Keď potraviny nie sú len obchod. Prečo je Tesco aj otázkou kritickej infraštruktúry

8. októbra 2026

Informácia o možnom vstupe slovenskej a českej vlády do vlastníctva siete Tesco otvára širšiu otázku, než je samotná budúcnosť jedného obchodného reťazca.

 

Podľa informácií, ktoré 7. októbra priniesol Marker, obe vlády uvažujú o kúpe Tesca v Česku a na Slovensku. Podľa zdrojov denníka má slovenská časť predstavovať približne 400 miliónov eur. Zároveň však nejde o rozhodnutú transakciu. Aj Protimonopolný úrad SR upozornil, že ide o medializované informácie a v čase jeho posledného vyjadrenia mu nebola oznámená žiadna koncentrácia súvisiaca s Tescom. 


Z pohľadu kritickej infraštruktúry je však zaujímavejšia iná otázka: Akú úlohu má veľký distribučný systém potravín pre fungovanie štátu a čo by znamenalo jeho vážne narušenie?

 

Odpoveď súvisí s tým, ako dnes vnímame potravinovú bezpečnosť. Nejde už iba o množstvo potravín, ktoré dokážeme vyrobiť. Dôležité je aj to, či celý systém dokáže fungovať v prípade krízy a či existujú alternatívy, keď niektorá jeho časť zlyhá.

 

Prečo je to dôležité?

 

Potraviny nie sú iba súčasťou každodennej spotreby. Patria medzi základné potreby obyvateľstva a ich dostupnosť je podmienkou fungovania spoločnosti. Zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre preto zaradil potraviny medzi sektory kritickej infraštruktúry. Zákon sa pritom nepozerá iba na samotnú výrobu. Zahŕňa aj časti potravinového dodávateľského reťazca a veľkoobchodnú distribúciu. 

 

To má svoj dôvod. Ak dôjde k vážnemu narušeniu zásobovania, dôsledky sa veľmi rýchlo prejavia mimo samotného potravinárstva. Výpadok elektriny, dopravy, telekomunikácií alebo informačných systémov môže zasiahnuť schopnosť potraviny dostať k spotrebiteľovi.

 

Bezpečnosť potravín preto nemožno oddeliť od bezpečnosti infraštruktúry, ktorá ich umožňuje vyrábať, uchovávať a distribuovať.

 

Pri veľkom reťazci treba vidieť aj to, čo je za predajňami 

 

Tesco patrí medzi najväčších hráčov slovenského maloobchodu. Podľa aktuálnych údajov spoločnosti prevádzkuje na Slovensku 185 obchodov, tri distribučné centrá a 18 čerpacích staníc. Protimonopolný úrad ho zároveň označuje za jedného z najväčších hráčov slovenského maloobchodu a podľa tržieb ho radí na tretie miesto. 

 

Tieto údaje samozrejme neznamenajú, že Tesco je automaticky kritickým subjektom podľa zákona. O tom rozhoduje osobitný proces identifikácie a zákonné kritériá. Ukazujú však význam spoločnosti pre slovenský trh. A práve preto je pri úvahách o jej budúcnosti relevantné pozerať sa aj na otázky, ktoré presahujú samotné vlastníctvo.

 

Vlastníctvo nie je jediným bezpečnostným kritériom

 

Ak sa bude o možnom vstupe štátu do vlastníctva Tesca skutočne rozhodovať, diskusia by nemala stáť iba na otázke, kto bude vlastníkom. Domáce vlastníctvo môže byť z pohľadu štátu významné. Samo osebe však nezaručuje bezpečnosť systému. Rovnako dôležité je vedieť, od koho je podnik závislý, aké má alternatívy a ako dokáže reagovať na vážny incident.

 

Môže ísť o zahraničných dodávateľov, technologické systémy, logistické kapacity, energetické vstupy alebo služby, bez ktorých by distribúcia nemohla fungovať.

 

Práve tieto závislosti by mali byť súčasťou strategického pohľadu na podniky, ktorých činnosť má význam pre každodenné fungovanie spoločnosti.

 

Potravinová sebestačnosť je viac ako vlastná výroba

 

S tým súvisí aj téma, o ktorej sa dnes čoraz viac hovorí: potravinová sebestačnosť.

