Výroba elektriny ako základná služba kritickej infraštruktúry

3. júla 2026

Ďalší článok zo série, v ktorej predstavujeme základné služby kritickej infraštruktúry podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre.


Elektrina je pre modernú spoločnosť taká samozrejmá, že si jej význam často uvedomíme až v okamihu výpadku. Každé rozsvietené svetlo, fungujúca nemocnica, výrobná linka, dátové centrum či bankomat sú závislé od spoľahlivej dodávky elektrickej energie. Aj preto patrí výroba elektriny medzi najvýznamnejšie základné služby kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.


Vedeli ste, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom jadrovej energie na výrobe elektriny na svete?

Po spustení 3. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce pochádza viac ako 60 % elektriny vyrobenej na Slovensku z jadrových zdrojov. V rámci Európskej únie sa tak Slovensko dlhodobo zaraďuje medzi krajiny s najvyšším podielom jadrovej energetiky na výrobe elektriny. Inými slovami – viac ako každá druhá kilowatthodina vyrobená na Slovensku vzniká v jadrových elektrárňach.


Postavenie výroby elektriny v štruktúre kritickej infraštruktúry


Pre lepšiu orientáciu uvádzame pozíciu tejto základnej služby v sektore energetiky tak, ako ju vymedzuje príloha č. 1 k zákonu č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre:


Sektor: Energetika

Podsektor: Elektroenergetika

Kategória subjektov: výrobcovia elektriny podľa osobitného predpisu (§ 3 písm. b) prvého bodu zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov)

Základné služby: výroba elektriny

Ústredný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky


Ministerstvo hospodárstva SR v pozícii ústredného orgánu  zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona o kritickej infraštruktúre vrátane identifikácie kritických subjektov a koordinácie opatrení na posilňovanie ich odolnosti.


Nie každý výrobca elektriny sa automaticky stáva kritickým subjektom. Rozhodujúci je najmä význam poskytovanej služby, rozsah výroby, dosah možného narušenia a jeho potenciálny vplyv na bezpečnosť štátu, ekonomiku alebo obyvateľstvo.


Prečo je výroba elektriny taká dôležitá?


Výroba elektriny patrí medzi základné služby, od ktorých sú priamo závislé prakticky všetky ostatné sektory kritickej infraštruktúry. Bez elektrickej energie by nefungovali napríklad:


  • nemocnice a zdravotnícke zariadenia,
  • systémy zásobovania pitnou vodou,
  • telekomunikačné siete a internet,
  • bankový a finančný sektor,
  • doprava,
  • priemyselná výroba,
  • orgány verejnej správy,
  • bezpečnostné a záchranné zložky.


Práve preto býva elektroenergetika označovaná ako „infraštruktúra infraštruktúr“. Výpadok výroby elektriny môže v krátkom čase vyvolať reťazové následky naprieč celou spoločnosťou.


Kto môže vyrábať elektrinu?


Výroba elektriny na Slovensku podlieha energetickej legislatíve a regulačnému dohľadu. Elektrinu vyrábajú rôzne typy zdrojov:

  • jadrové elektrárne,
  • vodné elektrárne,
  • tepelné elektrárne,
  • plynové zdroje,
  • fotovoltické elektrárne,
  • veterné elektrárne,
  • zariadenia využívajúce biomasu alebo bioplyn,
  • priemyselné podniky vyrábajúce elektrinu pre vlastnú spotrebu aj dodávku do siete.


Z pohľadu kritickej infraštruktúry majú mimoriadny význam najmä veľké výrobné zdroje, ktorých výpadok by mohol negatívne ovplyvniť stabilitu elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky.


Niekoľko zaujímavých čísel


Slovensko každoročne vyrobí približne 28 až 30 TWh elektriny, pričom jadrové zdroje zabezpečujú viac ako 60 % celkovej produkcie.

Pre lepšiu predstavu:

  • 1 TWh predstavuje 1 miliardu kWh elektriny,
  • ročná výroba elektriny na Slovensku by pokryla spotrebu niekoľkých miliónov domácností,
  • najväčší slovenský výrobca elektriny vyrobí ročne viac ako 20 TWh elektriny.


Ak by sa všetka elektrina vyrobená na Slovensku počas jedného roka využila výlučne na nabíjanie elektromobilov, vystačila by približne na viac ako 500 miliárd kilometrov jazdy, čo predstavuje vzdialenosť viac ako 13 miliónov ciest zo Zeme na Mesiac.


Špecifiká výroby elektriny


Výroba elektriny sa od mnohých iných odvetví líši jednou zásadnou vlastnosťou – elektrinu nie je možné vo veľkom rozsahu jednoducho skladovať. Musí sa vyrábať prakticky v rovnakom okamihu, ako sa spotrebúva.


To kladie vysoké nároky na:


  • plánovanie výroby,
  • predikciu spotreby,
  • spoľahlivosť technologických zariadení,
  • koordináciu medzi výrobcami, prevádzkovateľom prenosovej sústavy a distribučnými spoločnosťami,
  • fyzickú a kybernetickú bezpečnosť.


Výroba elektriny je zároveň úzko prepojená s európskou elektrizačnou sústavou, čo prináša výhody v oblasti stability, ale aj nové bezpečnostné výzvy.


Najvýznamnejšie riziká


Technické poruchy

Poruchy výrobných zariadení, transformátorov alebo riadiacich systémov môžu spôsobiť obmedzenie výroby alebo odstavenie zdroja.

