jadrové elektrárne. Toto je čisto európska záležitosť, kde Rusko nebude mať viac žiadne slovo."


Termíny sú konkrétne: testovacie palivové články v reaktore vo Fínsku v roku 2029 a komerčné nasadenie po roku 2035. Cesta k energetickej suverenite je dlhá, ale dnes má zmluvu, financovanie a štyri krajiny za spoločným stolom.


„Diverzifikácia dodávok jadrového paliva je učebnicovým príkladom toho, prečo zákon o kritickej infraštruktúre kladie dôraz na bezpečnosť dodávateľského reťazca. Jadrová energetika nie je len otázkou kilowatthodín, je to otázka suverenity a odolnosti štátu." Ing. Tibor Straka, predseda AKI SR

Nuclear Fuel as Critical Infrastructure: Slovakia Is Building Supply Chain Sovereignty

15. apríla 2026
On 9 April 2026, Slovenské elektrárne, the Czech ČEZ, the Finnish Fortum and the Hungarian MVM Paks NPP signed a contract with the company Framatome for the development of the VERA-440 fuel assembly, which is a 100 % European fuel for VVER-440 reactors. The total value of the project reaches approximately 50 million euros, of which 10 million comes from the EU SAVE programme (Safe and Alternative VVER European) with 17 partners from 7 Member States and Ukraine. The commercial deployment of a sovereign European fuel is expected after 2035. This is not just an energy story. It is an event in the field of critical infrastructure security.

Attack on the Chinese Supercomputing Centre: When the Attacker Becomes the Target

13. apríla 2026
An actor operating under the name “FlamingChina” claims to have obtained more than 10 petabytes of data from China’s National Supercomputing Centre in Tianjin, including military simulations, weapons system schematics and classified research materials. Regardless of whether the declared volume is real or overstated, the incident raises a question that reaches beyond geopolitics: how are the sovereign computing capacities of states protected, and why are supercomputers becoming a strategic target? 

Útok na čínske superpočítačové centrum: keď sa terčom stáva sám útočník

13. apríla 2026
Aktér vystupujúci pod menom „FlamingChina“ tvrdí, že z čínskeho Národného superpočítačového centra v Tchien-ťine získal vyše 10 petabajtov dát vrátane vojenských simulácií, schém zbraňových systémov a klasifikovaných výskumných materiálov. Bez ohľadu na to, či je deklarovaný objem reálny alebo nadhodnotený, incident otvára otázku, ktorá presahuje geopolitiku. Ako sú chránené suverénne výpočtové kapacity štátov a prečo sa superpočítače stávajú strategickým terčom. 

When the Lights Go Out: Blackout as a Test of Modern Society's Resilience

8. apríla 2026
A large-scale power outage is no longer a hypothetical scenario. Recent months have brought a series of incidents showing that the stability of Europe's electricity systems is exposed to a combination of threats on a scale we have not previously encountered. The discussion of blackouts is therefore shifting from technical circles into the broader strategic framework of critical infrastructure protection.

Keď zhasne svetlo: blackout ako test odolnosti modernej spoločnosti

8. apríla 2026
Rozsiahly výpadok elektriny prestáva byť hypotetickým scenárom. Posledné mesiace priniesli sériu incidentov, ktoré ukazujú, že stabilita elektrizačných sústav v Európe je vystavená kombinácii hrozieb, akú sme v takomto rozsahu doteraz nepoznali. Diskusia o blackoute sa tak presúva z technických kruhov do širšieho strategického rámca ochrany kritickej infraštruktúry.

Artificial Intelligence and Critical Infrastructure: When a Tool Becomes a Threat

3. apríla 2026
Artificial intelligence is changing the rules of the game in critical infrastructure protection. It is no longer merely an aid in defence — it is also becoming a weapon in the hands of attackers. The question is no longer whether AI will enter the critical infrastructure environment, but how quickly we can prepare for this change.

Umelá inteligencia a kritická infraštruktúra: keď sa nástroj stane hrozbou

3. apríla 2026
Umelá inteligencia mení pravidlá hry v ochrane kritickej infraštruktúry. Už nie je len pomocníkom pri obrane, stáva sa aj zbraňou v rukách útočníkov. Otázka už neznie, či sa AI dostane do prostredia kritickej infraštruktúry, ale ako rýchlo sa na túto zmenu dokážeme pripraviť. 

Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Doprava

2. apríla 2026
Oblasť kritickej infraštruktúry v Slovenskej republike upravuje zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení noektorých zákonov, ktorý definuje jednotlivé sektory, podsektory a základné služby nevyhnutné pre fungovanie štátu. 

Introducing Critical Infrastructure Sectors: Transport

2. apríla 2026
The area of critical infrastructure in the Slovak Republic is regulated by Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments and Supplements to Certain Acts, which defines individual sectors, subsectors, and essential services necessary for the functioning of the state.

Ambassador of India and the Diplomatic Sector Support Partnership in Critical Infrastructure and Quantum Technologies

30. marca 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic has entered into negotiations on international cooperation with the Republic of India in the field of critical infrastructure protection and the development of post-quantum cryptography. This step reflects the growing importance of technological security and the need to prepare for the advent of quantum technologies, which will fundamentally impact current cryptographic standards. In this context, a significant meeting took place at the Embassy of the Republic of India in Slovakia, attended by H.E. Apoorva Srivastava, Ambassador of the Republic of India to the Slovak Republic, Rastislav Chovanec, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, and Tibor Straka, President of The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. The delegation also included the Chairman of its Supervisory Board and a representative of member company Decent Cybersecurity s. r. o., Matej Michalko. The discussion focused primarily on opportunities for the development of bilateral cooperation in the areas of critical infrastructure, cybersecurity, and the implementation of post-quantum cryptographic solutions. India is among the countries that systematically invest in the development of cryptography and quantum technologies. This is evidenced by its strategic initiative, the National Quantum Mission, which aims to build a comprehensive national quantum technology ecosystem. It is precisely in this area that The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic sees significant potential for cooperation and the involvement of Slovak technology entities. One such entity is Decent Cybersecurity s. r. o., a company with a long-standing focus on research and implementation of solutions for critical infrastructure, defence systems, and telecommunications networks. The company specialises primarily in the practical implementation of new cryptographic algorithms into modern hardware and software architectures, which makes it well-suited for participation in international post-quantum security projects. From the perspective of the Slovak Republic, cooperation with India represents a significant opportunity for the development of technological diplomacy and the strengthening of strategic partnerships. As one of the fastest-growing digital economies in the world, India plans extensive investments in quantum research and technological infrastructure. The involvement of Slovak companies in these initiatives could substantially support the export of innovative solutions and strengthen technological ties between the two countries. The aim of this initiative is to establish a stable technological partnership between Slovak and Indian institutions, overseen by The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic. An important role is also played by the diplomatic support of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, which can significantly facilitate the establishment of contacts with relevant partners in India. This initiative also fits within the broader context of strengthening technological relations between the European Union and India. Slovakia's active involvement in this process could contribute to reinforcing its position within the European technology ecosystem and increasing its international competitiveness. At the meeting, both sides expressed a clear interest in developing mutual cooperation and identified significant potential for future joint projects. The partners agreed that the combination of expert capacities, technological innovation, and diplomatic support creates a solid foundation for a long-term strategic partnership that can deliver tangible results in the areas of security, innovative development, and economic cooperation. Both sides will continue their expert-level communication, aimed at building a stable platform for a long-term and functional partnership between India and Slovakia in the fields of critical infrastructure and post-quantum cryptography.