Keď potraviny nie sú len obchod. Prečo je Tesco aj otázkou kritickej infraštruktúry
Informácia o možnom vstupe slovenskej a českej vlády do vlastníctva siete Tesco otvára širšiu otázku, než je samotná budúcnosť jedného obchodného reťazca.
Podľa informácií, ktoré 7. októbra priniesol Marker, obe vlády uvažujú o kúpe Tesca v Česku a na Slovensku. Podľa zdrojov denníka má slovenská časť predstavovať približne 400 miliónov eur. Zároveň však nejde o rozhodnutú transakciu. Aj Protimonopolný úrad SR upozornil, že ide o medializované informácie a v čase jeho posledného vyjadrenia mu nebola oznámená žiadna koncentrácia súvisiaca s Tescom.
Z pohľadu kritickej infraštruktúry je však zaujímavejšia iná otázka: Akú úlohu má veľký distribučný systém potravín pre fungovanie štátu a čo by znamenalo jeho vážne narušenie?
Odpoveď súvisí s tým, ako dnes vnímame potravinovú bezpečnosť. Nejde už iba o množstvo potravín, ktoré dokážeme vyrobiť. Dôležité je aj to, či celý systém dokáže fungovať v prípade krízy a či existujú alternatívy, keď niektorá jeho časť zlyhá.
Prečo je to dôležité?
Potraviny nie sú iba súčasťou každodennej spotreby. Patria medzi základné potreby obyvateľstva a ich dostupnosť je podmienkou fungovania spoločnosti. Zákon č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre preto zaradil potraviny medzi sektory kritickej infraštruktúry. Zákon sa pritom nepozerá iba na samotnú výrobu. Zahŕňa aj časti potravinového dodávateľského reťazca a veľkoobchodnú distribúciu.
To má svoj dôvod. Ak dôjde k vážnemu narušeniu zásobovania, dôsledky sa veľmi rýchlo prejavia mimo samotného potravinárstva. Výpadok elektriny, dopravy, telekomunikácií alebo informačných systémov môže zasiahnuť schopnosť potraviny dostať k spotrebiteľovi.
Bezpečnosť potravín preto nemožno oddeliť od bezpečnosti infraštruktúry, ktorá ich umožňuje vyrábať, uchovávať a distribuovať.
Pri veľkom reťazci treba vidieť aj to, čo je za predajňami
Tesco patrí medzi najväčších hráčov slovenského maloobchodu. Podľa aktuálnych údajov spoločnosti prevádzkuje na Slovensku 185 obchodov, tri distribučné centrá a 18 čerpacích staníc. Protimonopolný úrad ho zároveň označuje za jedného z najväčších hráčov slovenského maloobchodu a podľa tržieb ho radí na tretie miesto.
Tieto údaje samozrejme neznamenajú, že Tesco je automaticky kritickým subjektom podľa zákona. O tom rozhoduje osobitný proces identifikácie a zákonné kritériá. Ukazujú však význam spoločnosti pre slovenský trh. A práve preto je pri úvahách o jej budúcnosti relevantné pozerať sa aj na otázky, ktoré presahujú samotné vlastníctvo.
Vlastníctvo nie je jediným bezpečnostným kritériom
Ak sa bude o možnom vstupe štátu do vlastníctva Tesca skutočne rozhodovať, diskusia by nemala stáť iba na otázke, kto bude vlastníkom. Domáce vlastníctvo môže byť z pohľadu štátu významné. Samo osebe však nezaručuje bezpečnosť systému. Rovnako dôležité je vedieť, od koho je podnik závislý, aké má alternatívy a ako dokáže reagovať na vážny incident.
Môže ísť o zahraničných dodávateľov, technologické systémy, logistické kapacity, energetické vstupy alebo služby, bez ktorých by distribúcia nemohla fungovať.
Práve tieto závislosti by mali byť súčasťou strategického pohľadu na podniky, ktorých činnosť má význam pre každodenné fungovanie spoločnosti.
Potravinová sebestačnosť je viac ako vlastná výroba
S tým súvisí aj téma, o ktorej sa dnes čoraz viac hovorí: potravinová sebestačnosť.
