Jadrové palivo ako kritická infraštruktúra: Slovensko buduje suverenitu dodávateľského reťazca

15. apríla 2026

Dňa 9. apríla 2026 podpísali Slovenské elektrárne, česká ČEZ, fínska Fortum a maďarská MVM Paks NPP zmluvu so spoločnosťou Framatome na vývoj palivového článku VERA-440, čo je 100 % európske palivo pre reaktory VVER-440. Celková hodnota projektu dosahuje približne 50 miliónov eur, z čoho 10 miliónov pochádza z programu EÚ SAVE (Safe and Alternative VVER European) so 17 partnermi zo 7 členských štátov a Ukrajiny. Komerčné nasadenie vlastného európskeho paliva sa predpokladá po roku 2035. Toto nie je len energetická správa. Je to udalosť v oblasti bezpečnosti kritickej infraštruktúry.


Prečo je jadrové palivo otázkou kritickej infraštruktúry


Jadrová energetika pokrýva 62 až 66 % výroby elektriny na Slovensku. Akékoľvek narušenie dodávok paliva by sa kaskádovito prejavilo naprieč všetkými sektormi kritickej infraštruktúry, od energetiky cez dopravu a zdravotníctvo až po digitálnu infraštruktúru a verejnú správu. Ide presne o logiku kaskádových zlyhaní, ktorú zakotvuje zákon 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre.


Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025 a transponuje smernicu EÚ CER (2022/2557). Výslovne vyžaduje identifikáciu kritických subjektov do 17. júla 2026, hodnotenie odolnosti a riadenie bezpečnosti dodávateľského reťazca. Paralelne zákon 366/2024 Z. z., ktorým sa transponuje NIS2, ukladá subjektom v kriticky dôležitých službách povinnosť riadenia rizík tretích strán a priamej zodpovednosti manažmentu za kybernetickú bezpečnosť. Dodávka jadrového paliva patrí pod oba právne rámce. Nekonformita môže znamenať pokutu do výšky 10 miliónov eur alebo 2 % globálneho obratu.


Trojstopová stratégia diverzifikácie


Slovenské elektrárne uplatňujú systematický prístup riadenia rizík naprieč celým palivovým cyklom.

Prvú stopu tvorí existujúca zmluva s TVEL, teda s ruským dodávateľom. Platí do roku 2030, pričom opcia bola uplatnená v roku 2024. Zásoby paliva pokrývajú približne tri roky prevádzky a ruské palivo zostáva prechodným základom pri prechode na alternatívy.


Druhú stopu predstavuje americká spoločnosť Westinghouse. Dlhodobá zmluva bola podpísaná v auguste 2023. Palivo NOVA E-6 sa vyrába vo švédskom Västerås, licencovanie pre Mochovce prebieha a má byť dokončené v rokoch 2026 až 2027. Prvé dodávky sa plánujú na rok 2028.


Tretia stopa, Framatome, je dvojúrovňová. V krátkodobom horizonte pôjde o dodávky paliva overeného dizajnu od roku 2027. V dlhodobom horizonte je cieľom práve VERA-440, teda vlastný európsky dizajn s komerčným nasadením po roku 2035.


Diverzifikácia pritom nepokrýva len výrobu palivových článkov. Cez zmluvy s Urenco (obohacovanie, desaťročná zmluva do polovice 30. rokov, podpísaná júl 2025) a Cameco (konverzia UF6 do roku 2036 so začiatkom dodávok od roku 2028) pokrýva celý reťazec od rudy po reaktor.


Európsky rozmer a štrukturálna zraniteľnosť


V Európskej únii prevádzkuje päť členských štátov 15 reaktorov VVER-440, všetky historicky závislé výlučne od ruského dodávateľa TVEL. Dovoz ruského jadrového paliva do EÚ vzrástol z 239 miliónov eur v roku 2021 na viac ako 700 miliónov eur v roku 2024. Závislosť od ruského obohacovania klesla z 38 % v roku 2023 na 23 % v roku 2024, čo svedčí o reálnom pokroku. Štrukturálna zraniteľnosť však pretrváva. Rusko kontroluje naďalej približne 43 % globálnej kapacity obohacovania uránu a vybudovanie nových kapacít na Západe si vyžiada päť až sedem ďalších rokov a investície v rádovo desiatkach miliárd eur.


Ako upozorňuje analýza GLOBSEC, energetika patrí medzi šesť kľúčových oblastí hybridnej zraniteľnosti Slovenska. Zbraňové využívanie dodávateľského reťazca nie je hypotetický scenár, je to overená metóda strategického nátlaku, ktorú sme podrobnejšie analyzovali v príspevku o stratégii USA a Číny. Štyri krajiny za jedným stolom pri podpise VERA-440 predstavujú práve ten model cezhraničnej spolupráce v oblasti kritickej infraštruktúry, ktorý odporúča smernica CER: kolektívna odolnosť namiesto izolovanej závislosti.


Od legislatívy k praxi


Vládou schválená Stratégia odolnosti pre kritické subjekty SR z 9. januára 2026 a Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti 2026 až 2030, ku ktorej formovaniu prispela AKI SR desiatkami odborných vstupov, spoločne vytvárajú legislatívny rámec, do ktorého diverzifikácia jadrového paliva priamo zapadá.


Prípadová štúdia Slovenských elektrární ilustruje posun, ktorý zákon 367/2024 Z. z. vyžaduje od všetkých kritických subjektov: od formálnej dokumentácie smerom k preukázateľnej funkčnosti bezpečnostných opatrení. Trojstopová diverzifikácia nie je len obchodná stratégia. Je to splnenie požiadaviek odolnosti kritickej infraštruktúry v praxi.


