Rozvodňa ako cieľ: čo nám ukazujú najnovšie útoky na nemeckú energetickú infraštruktúru

Začiatkom septembra 2026 sa v Nemecku objavili viaceré prípady podozrenia na úmyselné zásahy do energetickej infraštruktúry. Incidenty sa týkali najmä vysokonapäťových vedení a rozvodní. Pri jednom z nich došlo po úmyselnom skrate k výpadku piatich blokov hnedouhoľnej elektrárne. Elektrizačná sústava však zostala stabilná a k rozsiahlemu výpadku dodávok elektriny nedošlo. Vyšetrovanie zároveň pokračuje a zatiaľ nie je potvrdené, že jednotlivé prípady spolu súvisia.

Nie elektráreň, ale miesto, cez ktoré elektrina prechádza

Najzaujímavejším aspektom týchto udalostí je samotný výber cieľa. Ak je zámerom vyradiť určitú časť výrobnej kapacity, útok nemusí smerovať priamo na elektráreň. Narušenie prvku, cez ktorý je elektráreň pripojená k sieti, môže mať podobný efekt.

Rozvodňa môže na prvý pohľad pôsobiť ako nenápadný technický objekt. Z pohľadu fungovania celej sústavy však môže ísť o kritický uzol. Jeho strategický význam pritom nemusí byť úmerný jeho veľkosti ani tomu, ako významne pôsobí navonok. Kritickosť určitého prvku totiž neurčuje jeho veľkosť, ale jeho postavenie v systéme.

Na útok nemusí byť potrebná sofistikovaná technológia

Ďalším významným zistením je samotná jednoduchosť použitých spôsobov zásahu. Na narušenie fungovania kritického prvku nemusí byť vždy potrebná sofistikovaná technológia, nákladné vybavenie ani rozsiahla operácia. Aj relatívne jednoduchý fyzický zásah môže byť účinný, ak smeruje na správne miesto.

To mení aj pohľad na riziko. Náročnosť útoku totiž nemusí zodpovedať jeho možnému dopadu. Pri kritických uzloch môže byť tento nepomer výrazný: relatívne jednoduchý zásah môže vyradiť prvok, ktorého význam pre fungovanie celého systému je podstatne väčší, než by sa mohlo zdať.

Keď systém útok absorbuje

Nemecká elektrizačná sústava pritom ukázala aj druhú stránku odolnosti. Napriek zásahu nedošlo k rozsiahlemu blackoutu a postihnuté výrobné bloky sa postupne vracali do prevádzky.

Odolnosť preto neznamená, že každému narušeniu sa dá zabrániť. Znamená aj schopnosť systému udržať svoje základné funkcie v situácii, keď je niektorá jeho časť dočasne vyradená. Práve schopnosť „absorbovať“ útok je pri kritickej infraštruktúre rovnako dôležitá ako samotná ochrana jednotlivých objektov.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko

Slovenská energetická sústava má svoje špecifiká a nemecký scenár nemožno mechanicky prenášať na Slovensko. Udalosti však prinášajú konkrétnu otázku, ktorú má zmysel pri hodnotení rizík položiť aj u nás: ktoré prvky našej infraštruktúry majú oveľa väčší systémový význam, než naznačuje ich veľkosť alebo viditeľnosť?

Môže ísť o rozvodne, transformátory, vybrané technologické prvky či iné miesta, ktorých vyradenie by mohlo výrazne obmedziť fungovanie ďalších častí systému.

Práve identifikácia takýchto kritických uzlov je dôležitou súčasťou systémového pohľadu na odolnosť, ktorý Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky prináša do odbornej diskusie. Nejde iba o určenie toho, ktoré objekty sú kritické, ale o pochopenie ich skutočného významu v rámci celého systému, dôsledkov ich vyradenia a funkcií, ktoré sú od ich dostupnosti závislé. Takýto pohľad umožňuje presnejšie určovať priority ochrany a venovať pozornosť aj miestam, ktoré by pri tradičnom pohľade mohli zostať mimo hlavného záujmu.

„Nemecké udalosti sú pre nás dôležitým upozornením, že pri kritickej infraštruktúre musíme venovať pozornosť aj miestam, ktoré na prvý pohľad nepôsobia ako strategické. Rozhodujúci nie je iba samotný objekt, ale jeho postavenie v systéme. Ak jeho vyradenie dokáže výrazne obmedziť fungovanie ďalších častí energetickej sústavy, z pohľadu odolnosti ide o kritický bod, bez ohľadu na jeho veľkosť,“ hovorí Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.

Nová mapa rizík

Nemecké incidenty zatiaľ nepreukazujú koordinovanú kampaň proti energetickej infraštruktúre. Vyšetrovanie pokračuje. Pre Slovensko však predstavujú užitočný impulz pozrieť sa na vlastnú infraštruktúru inak.

 

A práve v tomto smere môžu byť udalosti z Nemecka pre Slovensko cennou skúsenosťou. Nie ako predpoveď toho, čo nás čaká, ale ako príležitosť pozrieť sa na vlastnú infraštruktúru z trochu iného uhla. Preto by súčasťou hodnotenia rizík malo byť aj hľadanie miest, ktorých význam nie je na prvý pohľad zrejmý, no ich výpadok môže mať zásadný vplyv na celý systém.