Jadrové palivo ako kritická infraštruktúra: Slovensko buduje suverenitu dodávateľského reťazca

15. apríla 2026

Dňa 9. apríla 2026 podpísali Slovenské elektrárne, česká ČEZ, fínska Fortum a maďarská MVM Paks NPP zmluvu so spoločnosťou Framatome na vývoj palivového článku VERA-440, čo je 100 % európske palivo pre reaktory VVER-440. Celková hodnota projektu dosahuje približne 50 miliónov eur, z čoho 10 miliónov pochádza z programu EÚ SAVE (Safe and Alternative VVER European) so 17 partnermi zo 7 členských štátov a Ukrajiny. Komerčné nasadenie vlastného európskeho paliva sa predpokladá po roku 2035. Toto nie je len energetická správa. Je to udalosť v oblasti bezpečnosti kritickej infraštruktúry.


Prečo je jadrové palivo otázkou kritickej infraštruktúry


Jadrová energetika pokrýva 62 až 66 % výroby elektriny na Slovensku. Akékoľvek narušenie dodávok paliva by sa kaskádovito prejavilo naprieč všetkými sektormi kritickej infraštruktúry, od energetiky cez dopravu a zdravotníctvo až po digitálnu infraštruktúru a verejnú správu. Ide presne o logiku kaskádových zlyhaní, ktorú zakotvuje zákon 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre.


Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025 a transponuje smernicu EÚ CER (2022/2557). Výslovne vyžaduje identifikáciu kritických subjektov do 17. júla 2026, hodnotenie odolnosti a riadenie bezpečnosti dodávateľského reťazca. Paralelne zákon 366/2024 Z. z., ktorým sa transponuje NIS2, ukladá subjektom v kriticky dôležitých službách povinnosť riadenia rizík tretích strán a priamej zodpovednosti manažmentu za kybernetickú bezpečnosť. Dodávka jadrového paliva patrí pod oba právne rámce. Nekonformita môže znamenať pokutu do výšky 10 miliónov eur alebo 2 % globálneho obratu.


Trojstopová stratégia diverzifikácie


Slovenské elektrárne uplatňujú systematický prístup riadenia rizík naprieč celým palivovým cyklom.

Prvú stopu tvorí existujúca zmluva s TVEL, teda s ruským dodávateľom. Platí do roku 2030, pričom opcia bola uplatnená v roku 2024. Zásoby paliva pokrývajú približne tri roky prevádzky a ruské palivo zostáva prechodným základom pri prechode na alternatívy.


Druhú stopu predstavuje americká spoločnosť Westinghouse. Dlhodobá zmluva bola podpísaná v auguste 2023. Palivo NOVA E-6 sa vyrába vo švédskom Västerås, licencovanie pre Mochovce prebieha a má byť dokončené v rokoch 2026 až 2027. Prvé dodávky sa plánujú na rok 2028.


Tretia stopa, Framatome, je dvojúrovňová. V krátkodobom horizonte pôjde o dodávky paliva overeného dizajnu od roku 2027. V dlhodobom horizonte je cieľom práve VERA-440, teda vlastný európsky dizajn s komerčným nasadením po roku 2035.


Diverzifikácia pritom nepokrýva len výrobu palivových článkov. Cez zmluvy s Urenco (obohacovanie, desaťročná zmluva do polovice 30. rokov, podpísaná júl 2025) a Cameco (konverzia UF6 do roku 2036 so začiatkom dodávok od roku 2028) pokrýva celý reťazec od rudy po reaktor.


Európsky rozmer a štrukturálna zraniteľnosť


V Európskej únii prevádzkuje päť členských štátov 15 reaktorov VVER-440, všetky historicky závislé výlučne od ruského dodávateľa TVEL. Dovoz ruského jadrového paliva do EÚ vzrástol z 239 miliónov eur v roku 2021 na viac ako 700 miliónov eur v roku 2024. Závislosť od ruského obohacovania klesla z 38 % v roku 2023 na 23 % v roku 2024, čo svedčí o reálnom pokroku. Štrukturálna zraniteľnosť však pretrváva. Rusko kontroluje naďalej približne 43 % globálnej kapacity obohacovania uránu a vybudovanie nových kapacít na Západe si vyžiada päť až sedem ďalších rokov a investície v rádovo desiatkach miliárd eur.


Ako upozorňuje analýza GLOBSEC, energetika patrí medzi šesť kľúčových oblastí hybridnej zraniteľnosti Slovenska. Zbraňové využívanie dodávateľského reťazca nie je hypotetický scenár, je to overená metóda strategického nátlaku, ktorú sme podrobnejšie analyzovali v príspevku o stratégii USA a Číny. Štyri krajiny za jedným stolom pri podpise VERA-440 predstavujú práve ten model cezhraničnej spolupráce v oblasti kritickej infraštruktúry, ktorý odporúča smernica CER: kolektívna odolnosť namiesto izolovanej závislosti.


Od legislatívy k praxi


Vládou schválená Stratégia odolnosti pre kritické subjekty SR z 9. januára 2026 a Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti 2026 až 2030, ku ktorej formovaniu prispela AKI SR desiatkami odborných vstupov, spoločne vytvárajú legislatívny rámec, do ktorého diverzifikácia jadrového paliva priamo zapadá.


Prípadová štúdia Slovenských elektrární ilustruje posun, ktorý zákon 367/2024 Z. z. vyžaduje od všetkých kritických subjektov: od formálnej dokumentácie smerom k preukázateľnej funkčnosti bezpečnostných opatrení. Trojstopová diverzifikácia nie je len obchodná stratégia. Je to splnenie požiadaviek odolnosti kritickej infraštruktúry v praxi.


