Keď je dodávateľ jediným bodom zlyhania: útok na ChipSoft a lekcia pre slovenské zdravotníctvo

22. apríla 2026

Ransomvérový útok na spoločnosť ChipSoft, dodávateľa elektronickej zdravotnej dokumentácie pre približne 70 až 80 percent holandských nemocníc, ochromil za niekoľko hodín podstatnú časť národného zdravotníckeho systému. Udalosť má presah ďaleko za hranice Holandska. Potvrdzuje, že koncentrácia citlivej infraštruktúry u jediného softvérového dodávateľa sa stáva systémovou zraniteľnosťou kritickej infraštruktúry.



Čo sa stalo


Holandské CSIRT pre zdravotníctvo Z-CERT potvrdilo 7. apríla 2026 ransomvérový incident v spoločnosti ChipSoft, prevádzkovateľovi systému HiX, ktorý používa väčšina holandských nemocníc na vedenie zdravotnej dokumentácie, objednávanie pacientov, spracovanie laboratórnych výsledkov a farmaceutickú distribúciu. Spoločnosť po zistení incidentu preventívne odpojila viacero prepojovacích služieb vrátane pacientskeho portálu Zorgportaal, mobilnej aplikácie HiX Mobile a integračnej platformy Zorgplatform.


Následne sa najmenej jedenásť nemocníc od systému ChipSoft odpojilo alebo obmedzilo konektivitu pre neistotu ohľadom rozsahu útoku. Medzi zasiahnutými boli Sint Jans Gasthuis vo Weerte, Laurentius v Roermonde, VieCuri vo Venle, Flevo v Almere, Franciscus Gasthuis v Rotterdame a Albert Schweitzer v Dordrechte. Nemocnice prechádzali na papierovú dokumentáciu, odkladali plánované zákroky a obmedzovali príjem pacientov. Holandský úrad na ochranu osobných údajov bol o incidente informovaný. 15. apríla verejnoprávna stanica NOS informovala, že únik údajov pacientov cez platformu HIX365 nemožno vylúčiť.


Prečo ide o tému kritickej infraštruktúry


Zdravotníctvo je samostatným sektorom kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a zároveň patrí medzi kriticky dôležité služby v zmysle zákona č. 366/2024 Z. z., ktorým bola do slovenského práva transponovaná smernica NIS 2. Kontinuita poskytovania zdravotnej starostlivosti závisí od informačných systémov v rozsahu, ktorý si ani samotní poskytovatelia v každodennej prevádzke nie vždy plne uvedomujú. Ak vypadne centrálna nemocničná platforma, zasiahnutý je celý klinický reťazec: od príjmu pacienta cez diagnostiku a laboratórne výsledky až po výdaj liekov.


Holandský prípad ilustruje mechanizmus, ktorý je v zásade prenositeľný do ktorejkoľvek európskej krajiny. Nešlo o priamy útok na nemocnice, ale o kompromitáciu jedného softvérového dodávateľa, od ktorého závisia desiatky inštitúcií. V takom prostredí je závislosť od jedného dodávateľa rizikom rovnakého rádu ako nezašifrovaný komunikačný kanál alebo nezaplatovaný server. Rozdiel je v tom, že tento typ rizika sa riadi zákonom a zmluvami, nie technickým opatrením.


Slovenská paralela


Slovenské zdravotníctvo sa opiera o obmedzený okruh dodávateľov nemocničných informačných systémov, laboratórnych a rádiologických systémov a elektronickej zdravotnej knihy. Prevádzková koncentrácia na úrovni softvérových platforiem je porovnateľná s Holandskom. Pritom termíny legislatívneho rámca sú jasné: do 17. júla 2026 musia ústredné orgány štátnej správy identifikovať kritické subjekty podľa zákona č. 367/2024 Z. z. a následne voči nim uplatňovať požiadavky na odolnosť. Ministerstvo zdravotníctva ako ústredný orgán pre tento sektor stojí pred úlohou, ktorá zahŕňa aj zmapovanie závislostí od softvérových dodávateľov a ich bezpečnostného stavu.


V tejto súvislosti je relevantná aj decembrová skúsenosť z roku 2025, keď útok na Ministerstvo hospodárstva SR potvrdil, že slovenská verejná správa nie je voči podobným incidentom imúnna. Rámec zákona č. 366/2024 Z. z. prináša v § 20 písm. i) výslovnú povinnosť riadiť riziko dodávateľského reťazca vrátane poskytovateľov tretej strany. Kombinácia závislosti od kritického softvéru a nedostatočne preverenej odolnosti týchto dodávateľov je odložený problém, ktorý sa v Holandsku zmaterializoval za jediný deň.


„Útok na ChipSoft nie je holandskou epizódou, ale obrazom európskej zdravotnej sústavy, v ktorej sa koncentrovaná závislosť od jedného dodávateľa stala systémovou zraniteľnosťou. Bezpečnosť dodávateľského reťazca podľa § 20 zákona č. 366/2024 Z. z. nie je formálnou požiadavkou, ale skúškou reálnej účinnosti na klinickej úrovni. Pred termínom 17. júla 2026 musia prevádzkovatelia zdravotníckej infraštruktúry vedieť odpovedať na jednoduchú otázku: ak dnes vypadne ich softvérový dodávateľ, ako dlho dokáže klinická prevádzka fungovať a ako rýchlo sa vráti do plánovaného režimu,“ uvádza Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.


