Český CIS+ nastavuje nový štandard koordinácie dronov

Česká republika dokončila krok, ktorý sa v mediálnom obraze javí ako rutinná dodávka softvéru, no z hľadiska bezpečnosti štátu ide o zásadnú zmenu architektúry vzdušného priestoru. Skupina CSG prostredníctvom spoločnosti UpVision dodala ŘLP ČR systém CIS+ postavený na platforme MAIA, ktorý vytvára spoločné digitálne prostredie na výmenu prevádzkových informácií medzi poskytovateľmi služieb pre drony a klasickým riadením letovej prevádzky. Po dodávke nasleduje zavádzanie do prevádzky a certifikácia, ostré nasadenie sa očakáva v druhej polovici roka 2027.

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky považuje za podstatné, že hodnota tejto zákazky nespočíva v tom, že Česko bude mať „ďalší informačný systém“. Rozhodujúce je, že Česko prestalo riešiť drony ako samostatnú agendu a začlenilo ich do jedného prevádzkového obrazu s pilotovanou dopravou. To je rozdiel medzi reguláciou a riadením. A práve tento rozdiel by mal byť pre Slovensko referenčným bodom, nie predmetom obdivu.

Čo CIS+ reálne mení

Systém plní rolu poskytovateľa spoločných informačných služieb (CISP) v rámci európskeho konceptu U-space. Zhromažďuje a distribuuje informácie o geografických zónach a obmedzeniach, zdieľa schválené letové povolenia, zabezpečuje identifikáciu a sledovanie dronov v reálnom čase, sprostredkúva údaje o odchýlkach od schválených letových plánov a distribuuje meteorologické dáta z prevádzkových systémov ŘLP. Kľúčové je priame prepojenie s existujúcim systémom ATM, vďaka ktorému sa prevádzkové a meteorologické údaje prenášajú do prostredia U-space automaticky, bez telefonátov a e-mailov.

Praktický dopad je najlepšie viditeľný na mimoriadnych situáciách. Ak ŘLP vyhlási obmedzenie pre zásah leteckej záchrannej služby, letecký deň alebo návštevu štátnika, CIS+ informáciu automaticky rozdistribuuje všetkým pripojeným poskytovateľom služieb U-space, ktorí ju bezodkladne premietnu do plánovania vlastných letov. Rovnako sa digitalizuje proces žiadostí o prevádzku v priestoroch vyžadujúcich koordináciu s ŘLP: žiadosť ide cez systém, rozhodnutie sa doručí automaticky a všetci dotknutí prevádzkovatelia získajú informáciu o schválených letoch v tom istom priestore. To nie je komfort. To je zníženie rizika kolízie a odstránenie šedej zóny, v ktorej dnes koordinácia stojí na ochote a dostupnosti ľudí na telefóne.

Tri vrstvy, ktoré sa nesmú zamieňať

V slovenskej debate sa opakovane zlievajú tri odlišné veci, čo následne deformuje aj rozhodovanie o investíciách. Prvou je samotné bezpilotné lietadlo ako technický prostriedok. Druhou je U-space ako súbor pravidiel a digitálnych služieb, teda regulačno-prevádzkové prostredie. Treťou je ATM ako existujúca infraštruktúra riadenia letovej prevádzky s vlastnou certifikačnou kultúrou, bezpečnostnými cieľmi a kontinuitou prevádzky. CIS+ je hodnotný práve preto, že tieto vrstvy prepája bez toho, aby ich zlúčil. Drony sa neintegrovali do ATM tak, že by ATM prestalo byť ATM. Vzniklo rozhranie s vlastnou zodpovednosťou, vlastnými dátami a vlastným certifikačným režimom.