 

Silná domáca poľnohospodárska a potravinárska výroba je nepochybne dôležitá. Znižuje niektoré vonkajšie závislosti a vytvára domácu kapacitu, ktorú možno v čase krízy využiť. Sebestačnosť však nemožno chápať tak, že všetko potrebné musí vzniknúť na území Slovenska. Aj domáca výroba je totiž závislá od energií, technológií, pohonných látok, náhradných dielov, obalových materiálov či dopravy. Ak niektorý z týchto vstupov vypadne, problém môže vzniknúť aj pri dostatočnej výrobnej kapacite.

 

Potravinová bezpečnosť preto nie je iba otázkou toho, koľko dokážeme vyrobiť. Je aj otázkou toho, ako dobre dokážeme riadiť svoje závislosti. To je podstatný rozdiel medzi samotnou sebestačnosťou a skutočnou odolnosťou potravinového systému.

 

Od koho sme závislí?

 

Práve tu sa potravinová bezpečnosť stretáva s témou kritickej infraštruktúry.

 

Prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky Tibor Straka to vystihuje slovami: „Odolnosť kritickej infraštruktúry nie je len o tom, čo máme doma, ale aj o tom, od koho sme závislí. Pri potravinách to platí rovnako ako pri energiách, strategických surovinách alebo technológiách."

 

Pre štát je preto dôležité poznať nielen svoje kapacity, ale aj svoje závislosti. A predovšetkým vedieť, ktoré z nich možno v prípade krízy nahradiť.

 

Najväčšia zraniteľnosť môže byť medzi sektormi

 

Potraviny zároveň ukazujú, prečo nestačí posudzovať kritickú infraštruktúru po jednotlivých sektoroch.

 

Distribučný systém môže byť dobre pripravený, no jeho fungovanie závisí od iných služieb. Výpadok elektriny môže ochromiť technológie. Problém v doprave môže obmedziť zásobovanie. Kybernetický útok môže vyradiť informačné systémy potrebné na riadenie prevádzky.

 

Incident teda môže vzniknúť úplne mimo potravinového sektora a jeho následky sa napriek tomu prejavia na dostupnosti potravín. Práve tieto medzisektorové závislosti patria medzi oblasti, ktorým treba pri ochrane kritickej infraštruktúry venovať väčšiu pozornosť.

 

Čo by mal štát vedieť ešte pred krízou

 

Úlohou štátu nie je riadiť obchodné reťazce. Mal by však vedieť, kde sa nachádzajú kapacity významné pre zásobovanie obyvateľstva, na čom sú závislé a aké existujú alternatívy. Takéto poznanie má význam aj pri rozhodovaní o strategických investíciách a vlastníckych zmenách.

 

Nejde pritom o to, aby štát vlastnil všetko, čo je dôležité. Ide o to, aby vedel, čo je dôležité. A aby mal pripravené riešenia pre prípad, že niektorá časť systému prestane fungovať.

 

Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry SR

 

Práve v tejto oblasti vidí svoje miesto Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.

 

Asociácia nenahrádza kompetencie štátu. Je odbornou a nezávislou platformou, ktorá prepája verejný a súkromný sektor v oblasti kritickej infraštruktúry. Jej úlohou je upozorňovať na riziká, závislosti a zraniteľnosti a podporovať praktické riešenia, ktoré pomáhajú kritickým subjektom lepšie sa pripraviť na krízové situácie.

 

V prípade potravín to znamená pozerať sa za hranicu jednej spoločnosti či jedného sektora a identifikovať miesta, ktorých výpadok by mohol mať širší dopad.

 

Tesco môže byť impulzom pre širšiu diskusiu

 

Debata o možnom predaji Tesca preto nemusí byť iba debatou o vlastníctve jedného obchodného reťazca. Môže byť impulzom na širšiu diskusiu o tom, ako dobre poznáme strategické závislosti Slovenska v oblasti potravín.

 

Máme dostatočné alternatívy? Vieme, ktoré kapacity sú pre zásobovanie obyvateľstva kľúčové? Vieme, čo by sa stalo pri dlhšom výpadku niektorej z nich?

 

To sú otázky, ktoré majú význam bez ohľadu na to, kto bude Tesco vlastniť. Pretože v krízovej situácii nebude rozhodujúce logo nad predajňou. Rozhodujúce bude, či dokážeme zabezpečiť zásobovanie obyvateľstva. A to už nie je iba otázka obchodu. Je to otázka kritickej infraštruktúry, potravinovej bezpečnosti a bezpečnosti štátu ako takého.