Vedúci predstavitelia SE tieto súvislosti otvorene pomenúvajú. Branislav Strýček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární, na tlačovej konferencii 9. apríla uviedol: „Toto je pravdepodobne najdôležitejší krok, ktorý podnikáme smerom k nezávislosti vo vývoji a výrobe palivových článkov pre naše jadrové elektrárne. Toto je čisto európska záležitosť, kde Rusko nebude mať viac žiadne slovo."


Termíny sú konkrétne: testovacie palivové články v reaktore vo Fínsku v roku 2029 a komerčné nasadenie po roku 2035. Cesta k energetickej suverenite je dlhá, ale dnes má zmluvu, financovanie a štyri krajiny za spoločným stolom.


„Diverzifikácia dodávok jadrového paliva je učebnicovým príkladom toho, prečo zákon o kritickej infraštruktúre kladie dôraz na bezpečnosť dodávateľského reťazca. Jadrová energetika nie je len otázkou kilowatthodín, je to otázka suverenity a odolnosti štátu." Ing. Tibor Straka, predseda AKI SR

The Government Has Approved the Draft Cyber Resilience Act. What Could It Mean for Critical Infrastructure?

28. augusta 2026
The Government of the Slovak Republic has approved a draft act on the cybersecurity of products with digital elements, also referred to as the cyber resilience act. This is a further step in the legislative process; the bill will subsequently be debated in the National Council of the Slovak Republic.

Vláda schválila návrh zákona o kybernetickej odolnosti. Čo môže znamenať pre kritickú infraštruktúru?

28. augusta 2026
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami, označovaný aj ako zákon o kybernetickej odolnosti. Ide o ďalší krok v legislatívnom procese, návrh zákona bude následne predmetom prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky. 

A PLC Should Not Be Directly Accessible from the Public Internet. In Critical Infrastructure, It Poses a Risk to Production Processes

27. augusta 2026
The digitalisation of industry, energy, transport, water management and other strategic sectors brings a marked increase in efficiency and opens up possibilities for automated control. At the same time, however, it creates an ever closer link between the digital and the physical world. It is precisely this link that represents one of the significant challenges for the protection and resilience of critical infrastructure. 

PLC nemá byť priamo dostupné z verejného internetu. V kritickej infraštruktúre predstavuje riziko pre výrobné procesy

27. augusta 2026
Digitalizácia priemyslu, energetiky, dopravy, vodného hospodárstva či ďalších strategických odvetví prináša výrazné zvýšenie efektivity a možnosti automatizovaného riadenia. Zároveň však vytvára čoraz tesnejšie prepojenie medzi digitálnym a fyzickým svetom. Práve toto prepojenie predstavuje jednu z významných výziev pre ochranu a odolnosť kritickej infraštruktúry.

Slovakia Has a National List of Critical Entities. The Operating Regime Is Changing for the Organisations Concerned

27. augusta 2026
The Ministry of the Interior of the Slovak Republic has made public the open part of the National List of Critical Entities of the Slovak Republic. The list is based on Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments to Certain Acts, by which the Slovak Republic transposed the European CER Directive on the resilience of critical entities, and it is the outcome of the critical entity identification process carried out at national level.

Slovensko má národný zoznam kritických subjektov. Pre dotknuté organizácie sa mení režim fungovania

27. augusta 2026
Ministerstvo vnútra SR sprístupnilo verejnú časť Národného zoznamu kritických subjektov Slovenskej republiky. Zoznam vychádza zo zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým Slovenská republika prebrala európsku smernicu CER o odolnosti kritických subjektov a je výsledkom procesu identifikácie kritických subjektov realizovaného na národnej úrovni.

Nuclear Energy: From Construction to Decommissioning of a Nuclear Installation

25. augusta 2026
In our series gradually introducing the individual essential services under Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure, we continue with another service in the Nuclear Energy subsector: the construction, commissioning, operation and decommissioning of a nuclear installation.

Jadrová energetika: od výstavby až po vyraďovanie jadrového zariadenia

25. augusta 2026
V našej sérii, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre, pokračujeme ďalšou službou v podsektore Jadrovej energetiky: výstavba, uvádzanie do prevádzky, prevádzka a vyraďovanie jadrového zariadenia.

Gas as a Test of Slovakia's Resilience: Energy Security Does Not End with the Price of the Commodity

21. augusta 2026
The upcoming heating season is a reminder that security of energy supply is not merely a question of the market. The Echo24 portal has drawn attention to an analysis by Oxford Economics, according to which this may be the European Union's most demanding winter in terms of energy supply since the crisis period of 2021–2022. The reasons cited are a combination of slower filling of storage facilities, geopolitical risks, supply outages, drought affecting electricity generation, and higher demand for gas in the power sector. 

Plyn ako test odolnosti Slovenska: energetická bezpečnosť sa nekončí pri cene komodity

21. augusta 2026
Nadchádzajúca vykurovacia sezóna pripomína, že bezpečnosť dodávok energie nie je len otázkou trhu. Portál Echo24 upozornil na analýzu Oxford Economics, podľa ktorej môže byť pre Európsku úniu najnáročnejšou zimou z hľadiska dodávok energie od krízového obdobia rokov 2021 – 2022. Dôvodom má byť kombinácia pomalšieho plnenia zásobníkov, geopolitických rizík, výpadkov dodávok, sucha ovplyvňujúceho výrobu elektriny a vyššieho dopytu po plyne v energetike.