Slovensko získalo z EÚ 101 miliónov eur na obnovu Ukrajiny, uviedol Blanár

31. marca 2025

Slovensko získalo 101 miliónov eur z európskych prostriedkov na energetické projekty na obnovu Ukrajiny. V pondelok to na tlačovej konferencii povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer) spolu s generálnym riaditeľom Eximbanky Rastislavom Podhorcom.

„Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) so svojou podriadenou organizáciou, čo je Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú pomoc (SAMRS), sa uchádzalo o balík 101 miliónov eur, ktorý priamo konkrétne má ísť na projekty, ktoré sme si vytypovali aj v rámci vzájomnej dohody medzi ukrajinskou a slovenskou vládou,“ uviedol Blanár s tým, že do výzvy EÚ v rámci programu Ukrajinský investičný rámec sa zapojilo 11 subjektov. Z toho bolo úspešných osem a jedným z nich aj SR, pričom MZVEZ sa do výzvy zapojilo aj spolu s Eximbankou.
Šéf rezortu zahraničných vecí zdôraznil, že tieto projekty sú dobré pre Slovensko z hľadiska podpory podnikateľov, ktorí sa zapoja do obnovy Ukrajiny. „Energetická sústava je veľmi dôležitá, dnes už Slovenská republika dodáva Ukrajine nemalé množstvo elektrickej energie vzhľadom na veľké výpadky, ktoré sú tam spôsobené tým, že viac ako 70 % elektrickej sústavy v Ukrajine je zničených,“ upresnil Blanár.
Pripomenul, že vlani na jeseň vláda schválila takzvaný rámec zapojenia sa Slovenska na obnovu Ukrajiny, pričom jedným z projektov bola aj modernizácia prenosovej sústavy interkonektora Mukačevo – Veľké Kapušany – Lemešany. Ďalej by sa mala zrekonštruovať 400 kV (kilovolt) rozvodňa v Mukačave, postaviť nová 400 kV rozvodňa v Užhorode či vodná elektráreň pre samostatný zelený ostrov.
“Rádovo čakáme, že suma na obnovu a výstavbu týchto projektov bude v hodnote 100 miliónov eur, kde 20 miliónov eur bude pokrytých grantovou zložkou a 88 miliónov eur bude pokrytých zo strany Eximbanky. Z tých 88 miliónov eur bude 80 miliónov eur zaručených zárukou Európskej komisie. V praxi to znamená, že Eximbanka a Slovensko v podstate pristúpi k zvýšeniu bezpečnosti a stability ukrajinskej energetickej siete,“ doplnil Podhorec s tým, že tieto projekty sa budú realizovať v západnej časti Ukrajiny, kde je aktuálne vyššia koncentrácia obyvateľstva.
Finančné prostriedky budú určené dvom ukrajinským energofirmám, ktoré prevádzkujú energetickú sieť na Ukrajine. Slovensko bude cez SAMRS pomáhať Ukrajine pripravovať verejné obstarávania, čím umožní slovenským podnikateľom podieľať sa na obnove Ukrajiny.
Zdroj: TASR. “Slovensko získalo z EÚ 101 miliónov eur na obnovu Ukrajiny, uviedol Blanár.” Pravda.sk, marec 31, 2025. https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/746614-slovensko-ziskalo-z-eu-101-milionov-eur-na-obnovu-ukrajiny-uviedol-blanar/. Dostupné: 31. 3. 2025

7. októbra 2026
A drone flying over a power plant, airport or water facility does not have to cause any physical damage to disrupt its operations. It may be enough for it to appear in the wrong place at the wrong time, while the critical entity has no idea what it is doing there. This is precisely why attention in Europe is shifting from technologies designed to neutralise drones to something less visible: the ability of critical entities to detect an incident in time, assess it correctly and manage it without unnecessary losses.
7. októbra 2026
Dron nad elektrárňou, letiskom alebo vodárenským objektom nemusí nič poškodiť, aby narušil jeho fungovanie. Stačí, že sa objaví v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a kritický subjekt nevie, čo tam robí. Práve preto sa pozornosť v Európe presúva od samotných technológií na zneškodnenie dronov k niečomu menej viditeľnému: k schopnosti kritických subjektov incident včas zachytiť, správne vyhodnotiť a zvládnuť bez zbytočných strát.
2. októbra 2026
A series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on essential services under Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure
2. októbra 2026
Séria odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky o základných službách podľa prílohy č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre
29. septembra 2026
The incident at the primary school in Staškov brings back a topic that deserves continuous attention, not just attention in the aftermath of an incident. The protection of soft targets should form part of a systematic security policy, with clearly defined measures, responsibilities and preparedness for various types of threats.
29. septembra 2026
Udalosť v základnej škole v Staškove pripomína tému, ktorá si zaslúži pozornosť priebežne, nie až po incidente. Ochrana mäkkých cieľov by mala byť súčasťou systematickej bezpečnostnej politiky, s jasne nastavenými opatreniami, zodpovednosťami a pripravenosťou na rôzne typy hrozieb.
24. septembra 2026
We are continuing the series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic, in which we gradually introduce the individual essential services listed in Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. Having covered the operation of pipelines for the transport of crude oil and motor fuels, today we move one step upstream to a service that stands at the very beginning of the entire oil chain: crude oil extraction.
24. septembra 2026
Pokračujeme v sérii odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po tom, ako sme sa venovali prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, sa dnes posúvame o krok proti prúdu k službe, ktorá stojí úplne na začiatku celého ropného reťazca: ťažbe ropy.
21. septembra 2026
On 16 September 2026, a test carried out in Norway demonstrated a new dimension of satellite navigation security. Europe’s Galileo system was tested under so-called spoofing conditions — a situation in which a receiver is fed a fake signal and may therefore receive incorrect information about its position.
21. septembra 2026
16. septembra 2026 sa v Nórsku uskutočnil test, ktorý ukázal nový rozmer bezpečnosti satelitnej navigácie. Európsky systém Galileo bol testovaný v podmienkach tzv. Spoofingu, teda situácie, pri ktorej je prijímaču podstrčený falošný signál a ten môže dostať nesprávnu informáciu o svojej polohe.