Predstavujeme základné služby kritickej infraštruktúry: Prevádzka, údržba a rozvoj elektrizačnej prenosovej sústavy

12. júna 2026

Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky pokračuje v sérii článkov, v ktorej postupne predstavujeme základné služby definované zákonom č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po predstavení dodávky elektriny a prevádzky, údržby a rozvoja elektrizačnej distribučnej sústavy sa tentokrát pozrieme na službu, ktorá zabezpečuje bezpečný a spoľahlivý prenos elektrickej energie naprieč celým územím Slovenskej republiky – prevádzku, údržbu a rozvoj elektrizačnej prenosovej sústavy.


Mnohí si zamieňajú elektrizačnú prenosovú sústavu a elektrizačnú distribučnú sústavu, hoci ich úlohy sú zásadne odlišné. Elektrizačná distribučná sústava zabezpečuje distribúciu elektriny ku koncovým odberateľom – domácnostiam, podnikom, nemocniciam, školám či verejným inštitúciám. Elektrizačná prenosová sústava naopak zabezpečuje prenos elektriny na veľké vzdialenosti medzi výrobnými zdrojmi elektriny, elektrickými stanicami prenosovej sústavy, elektrizačnými distribučnými sústavami a zahraničnými elektrizačnými sústavami.


Z pohľadu energetiky nejde o dva samostatné systémy, ale o dve na seba nadväzujúce časti jednej elektrizačnej sústavy. Elektrizačná prenosová sústava zabezpečuje prenos elektriny na úrovni štátu a medzinárodných prepojení, zatiaľ čo elektrizačné distribučné sústavy zabezpečujú jej distribúciu ku konkrétnym odberateľom.


Zjednodušene povedané, elektrina vyrobená v jadrovej, vodnej alebo tepelnej elektrárni najskôr vstupuje do elektrizačnej prenosovej sústavy. Až následne je odovzdaná do elektrizačných distribučných sústav, ktoré ju distribuujú do miest, obcí, podnikov a domácností. Bez spoľahlivej elektrizačnej prenosovej sústavy by preto nebolo možné zabezpečiť fungovanie elektrizačných distribučných sústav ani stabilné dodávky elektriny pre odberateľov.

 

Prevádzka elektrizačnej prenosovej sústavy v štruktúre sektora energetiky


Pre lepšiu orientáciu uvádzame postavenie tejto základnej služby v sektore energetiky podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 367/2025 Z. z. o kritickej infraštruktúre:


 Sektor: Energetika

 Podsektor: Elektroenergetika

 Kategória subjektov: Prevádzkovatelia prenosovej sústavy podľa osobitného predpisu

 Základná služba: Prevádzka, údržba a rozvoj elektrizačnej prenosovej sústavy

 Ústredný orgán: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

   

Ide o základnú službu, ktorej narušenie by mohlo mať významný dopad na fungovanie celej elektroenergetiky. Ak by došlo k závažnému výpadku elektrizačnej prenosovej sústavy, dôsledky by sa prejavili nielen v jednotlivých regiónoch Slovenska, ale aj v prevádzke elektrizačných distribučných sústav a cezhraničných energetických prepojení.

 

Prečo je táto služba dôležitá?


Jednou zo špecifických vlastností elektroenergetiky je potreba nepretržite udržiavať rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektriny.


Práve elektrizačná prenosová sústava zohráva pri udržiavaní tejto rovnováhy kľúčovú úlohu. Na Slovensku zahŕňa približne 3 000 kilometrov vedení veľmi vysokého napätia a desiatky strategických elektrických staníc. Každú sekundu cez ňu prúdia tisíce megawattov elektrickej energie, ktoré zabezpečujú zásobovanie viac ako 5 miliónov obyvateľov Slovenskej republiky.


Význam elektrizačnej prenosovej sústavy rastie aj v súvislosti s rozvojom obnoviteľných zdrojov energie, elektromobility a postupnou elektrifikáciou priemyslu. Každé nové veľké výrobné zariadenie alebo významný odberateľ elektriny predstavuje nové požiadavky na kapacitu a stabilitu sústavy.

