Nová Biela kniha pre európsku obranu: plán na posilnenie bezpečnosti a odolnosti Európy
20. marca 2025
Európska komisia spolu s vysokou predstaviteľkou pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predstavila Bielu knihu pre európsku obranu – Pripravenosť 2030.
Tento strategický dokument prináša nový prístup k obrane, identifikuje kritické investičné potreby a vytvára nové finančné nástroje na posilnenie európskych obranných spôsobilostí.
Súčasťou tejto iniciatívy je aj plán ReArm Europe, ktorý reaguje na meniace sa bezpečnostné hrozby a zdôrazňuje potrebu zvýšených investícií do obrany a technologických inovácií v tejto oblasti.
Hlavné ciele Bielej knihy Biela kniha pre európsku obranu načrtáva šesť hlavných priorít, ktoré budú formovať budúcnosť bezpečnosti Európy:
Finančné nástroje na podporu obrany Súčasťou iniciatívy ReArm Europe je aj nový Nástroj pre bezpečnostné opatrenia pre Európu – SAFE, ktorý umožní investície do obranných spôsobilostí v hodnote až 150 miliárd eur. Tieto zdroje budú dostupné pre členské štáty na základe národných obranných plánov a majú pomôcť zrýchliť modernizáciu európskej obrannej priemyselnej základne.
Európska investičná banka (EIB) zároveň rozšíri svoju pôsobnosť aj na financovanie obranných projektov, čím vytvorí priestor pre mobilizáciu súkromného kapitálu a inovatívnych investícií do obranného sektora.
Význam pre Slovensko a kritickú infraštruktúru Pre Slovensko a jeho kritickú infraštruktúru znamenajú tieto opatrenia príležitosť na lepšiu ochranu strategických odvetví, modernizáciu bezpečnostných mechanizmov a silnejšiu integráciu do európskych obranných štruktúr.
Nové nástroje a financovanie môžu pomôcť pri zlepšení kybernetickej bezpečnosti, ochrane energetických sietí a posilnení vojenskej infraštruktúry, čím sa zvýši celková odolnosť krajiny voči vonkajším hrozbám.
Záver Biela kniha pre európsku obranu – Pripravenosť 2030 predstavuje zásadný krok smerom k posilneniu bezpečnostnej autonómie Európy. S rastúcimi hrozbami v geopolitickom priestore je nevyhnutné, aby členské štáty EÚ zvýšili svoje investície do obrany a technologického rozvoja.
Pre Slovensko je dôležité využiť nové príležitosti, ktoré táto iniciatíva prináša, a aktívne sa zapojiť do spoločných projektov v oblasti obrany a bezpečnosti.
Viac sa dočítate na: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_25_793
Súčasťou tejto iniciatívy je aj plán ReArm Europe, ktorý reaguje na meniace sa bezpečnostné hrozby a zdôrazňuje potrebu zvýšených investícií do obrany a technologických inovácií v tejto oblasti.
Hlavné ciele Bielej knihy Biela kniha pre európsku obranu načrtáva šesť hlavných priorít, ktoré budú formovať budúcnosť bezpečnosti Európy:
- Odstránenie kritických nedostatkov v obranných spôsobilostiach – zameranie na technológie a infraštruktúru nevyhnutnú pre bezpečnosť členských štátov.
- Podpora európskeho obranného priemyslu – vytvorenie koordinovaného dopytu a podpora spoločného obstarávania.
- Prehĺbenie spolupráce s Ukrajinou – rozšírenie vojenskej pomoci a posilnenie prepojenia európskeho a ukrajinského obranného priemyslu.
- Zjednodušenie právnych predpisov v oblasti obrany – zníženie administratívnych bariér a posilnenie vnútorného trhu s obranným vybavením.
- Investície do inovácií v oblasti obrany – rozvoj nových technológií, ako sú umelá inteligencia a kvantové výpočty.
- Zlepšenie vojenskej mobility a ochrany vonkajších hraníc – zvýšenie pripravenosti na potenciálne krízové scenáre.
Finančné nástroje na podporu obrany Súčasťou iniciatívy ReArm Europe je aj nový Nástroj pre bezpečnostné opatrenia pre Európu – SAFE, ktorý umožní investície do obranných spôsobilostí v hodnote až 150 miliárd eur. Tieto zdroje budú dostupné pre členské štáty na základe národných obranných plánov a majú pomôcť zrýchliť modernizáciu európskej obrannej priemyselnej základne.