Toto rozlíšenie je dôležité aj pre obrannú a bezpečnostnú rovinu. Bezpilotné systémy dnes intenzívne využívajú ozbrojené sily, polícia, hasiči, záchranné zložky aj prevádzkovatelia kritickej infraštruktúry. S rastúcim počtom nasadení rastie potreba koordinácie, bezpečnej výmeny údajov a spoločného situačného prehľadu medzi organizáciami, ktoré dnes často nevedia, že lietajú v tom istom priestore v tej istej minúte. Platforma MAIA pritom nadväzuje na poznatky z európskych projektov CERTIFLIGHT, U-Space4UAM a ATM-EXCITE, čo je relevantné: nejde o prototyp, ale o riešenie, ktoré prešlo výskumným a certifikačným prostredím.

Kde stojí Slovensko

Slovensko má za sebou varovania, ktoré zatiaľ nevyústili do porovnateľnej infraštruktúry. Najvyšší kontrolný úrad SR identifikoval vážne bezpečnostné riziká v procese povoľovania a používania dronov a upozornil, že štát nemá potrebné nástroje na správu a manažment dronov vo vzdušnom priestore; úlohu štátu v praxi supluje občianske združenie prevádzkujúce aplikáciu, ktorá zbierala dáta približne 5 800 pilotov. Riaditeľ Asociácie Mám dron Rastislav Sopko odhadoval dronovú komunitu na približne 30-tisíc pilotov s tým, že len zhruba tretina má základnú informačnú výbavu. Pre porovnanie, v Česku sa hovorí o približne 82-tisíc registrovaných dronoch.

Tieto čísla nie sú argumentom proti dronom. Sú argumentom proti predstave, že problém sa vyrieši osvetou a mobilnou aplikáciou. Osveta je potrebná, ale nie je infraštruktúra. Ako uviedol generálny riaditeľ UpVision Štěpán Alexa, CIS+ dáva všetkým účastníkom U-space jeden spoľahlivý a aktuálny obraz o vzdušnom priestore, čo je základná podmienka toho, aby drony mohli lietať bezpečne a vo veľkom.

Rozhodujú prvé minúty, nie senzory

Bezpečnostná hodnota takejto platformy sa neprejaví pri pokojnom lete. Prejaví sa v momente, keď je potrebné rozhodnúť. Tibor Straka, prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, upozorňuje: „Najväčším problémom nemusí byť samotný dron, ale čas, ktorý máme na rozhodnutie. Ak nevieme rýchlo vyhodnotiť, čo sa deje a kto má reagovať, aj malý incident môže mať zbytočne veľké následky.“

Táto myšlienka je mostom medzi civilným U-space a ochranou kritickej infraštruktúry. Dron nad elektrárňou, letiskom alebo vodárenským objektom nemusí nič poškodiť, aby narušil fungovanie objektu. Stačí, že sa objaví v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a kritický subjekt nevie, čo tam robí. Detekcia pritom nie je to isté ako vyhodnotenie a vyhodnotenie nie je to isté ako zásah. Presne túto medzeru zaplňuje vrstva, ktorú CIS+ v Česku zavádza: nie senzor, ale zdieľaný kontext.

AKI SR na túto problematiku upozorňovala už pred českou dodávkou. V článku „Nie každý dron je útok. Ako rozpoznať ten, ktorý ním môže byť?“ zo 7. októbra 2026 asociácia upozornila, že pripravenosť kritického subjektu sa nezačína nákupom senzorov, ale schopnosťou incident včas zachytiť, správne vyhodnotiť a zvládnuť bez zbytočných strát. Uviedli sme v ňom aj to, že európsky rámec sa tvorí teraz a národné povinnosti z neho dopadnú na konkrétne objekty a ich bezpečnostné manažmenty. Český CIS+ je praktickým potvrdením tohto záveru: samotná detekcia nestačí, rozhoduje spoločný kontext a čas.

Európsky rámec pritom nadobúda konkrétne obrysy. Akčný plán EÚ pre bezpečnosť dronov a ochranu proti dronom z 11. februára 2026 stojí na štyroch prioritách – pripravenosť, detekčné kapacity, koordinácia reakcie a obranná pripravenosť – a výslovne cieli aj na civilnú vnútornú bezpečnosť a ochranu citlivých objektov vrátane rámca EASA a budovania U-space. Komisia zároveň navrhla, aby členské štáty vymenovali národných koordinátorov pre bezpečnosť dronov. Povinnosti, ktoré z tohto rámca vzídu, dopadnú na konkrétne objekty a ich bezpečnostné manažmenty bez ohľadu na to, či na ne bude štát pripravený.

