O technológiách v kritickej infraštruktúre hovoríme veľa. O ľuďoch málo.

Budúcnosť kritickej infraštruktúry nebude závisieť len od moderných technológií, ale predovšetkým od ľudí, ktorí ich budú vedieť navrhovať, riadiť a chrániť. Ak dnes nezačneme systematicky investovať do odborníkov, môže sa nedostatok kvalifikovaných pracovníkov stať jedným z najväčších strategických rizík pre bezpečnosť a odolnosť Slovenska.

Za roky pôsobenia v oblasti bezpečnosti som sa naučil jednu dôležitú vec. Najväčšie riziká spravidla neprichádzajú náhle. Nevzniknú zo dňa na deň. Formujú sa postupne, takmer nepozorovane, až kým sa jedného dňa nestanú problémom, ktorý už nemožno ignorovať.

Dnes sa veľa hovorí o geopolitickom napätí, kybernetických útokoch, umelej inteligencii či digitalizácii. Oprávnene. Sú to témy, ktoré budú v nasledujúcich rokoch zásadne ovplyvňovať fungovanie štátu aj celej spoločnosti. Mám však pocit, že popri všetkých debatách o technológiách nám uniká otázka, ktorá môže byť pre budúcnosť Slovenska ešte dôležitejšia.

Kto bude tieto technológie o desať rokov navrhovať, prevádzkovať, chrániť a rozvíjať?

Práve na túto otázku zatiaľ nepoznáme presvedčivú odpoveď.

Nie všetky strategické riziká prichádzajú zvonka. Niektoré si vytvárame sami. Potichu. Postupne. Bez veľkých titulkov. Jedným z nich je nedostatok odborníkov, ktorí dnes zabezpečujú fungovanie energetiky, dopravy, zdravotníctva, digitálnych sietí, vodného hospodárstva či ďalších sektorov kritickej infraštruktúry. Nie je to problém jedného odvetvia. Je to výzva celej spoločnosti.

Európske analýzy upozorňujú, že už počas tohto desaťročia bude energetická transformácia vyžadovať viac ako milión nových pracovníkov. Súčasne rastie počet neobsadených technických pozícií a významná časť dnešných odborníkov sa postupne blíži k dôchodkovému veku. Ani Slovensko nie je výnimkou. Mnohé podniky už dnes otvorene hovoria, že nedostatok kvalifikovaných pracovníkov patrí medzi ich najväčšie rozvojové bariéry.

Tieto údaje nevnímam ako obyčajnú štatistiku. Vnímam ich ako strategické varovanie. Dlhé roky sme investovali predovšetkým do technológií. Dnes musíme s rovnakou intenzitou investovať aj do ľudí.

V kritickej infraštruktúre rastie dopyt po odborníkoch 

Predstavme si modernú energetickú spoločnosť. Investuje milióny eur do inteligentných distribučných sietí, automatizovaných riadiacich systémov, digitalizácie prevádzky či pokročilých nástrojov na monitorovanie infraštruktúry.

Je to správny smer. Každá nová technológia však zároveň zvyšuje nároky na ľudí, ktorí ju budú navrhovať, prevádzkovať, servisovať a chrániť. Bez dostatočného počtu kvalifikovaných odborníkov zostane aj tá najmodernejšia infraštruktúra len drahou investíciou s nevyužitým potenciálom.

Podobný vývoj vidíme aj v kybernetickej bezpečnosti. Organizácie investujú do špičkových bezpečnostných riešení, no čoraz častejšie zápasia s tým, že ich nemá kto efektívne spravovať. Chýbajú analytici, architekti bezpečnosti, odborníci na priemyselné riadiace systémy aj špecialisti, ktorí dokážu prepájať technológie s riadením rizík.

To nie je problém budúcnosti. To je realita súčasnosti.

Inteligencia budúcnosti nebude len umelá 

Často počúvam otázku, či umelá inteligencia nahradí odborníkov. Domnievam sa, že nemá zmysel tváriť sa, že umelá inteligencia ľudí nenahradí. Nahradí. Nie však každého, nie vo všetkom a nie vždy rovnocenne. 