19. novembra 2026
The amendment to the Cybersecurity Act has been in force since January 1, 2025, but some entities listed in the register under the previous legislation could rely on the transitional provisions until December 31, 2026. For operators in energy, transport, healthcare, water management and other strategic services, the final weeks of the year are therefore an opportunity to check not only formal compliance, but also the actual level of protection for their operations.
19. novembra 2026
Novela zákona o kybernetickej bezpečnosti je účinná od 1. januára 2025, no časť subjektov zapísaných do registra podľa staršej úpravy mohla prechodné ustanovenia využívať až do 31. decembra 2026. Pre prevádzkovateľov v energetike, doprave, zdravotníctve, vodnom hospodárstve a ďalších strategických službách je preto posledné obdobie roka príležitosťou preveriť nielen formálne plnenie povinností, ale aj skutočnú úroveň ochrany prevádzky. 
14. novembra 2026
The Critical Infrastructure Association (AKI SR) of the Slovak Republic considers the selection of the SynapseCommand platform among the ten projects in the NATO DIANA programme a significant recognition of the technological and professional calibre of Slovakia’s security industry. The solution was developed by Decent Cybersecurity s. r. o., a member company of the association. It stood out in international competition and has been given the opportunity to undergo further technological testing within the NATO environment. The result also confirms that Slovak technology companies can actively contribute to developing Alliance capabilities in command, control and decision support.
14. novembra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR) považuje výber platformy SynapseCommand do desiatky projektov programu NATO DIANA za významné ocenenie technologickej a odbornej úrovne slovenského bezpečnostného priemyslu. Ide o riešenie členskej spoločnosti asociácie Decent Cybersecurity s. r. o., ktoré sa presadilo v medzinárodnej konkurencii a dostalo príležitosť na ďalšie technologické overovanie v prostredí NATO. Výsledok zároveň potvrdzuje, že slovenské technologické spoločnosti môžu aktívne prispievať k rozvoju aliančných spôsobilostí v oblasti velenia, riadenia a podpory rozhodovania.
12. novembra 2026
The debate on critical infrastructure in Slovakia centres on electricity, networks and data. Its deepest layer — raw materials — remains outside the spotlight. The document meant to determine how the state handles its mineral wealth works with data from 1999, and its projections end in 2010. The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic and experts from the Faculty of Mining, Ecology, Process Control and Geotechnologies of the Technical University of Košice (FBERG TUKE) therefore say one thing: without raw materials security there is no secure state either. 
12. novembra 2026
Debata o kritickej infraštruktúre sa na Slovensku sústreďuje na elektrinu, siete a dáta. Jej najhlbšia vrstva - suroviny - zostáva mimo pozornosti. Dokument, ktorý má určovať, ako štát narába s nerastným bohatstvom, pracuje s údajmi z roku 1999 a jeho odhady končia rokom 2010. Asociácia kritickej infraštruktúry SR aj odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach (FBERG TUKE) preto hovoria o jednej veci: bez surovinovej bezpečnosti neexistuje ani bezpečný štát.
11. novembra 2026
Statement by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on the Delivery of the CIS+ Digital System to Air Navigation Services of the Czech Republic
11. novembra 2026
Stanovisko Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky k dodávke digitálneho systému CIS+ pre Riadenie letovej prevádzky ČR
9. novembra 2026
A cyberattack does not have to target a hospital information system or medical devices to have potentially serious consequences for healthcare delivery. An attacker may gain access to a system that appears, at first glance, to be part of the technical infrastructure - for example, a system that controls refrigeration units used to store blood and blood plasma. An incident in France in early November 2026 highlights the risks at the intersection of cybersecurity, industrial control and the operational continuity of healthcare services.
9. novembra 2026
Kybernetický útok nemusí zasiahnuť nemocničný informačný systém ani zdravotnícke prístroje, aby mal potenciálne závažné dôsledky pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Útočník môže získať prístup k systému, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako technické zázemie – napríklad k riadeniu chladiacich zariadení na skladovanie krvi a krvnej plazmy. Incident z Francúzska zo začiatku novembra 2026 poukazuje na riziko, ktoré vzniká na rozhraní kybernetickej bezpečnosti, priemyselného riadenia a prevádzkovej kontinuity zdravotníckych služieb.