Kybernetické útoky

Moderné elektrárne sú závislé od digitálnych technológií a priemyselných riadiacich systémov. Kybernetické útoky dnes patria medzi najvýznamnejšie bezpečnostné hrozby pre energetický sektor.

Fyzické bezpečnostné incidenty

Sabotáže, úmyselné poškodenie zariadení alebo teroristické útoky môžu mať závažné dôsledky na výrobu elektriny a energetickú bezpečnosť štátu.

Nedostatok vstupných zdrojov

Výroba elektriny závisí od spoľahlivých dodávok jadrového paliva, zemného plynu, biomasy a ďalších energetických surovín.

Extrémne prejavy počasia

Povodne, silný vietor, extrémne teploty, sucho či námraza môžu negatívne ovplyvniť výrobu aj distribúciu elektriny.

Riziká v dodávateľských reťazcoch

Jednou z najvýznamnejších výziev posledných rokov sa stala dostupnosť náhradných dielov, špecializovaných technológií, servisných kapacít a kvalifikovaných dodávateľov.

Práve preto sa moderné prístupy k ochrane kritickej infraštruktúry čoraz viac zameriavajú na identifikáciu a riadenie rizík v dodávateľských reťazcoch, ktoré môžu mať zásadný vplyv na kontinuitu poskytovania základných služieb.


Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky podporuje zvyšovanie odolnosti kritických subjektov aj v oblasti výroby elektriny. Zameriava sa najmä na vzdelávanie, výmenu skúseností, podporu implementácie legislatívnych požiadaviek, hodnotenie rizík v dodávateľských reťazcoch a rozvoj spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom.


V prostredí rastúcich kybernetických, technologických a geopolitických hrozieb predstavuje práve spolupráca a zdieľanie odborných poznatkov jeden z najúčinnejších nástrojov na posilňovanie odolnosti energetickej infraštruktúry Slovenskej republiky.

 


14. novembra 2026
The Critical Infrastructure Association (AKI SR) of the Slovak Republic considers the selection of the SynapseCommand platform among the ten projects in the NATO DIANA programme a significant recognition of the technological and professional calibre of Slovakia’s security industry. The solution was developed by Decent Cybersecurity s. r. o., a member company of the association. It stood out in international competition and has been given the opportunity to undergo further technological testing within the NATO environment. The result also confirms that Slovak technology companies can actively contribute to developing Alliance capabilities in command, control and decision support.
14. novembra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) považuje výber platformy SynapseCommand do desiatky projektov programu NATO DIANA za významné ocenenie technologickej a odbornej úrovne slovenského bezpečnostného priemyslu. Ide o riešenie členskej spoločnosti asociácie Decent Cybersecurity s. r. o., ktoré sa presadilo v medzinárodnej konkurencii a dostalo príležitosť na ďalšie technologické overovanie v prostredí NATO. Výsledok zároveň potvrdzuje, že slovenské technologické spoločnosti môžu aktívne prispievať k rozvoju aliančných spôsobilostí v oblasti velenia, riadenia a podpory rozhodovania.
12. novembra 2026
The debate on critical infrastructure in Slovakia centres on electricity, networks and data. Its deepest layer — raw materials — remains outside the spotlight. The document meant to determine how the state handles its mineral wealth works with data from 1999, and its projections end in 2010. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and experts from the Faculty of Mining, Ecology, Process Control and Geotechnologies of the Technical University of Košice (FBERG TUKE) therefore say one thing: without raw materials security there is no secure state either. 
12. novembra 2026
Debata o kritickej infraštruktúre sa na Slovensku sústreďuje na elektrinu, siete a dáta. Jej najhlbšia vrstva - suroviny - zostáva mimo pozornosti. Dokument, ktorý má určovať, ako štát narába s nerastným bohatstvom, pracuje s údajmi z roku 1999 a jeho odhady končia rokom 2010. Asociácia kritickej infraštruktúry SR aj odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE) preto hovoria o jednej veci: bez surovinovej bezpečnosti neexistuje ani bezpečný štát.
11. novembra 2026
Statement by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on the Delivery of the CIS+ Digital System to Air Navigation Services of the Czech Republic
11. novembra 2026
Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky k dodávke digitálneho systému CIS+ pre Riadenie letovej prevádzky ČR
9. novembra 2026
A cyberattack does not have to target a hospital information system or medical devices to have potentially serious consequences for healthcare delivery. An attacker may gain access to a system that appears, at first glance, to be part of the technical infrastructure - for example, a system that controls refrigeration units used to store blood and blood plasma. An incident in France in early November 2026 highlights the risks at the intersection of cybersecurity, industrial control and the operational continuity of healthcare services.
9. novembra 2026
Kybernetický útok nemusí zasiahnuť nemocničný informačný systém ani zdravotnícke prístroje, aby mal potenciálne závažné dôsledky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Útočník môže získať prístup k systému, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako technické zázemie – napríklad k riadeniu chladiacich zariadení na skladovanie krvi a krvnej plazmy. Incident z Francúzska zo začiatku novembra 2026 poukazuje na riziko, ktoré vzniká na rozhraní kybernetickej bezpečnosti, priemyselného riadenia a prevádzkovej kontinuity zdravotníckych služieb. 
6. novembra 2026
Position of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on the German Chancellor’s call to establish European stockpiles of critical raw materials
6. novembra 2026
Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky k výzve nemeckého kancelára na vytvorenie európskych zásob kritických surovín