Jadrové palivo ako kritická infraštruktúra: Slovensko buduje suverenitu dodávateľského reťazca

15. apríla 2026

Dňa 9. apríla 2026 podpísali Slovenské elektrárne, česká ČEZ, fínska Fortum a maďarská MVM Paks NPP zmluvu so spoločnosťou Framatome na vývoj palivového článku VERA-440, čo je 100 % európske palivo pre reaktory VVER-440. Celková hodnota projektu dosahuje približne 50 miliónov eur, z čoho 10 miliónov pochádza z programu EÚ SAVE (Safe and Alternative VVER European) so 17 partnermi zo 7 členských štátov a Ukrajiny. Komerčné nasadenie vlastného európskeho paliva sa predpokladá po roku 2035. Toto nie je len energetická správa. Je to udalosť v oblasti bezpečnosti kritickej infraštruktúry.


Prečo je jadrové palivo otázkou kritickej infraštruktúry


Jadrová energetika pokrýva 62 až 66 % výroby elektriny na Slovensku. Akékoľvek narušenie dodávok paliva by sa kaskádovito prejavilo naprieč všetkými sektormi kritickej infraštruktúry, od energetiky cez dopravu a zdravotníctvo až po digitálnu infraštruktúru a verejnú správu. Ide presne o logiku kaskádových zlyhaní, ktorú zakotvuje zákon 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre.


Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025 a transponuje smernicu EÚ CER (2022/2557). Výslovne vyžaduje identifikáciu kritických subjektov do 17. júla 2026, hodnotenie odolnosti a riadenie bezpečnosti dodávateľského reťazca. Paralelne zákon 366/2024 Z. z., ktorým sa transponuje NIS2, ukladá subjektom v kriticky dôležitých službách povinnosť riadenia rizík tretích strán a priamej zodpovednosti manažmentu za kybernetickú bezpečnosť. Dodávka jadrového paliva patrí pod oba právne rámce. Nekonformita môže znamenať pokutu do výšky 10 miliónov eur alebo 2 % globálneho obratu.


Trojstopová stratégia diverzifikácie


Slovenské elektrárne uplatňujú systematický prístup riadenia rizík naprieč celým palivovým cyklom.

Prvú stopu tvorí existujúca zmluva s TVEL, teda s ruským dodávateľom. Platí do roku 2030, pričom opcia bola uplatnená v roku 2024. Zásoby paliva pokrývajú približne tri roky prevádzky a ruské palivo zostáva prechodným základom pri prechode na alternatívy.


Druhú stopu predstavuje americká spoločnosť Westinghouse. Dlhodobá zmluva bola podpísaná v auguste 2023. Palivo NOVA E-6 sa vyrába vo švédskom Västerås, licencovanie pre Mochovce prebieha a má byť dokončené v rokoch 2026 až 2027. Prvé dodávky sa plánujú na rok 2028.


Tretia stopa, Framatome, je dvojúrovňová. V krátkodobom horizonte pôjde o dodávky paliva overeného dizajnu od roku 2027. V dlhodobom horizonte je cieľom práve VERA-440, teda vlastný európsky dizajn s komerčným nasadením po roku 2035.


Diverzifikácia pritom nepokrýva len výrobu palivových článkov. Cez zmluvy s Urenco (obohacovanie, desaťročná zmluva do polovice 30. rokov, podpísaná júl 2025) a Cameco (konverzia UF6 do roku 2036 so začiatkom dodávok od roku 2028) pokrýva celý reťazec od rudy po reaktor.


Európsky rozmer a štrukturálna zraniteľnosť


V Európskej únii prevádzkuje päť členských štátov 15 reaktorov VVER-440, všetky historicky závislé výlučne od ruského dodávateľa TVEL. Dovoz ruského jadrového paliva do EÚ vzrástol z 239 miliónov eur v roku 2021 na viac ako 700 miliónov eur v roku 2024. Závislosť od ruského obohacovania klesla z 38 % v roku 2023 na 23 % v roku 2024, čo svedčí o reálnom pokroku. Štrukturálna zraniteľnosť však pretrváva. Rusko kontroluje naďalej približne 43 % globálnej kapacity obohacovania uránu a vybudovanie nových kapacít na Západe si vyžiada päť až sedem ďalších rokov a investície v rádovo desiatkach miliárd eur.


Ako upozorňuje analýza GLOBSEC, energetika patrí medzi šesť kľúčových oblastí hybridnej zraniteľnosti Slovenska. Zbraňové využívanie dodávateľského reťazca nie je hypotetický scenár, je to overená metóda strategického nátlaku, ktorú sme podrobnejšie analyzovali v príspevku o stratégii USA a Číny. Štyri krajiny za jedným stolom pri podpise VERA-440 predstavujú práve ten model cezhraničnej spolupráce v oblasti kritickej infraštruktúry, ktorý odporúča smernica CER: kolektívna odolnosť namiesto izolovanej závislosti.


Od legislatívy k praxi


Vládou schválená Stratégia odolnosti pre kritické subjekty SR z 9. januára 2026 a Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti 2026 až 2030, ku ktorej formovaniu prispela AKI SR desiatkami odborných vstupov, spoločne vytvárajú legislatívny rámec, do ktorého diverzifikácia jadrového paliva priamo zapadá.


