Rozvodňa ako cieľ: čo nám ukazujú najnovšie útoky na nemeckú energetickú infraštruktúru

8. septembra 2026

Niekoľko incidentov v priebehu jediného týždňa. A v jednom prípade dočasne vyradená výrobná kapacita 4,2 GW. Nemecko rieši sériu útokov na elektrickú sieť, ktorá ukazuje dôležitú vec: terčom nemusí byť samotná elektráreň.


Začiatkom septembra 2026 sa v Nemecku objavili viaceré prípady podozrenia na úmyselné zásahy do energetickej infraštruktúry. Incidenty sa týkali najmä vysokonapäťových vedení a rozvodní. Pri jednom z nich došlo po úmyselnom skrate k výpadku piatich blokov hnedouhoľnej elektrárne. Elektrizačná sústava však zostala stabilná a k rozsiahlemu výpadku dodávok elektriny nedošlo. Vyšetrovanie zároveň pokračuje a zatiaľ nie je potvrdené, že jednotlivé prípady spolu súvisia.

 

Nie elektráreň, ale miesto, cez ktoré elektrina prechádza

 

Najzaujímavejším aspektom týchto udalostí je samotný výber cieľa. Ak je zámerom vyradiť určitú časť výrobnej kapacity, útok nemusí smerovať priamo na elektráreň. Narušenie prvku, cez ktorý je elektráreň pripojená k sieti, môže mať podobný efekt.

 

Rozvodňa môže na prvý pohľad pôsobiť ako nenápadný technický objekt. Z pohľadu fungovania celej sústavy však môže ísť o kritický uzol. Jeho strategický význam pritom nemusí byť úmerný jeho veľkosti ani tomu, ako významne pôsobí navonok. Kritickosť určitého prvku totiž neurčuje jeho veľkosť, ale jeho postavenie v systéme.

 

Na útok nemusí byť potrebná sofistikovaná technológia

 

Ďalším významným zistením je samotná jednoduchosť použitých spôsobov zásahu. Na narušenie fungovania kritického prvku nemusí byť vždy potrebná sofistikovaná technológia, nákladné vybavenie ani rozsiahla operácia. Aj relatívne jednoduchý fyzický zásah môže byť účinný, ak smeruje na správne miesto.

 

To mení aj pohľad na riziko. Náročnosť útoku totiž nemusí zodpovedať jeho možnému dopadu. Pri kritických uzloch môže byť tento nepomer výrazný: relatívne jednoduchý zásah môže vyradiť prvok, ktorého význam pre fungovanie celého systému je podstatne väčší, než by sa mohlo zdať.

 

Keď systém útok absorbuje

 

Nemecká elektrizačná sústava pritom ukázala aj druhú stránku odolnosti. Napriek zásahu nedošlo k rozsiahlemu blackoutu a postihnuté výrobné bloky sa postupne vracali do prevádzky.

 

Odolnosť preto neznamená, že každému narušeniu sa dá zabrániť. Znamená aj schopnosť systému udržať svoje základné funkcie v situácii, keď je niektorá jeho časť dočasne vyradená. Práve schopnosť „absorbovať“ útok je pri kritickej infraštruktúre rovnako dôležitá ako samotná ochrana jednotlivých objektov.

 

Čo z toho vyplýva pre Slovensko

 

Slovenská energetická sústava má svoje špecifiká a nemecký scenár nemožno mechanicky prenášať na Slovensko. Udalosti však prinášajú konkrétnu otázku, ktorú má zmysel pri hodnotení rizík položiť aj u nás: ktoré prvky našej infraštruktúry majú oveľa väčší systémový význam, než naznačuje ich veľkosť alebo viditeľnosť?

 

Môže ísť o rozvodne, transformátory, vybrané technologické prvky či iné miesta, ktorých vyradenie by mohlo výrazne obmedziť fungovanie ďalších častí systému.

 

Práve identifikácia takýchto kritických uzlov je dôležitou súčasťou systémového pohľadu na odolnosť, ktorý Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky prináša do odbornej diskusie. Nejde iba o určenie toho, ktoré objekty sú kritické, ale o pochopenie ich skutočného významu v rámci celého systému, dôsledkov ich vyradenia a funkcií, ktoré sú od ich dostupnosti závislé. Takýto pohľad umožňuje presnejšie určovať priority ochrany a venovať pozornosť aj miestam, ktoré by pri tradičnom pohľade mohli zostať mimo hlavného záujmu.