Silná domáca poľnohospodárska a potravinárska výroba je nepochybne dôležitá. Znižuje niektoré vonkajšie závislosti a vytvára domácu kapacitu, ktorú možno v čase krízy využiť. Sebestačnosť však nemožno chápať tak, že všetko potrebné musí vzniknúť na území Slovenska. Aj domáca výroba je totiž závislá od energií, technológií, pohonných látok, náhradných dielov, obalových materiálov či dopravy. Ak niektorý z týchto vstupov vypadne, problém môže vzniknúť aj pri dostatočnej výrobnej kapacite.
Potravinová bezpečnosť preto nie je iba otázkou toho, koľko dokážeme vyrobiť. Je aj otázkou toho, ako dobre dokážeme riadiť svoje závislosti. To je podstatný rozdiel medzi samotnou sebestačnosťou a skutočnou odolnosťou potravinového systému.
Od koho sme závislí?
Práve tu sa potravinová bezpečnosť stretáva s témou kritickej infraštruktúry.
Prezident Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky Tibor Straka to vystihuje slovami: „Odolnosť kritickej infraštruktúry nie je len o tom, čo máme doma, ale aj o tom, od koho sme závislí. Pri potravinách to platí rovnako ako pri energiách, strategických surovinách alebo technológiách."
Pre štát je preto dôležité poznať nielen svoje kapacity, ale aj svoje závislosti. A predovšetkým vedieť, ktoré z nich možno v prípade krízy nahradiť.
Najväčšia zraniteľnosť môže byť medzi sektormi
Potraviny zároveň ukazujú, prečo nestačí posudzovať kritickú infraštruktúru po jednotlivých sektoroch.
Distribučný systém môže byť dobre pripravený, no jeho fungovanie závisí od iných služieb. Výpadok elektriny môže ochromiť technológie. Problém v doprave môže obmedziť zásobovanie. Kybernetický útok môže vyradiť informačné systémy potrebné na riadenie prevádzky.
Incident teda môže vzniknúť úplne mimo potravinového sektora a jeho následky sa napriek tomu prejavia na dostupnosti potravín. Práve tieto medzisektorové závislosti patria medzi oblasti, ktorým treba pri ochrane kritickej infraštruktúry venovať väčšiu pozornosť.
Čo by mal štát vedieť ešte pred krízou
Úlohou štátu nie je riadiť obchodné reťazce. Mal by však vedieť, kde sa nachádzajú kapacity významné pre zásobovanie obyvateľstva, na čom sú závislé a aké existujú alternatívy. Takéto poznanie má význam aj pri rozhodovaní o strategických investíciách a vlastníckych zmenách.
Nejde pritom o to, aby štát vlastnil všetko, čo je dôležité. Ide o to, aby vedel, čo je dôležité. A aby mal pripravené riešenia pre prípad, že niektorá časť systému prestane fungovať.
Úloha Asociácie kritickej infraštruktúry SR
Práve v tejto oblasti vidí svoje miesto Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky.
Asociácia nenahrádza kompetencie štátu. Je odbornou a nezávislou platformou, ktorá prepája verejný a súkromný sektor v oblasti kritickej infraštruktúry. Jej úlohou je upozorňovať na riziká, závislosti a zraniteľnosti a podporovať praktické riešenia, ktoré pomáhajú kritickým subjektom lepšie sa pripraviť na krízové situácie.
V prípade potravín to znamená pozerať sa za hranicu jednej spoločnosti či jedného sektora a identifikovať miesta, ktorých výpadok by mohol mať širší dopad.
Tesco môže byť impulzom pre širšiu diskusiu
Debata o možnom predaji Tesca preto nemusí byť iba debatou o vlastníctve jedného obchodného reťazca. Môže byť impulzom na širšiu diskusiu o tom, ako dobre poznáme strategické závislosti Slovenska v oblasti potravín.
Máme dostatočné alternatívy? Vieme, ktoré kapacity sú pre zásobovanie obyvateľstva kľúčové? Vieme, čo by sa stalo pri dlhšom výpadku niektorej z nich?
To sú otázky, ktoré majú význam bez ohľadu na to, kto bude Tesco vlastniť. Pretože v krízovej situácii nebude rozhodujúce logo nad predajňou. Rozhodujúce bude, či dokážeme zabezpečiť zásobovanie obyvateľstva. A to už nie je iba otázka obchodu. Je to otázka kritickej infraštruktúry, potravinovej bezpečnosti a bezpečnosti štátu ako takého.
