Americká stratégia v súperení s Čínou: Proxy konflikty ako nástroj na likvidáciu čínskej kritickej infraštruktúry

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa, hoci dosiahla dočasné obchodné prímerie s Čínou po summite v Pusane v októbri 2025, pokračuje v stratégii containmentu. Táto stratégia už dávno presahuje clá a exportné kontroly na čipy či kritické minerály. Posledné kroky USA – podpora Ukrajiny proti Rusku, priame vojenské zapojenie v konflikte s Iránom a operácie vo Venezuele – možno vnímať ako cielené údery na kľúčové piliere čínskej infraštruktúry: energetickú bezpečnosť, dodávateľské reťazce a projekty iniciatívy Pás a cesta (BRI). Tieto akcie narúšajú čínske importy ropy, logistiku a investície v strategických regiónoch, čím Washington nepriamo likviduje alebo vážne oslabuje infraštruktúru, na ktorej stojí čínska ekonomická a vojenská moc.

Priamy kontext americko-čínskeho súperenia

USA pod Trumpom 2.0 presunuli dôraz z ideologickej konfrontácie na pragmatickú kontrolu zdrojov a technológií. Zatiaľ čo priame opatrenia (exportné kontroly na pokročilé polovodiče, diverzifikácia dodávok kritických surovín mimo Číny, friendshoring) brzdia čínsky pokrok v AI, kvantových technológiách a zelenej energii, nepriame nástroje cez regionálne konflikty pôsobia rýchlejšie a menej viditeľne. Cieľom je prinútiť Čínu k vyšším nákladom na energiu, narušiť jej globálne dodávateľské reťazce a oslabiť jej vplyv v Eurázii, Blízkom východe a Latinskej Amerike. Výsledkom je, že Čína – najväčší svetový dovozca ropy – čelí v roku 2026 šokom v dodávkach, ktoré priamo ohrozujú jej kritickú infraštruktúru.

Vojna Ruska s Ukrajinou: Destabilizácia eurázijských koridorov BRI

Podpora USA Ukrajine od roku 2022 (a jej pokračovanie aj v roku 2026 s pokročilými zbraňami a spravodajskými údajmi) nie je len obranou európskej bezpečnosti. Z čínskeho pohľadu ide o oslabenie kľúčového strategického partnera – Ruska – a narušenie potenciálnych pozemných koridorov BRI cez Euráziu. Konflikt spôsobuje chronickú nestabilitu v Čiernom mori, zvyšuje globálne ceny energií a potravín a komplikuje čínske investície v infraštruktúre (železnice, prístavy, energetické projekty). Hoci Čína krátkodobo profituje z lacnej ruskej ropy, dlhodobo je nútená diverzifikovať na drahšie námorné trasy, ktoré sú zraniteľné voči americkej námornej prevahe. Ukrajinský konflikt tak nepriamo likviduje čínske plány na bezpečnú pozemnú konektivitu a núti Peking míňať miliardy na alternatívy.

Vojna Izraela a USA s Iránom: Priamy úder na ropnú tepnu Číny

Najvýraznejším príkladom posledných mesiacov sú koordinované útoky USA a Izraela na Irán od 28. februára 2026. Cieľom je nielen zabrániť jadrovému programu, ale aj „zničiť“ iránske raketové a námorné kapacity. Výsledok? Blokáda Hormuzského prielivu (cez ktorý prechádza pätina svetovej ropy) a prudký pokles iránskych dodávok do Číny – v roku 2025 išlo o viac ako 520 miliónov barelov, čo predstavovalo významný podiel čínskych importov. Čínske rafinérie (najmä „čajové“ teapoty) musia rýchlo prechádzať na drahšie alternatívy, ceny ropy stúpli o desiatky percent a Čína je nútená siahnuť do strategických rezerv. Tento konflikt priamo likviduje energetickú infraštruktúru Číny tým, že narúša jej diverzifikáciu dodávok mimo Ruska a núti Peking k väčšej závislosti od americky kontrolovaných alebo ovplyvnených zdrojov. Navyše sú ohrozené aj BRI projekty na Blízkom východe (prístavy, ropovody).

Operácie USA voči Venezuele: Zničenie latinskoamerického zdroja lacnej ropy

V januári 2026 americká intervencia vo Venezuele (vrátane zajatia prezidenta Madura) a následné sankcie jasne cielia na prerušenie čínskych ekonomických väzieb. Venezuela bola pre Čínu kľúčovým dodávateľom diskontovanej ropy a miestom miliardových investícií do ťažobnej infraštruktúry (spoločné podniky CNPC s PDVSA). USA explicitne žiadajú Caracas, aby prerušil väzby s Čínou, Ruskom a Iránom. Výsledok: Čína stráca stovky tisíc barelov denne lacnej ropy, ohrozené sú čínske pôžičky a investície v hodnote miliárd dolárov. Tento krok dokončuje obkľúčenie čínskej energetickej infraštruktúry – od Blízkeho východu cez Euráziu až po Latinskú Ameriku – a núti Peking platiť vyššie ceny za alternatívy.

Dôsledky pre kritickú infraštruktúru Slovenskej republiky

Tieto americké kroky nie sú izolované – tvoria súdržnú stratégiu, ktorá nepriamo ohrozuje aj európsku (a slovenskú) energetickú bezpečnosť. Vyššie ceny ropy a plynu, narušené globálne dodávateľské reťazce a riziko eskalácie v Hormuze alebo Čiernom mori môžu viesť k výpadkom v dodávkach energie, rastu inflácie a tlaku na naše rafinérie, dopravu a priemysel. Slovensko ako členský štát EÚ a NATO nemôže ignorovať, že čínska slabosť v infraštruktúre sa premieta do globálnej volatility, z ktorej profitujú len aktéri s vlastnými zdrojmi (USA).

Odporúčania pre posilnenie reziliencie:

• Urýchlená diverzifikácia energetických zdrojov (LNG terminály, jadrová energia, obnoviteľné zdroje mimo rizikových regiónov).
• Posilnenie strategických rezerv ropy a plynu na minimálne 120 dní.
• Rozvoj domácej výroby kritických komponentov a surovín v spolupráci s EÚ (REPowerEU, Critical Raw Materials Act).
• Monitorovanie čínskych reakcií (možný posun k Rusku alebo vojenská eskalácia okolo Taiwanu) a ich sekundárnych efektov na naše dodávateľské reťazce.
• Diplomacia neutrality v konfliktoch, ktorá chráni slovenské záujmy pred eskaláciou.

Tieto trendy potvrdzujú, že súperenie veľmocí už nie je len o technológiách, ale o kontrole fyzickej infraštruktúry – a Slovensko musí byť pripravené.