Kritická infraštruktúra v centre pozornosti: rokovanie AKI so Správou štátnych hmotných rezerv SR

12. septembra 2025

V stredu 10. septembra 2025 sa uskutočnilo dôležité rokovanie Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky s ďalším ústredným orgánom štátnej správy na úseku kritickej infraštruktúry, ktorým je Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky (SŠHR). 

Privítali sme možnosť rokovať priamo s predsedom SŠHR, pánom Slavomírom Šoffom a otvoriť diskusiu o téme zvyšovania odolnosti kritickej infraštruktúry a vzájomnej spolupráci v tejto oblasti.

Správa štátnych hmotných rezerv SR je podľa Zákona č. 367/2024 Z.z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy pre sektor Energetika, podsektor Ropa a ropné výrobky a pre zabezpečenie základnej služby správy núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ktorá je kľúčová pre plynulé fungovanie životne dôležitých hospodárskych činností v Slovenskej republike. 

Diskusia prebiehala v atmosfére vzájomného porozumenia a záujmu o spoluprácu. Prezident AKI Tibor Straka predstavil predsedovi SŠHR a jeho tímu pôsobnosť AKI v oblasti konzultácií s kritickými subjektami, v oblasti analýz hrozieb, nebezpečenstiev a zraniteľností a v oblasti auditov jestvujúceho stavu poskytovania základných služieb a zabezpečenia odolnosti kritických subjektov ako aj vypracovania realizačných projektov na implementáciu opatrení na zabezpečenie poskytovania základných služieb a odolnosti kritických subjektov. Zdôraznil pritom význam systematickej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom na úseku kritickej infraštruktúry s cieľom vytvoriť širokú platformu pre odbornú diskusiu a riešenie výziev spojených so zvyšovaním odolnosti kritickej infraštruktúry a zabezpečením základných služieb. 

Osobitná pozornosť bola venovaná aj otázkam kybernetickej bezpečnosti. Predseda dozornej rady AKI Matej Michalko, a viceprezident AKI Michal Boďo upozornili na konkrétne kybernetické incidenty a hospodárske škody, ktorým dotknuté subjekty musia čeliť. Obe strany sa zhodli na nevyhnutnosti aktívnej prevencie kybernetických útokov, čo so sebou prináša aj vyššie finančné náklady. Prezident AKI Tibor Straka uviedol, že AKI rokuje o vhodnom modeli financovania odolnosti kritických subjektov, pričom zdôraznil, že bremeno nákladov by nemalo byť len na kritických subjektoch, ale že aj štát by mal pomôcť s financovaním odolnosti kritickej infraštruktúry napríklad prostredníctvom európskych fondov a podporiť rokovania s bankami o príprave výhodných úverov pre kritické subjekty. 

Predseda SŠHR Slavomír Šoffa uvítal návrh na nadviazanie spolupráce medzi SŠHR a AKI, ktorá pomôže prispieť k vytvoreniu pevného základu pre dlhodobé, systematické a efektívne riešenia v oblasti kritickej infraštruktúry. Naštartovanie rokovaní so SŠHR predstavuje pre AKI ďalší významný krok v podpore kritických subjektov naprieč všetkými strategickými sektormi kritickej infraštruktúry.

7. októbra 2026
A drone flying over a power plant, airport or water facility does not have to cause any physical damage to disrupt its operations. It may be enough for it to appear in the wrong place at the wrong time, while the critical entity has no idea what it is doing there. This is precisely why attention in Europe is shifting from technologies designed to neutralise drones to something less visible: the ability of critical entities to detect an incident in time, assess it correctly and manage it without unnecessary losses.
7. októbra 2026
Dron nad elektrárňou, letiskom alebo vodárenským objektom nemusí nič poškodiť, aby narušil jeho fungovanie. Stačí, že sa objaví v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a kritický subjekt nevie, čo tam robí. Práve preto sa pozornosť v Európe presúva od samotných technológií na zneškodnenie dronov k niečomu menej viditeľnému: k schopnosti kritických subjektov incident včas zachytiť, správne vyhodnotiť a zvládnuť bez zbytočných strát.
2. októbra 2026
A series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on essential services under Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure
2. októbra 2026
Séria odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky o základných službách podľa prílohy č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre
29. septembra 2026
The incident at the primary school in Staškov brings back a topic that deserves continuous attention, not just attention in the aftermath of an incident. The protection of soft targets should form part of a systematic security policy, with clearly defined measures, responsibilities and preparedness for various types of threats.
29. septembra 2026
Udalosť v základnej škole v Staškove pripomína tému, ktorá si zaslúži pozornosť priebežne, nie až po incidente. Ochrana mäkkých cieľov by mala byť súčasťou systematickej bezpečnostnej politiky, s jasne nastavenými opatreniami, zodpovednosťami a pripravenosťou na rôzne typy hrozieb.
24. septembra 2026
We are continuing the series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic, in which we gradually introduce the individual essential services listed in Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. Having covered the operation of pipelines for the transport of crude oil and motor fuels, today we move one step upstream to a service that stands at the very beginning of the entire oil chain: crude oil extraction.
24. septembra 2026
Pokračujeme v sérii odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po tom, ako sme sa venovali prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, sa dnes posúvame o krok proti prúdu k službe, ktorá stojí úplne na začiatku celého ropného reťazca: ťažbe ropy.
21. septembra 2026
On 16 September 2026, a test carried out in Norway demonstrated a new dimension of satellite navigation security. Europe’s Galileo system was tested under so-called spoofing conditions — a situation in which a receiver is fed a fake signal and may therefore receive incorrect information about its position.
21. septembra 2026
16. septembra 2026 sa v Nórsku uskutočnil test, ktorý ukázal nový rozmer bezpečnosti satelitnej navigácie. Európsky systém Galileo bol testovaný v podmienkach tzv. Spoofingu, teda situácie, pri ktorej je prijímaču podstrčený falošný signál a ten môže dostať nesprávnu informáciu o svojej polohe.