Prípadová štúdia Slovenských elektrární ilustruje posun, ktorý zákon 367/2024 Z. z. vyžaduje od všetkých kritických subjektov: od formálnej dokumentácie smerom k preukázateľnej funkčnosti bezpečnostných opatrení. Trojstopová diverzifikácia nie je len obchodná stratégia. Je to splnenie požiadaviek odolnosti kritickej infraštruktúry v praxi.


Vedúci predstavitelia SE tieto súvislosti otvorene pomenúvajú. Branislav Strýček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární, na tlačovej konferencii 9. apríla uviedol: „Toto je pravdepodobne najdôležitejší krok, ktorý podnikáme smerom k nezávislosti vo vývoji a výrobe palivových článkov pre naše jadrové elektrárne. Toto je čisto európska záležitosť, kde Rusko nebude mať viac žiadne slovo."


Termíny sú konkrétne: testovacie palivové články v reaktore vo Fínsku v roku 2029 a komerčné nasadenie po roku 2035. Cesta k energetickej suverenite je dlhá, ale dnes má zmluvu, financovanie a štyri krajiny za spoločným stolom.


„Diverzifikácia dodávok jadrového paliva je učebnicovým príkladom toho, prečo zákon o kritickej infraštruktúre kladie dôraz na bezpečnosť dodávateľského reťazca. Jadrová energetika nie je len otázkou kilowatthodín, je to otázka suverenity a odolnosti štátu." Ing. Tibor Straka, predseda AKI SR


29. mája 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic is opening a new series of articles in which we will progressively introduce all essential services defined by Act No. 367/2025 Coll. on Critical Infrastructure. After a series on sectors, we will now look more closely at the specific services on which the everyday functioning of the state, the economy and the population depend. We begin with the service that is a prerequisite for all others — the supply of electricity.
29. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky otvára novú sériu článkov, v ktorej postupne predstavíme všetky základné služby definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Popri sérii o sektoroch sa teraz pozrieme bližšie na konkrétne služby, od ktorých závisí každodenné fungovanie štátu, ekonomiky a obyvateľstva. Začíname službou, ktorá je predpokladom všetkých ostatných – dodávkou elektriny.
27. mája 2026
Until a few years ago, data centres were mostly perceived as the technical backbone of the internet, cloud services and corporate servers. Today, however, the situation is changing dramatically. The rapid development of artificial intelligence, massive generative AI models and the accelerating digitalisation of states mean that data centres are becoming among the largest new consumers of electricity in Europe.
27. mája 2026
Ešte pred niekoľkými rokmi boli dátové centrá vnímané najmä ako technické zázemie internetu, cloudových služieb a firemných serverov. Dnes sa však situácia dramaticky mení. Prudký rozvoj umelej inteligencie, masívne modely generatívnej AI a rastúca digitalizácia štátov spôsobujú, že dátové centrá sa stávajú jedným z najväčších nových odberateľov elektrickej energie v Európe. 
25. mája 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic continues its series of articles introducing both the public and the professional community to the individual sectors of critical infrastructure as defined by Act No. 367/2025 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments to Certain Acts. Following sectors such as energy, transport and finance, we now turn to a sector that is part of the daily life of citizens as well as the functioning of the state – postal services.
25. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii článkov, ktorými verejnosti aj odbornej obci predstavuje jednotlivé sektory kritickej infraštruktúry definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po sektoroch ako energetika, doprava či financie sa tentoraz venujeme sektoru, ktorý je súčasťou každodenného života občanov aj fungovania štátu – poštovým službám.
21. mája 2026
Until recently, the security of critical infrastructure was associated mainly with the protection of physical facilities, energy sources, or state systems. Today, however, it is increasingly clear that the real vulnerability often lies outside the organisation itself: in its supply chains, technology partners, and external services.
21. mája 2026
Ešte donedávna sa bezpečnosť kritickej infraštruktúry spájala najmä s ochranou fyzických objektov, energetických zdrojov či štátnych systémov. Dnes však čoraz jasnejšie vidíme, že skutočná zraniteľnosť sa často nachádza mimo samotnej organizácie: v jej dodávateľských reťazcoch, technologických partneroch a externých službách.
18. mája 2026
V januári 2024 zamestnanec finančnej spoločnosti v Hongkongu uskutočnil prevod v hodnote 25 miliónov amerických dolárov. Urobil tak po videokonferencii s finančným riaditeľom a kolegami z centrály, ktorá pôsobila úplne autenticky. Na konferencii však bol jediný skutočný človek on sám. Ostatní účastníci boli deepfake repliky vygenerované generatívnou umelou inteligenciou na základe verejne dostupných záznamov. Tento prípad, zdokumentovaný hongkonskou políciou, neoznámil príchod novej hrozby. Oznámil, že hrozba je už tu a funguje v produkčnom režime.
13. mája 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic is proud to present the success of two of its members, Decent Cybersecurity s. r. o. and FREQUENTIS Solutions & Services s. r. o., which have jointly secured funding for the four-year research and development project COSMOS-SECURE. The project, with total eligible expenditures of EUR 4,144,273.37 and a requested non-repayable financial contribution of EUR 2,981,048.65, focuses on an area that, until recently, belonged mainly to major space agencies: secure voice communication between ground stations, satellites, and spacecraft crews in an era when quantum computers are beginning to challenge the existing foundations of cryptography.