Riziká, ktoré sa nesmú prehliadnuť

Stanovisko, ktoré by českú dodávku len oslavovalo, by nebolo odborné. Tri riziká treba pomenovať otvorene. Prvým je koncentrácia závislosti: ak sa jedna platforma stane spoločným informačným základom pre celý ekosystém, jej výpadok alebo kompromitácia má systémový dosah. Preto musia byť súčasťou návrhu jasné požiadavky na dostupnosť, oddelenie prevádzkových a bezpečnostných dát a krízové režimy.

Druhým je kybernetická bezpečnosť a ochrana dodávateľského reťazca. Moderná kritická infraštruktúra už nie je tvorená izolovanými subjektmi, ale prepojeným ekosystémom, v ktorom sú energetické spoločnosti závislé od cloudových riešení, nemocnice od IT dodávateľov a priemyselné podniky od logistických a dátových služieb, ako upozornil Tibor Straka (Trend). U-space je presne takýmto uzlom.

Tretím rizikom je certifikačná disciplína: bez certifikácie a bez preukázateľnej prevádzkovej histórie zostáva aj najlepšie navrhnutý systém len sľubom. Český model je v tomto poučný práve tým, že zavádzanie do prevádzky a certifikáciu nepreskakuje.

Odporúčania pre Slovensko

Definovať vlastníka agendy. U-space nie je projekt ministerstva dopravy ani projekt priemyslu. Je to prierezová prevádzková infraštruktúra, ktorá potrebuje jedného gestora s mandátom koordinovať dopravný úrad, riadenie letovej prevádzky, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, záchranné zložky a prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry. Bez určeného vlastníka sa bude každá čiastková iniciatíva opakovať a žiadna nebude integrovaná.

Nakupovať rozhranie, nie izolované aplikácie. Slovensko by nemalo obstarávať ďalší samostatný nástroj pre pilotov. Má obstarávať vrstvu, ktorá sa preukázateľne rozhraniami napája na ATM, na poskytovateľov U-space služieb a na bezpečnostné zložky, s definovanými API a s testovateľnou zhodou s európskymi požiadavkami.

Postaviť požiadavky na dáta pred požiadavky na funkcionalitu. Rozhodujúce je, kto je vlastníkom dát, ako dlho sa uchovávajú, kto má prístup a ako sa oddelí prevádzková telemetria od bezpečnostne citlivých informácií. Toto sa musí vyriešiť v zadaní, nie v dodatku po nasadení.

Prepojiť civilnú a obrannú rovinu od začiatku. Dual-use nie je marketingový pojem. Tie isté údaje o vzdušnom priestore potrebuje civilný poskytovateľ služieb, hasičský zbor aj prevádzkovateľ elektrárne. Ak sa obranná a bezpečnostná vetva pridá až po certifikácii civilného riešenia, vzniknú dve nekompatibilné pravdy o tom istom priestore.

Od českého príkladu k slovenskému riešeniu

Česká dodávka CIS+ nie je príbehom o dronoch. Je príbehom o tom, že štát sa rozhodol riadiť prevádzku namiesto toho, aby ju len toleroval a dodatočne vyšetroval. Pre Slovensko z toho vyplýva nepríjemný, ale užitočný záver: najväčšie riziko nie je v tom, že nám nad hlavami lietajú drony.

Riziko je v tom, že o nich nemáme včas jeden spoločný obraz. A ten sa nedá kúpiť ako hotová vec. Dá sa len navrhnúť, certifikovať a prevádzkovať.



Zdroje: Defence News – Česká dodávka CIS+, AKI SR – Nie každý dron je útok, Trend – Rizikom pre kritickú infraštruktúru môžu byť aj dodávatelia, ta3 – Prečo dron nie je hračka, Noviny.sk – Kto lieta nad našimi hlavami.