Výroba elektriny ako základná služba kritickej infraštruktúry

Elektrina je pre modernú spoločnosť taká samozrejmá, že si jej význam často uvedomíme až v okamihu výpadku. Každé rozsvietené svetlo, fungujúca nemocnica, výrobná linka, dátové centrum či bankomat sú závislé od spoľahlivej dodávky elektrickej energie. Aj preto patrí výroba elektriny medzi najvýznamnejšie základné služby kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.

Vedeli ste, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším podielom jadrovej energie na výrobe elektriny na svete?

Po spustení 3. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce pochádza viac ako 60 % elektriny vyrobenej na Slovensku z jadrových zdrojov. V rámci Európskej únie sa tak Slovensko dlhodobo zaraďuje medzi krajiny s najvyšším podielom jadrovej energetiky na výrobe elektriny. Inými slovami – viac ako každá druhá kilowatthodina vyrobená na Slovensku vzniká v jadrových elektrárňach.

Postavenie výroby elektriny v štruktúre kritickej infraštruktúry

Pre lepšiu orientáciu uvádzame pozíciu tejto základnej služby v sektore energetiky tak, ako ju vymedzuje príloha č. 1 k zákonu č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre:

Sektor: Energetika

Podsektor: Elektroenergetika

Kategória subjektov: výrobcovia elektriny podľa osobitného predpisu (§ 3 písm. b) prvého bodu zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov)

Základné služby: výroba elektriny

Ústredný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

Ministerstvo hospodárstva SR v pozícii ústredného orgánu  zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona o kritickej infraštruktúre vrátane identifikácie kritických subjektov a koordinácie opatrení na posilňovanie ich odolnosti.

Nie každý výrobca elektriny sa automaticky stáva kritickým subjektom. Rozhodujúci je najmä význam poskytovanej služby, rozsah výroby, dosah možného narušenia a jeho potenciálny vplyv na bezpečnosť štátu, ekonomiku alebo obyvateľstvo.

Prečo je výroba elektriny taká dôležitá?

Výroba elektriny patrí medzi základné služby, od ktorých sú priamo závislé prakticky všetky ostatné sektory kritickej infraštruktúry. Bez elektrickej energie by nefungovali napríklad:

• nemocnice a zdravotnícke zariadenia,
• systémy zásobovania pitnou vodou,
• telekomunikačné siete a internet,
• bankový a finančný sektor,
• doprava,
• priemyselná výroba,
• orgány verejnej správy,
• bezpečnostné a záchranné zložky.

Práve preto býva elektroenergetika označovaná ako „infraštruktúra infraštruktúr“. Výpadok výroby elektriny môže v krátkom čase vyvolať reťazové následky naprieč celou spoločnosťou.

Kto môže vyrábať elektrinu?

Výroba elektriny na Slovensku podlieha energetickej legislatíve a regulačnému dohľadu. Elektrinu vyrábajú rôzne typy zdrojov:

• jadrové elektrárne,
• vodné elektrárne,
• tepelné elektrárne,
• plynové zdroje,
• fotovoltické elektrárne,
• veterné elektrárne,
• zariadenia využívajúce biomasu alebo bioplyn,
• priemyselné podniky vyrábajúce elektrinu pre vlastnú spotrebu aj dodávku do siete.

Z pohľadu kritickej infraštruktúry majú mimoriadny význam najmä veľké výrobné zdroje, ktorých výpadok by mohol negatívne ovplyvniť stabilitu elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky.

Niekoľko zaujímavých čísel

Slovensko každoročne vyrobí približne 28 až 30 TWh elektriny, pričom jadrové zdroje zabezpečujú viac ako 60 % celkovej produkcie.

Pre lepšiu predstavu:

• 1 TWh predstavuje 1 miliardu kWh elektriny,
• ročná výroba elektriny na Slovensku by pokryla spotrebu niekoľkých miliónov domácností,
• najväčší slovenský výrobca elektriny vyrobí ročne viac ako 20 TWh elektriny.

Ak by sa všetka elektrina vyrobená na Slovensku počas jedného roka využila výlučne na nabíjanie elektromobilov, vystačila by približne na viac ako 500 miliárd kilometrov jazdy, čo predstavuje vzdialenosť viac ako 13 miliónov ciest zo Zeme na Mesiac.

Špecifiká výroby elektriny

Výroba elektriny sa od mnohých iných odvetví líši jednou zásadnou vlastnosťou – elektrinu nie je možné vo veľkom rozsahu jednoducho skladovať. Musí sa vyrábať prakticky v rovnakom okamihu, ako sa spotrebúva.

To kladie vysoké nároky na:

• plánovanie výroby,
• predikciu spotreby,
• spoľahlivosť technologických zariadení,
• koordináciu medzi výrobcami, prevádzkovateľom prenosovej sústavy a distribučnými spoločnosťami,
• fyzickú a kybernetickú bezpečnosť.

Výroba elektriny je zároveň úzko prepojená s európskou elektrizačnou sústavou, čo prináša výhody v oblasti stability, ale aj nové bezpečnostné výzvy.

Najvýznamnejšie riziká

Technické poruchy

Poruchy výrobných zariadení, transformátorov alebo riadiacich systémov môžu spôsobiť obmedzenie výroby alebo odstavenie zdroja.

Kybernetické útoky

Moderné elektrárne sú závislé od digitálnych technológií a priemyselných riadiacich systémov. Kybernetické útoky dnes patria medzi najvýznamnejšie bezpečnostné hrozby pre energetický sektor.

Fyzické bezpečnostné incidenty

Sabotáže, úmyselné poškodenie zariadení alebo teroristické útoky môžu mať závažné dôsledky na výrobu elektriny a energetickú bezpečnosť štátu.

Nedostatok vstupných zdrojov

Výroba elektriny závisí od spoľahlivých dodávok jadrového paliva, zemného plynu, biomasy a ďalších energetických surovín.

Extrémne prejavy počasia

Povodne, silný vietor, extrémne teploty, sucho či námraza môžu negatívne ovplyvniť výrobu aj distribúciu elektriny.

Riziká v dodávateľských reťazcoch

Jednou z najvýznamnejších výziev posledných rokov sa stala dostupnosť náhradných dielov, špecializovaných technológií, servisných kapacít a kvalifikovaných dodávateľov.

Práve preto sa moderné prístupy k ochrane kritickej infraštruktúry čoraz viac zameriavajú na identifikáciu a riadenie rizík v dodávateľských reťazcoch, ktoré môžu mať zásadný vplyv na kontinuitu poskytovania základných služieb.

Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky podporuje zvyšovanie odolnosti kritických subjektov aj v oblasti výroby elektriny. Zameriava sa najmä na vzdelávanie, výmenu skúseností, podporu implementácie legislatívnych požiadaviek, hodnotenie rizík v dodávateľských reťazcoch a rozvoj spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom.

V prostredí rastúcich kybernetických, technologických a geopolitických hrozieb predstavuje práve spolupráca a zdieľanie odborných poznatkov jeden z najúčinnejších nástrojov na posilňovanie odolnosti energetickej infraštruktúry Slovenskej republiky.