Vláda schválila nový zákon o kritickej infraštruktúre
23. februára 2025
Vláda SR schválila na rokovaní 2. októbra 2024 nový zákon o kritickej infraštruktúre, ktorý predložilo Ministerstvo vnútra SR. Tento krok prichádza ako reakcia na súčasný geopolitický kontext, v ktorom musí Slovensko zostať ostražité a prispôsobovať sa novým výzvam. Nová legislatíva nahrádza existujúci zákon, ktorý sa zameriával len na ochranu prvkov kritickej infraštruktúry a už sa považuje za prekonaný. Hlavným cieľom je posilniť poskytovanie základných služieb nevyhnutných pre spoločnosť a hospodárstvo prostredníctvom zvýšenia odolnosti kritických subjektov. Ministerstvo zdôrazňuje, že súčasné rizikové prostredie je výrazne komplexnejšie než v roku 2008, zahŕňajúc prírodné hrozby, klimatické zmeny, hybridné útoky, terorizmus, pandémie a priemyselné havárie. Zákon tiež reflektuje výzvy spojené s novými technológiami ako 5G siete a bezpilotné systémy, pričom berie do úvahy rastúcu vzájomnú závislosť prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry. Narušenie služieb v jednom sektore môže vyvolať reťazovú reakciu v iných sektoroch, prípadne aj v ďalších členských štátoch EÚ. Účinnosť zákona je plánovaná od 1. januára 2025, pričom ešte musí prejsť schválením v parlamente.
Čitajte viac na: https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-schvalila-novy-zakon-o-kritick/826588-clanok.html
Čitajte viac na: https://www.teraz.sk/slovensko/vlada-schvalila-novy-zakon-o-kritick/826588-clanok.html
A drone flying over a power plant, airport or water facility does not have to cause any physical damage to disrupt its operations. It may be enough for it to appear in the wrong place at the wrong time, while the critical entity has no idea what it is doing there. This is precisely why attention in Europe is shifting from technologies designed to neutralise drones to something less visible: the ability of critical entities to detect an incident in time, assess it correctly and manage it without unnecessary losses.
Dron nad elektrárňou, letiskom alebo vodárenským objektom nemusí nič poškodiť, aby narušil jeho fungovanie. Stačí, že sa objaví v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a kritický subjekt nevie, čo tam robí. Práve preto sa pozornosť v Európe presúva od samotných technológií na zneškodnenie dronov k niečomu menej viditeľnému: k schopnosti kritických subjektov incident včas zachytiť, správne vyhodnotiť a zvládnuť bez zbytočných strát.
A series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on essential services under Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure
Séria odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky o základných službách podľa prílohy č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre
The incident at the primary school in Staškov brings back a topic that deserves continuous attention, not just attention in the aftermath of an incident. The protection of soft targets should form part of a systematic security policy, with clearly defined measures, responsibilities and preparedness for various types of threats.
Udalosť v základnej škole v Staškove pripomína tému, ktorá si zaslúži pozornosť priebežne, nie až po incidente. Ochrana mäkkých cieľov by mala byť súčasťou systematickej bezpečnostnej politiky, s jasne nastavenými opatreniami, zodpovednosťami a pripravenosťou na rôzne typy hrozieb.
We are continuing the series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic, in which we gradually introduce the individual essential services listed in Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. Having covered the operation of pipelines for the transport of crude oil and motor fuels, today we move one step upstream to a service that stands at the very beginning of the entire oil chain: crude oil extraction.
Pokračujeme v sérii odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po tom, ako sme sa venovali prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, sa dnes posúvame o krok proti prúdu k službe, ktorá stojí úplne na začiatku celého ropného reťazca: ťažbe ropy.
On 16 September 2026, a test carried out in Norway demonstrated a new dimension of satellite navigation security. Europe’s Galileo system was tested under so-called spoofing conditions — a situation in which a receiver is fed a fake signal and may therefore receive incorrect information about its position.
16. septembra 2026 sa v Nórsku uskutočnil test, ktorý ukázal nový rozmer bezpečnosti satelitnej navigácie. Európsky systém Galileo bol testovaný v podmienkach tzv. Spoofingu, teda situácie, pri ktorej je prijímaču podstrčený falošný signál a ten môže dostať nesprávnu informáciu o svojej polohe.