Ako postupovať


Poučenie z incidentu ChipSoft možno zhrnúť do niekoľkých praktických krokov, ktoré zodpovedajú aj pripravenosti na postupne nastupujúce regulačné povinnosti. Po prvé, prevádzkovatelia by mali zmapovať softvérových dodávateľov podľa kritickosti a tolerovanej dĺžky výpadku s dôrazom na systémy ako NIS, LIS, RIS a PACS. Po druhé, zmluvy s dodávateľmi by mali obsahovať konkrétne požiadavky na hlásenie incidentov v súlade s lehotami NIS 2, ako aj na predkladanie bezpečnostnej dokumentácie vrátane zoznamu softvérových komponentov (SBOM).


Po tretie, od 11. septembra 2026 nastupuje povinnosť podľa nariadenia o kybernetickej odolnosti (CRA), podľa ktorého výrobcovia produktov s digitálnymi prvkami musia hlásiť aktívne zneužívané zraniteľnosti prostredníctvom platformy ENISA v lehote 24 hodín. Prevádzkovatelia kritickej infraštruktúry by mali od svojich dodávateľov očakávať súlad s týmto režimom ešte pred týmto dátumom. Po štvrté, sektorové simulácie v rámci Stratégie odolnosti kritických subjektov SR, ktorú vláda schválila 9. januára 2026, by mali obsahovať aj scenár výpadku jedného kľúčového softvérového dodávateľa naprieč nemocnicami.


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) vytvára priestor pre odbornú diskusiu o bezpečnosti dodávateľského reťazca a v úzkej spolupráci s Národným bezpečnostným úradom, SK-CERT a ďalšími partnermi pomáha sektorom kritickej infraštruktúry preklopiť nové legislatívne požiadavky do preukázateľnej praxe. Základom zostáva zodpovedanie otázky, ktorú položil incident ChipSoft: kde v reťazci našich služieb sa nachádza bod, ktorého výpadok dokáže zastaviť celý systém?

5. júna 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic continues its series of articles introducing the essential services defined by Act No. 367/2025 Coll. on Critical Infrastructure. Following the topic of electricity supply, we now focus on the service that acts as its "backbone": the operation, maintenance, and development of the electricity distribution system.
5. júna 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii článkov, v ktorej postupne predstavuje základné služby definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po téme dodávky elektriny sa tentokrát pozrieme na službu, ktorá je jej neoddeliteľnou „chrbtovou kosťou“: prevádzku, údržbu a rozvoj elektrizačnej distribučnej sústavy.
3. júna 2026
When discussing attacks on critical infrastructure, most people still imagine high-tech hacking or the sabotage of major power plants. However, the reality of recent months in Europe reveals a less visible but fundamental shift. The decisive factors are no longer just large power sources, but inconspicuous locations within the distribution grid itself.
3. júna 2026
Keď sa hovorí o útokoch na kritickú infraštruktúru, väčšina ľudí si stále predstaví hackerské útoky alebo sabotáž veľkých elektrární. Realita posledných mesiacov v Európe však ukazuje menej viditeľný, ale zásadný posun. Rozhodujúce už nie sú len veľké zdroje energie, ale nenápadné miesta v samotnej distribučnej sieti.
1. júna 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic continues its series of expert articles devoted to the individual sectors of critical infrastructure under Act No. 367/2025 Coll. on Critical Infrastructure. The aim of this series is to explain to both professional and general audiences the importance of each sector, their role in the state security system, the essential services they provide, the risks involved, and the obligations of critical infrastructure entities. This article is dedicated to the healthcare sector.
1. júna 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii odborných článkov venovaných jednotlivým sektorom kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Cieľom tejto série je priblížiť odbornej aj laickej verejnosti význam jednotlivých sektorov, ich postavenie v systéme bezpečnosti štátu, základné služby, riziká a povinnosti subjektov kritickej infraštruktúry. Tento článok je venovaný sektoru zdravotníctva.
29. mája 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic is opening a new series of articles in which we will progressively introduce all essential services defined by Act No. 367/2025 Coll. on Critical Infrastructure. After a series on sectors, we will now look more closely at the specific services on which the everyday functioning of the state, the economy and the population depend. We begin with the service that is a prerequisite for all others — the supply of electricity.
29. mája 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky otvára novú sériu článkov, v ktorej postupne predstavíme všetky základné služby definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Popri sérii o sektoroch sa teraz pozrieme bližšie na konkrétne služby, od ktorých závisí každodenné fungovanie štátu, ekonomiky a obyvateľstva. Začíname službou, ktorá je predpokladom všetkých ostatných – dodávkou elektriny.
27. mája 2026
Until a few years ago, data centres were mostly perceived as the technical backbone of the internet, cloud services and corporate servers. Today, however, the situation is changing dramatically. The rapid development of artificial intelligence, massive generative AI models and the accelerating digitalisation of states mean that data centres are becoming among the largest new consumers of electricity in Europe.
27. mája 2026
Ešte pred niekoľkými rokmi boli dátové centrá vnímané najmä ako technické zázemie internetu, cloudových služieb a firemných serverov. Dnes sa však situácia dramaticky mení. Prudký rozvoj umelej inteligencie, masívne modely generatívnej AI a rastúca digitalizácia štátov spôsobujú, že dátové centrá sa stávajú jedným z najväčších nových odberateľov elektrickej energie v Európe.