V mnohých profesiách prevezme rutinné činnosti, zrýchli rozhodovacie procesy a niektoré pracovné pozície sa budú postupne meniť alebo úplne zaniknú. Platí to aj pre oblasť kritickej infraštruktúry, kde bude čoraz viac analytických, monitorovacích či administratívnych úloh vykonávaných automatizovane. To však neznamená, že prestaneme potrebovať odborníkov. Práve naopak. Čím výkonnejšie budú technológie, tým vyššie budú nároky na ľudí, ktorí ich budú vedieť správne nastaviť, pochopiť ich limity, vyhodnotiť ich výstupy a v rozhodujúcej chvíli prevziať zodpovednosť za konečné rozhodnutie.

Ani ten najlepší algoritmus nenesie zodpovednosť za rozhodnutie. Tú bude vždy niesť človek. Práve preto sa mení aj profil odborníka v oblasti kritickej infraštruktúry. Nebude stačiť rozumieť jednej technológii alebo jednému sektoru. Bude potrebné prepájať technické znalosti s bezpečnostným myslením, orientovať sa v legislatíve, chápať geopolitické súvislosti a samozrejme vedieť efektívne využívať umelú inteligenciu pri každodennej práci. Schopnosť prepájať poznatky sa stane jednou z najcennejších kompetencií nasledujúcich rokov.

Odolnosť má aj ľudský rozmer

Odolnosť kritickej infraštruktúry nevzniká nákupom technológií. Nevzniká ani prijatím novej legislatívy. Vzniká až vtedy, keď máme ľudí, ktorí rozumejú svojej práci, dokážu spolupracovať naprieč sektormi a sú pripravení prijímať správne rozhodnutia aj v tých najnáročnejších situáciách. Preto považujem za mimoriadne dôležité vytvárať priestor na prepájanie odborníkov z verejného sektora, súkromných spoločností, akademického prostredia aj výskumných organizácií. Výmena skúseností, spoločné vzdelávanie a zdieľanie dobrej praxe patria medzi základné predpoklady vyššej odolnosti štátu.

Takéto prostredie sa snaží vytvárať aj Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky. Naším cieľom nie je iba upozorňovať na nové riziká. Chceme prepájať ľudí, ktorí dokážu prinášať riešenia, podporovať odbornú diskusiu a vytvárať priestor na spoluprácu medzi štátom, akademickou sférou a súkromným sektorom. Som presvedčený, že práve spolupráca bude jedným z rozhodujúcich faktorov našej budúcej odolnosti.

Čas konať je dnes 

Kritická infraštruktúra sa často vníma ako technická záležitosť. Ja som presvedčený, že je to predovšetkým otázka ľudí. Technológie budú výkonnejšie. Umelá inteligencia bude inteligentnejšia. Legislatíva bude prinášať nové požiadavky. To všetko je prirodzený vývoj. Otázka však neznie, aké technológie budeme mať o desať rokov. Otázka znie, či budeme mať ľudí, ktorí im budú rozumieť.

Slovensko má množstvo schopných odborníkov. Potrebujeme však vytvoriť podmienky, aby svoje znalosti mohli rozvíjať doma, aby mali priestor na celoživotné vzdelávanie a aby mladí ľudia opäť vnímali technické profesie ako perspektívnu a spoločensky mimoriadne dôležitú kariéru.

Ak dnes nezačneme systematicky investovať do odborníkov, vzdelávania a prepájania skúseností, o niekoľko rokov môžeme zistiť, že naším najväčším limitom nebudú technológie, ale nedostatok ľudského potenciálu. Pretože odolnosť kritickej infraštruktúry sa nezačína v serverovni, v riadiacom centre ani pri najmodernejšom softvéri. Začína pri tom, ako tieto technológie dokážeme využívať a ako o nich dokážeme rozhodovať. 

Technológie budú čoraz inteligentnejšie. Zodpovednosť však zostane na človeku. 

__________



Tibor Straka je prezidentom Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky. Dlhodobo sa venuje otázkam bezpečnosti, odolnosti kritickej infraštruktúry a strategického riadenia rizík. V pravidelných komentároch prináša pohľad na aktuálne výzvy, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť štátu a fungovanie kritických služieb.