Verejná správa ako sektor kritickej infraštruktúry
Pokračujeme v sérii odborných článkov, venovaných jednotlivým sektorom kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Dnes sa pozrieme na sektor verejnej správy.
Keď občan potrebuje urgentne vybaviť občiansky preukaz, rodič zapísať narodenie dieťaťa, štát koordinuje riešenie mimoriadnej udalosti alebo nemocnica overuje údaje pacienta, v pozadí vždy funguje verejná správa.
Moderný štát je dnes závislý od dát, registrov, informačných systémov a schopnosti úradov rozhodovať aj počas krízových situácií. Ak by tieto systémy prestali fungovať čo i len na niekoľko hodín, ľudia by okamžite pocítili dôsledky, od nedostupných služieb úradov až po problémy v komunikácii štátu.
Práve preto je verejná správa zaradená medzi sektory kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky. Ide o sektor, ktorého výpadok by neznamenal iba administratívny problém. Znamenal by obmedzenie fungovania štátu, nedostupnosť základných služieb a vážne dôsledky pre obyvateľstvo, bezpečnosť aj ekonomiku krajiny.
Podsektory, subjekty a základné služby sektora verejnej správy
Príloha č. 1 zákona č. 367/2024 Z.z. o kritickej infraštruktúre pri sektore verejná správa neurčuje podsektory. Ako kritické subjekty vymedzuje subjekty verejnej správy a za základné služby v tomto sektore špecifikuje ako služby, ktoré poskytujú subjekty verejnej správy na úrovni ústrednej štátnej správy.
Do sektora patria najmä orgány a organizácie zabezpečujúce:
● výkon štátnej správy,
● fungovanie štátnych informačných systémov,
● správu registrov a evidencií,
● krízové riadenie,
● poskytovanie elektronických služieb štátu,
● koordináciu výkonu verejnej moci.
Ide o služby, bez ktorých štát nedokáže fungovať v štandardnom režime ani počas mimoriadnych udalostí.
Kto je ústredným orgánom sektora verejnej správy
Ústredným orgánom pre sektor verejnej správy je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré koordinuje plnenie úloh na úseku ochrany kritickej infraštruktúry a spolupracuje s jednotlivými sektormi a identifikovanými kritickými subjektmi.
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky má s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky uzatvorené Memorandum o spolupráci, na základe ktorého poskytuje ministerstvu súčinnosť v oblasti podpory odolnosti, odborného vzdelávania, výmeny skúseností a budovania bezpečnostného povedomia.
Prečo je verejná správa kritickou infraštruktúrou
Verejná správa prepája fungovanie celého štátu. Ak nefunguje verejná správa, postupne prestávajú fungovať aj ďalšie sektory.
Bez funkčných registrov a systémov nie je možné napríklad:
● vydávať občianske preukazy a cestovné doklady,
● riadiť krízové situácie,
● organizovať evakuácie a mimoriadne opatrenia,
● poskytovať sociálne služby,
● spravovať kataster,
● zabezpečiť komunikáciu medzi úradmi,
● vykonávať rozhodovaciu činnosť štátu,
● koordinovať činnosť bezpečnostných zložiek,
● zabezpečovať elektronické služby štátu pre obyvateľov a firmy.
Na Slovensku dnes verejná správa zabezpečuje služby pre viac ako 5,4 milióna obyvateľov a fungovanie tisícov organizácií verejného sektora. Samosprávu tvorí viac ako 2 890 obcí a miest, ktoré denne zabezpečujú základné služby pre obyvateľstvo — od matrík až po krízové riadenie pri mimoriadnych udalostiach.
V prostredí verejnej správy fungujú stovky informačných systémov a elektronických služieb štátu. Len portál slovensko.sk ročne spracúva milióny elektronických podaní a autentifikácií používateľov.
Verejná správa zároveň patrí medzi najväčších spracovateľov údajov v krajine. Registre štátu obsahujú údaje o obyvateľoch, vozidlách, nehnuteľnostiach, podnikateľoch, sociálnych dávkach či zdravotnom systéme. Aj krátkodobý výpadok kľúčových systémov môže ovplyvniť fungovanie nemocníc, záchranných zložiek, samospráv, finančnej správy alebo bezpečnostných orgánov.
Ak by došlo k rozsiahlemu výpadku informačných systémov verejnej správy, dopady by sa prejavili prakticky okamžite — od obmedzenia služieb pre obyvateľov až po problémy v riadení štátu.
Čo dnes sektor verejnej správy najviac ohrozuje
Najväčšie riziká už dávno nepredstavujú iba fyzické útoky. Verejná správa je jedným z najčastejších cieľov kybernetických incidentov.
Medzi hlavné hrozby patria:
● ransomware útoky,
● kybernetické útoky na informačné systémy,
● únik alebo zneužitie údajov,
● výpadky dátových centier,
● narušenie elektronických služieb štátu,
● zlyhanie externých IT dodávateľov,
● hybridné hrozby a dezinformačné kampane,
● nedostatok odborníkov na kybernetickú bezpečnosť,
● závislosť od digitálnych technológií.
Kybernetické útoky na verejný sektor patria v Európe medzi najčastejšie incidenty v oblasti kritickej infraštruktúry. Ransomware útok na jediný úrad alebo informačný systém môže spôsobiť škody v stovkách tisíc eur, obmedziť služby pre obyvateľstvo a vyradiť časť štátnej správy na niekoľko dní.
Stačí výpadok jednej kľúčovej služby a následky sa môžu preniesť do ďalších sektorov — zdravotníctva, energetiky, dopravy či finančného sektora. Práve preto sa odolnosť verejnej správy stáva jednou z najvýznamnejších bezpečnostných tém celej Európskej únie.
Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry SR
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky prepája odborníkov, verejný sektor, samosprávy aj súkromné organizácie s cieľom zvyšovať odolnosť Slovenskej republiky.
Rastúca digitalizácia a nové bezpečnostné riziká ukazujú, že spolupráca medzi štátom, samosprávou a odbornou komunitou je dnes nevyhnutná.
Subjekty verejnej správy, ktoré sa stanú súčasťou Asociácie kritickej infraštruktúry SR, získajú prístup k odbornému know-how, skúsenostiam z praxe a komunite, ktorá sa aktívne venuje ochrane základných služieb štátu. Členstvo pomáha organizáciám lepšie sa pripraviť na incidenty, legislatívne zmeny aj nové bezpečnostné výzvy.
V ďalšom pokračovaní série sa pozrieme na sektor Vesmír a jeho význam pre fungovanie štátu, navigačné služby, komunikáciu aj bezpečnosť Európy.
