Predstavujeme sektory kritickej infraštruktúry: Digitálna infraštruktúra

Elektrina poháňa stroje, voda udržiava život, no dáta dnes poháňajú spoločnosť. Digitálna infraštruktúra vytvára neviditeľnú sieť, ktorá prepája občanov, podniky a štátne inštitúcie a umožňuje fungovanie takmer každej modernej služby. Existujú systémy, ktoré nevidíme, no bez nich by sa v priebehu niekoľkých minút zastavila komunikácia, bankové služby, zdravotníctvo aj fungovanie štátu. Digitálna infraštruktúra sa preto stala nielen technologickým základom modernej ekonomiky, ale aj jedným z najdôležitejších pilierov národnej bezpečnosti a odolnosti spoločnosti.

Jej význam v posledných rokoch výrazne vzrástol v dôsledku digitalizácie verejných služieb, rozvoja cloudových technológií, rastúceho objemu dát a čoraz väčšej závislosti kritických sektorov od elektronickej komunikácie.

Priemerný človek vykoná počas jedného dňa stovky digitálnych interakcií – odošle správu, zaplatí kartou, použije navigáciu, prihlási sa do internet bankingu alebo si otvorí webovú stránku. Za každou z týchto činností stojí rozsiahla a mimoriadne komplexná digitálna infraštruktúra, ktorej fungovanie si väčšina ľudí uvedomí až v okamihu, keď prestane fungovať. Práve preto sa digitálna infraštruktúra čoraz častejšie označuje ako „infraštruktúra infraštruktúr“, pretože od jej bezpečného a nepretržitého fungovania závisia takmer všetky ostatné sektory kritickej infraštruktúry.

Výpadok digitálnej infraštruktúry dnes nepredstavuje len technický problém – môže mať priame dôsledky na bezpečnosť štátu, ekonomickú stabilitu a každodenný život miliónov obyvateľov.

Prečo je digitálna infraštruktúra súčasťou kritickej infraštruktúry

Digitálna infraštruktúra predstavuje súbor technológií, sietí a služieb, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje prenos, spracovanie, ukladanie a výmena informácií. Ide o sektor, ktorý dnes prepája všetky ostatné sektory kritickej infraštruktúry a vytvára predpoklady pre ich bezpečné a nepretržité fungovanie.

Podľa Európskej komisie využíva internet viac ako 93 % obyvateľov Európskej únie a viac ako 75 % podnikov používa cloudové služby alebo dátové centrá. Každý deň sa na celom svete prenesú stovky exabajtov dát a uskutočnia miliardy digitálnych transakcií.

Na Slovensku využíva internet pravidelne viac ako 90 % domácností a elektronické komunikačné siete pokrývajú prakticky celé územie štátu. Mobilné siete obsluhujú viac ako 7 miliónov aktívnych SIM kariet a každoročne sa objem prenesených dát zvyšuje dvojciferným tempom.

Digitálna infraštruktúra sa stala základnou podmienkou fungovania štátu, hospodárstva aj každodenného života. Jej význam sa naplno prejaví najmä v krízových situáciách, keď je nevyhnutné zabezpečiť komunikáciu, koordináciu záchranných zložiek, prevádzku energetických systémov, bankovníctva či zdravotníctva.

Ústredný orgán štátnej správy

Ústrednými orgánmi štátnej správy pre sektor Digitálna infraštruktúra sú:

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky

Národný bezpečnostný úrad

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Medzi ich hlavné činnosti na úseku kritickej infraštruktúry patrí:

● strategické riadenie digitálnej transformácie,

● tvorba a koordinácia politík v oblasti digitalizácie,

● metodické usmerňovanie subjektov kritickej infraštruktúry,

● koordinácia opatrení na zvyšovanie odolnosti digitálnych služieb,

● zabezpečovanie kontinuity základných digitálnych služieb.

Podsektory, subjekty a základné služby sektora Digitálna infraštruktúra

Podsektor a) Informačné technológie verejnej správy

Subjekty:

1.      správcovia a prevádzkovatelia sietí a informačných systémov verejnej správy podľa osobitného predpisu (Zákon č. 95/2019 Z.z. v znení neskorších predpisov)

Základné služby:

- prevádzka centrálnej informačnej infraštruktúry a centrálnej komunikačnej infraštruktúry

- správa vládneho elektronického komunikačného systému

- služby, ktoré majú zásadný význam pre podporu výkonu verejnej správy

Ústredný orgán: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Podsektor b) Ostatné informačné technológie

Subjekty:

1.      poskytovatelia internetových prepojovacích uzlov podľa osobitného predpisu (Zákon č. 69/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov)

Základné služby:

- poskytovanie a prevádzka služieb internetových prepojovacích uzlov

Ústredný orgán: Ministerstvo dopravy SR

2.      poskytovatelia služieb DNS podľa osobitného predpisu (Zákon č. 69/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov)

Základné služby:

- poskytovanie služieb systému doménových mien (DNS) s výnimkou služieb súvisiacich s koreňovými názvovými servermi

Ústredný orgán: Národný bezpečnostný úrad

3.      správcovia názvov domén najvyššej úrovne podľa osobitného predpisu (Zákon č. 69/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov)

Základné služby:

- prevádzka a správa správcov názvov domén najvyššej úrovne (TLD)

Ústredný orgán: Národný bezpečnostný úrad

4.      správcovia a prevádzkovatelia sietí a informačných systémov, ktoré sa týkajú bezpečnosti Slovenskej republiky

Základné služby:

- správa a poskytovanie osobitných služieb

Ústredný orgán: Ministerstvo vnútra SR

5.      poskytovatelia služieb cloud computingu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 69/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov)

Základné služby:

- poskytovanie služieb cloud computingu

Ústredný orgán: Ministerstvo vnútra SR

6.      poskytovatelia služieb cloud computingu podľa osobitného predpisu v súkromnom sektore (Zákon č. 69/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov)

Základné služby:

- poskytovanie služieb cloud computingu

Ústredný orgán: Národný bezpečnostný úrad

7.      poskytovatelia služieb dátového centra podľa osobitného predpisu (Zákon č. 69/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov)

Základné služby:

- poskytovanie služieb dátového centra

Ústredný orgán: Ministerstvo vnútra SR

8.      poskytovatelia služieb dátového centra podľa osobitného predpisu v súkromnom sektore (Zákon č. 69/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov)

Základné služby:

- poskytovanie služieb dátového centra

Ústredný orgán: Národný bezpečnostný úrad

9.      poskytovatelia sietí na sprístupňovanie obsahu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 69/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov)

Základné služby:

- poskytovanie sietí na sprístupňovanie obsahu

Ústredný orgán: Ministerstvo dopravy SR

10.  poskytovatelia dôveryhodných služieb podľa osobitného predpisu (§ 3 zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách)

Základné služby:

- poskytovanie dôveryhodných služieb

Ústredný orgán: Národný bezpečnostný úrad

11. poskytovatelia verejných elektronických komunikačných sietí podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 3 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách)

Základné služby:

- poskytovanie verejne dostupných elektronických komunikačných sietí

Ústredný orgán: Ministerstvo dopravy SR

12. poskytovatelia elektronických komunikačných služieb podľa osobitného predpisu, ak sú ich služby verejne dostupné (§ 2 ods. 19 zákona č. 452/2021 Z. z. v znení zákona č. 287/2023 Z. z.)

Základné služby:

- poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb

Ústredný orgán: Ministerstvo dopravy SR

Sektor Digitálna infraštruktúra tvorí rozsiahla sieť verejných a súkromných subjektov. Patria sem napr. telekomunikační operátori, prevádzkovatelia dátových centier, poskytovatelia cloudových služieb, internetoví poskytovatelia, technologické spoločnosti a prevádzkovatelia kritických digitálnych platforiem a ďalšie subjekty.

Ich činnosť možno rozdeliť do niekoľkých základných oblastí:

● zabezpečenie internetovej konektivity,

● prevádzka mobilných a pevných komunikačných sietí,

● správa dátových centier,

● poskytovanie cloudových služieb,

● prevádzka systémov doménových mien,

● monitorovanie a správa informačných systémov,

● poskytovanie digitálnych služieb pre verejný a súkromný sektor,

● podpora kybernetickej bezpečnosti a kontinuity služieb.

Tieto služby tvoria základ fungovania modernej ekonomiky, verejnej správy a prakticky všetkých ostatných sektorov kritickej infraštruktúry.

Špecifiká sektora Digitálna infraštruktúra

Sektor je charakteristický mimoriadne vysokou mierou prepojenia s ostatnými sektormi kritickej infraštruktúry. Jeho fungovanie je nevyhnutné pre činnosť energetiky, dopravy, zdravotníctva, finančného sektora, verejnej správy aj bezpečnostných zložiek.

Zároveň ide o sektor, ktorý sa vyvíja najrýchlejšie zo všetkých sektorov kritickej infraštruktúry. Nové technológie, umelá inteligencia, internet vecí a automatizácia neustále zvyšujú nároky na jeho bezpečnosť, odolnosť a dostupnosť.

Riziká sektora Digitálna infraštruktúra

Rizikový profil sektora je tvorený kombináciou technologických, bezpečnostných a geopolitických hrozieb.

Medzi hlavné riziká patria najmä:

● kybernetické útoky,

● ransomvérové incidenty,

● výpadky elektrickej energie,

● zlyhanie dátových centier,

● poruchy cloudových služieb,

● narušenie medzinárodnej konektivity,

● sabotáž komunikačných sietí,

● nedostatok kvalifikovaných odborníkov,

● závislosť od zahraničných technológií a dodávateľov.

Podľa Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť počet významných kybernetických incidentov v Európe za posledné roky vzrástol o viac ako 300 %. Náklady na rozsiahle kybernetické incidenty dosahujú každoročne miliardy eur a ich dôsledky môžu mať priamy dopad na fungovanie štátu a poskytovanie základných služieb.

Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky podporuje subjekty pôsobiace v sektore Digitálna infraštruktúra prostredníctvom odborného poradenstva, vzdelávania a analýz rizík. Jej činnosť zahŕňa najmä:

● podporu implementácie legislatívnych požiadaviek,

● tvorbu plánov kontinuity činností,

● analýzu zraniteľností,

● školenia v oblasti krízového riadenia,

● podporu kybernetickej bezpečnosti,

● prepojenie verejného a súkromného sektora,

● výmenu odborných skúseností.

Digitálna infraštruktúra bude v nasledujúcich rokoch patriť medzi rozhodujúce faktory odolnosti štátu. Jej význam bude naďalej rásť s pokračujúcou digitalizáciou spoločnosti, rozvojom umelej inteligencie a rastúcou závislosťou kritických služieb od elektronickej komunikácie.



Budúcnosť bezpečnej a odolnej spoločnosti sa nebude merať len počtom technológií, ktoré využíva, ale predovšetkým schopnosťou chrániť systémy, ktoré síce nevidíme, no bez nich by sa moderný svet zastavil.