 

Nemecké udalosti sú pre nás dôležitým upozornením, že pri kritickej infraštruktúre musíme venovať pozornosť aj miestam, ktoré na prvý pohľad nepôsobia ako strategické. Rozhodujúci nie je iba samotný objekt, ale jeho postavenie v systéme. Ak jeho vyradenie dokáže výrazne obmedziť fungovanie ďalších častí energetickej sústavy, z pohľadu odolnosti ide o kritický bod, bez ohľadu na jeho veľkosť,“ hovorí Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.

 

 

Nová mapa rizík

 

Nemecké incidenty zatiaľ nepreukazujú koordinovanú kampaň proti energetickej infraštruktúre. Vyšetrovanie pokračuje. Pre Slovensko však predstavujú užitočný impulz pozrieť sa na vlastnú infraštruktúru inak.

 

A práve v tomto smere môžu byť udalosti z Nemecka pre Slovensko cennou skúsenosťou. Nie ako predpoveď toho, čo nás čaká, ale ako príležitosť pozrieť sa na vlastnú infraštruktúru z trochu iného uhla. Preto by súčasťou hodnotenia rizík malo byť aj hľadanie miest, ktorých význam nie je na prvý pohľad zrejmý, no ich výpadok môže mať zásadný vplyv na celý systém.


8. septembra 2026
Several incidents in the space of a single week. And in one case, 4.2 GW of generation capacity was temporarily taken offline. Germany is dealing with a series of attacks on its electricity grid that highlights one important point: the target does not necessarily have to be the power plant itself.
5. septembra 2026
District heating and cooling are an important part of the energy infrastructure of cities and municipalities. Their role is not limited to providing thermal comfort; they create stable conditions for the functioning of households, public institutions, industry and other facilities. As energy systems become increasingly technologically complex, the importance of their reliability, preparedness and ability to respond to operational disruptions is also growing.
5. septembra 2026
Diaľkové vykurovanie a chladenie predstavujú významnú súčasť energetickej infraštruktúry miest a obcí. Ich úlohou nie je len zabezpečiť tepelný komfort, ale vytvárať stabilné podmienky pre fungovanie domácností, verejných inštitúcií, priemyslu a ďalších prevádzok. S rastúcou technologickou komplexnosťou energetických systémov zároveň rastie aj význam ich spoľahlivosti, pripravenosti a schopnosti reagovať na narušenie prevádzky.
2. septembra 2026
On Monday, 31 August 2026, a working meeting took place at the Ministry of Interior of the Slovak Republic with State Secretary of the Ministry of Interior Patrik Krauspe, Director General of the Crisis Management Section Jaroslav Kmeť, Naďa Trelová Sonogová from the Department of International Cooperation of the Ministry of Interior, and representatives of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR).
2. septembra 2026
Na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky sa v pondelok 31. augusta 2026 uskutočnilo pracovné rokovanie štátneho tajomníka MV SR Patrika Krauspeho, generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia MV SR Jaroslava Kmeťa, Nade Trelovej Sonogovej z odboru medzinárodnej spolupráce MV SR a predstaviteľov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR).
28. augusta 2026
The Government of the Slovak Republic has approved a draft act on the cybersecurity of products with digital elements, also referred to as the cyber resilience act. This is a further step in the legislative process; the bill will subsequently be debated in the National Council of the Slovak Republic.
28. augusta 2026
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami, označovaný aj ako zákon o kybernetickej odolnosti. Ide o ďalší krok v legislatívnom procese, návrh zákona bude následne predmetom prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky. 
27. augusta 2026
The digitalisation of industry, energy, transport, water management and other strategic sectors brings a marked increase in efficiency and opens up possibilities for automated control. At the same time, however, it creates an ever closer link between the digital and the physical world. It is precisely this link that represents one of the significant challenges for the protection and resilience of critical infrastructure. 
27. augusta 2026
Digitalizácia priemyslu, energetiky, dopravy, vodného hospodárstva či ďalších strategických odvetví prináša výrazné zvýšenie efektivity a možnosti automatizovaného riadenia. Zároveň však vytvára čoraz tesnejšie prepojenie medzi digitálnym a fyzickým svetom. Práve toto prepojenie predstavuje jednu z významných výziev pre ochranu a odolnosť kritickej infraštruktúry.
27. augusta 2026
The Ministry of the Interior of the Slovak Republic has made public the open part of the National List of Critical Entities of the Slovak Republic. The list is based on Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure and on Amendments to Certain Acts, by which the Slovak Republic transposed the European CER Directive on the resilience of critical entities, and it is the outcome of the critical entity identification process carried out at national level.