Vedúci predstavitelia SE tieto súvislosti otvorene pomenúvajú. Branislav Strýček, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární, na tlačovej konferencii 9. apríla uviedol: „Toto je pravdepodobne najdôležitejší krok, ktorý podnikáme smerom k nezávislosti vo vývoji a výrobe palivových článkov pre naše jadrové elektrárne. Toto je čisto európska záležitosť, kde Rusko nebude mať viac žiadne slovo."


Termíny sú konkrétne: testovacie palivové články v reaktore vo Fínsku v roku 2029 a komerčné nasadenie po roku 2035. Cesta k energetickej suverenite je dlhá, ale dnes má zmluvu, financovanie a štyri krajiny za spoločným stolom.


„Diverzifikácia dodávok jadrového paliva je učebnicovým príkladom toho, prečo zákon o kritickej infraštruktúre kladie dôraz na bezpečnosť dodávateľského reťazca. Jadrová energetika nie je len otázkou kilowatthodín, je to otázka suverenity a odolnosti štátu." Ing. Tibor Straka, predseda AKI SR

When Food Is More Than Just Retail: Why Tesco Is Also a Critical Infrastructure Issue

8. októbra 2026
Information about a possible entry of the Slovak and Czech governments into the ownership of the Tesco retail chain raises a broader question than simply the future of one retail company. According to information published by Marker on 7 October, both governments are considering acquiring Tesco’s operations in the Czech Republic and Slovakia. According to the newspaper’s sources, the Slovak part could be worth approximately €400 million. However, no transaction has been decided. The Slovak Antimonopoly Office has also pointed out that these are media reports and that, at the time of its latest statement, it had not been notified of any concentration related to Tesco.

Keď potraviny nie sú len obchod. Prečo je Tesco aj otázkou kritickej infraštruktúry

8. októbra 2026
Informácia o možnom vstupe slovenskej a českej vlády do vlastníctva siete Tesco otvára širšiu otázku, než je samotná budúcnosť jedného obchodného reťazca. Podľa informácií, ktoré 7. októbra priniesol Marker, obe vlády uvažujú o kúpe Tesca v Česku a na Slovensku. Podľa zdrojov denníka má slovenská časť predstavovať približne 400 miliónov eur. Zároveň však nejde o rozhodnutú transakciu. Aj Protimonopolný úrad SR upozornil, že ide o medializované informácie a v čase jeho posledného vyjadrenia mu nebola oznámená žiadna koncentrácia súvisiaca s Tescom.

Not Every Drone Is an Attack. How Can You Recognise the One That Might Be?

7. októbra 2026
A drone flying over a power plant, airport or water facility does not have to cause any physical damage to disrupt its operations. It may be enough for it to appear in the wrong place at the wrong time, while the critical entity has no idea what it is doing there. This is precisely why attention in Europe is shifting from technologies designed to neutralise drones to something less visible: the ability of critical entities to detect an incident in time, assess it correctly and manage it without unnecessary losses.

Nie každý dron je útok. Ako rozpoznať ten, ktorý ním môže byť?

7. októbra 2026
Dron nad elektrárňou, letiskom alebo vodárenským objektom nemusí nič poškodiť, aby narušil jeho fungovanie. Stačí, že sa objaví v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a kritický subjekt nevie, čo tam robí. Práve preto sa pozornosť v Európe presúva od samotných technológií na zneškodnenie dronov k niečomu menej viditeľnému: k schopnosti kritických subjektov incident včas zachytiť, správne vyhodnotiť a zvládnuť bez zbytočných strát.

The Refinery as the Node Through Which Almost Every Litre of Fuel in Slovakia Passes

2. októbra 2026
A series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on essential services under Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure

Rafinéria ako uzol, cez ktorý prechádza takmer každý liter paliva na Slovensku

2. októbra 2026
Séria odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky o základných službách podľa prílohy č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre

Attack at the Primary School in Staškov Reopens the Question of Soft Target Protection

29. septembra 2026
The incident at the primary school in Staškov brings back a topic that deserves continuous attention, not just attention in the aftermath of an incident. The protection of soft targets should form part of a systematic security policy, with clearly defined measures, responsibilities and preparedness for various types of threats.

Útok na základnej škole v Staškove opäť otvára otázku ochrany mäkkých cieľov

29. septembra 2026
Udalosť v základnej škole v Staškove pripomína tému, ktorá si zaslúži pozornosť priebežne, nie až po incidente. Ochrana mäkkých cieľov by mala byť súčasťou systematickej bezpečnostnej politiky, s jasne nastavenými opatreniami, zodpovednosťami a pripravenosťou na rôzne typy hrozieb.

Oil Beneath the Surface: Why Crude Oil Extraction Is an Essential Service Even Though Slovakia Extracts Little

24. septembra 2026
We are continuing the series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic, in which we gradually introduce the individual essential services listed in Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. Having covered the operation of pipelines for the transport of crude oil and motor fuels, today we move one step upstream to a service that stands at the very beginning of the entire oil chain: crude oil extraction.

Ropa pod povrchom: prečo je ťažba ropy základnou službou, aj keď Slovensko ťaží málo

24. septembra 2026
Pokračujeme v sérii odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po tom, ako sme sa venovali prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, sa dnes posúvame o krok proti prúdu k službe, ktorá stojí úplne na začiatku celého ropného reťazca: ťažbe ropy.