Európska investičná banka (EIB) zároveň rozšíri svoju pôsobnosť aj na financovanie obranných projektov, čím vytvorí priestor pre mobilizáciu súkromného kapitálu a inovatívnych investícií do obranného sektora.
Význam pre Slovensko a kritickú infraštruktúru Pre Slovensko a jeho kritickú infraštruktúru znamenajú tieto opatrenia príležitosť na lepšiu ochranu strategických odvetví, modernizáciu bezpečnostných mechanizmov a silnejšiu integráciu do európskych obranných štruktúr.
Nové nástroje a financovanie môžu pomôcť pri zlepšení kybernetickej bezpečnosti, ochrane energetických sietí a posilnení vojenskej infraštruktúry, čím sa zvýši celková odolnosť krajiny voči vonkajším hrozbám.
Záver Biela kniha pre európsku obranu – Pripravenosť 2030 predstavuje zásadný krok smerom k posilneniu bezpečnostnej autonómie Európy. S rastúcimi hrozbami v geopolitickom priestore je nevyhnutné, aby členské štáty EÚ zvýšili svoje investície do obrany a technologického rozvoja.
Pre Slovensko je dôležité využiť nové príležitosti, ktoré táto iniciatíva prináša, a aktívne sa zapojiť do spoločných projektov v oblasti obrany a bezpečnosti.
Viac sa dočítate na: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_25_793
A drone flying over a power plant, airport or water facility does not have to cause any physical damage to disrupt its operations. It may be enough for it to appear in the wrong place at the wrong time, while the critical entity has no idea what it is doing there. This is precisely why attention in Europe is shifting from technologies designed to neutralise drones to something less visible: the ability of critical entities to detect an incident in time, assess it correctly and manage it without unnecessary losses.
Dron nad elektrárňou, letiskom alebo vodárenským objektom nemusí nič poškodiť, aby narušil jeho fungovanie. Stačí, že sa objaví v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a kritický subjekt nevie, čo tam robí. Práve preto sa pozornosť v Európe presúva od samotných technológií na zneškodnenie dronov k niečomu menej viditeľnému: k schopnosti kritických subjektov incident včas zachytiť, správne vyhodnotiť a zvládnuť bez zbytočných strát.
A series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic on essential services under Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure
Séria odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky o základných službách podľa prílohy č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre
The incident at the primary school in Staškov brings back a topic that deserves continuous attention, not just attention in the aftermath of an incident. The protection of soft targets should form part of a systematic security policy, with clearly defined measures, responsibilities and preparedness for various types of threats.
Udalosť v základnej škole v Staškove pripomína tému, ktorá si zaslúži pozornosť priebežne, nie až po incidente. Ochrana mäkkých cieľov by mala byť súčasťou systematickej bezpečnostnej politiky, s jasne nastavenými opatreniami, zodpovednosťami a pripravenosťou na rôzne typy hrozieb.
We are continuing the series of expert articles by the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic, in which we gradually introduce the individual essential services listed in Annex No. 1 to Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. Having covered the operation of pipelines for the transport of crude oil and motor fuels, today we move one step upstream to a service that stands at the very beginning of the entire oil chain: crude oil extraction.
Pokračujeme v sérii odborných článkov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky, v ktorej postupne predstavujeme jednotlivé základné služby uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Po tom, ako sme sa venovali prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok, sa dnes posúvame o krok proti prúdu k službe, ktorá stojí úplne na začiatku celého ropného reťazca: ťažbe ropy.
On 16 September 2026, a test carried out in Norway demonstrated a new dimension of satellite navigation security. Europe’s Galileo system was tested under so-called spoofing conditions — a situation in which a receiver is fed a fake signal and may therefore receive incorrect information about its position.
16. septembra 2026 sa v Nórsku uskutočnil test, ktorý ukázal nový rozmer bezpečnosti satelitnej navigácie. Európsky systém Galileo bol testovaný v podmienkach tzv. Spoofingu, teda situácie, pri ktorej je prijímaču podstrčený falošný signál a ten môže dostať nesprávnu informáciu o svojej polohe.