 

Ústredný orgán štátnej správy


Ústredným orgánom štátnej správy pre sektor energetika a podsektor elektroenergetika je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.


Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky určuje subjekty kritickej infraštruktúry, posudzuje analýzy rizík a bezpečnostné plány prevádzkovateľov a koordinuje sektor pri riešení mimoriadnych udalostí.


Regulačné kompetencie v oblasti elektroenergetiky vykonáva Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

 

Subjekty poskytujúce základnú službu


Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 367/2025 Z. z. poskytujú základnú službu prevádzka, údržba a rozvoj elektrizačnej prenosovej sústavy prevádzkovatelia prenosovej sústavy podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike.


Na území Slovenskej republiky túto úlohu zabezpečuje Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

Prevádzkovateľ elektrizačnej prenosovej sústavy zodpovedá za jej bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu prevádzku, za riadenie tokov elektriny, zabezpečovanie systémových služieb, plánovanie rozvoja sústavy a koordináciu s prevádzkovateľmi elektrizačných distribučných sústav a zahraničnými partnermi.


Ide o infraštruktúru strategického významu, ktorej fungovanie ovplyvňuje stabilitu celej elektroenergetickej sústavy Slovenskej republiky.

 

Špecifiká prevádzky elektrizačnej prenosovej sústavy


Elektrizačná prenosová sústava sa od elektrizačných distribučných sústav líši nielen svojou funkciou, ale aj rozsahom zodpovednosti.


Kým elektrizačné distribučné sústavy zabezpečujú distribúciu elektriny ku konkrétnym odberateľom v jednotlivých regiónoch, elektrizačná prenosová sústava zabezpečuje stabilitu elektrizačnej sústavy ako celku. Prevádzka preto prebieha nepretržite, 24 hodín denne, 7 dní v týždni.


Dispečerské pracoviská v reálnom čase monitorujú stav vedení, elektrických staníc, frekvenciu sústavy, výkonové toky aj medzinárodné prepojenia. Už malé odchýlky môžu signalizovať vznikajúci problém, ktorý si vyžaduje okamžitú reakciu.


Osobitný význam má aj medzinárodná spolupráca. Slovenská elektrizačná prenosová sústava je súčasťou synchronizovanej kontinentálnej európskej elektrizačnej sústavy. To znamená, že udalosti v jednej krajine môžu ovplyvniť stabilitu sústavy aj v ďalších štátoch Európy.

 

Údržba a rozvoj: investícia do energetickej bezpečnosti


Spoľahlivosť elektrizačnej prenosovej sústavy si vyžaduje nepretržitú údržbu a dlhodobé investície.

Pravidelne sa realizujú:


- kontroly vedení veľmi vysokého napätia,

- diagnostika transformátorov a elektrických staníc,

- modernizácia zastaraných technologických zariadení,

- výmena prvkov po skončení ich životnosti,

- digitalizácia a automatizácia riadenia sústavy.


Mnohé zariadenia sú projektované na prevádzku v horizonte niekoľkých desaťročí. Ich bezpečnosť a spoľahlivosť preto závisí od systematickej obnovy a modernizácie.


Rozvoj elektrizačnej prenosovej sústavy je zároveň nevyhnutný pre pripájanie nových výrobných zdrojov elektriny, rozvoj cezhraničných kapacít a zvládanie rastúcich požiadaviek na prenos elektrickej energie.

 

Riziká a bezpečnostné výzvy


Elektrizačná prenosová sústava patrí medzi najvýznamnejšie prvky kritickej infraštruktúry štátu, a preto čelí širokému spektru hrozieb.


Medzi najvýznamnejšie patria:


- kybernetické útoky na riadiace a dispečerské systémy,

- fyzické poškodenie vedení alebo elektrických staníc,

- extrémne poveternostné javy,

- technologické poruchy,

- starnutie infraštruktúry,

- nedostatok kvalifikovaných odborníkov,

- závislosť od špecializovaných dodávateľských reťazcov.


S rastúcou digitalizáciou energetiky sa osobitná pozornosť venuje ochrane riadiacich systémov a zvyšovaniu kybernetickej odolnosti.


Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky ako partner pre prevádzkovateľov energetickej infraštruktúry


Prevádzkovatelia kritickej energetickej infraštruktúry dnes čelia kombinácii legislatívnych požiadaviek, technologických zmien a bezpečnostných výziev. Zákon o kritickej infraštruktúre prináša nové povinnosti v oblasti analýz rizík, bezpečnostných plánov, určovania zodpovedných osôb a riešenia incidentov.



Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky preto vytvára platformu, ktorá prepája prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry, odborníkov, technologických partnerov a profesijné organizácie. Poskytuje metodickú podporu, výmenu skúseností, odborné stanoviská k pripravovanej legislatíve a praktické riešenia pre zvyšovanie odolnosti kritickej infraštruktúry.


8. septembra 2026
Several incidents in the space of a single week. And in one case, 4.2 GW of generation capacity was temporarily taken offline. Germany is dealing with a series of attacks on its electricity grid that highlights one important point: the target does not necessarily have to be the power plant itself.
8. septembra 2026
Niekoľko incidentov v priebehu jediného týždňa. A v jednom prípade dočasne vyradená výrobná kapacita 4,2 GW. Nemecko rieši sériu útokov na elektrickú sieť, ktorá ukazuje dôležitú vec: terčom nemusí byť samotná elektráreň.
5. septembra 2026
District heating and cooling are an important part of the energy infrastructure of cities and municipalities. Their role is not limited to providing thermal comfort; they create stable conditions for the functioning of households, public institutions, industry and other facilities. As energy systems become increasingly technologically complex, the importance of their reliability, preparedness and ability to respond to operational disruptions is also growing.
5. septembra 2026
Diaľkové vykurovanie a chladenie predstavujú významnú súčasť energetickej infraštruktúry miest a obcí. Ich úlohou nie je len zabezpečiť tepelný komfort, ale vytvárať stabilné podmienky pre fungovanie domácností, verejných inštitúcií, priemyslu a ďalších prevádzok. S rastúcou technologickou komplexnosťou energetických systémov zároveň rastie aj význam ich spoľahlivosti, pripravenosti a schopnosti reagovať na narušenie prevádzky.
2. septembra 2026
On Monday, 31 August 2026, a working meeting took place at the Ministry of Interior of the Slovak Republic with State Secretary of the Ministry of Interior Patrik Krauspe, Director General of the Crisis Management Section Jaroslav Kmeť, Naďa Trelová Sonogová from the Department of International Cooperation of the Ministry of Interior, and representatives of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR).
2. septembra 2026
Na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky sa v pondelok 31. augusta 2026 uskutočnilo pracovné rokovanie štátneho tajomníka MV SR Patrika Krauspeho, generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia MV SR Jaroslava Kmeťa, Nade Trelovej Sonogovej z odboru medzinárodnej spolupráce MV SR a predstaviteľov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR).
28. augusta 2026
The Government of the Slovak Republic has approved a draft act on the cybersecurity of products with digital elements, also referred to as the cyber resilience act. This is a further step in the legislative process; the bill will subsequently be debated in the National Council of the Slovak Republic.
28. augusta 2026
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami, označovaný aj ako zákon o kybernetickej odolnosti. Ide o ďalší krok v legislatívnom procese, návrh zákona bude následne predmetom prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky. 
27. augusta 2026
The digitalisation of industry, energy, transport, water management and other strategic sectors brings a marked increase in efficiency and opens up possibilities for automated control. At the same time, however, it creates an ever closer link between the digital and the physical world. It is precisely this link that represents one of the significant challenges for the protection and resilience of critical infrastructure. 
27. augusta 2026
Digitalizácia priemyslu, energetiky, dopravy, vodného hospodárstva či ďalších strategických odvetví prináša výrazné zvýšenie efektivity a možnosti automatizovaného riadenia. Zároveň však vytvára čoraz tesnejšie prepojenie medzi digitálnym a fyzickým svetom. Práve toto prepojenie predstavuje jednu z významných výziev pre ochranu a odolnosť kritickej infraštruktúry.